Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Cb/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211344
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217211344.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Tatra Banka, a.s., IČO:
00 686 930, so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, právne zast.: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová
2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ RIOPEX, s.r.o., IČO: 46 124 357, so sídlom Hlavná 326, Dunajská
Streda, 2/ F. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. E., XXXX/X, X., o zaplatenie 20.069,86 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 20.069,86 € spolu úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.069,86 € od 24.05.2017 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05.06.2017 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 20.069,86
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom
rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.03.2015 žalobca
ako veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom zmluvu o splátkovom
úvere č. F.-XXXXXXXXXX v zmysle ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a dohodu o ručení v

zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, všetko v spojení so všeobecnými úverovými podmienkami
Tatra banky, a. s. Zo zmluvy vyplýva, že išlo o investičný úver (č.l. I. zmluvy), a teda žalovanému 1/
bol poskytnutý úver na podnikateľské účely. Zmluvný vzťah sa tak spravuje príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a to tak pri žalovanom 1/ (dlžníkovi), ako aj pri žalovanom 2/ ako ručiteľovi,
ktorý bol v rozhodnom čase poskytnutia úveru v postavení spoločníka a konateľa žalovaného 1/. V
danej súvislosti žalobca poukázal na vybrané rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie (C-45/96,
C-419/11), v zmysle ktorých sa v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, nevzťahuje

na ručiteľa spotrebiteľská ochrana, a to i napriek tomu, že ručiteľ vystupuje v zmluvnom vzťahu ako
fyzická osoba. Žalobca poskytol žalovanému 1/ splátkový úver s nasledovnými podmienkami: výška
splátkového úveru - 24.500,- €; druh úveru - splátkový; účel poskytnutia úveru - investičný; úroková
sadzba v čase poskytnutia úveru - Base rate + úroková marža 3,5 % p.a.; splatnosť úrokov - vždy k
ultimu mesiaca; výška splátky - 511,- € mesačne; úrok z omeškania - 25% p. a.. Žalovaný 1/ nedodržal
povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy (čl. VIII.) a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na

základe toho žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s čl. XIII. bod 13.2
písm. a) a 13.3 VOP. Žalobca žalovaného 1/ a žalovaného 2/ osobitnými výzvami vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy 20.069,86 €, pričom im poskytol dodatočnú lehotu na splatenie úveru. Napriek uvedenémuvšak žalovaní k úhrade dlhu nepristúpili, a to ani čiastočne. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu uplatnenia
pohľadávkynasúdevznikolžalobcovinárokvcelkovejvýške20.069,86€,ktorásumapozostávazdlžnej
istiny 18.879,- €, z dlžných úrokov 975,27 €, z dlžných úrokov z omeškania 191,59 € a dlžných poplatkov

24,- €. Okrem toho si žalobca v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z
dlžnej sumy 20.069,86 € od prvého dňa omeškania, t.j. 24.05.2017, ako aj náhradu trov konania.

2. V predmetnej veci bol dňa 18.07.2017 vydaný platobný rozkaz č. k. 16Cb/104/2017-43, ktorým súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz bol však v celom rozsahu zrušený uznesením

zo dňa 13.11.2017 č. k. 16Cb/104/2017-57 z dôvodu včasného podania vecne odôvodneného odporu
žalovaného 2/ zo dňa 13.10.2017, v ktorom žalovaný 2/ vyjadril svoj nesúhlas s uplatňovanou
pohľadávkou žalobcu v celom rozsahu, a ktorý obsahoval tri okruhy námietok žalovaného 2/. 1) Žalovaný
2/ namietal, že žalobca nemá voči žalovaným pohľadávku z úverovej zmluvy v takej výške, ako uvádza
vo svojej žalobe. Žalovaný 2/ mal za to, že žalovaní uhradili žalobcovi v jednotlivých splátkach už vyššiu
sumu, a teda aktuálna dlžná istina nemôže byť vo výške 18.879,- €. Žalobca v predmetnom spore

nijakým spôsobom nepreukázal, na základe čoho dospel k tejto sume. Jednotlivými dokladmi o úhradách
však žalovaný 2/ nedisponuje, týmito disponuje na strane dlžníka len žalovaný 1/, ktorý by ich mal súdu
predložiť. 2) Žalovaný 2/ si nie je vedomý, že by mu žalobca doručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 03.08.2016, pričom žalobca doručenie predmetného oznámenia
ani nijakým spôsobom nepreukázal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2/ do dňa doručenia platobného

rozkazu ani nemal vedomosť o skutočnosti, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,
a ani o skutočnosti, že žalobca žiada žalovaného 2/ ako ručiteľa o zaplatenie dlhu, t.j., že žalovaný 1/
uvedený dlh neplatí. 3) Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného 1/ na splnenie si splatného
záväzku nebola žalobcom nijakým spôsobom preukázaná, nakoľko aj sám žalobca uvádza, že sa mu
zásielka od žalovaného 1/ vrátila späť ako adresát neznámy. Žalobca ako veriteľ je pri tom oprávnený

domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa - žalovaného 2/ len v tom prípade, že dlžník - žalovaný 1/
nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom čo ho na to veriteľ - žalobca písomne vyzval.
Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný 2/ predmetný platobný rozkaz zrušiť s tým, že žaloba žalobcu
je minimálne predčasná.

3. Žalobca sa podaním doručeným súdu 05.12.2017 vyjadril k odporu žalovaného 2/ proti platobnému
rozkazu tak, že všetky tvrdenia žalovaného 2/ považoval za nedôvodné, účelové a okrem toho v časti
aj za nepravdivé a irelevantné, a v toho dôsledku navrhoval žalobe po vykonaní dokazovania v celom
rozsahu vyhovieť. 1) K námietke výšky uplatnenej pohľadávky žalobca uviedol, že k žalobe bol pripojený
aktuálny stav úveru vyhotovený k 19.04.2017, z ktorého jasne vyplýva výška pohľadávky žalobcu

voči žalovaným, ako aj to, z čoho táto pohľadávka pozostáva. Okrem toho žalobca pripojil k tomuto
svojmu vyjadreniu aj prehľad splácania poskytnutého podnikateľského úveru žalovaným 1/, z čoho jasne
vyplýva, že po odpočítaní celkovej sumy splátok istiny vo výške 5.621,- € (žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 24.500,- € a uhradil 11 mesačných splátok po 511,- €, t.j. spolu 5.621,- €) od samotnej
istiny poskytnutého úveru, dostaneme sumu 18.879,- €, ktorá predstavuje dlžnú istinu úveru. Zostatok

uplatnenej pohľadávky ďalej predstavujú podľa bankovej knihy dlžné úroky, úroky z omeškania a dlžné
poplatky tak ako sú tieto špecifikované v aktuálnom stave úveru. Vzhľadom na uvedené považoval
žalobca tvrdenia žalovaného 2/ o tom, že žalovaní mali na úvere uhradiť vyššiu sumu, za nedôvodné,
ničím nepodložené a účelovo vyfabulované špekulácie s cieľom vyhnúť sa splneniu dlhu. 2) Tvrdenie
žalovaného 2/, že od žalobcu neobdržal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, považoval

žalobca za nepravdivé, pričom poukázal na to, že žalovaný 2/ v predmetnej zmluve výslovne
súhlasil s tým, že doručovanie oznámení a inej korešpondencie medzi zmluvnými stranami sa bude
riadiť Všeobecnými úverovými podmienkami žalobcu, ktoré boli žalovanému 2/ jednak odovzdané pri
podpise zmluvy a jednak sú verejne prístupné na stránke žalobcu, a teda žalovaný 2/ mal možnosť sa
s nimi oboznámiť. Vzhľadom na dohodnutú fikciu doručenia v bode 16.3 písm. c) VÚP, s ktorou

žalovaný 2/ bezvýhradne súhlasil, sa oznámenie považuje za doručené tretím dňom nasledujúcim po
jeho odoslaní na adresu žalovaného 2/. Na základe uvedeného bolo oznámenie doručené žalovanému
2/ dňa 07.08.2016, a týmto dňom sa v spojení s bodom 13.3.2 VÚP stala pohľadávka žalobcu splatnou.
Aj keby tu fikcia doručenia neplatila, v zmysle všeobecného ustanovenia o pôsobení prejavu vôle voči
neprítomnej osobe obsiahnutého v § 45 ods. 1 OZ sa písomnosť považuje za doručenú, keď dôjde do

sféry dispozície adresáta, t. j. keď má adresát možnosť oboznámiť sa s doručovanou písomnosťou.
Od žalovaného 2/ pritom možno spravodlivo očakávať, že aspoň raz počas pracovného dňa preverí
svoju poštovú schránku, resp. stav jemu doručovaných zásielok, pod hrozbou zmareného doručenia
v prípade opačného správania, za čo nesie riziko výhradne žalovaný 2/. 3) K námietke žalovaného2/, že veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil
svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval, žalobca zdôraznil,
že tento právny vzťah je obchodno-právnym vzťahom, pričom ustanoveniami Obchodného

zákonníka sa riadi aj zabezpečovací právny vzťah, v tomto prípade vzťah z ručenia. Žalovaný 2/ sa
mylne domnieva, že na predmetný právny vzťah sa musí aplikovať ust. § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keď toto ustanovenie nie je podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentné, a teda
podľa uvedeného ustanovenia si zmluvné strany môžu túto povinnosť dohodnúť inak, alebo ju úplne
vylúčiť, čo sa v danom prípade aj stalo v bode 6.6.1 zmluvy, s čím žalovaný 2/ podpisom zmluvy súhlasil.

Na základe uvedeného je nepochybné, že žalobca mohol žalovaného 2/ ako ručiteľa vyzvať na splnenie
dlhu namiesto žalovaného 1/ ako dlžníka bez toho, aby najskôr vyzval žalovaného 1/ a poskytol mu
primeranú lehotu na splnenie dlhu.

4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti riadne
a včas predvolaných žalovaných s tým, že žalovaný 1/ svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil

a nepožiadal o odročenie pojednávania a pri žalovanom 2/ súd neakceptoval jeho žiadosť z 14.06.2019
o odročenie pojednávania podanú z dôvodu akútnej potreby jeho starostlivosti o rodinného príslušníka
zo zdravotných dôvodov a zabezpečenia prevozu v rámci Českej republiky, keďže mal za to, že ním
oznámené skutočnosti, ktoré by mu mali brániť v účasti na pojednávaní, nepredstavujú taký dôvod,
ktorý by bol podľa príslušných ustanovení C.s.p. (najmä § 183 a § 184) a zároveň podľa uznesenia č.k.

16Cb/104/2017-119 zo dňa 05.04.2019 ospravedlniteľným dôvodom pre odročenie pojednávania
na žiadosť žalovaného 2/. Súd preto obratom po doručení žiadosti na súd oznámil žalovanému 2/,
že z uvedeného dôvodu pojednávanie v označenej veci 14.06.2019 vykoná, a toto nebude odročené na
predmetnú žiadosť žalovaného 2/.
5. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania

vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k
svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa
na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne
sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom
zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva

účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti
ich právnych zástupcov) /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010/.
Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca účastníka
(alebo samotný účastník - strana sporu - pozn. sudcu) tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k
svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým

je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti.
Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná,
zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. apríla 2016, sp. zn. 3 Cdo 1/2016).

6. V danom prípade žalovaný 2/ požiadal o odročenie pojednávania 14.06.2019 e-mailovou správou z
14.06.2019 s poukazom na akútnu potrebu jeho starostlivosti o rodinného príslušníka zo zdravotných
dôvodov a zabezpečenia prevozu v rámci Českej republiky s tým, že o tomto dôvode odročenia sa mal
žalovaný 2/ dozvedieť 13.06.2019 neskoro večer, a preto nemal dostatok času na zvolenie si advokáta,
pričom sa pojednávania chce zúčastniť, keďže predmetom konania je istina, ktorá je pre neho likvidačná.

K tejto e-mailovej žiadosti nebola priložená žiadna príloha a ani neskôr nebola nijakým spôsobom
doplnená. Na základe obsahu samotnej žiadosti mal súd za to, že uvedenú príčinu, prečo by sa žalovaný
2/ nemohol pojednávania zúčastniť a z dôvodu ktorej žiadal o odročenie pojednávania, v tomto
konkrétnom prípade nemožno vyhodnotiť ako nepredvídateľnú, dostatočne dôležitú a ospravedlniteľnú z
hľadiska minimálne subjektívneho aj vzhľadom na doterajší priebeh konania, nakoľko neobstojí tvrdenie

žalovaného 2/, že by nemal dostatok času na zvolenie si advokáta, keďže sa o ním tvrdenom dôvode
dozvedel až predchádzajúci večer pred pojednávaním. Súd totiž uznesením č.k. 16Cb/104/2017-119
zo dňa 05.04.2019, práve po viacerých predchádzajúcich žiadostiach žalovaného 2/ o odročenie
pojednávania, a to v záujme zabezpečenia plynulosti a hospodárnosti konania, uložil tejto strane
sporu, aby sa na pojednávanie nariadené v termíne 14.06.2019 o 12:30 hod. v budove Okresného súdu

Dunajská Streda, ako aj vo všetkých ďalších termínoch dostavil osobne alebo si na pojednávanie včas
ustanovil zástupcu s tým, že od žalovaného 2/ je (bolo) možné spravodlivo požadovať, aby si dopredu
zabezpečil prípadné zastúpenie aj ďalšou osobou podľa § 91 C.s.p., a to pre všetky prípady uvedené v
§ 183 a § 184 C.s.p., a aj na všetky iné náhodné a nepredvídateľné prípady tak u žalovaného 2/, akoaj u jeho zvoleného advokáta alebo prvotne zvolenej osoby podľa § 91 C.s.p., pričom súd žalovaného
2/ zároveň upozornil, že v uvedených prípadoch nebude prihliadať na žiadne ďalšie
návrhy na odročenie pojednávania bez ohľadu na čas doručenia takého návrhu na súd. Táto povinnosť

bola žalovanému 2/ uložená vzhľadom na jeho predchádzajúce procesné správanie (pri dvoch skorších
termínoch pojednávania 01.02.2019 a 22.03.2019 požiadal o ich odročenie z dôvodu PN, ktorá sa v
jednom prípade začala deň pred pojednávaním a v druhom prípade práve v deň pojednávania) a z
toho vyplývajúci vysoký a vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu (napr. tvrdenie žalovaného 2/ o pre
neho likvidačnej istine a súčasné nezvolenie si príslušného zástupcu ani na výzvu súdu v uznesení)

dostatočne odôvodnený predpoklad, že prípadnými novými žiadosťami žalovaného 2/
by mohlo dôjsť k zmareniu aj ďalších termínov pojednávania z rôznych dôvodov. Podľa názoru súdu
preto skutočnosť, že žalovaný 2/ si v rozpore s č.l. 5 a 10 C.s.p. v spojení s § 183 a § 184 C.s.p.
a č.l. 4 C.s.p. nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením č.k. 16Cb/104/2017-119 zo dňa 05.04.2019,
a teda do termínu pojednávania si v časovom predstihu neustanovil za seba zástupcu, a to na účely
zabezpečenia ochrany jeho práv (aj) pre všetky náhodné a nepredvídateľné prípady, ktoré by sa mohli

žalovanému 2/ v ďalšom konaní prihodiť, je nutné v danom prípade hodnotiť ako tendenčné konanie s
cieľom zapríčiniť ďalšie odročovanie pojednávania v tejto veci, čo súd vzhľadom na vyššie popísané
okolnosti prípadu nepovažoval u žalovaného 2/ za dôležitý dôvod odročenia pojednávania v zmysle §
183 a § 184 C.s.p. Odhliadnuc od uvedeného však súd zdôrazňuje, že žalovaným 2/ tvrdený dôvod
odročeniapojednávaniavtermíne14.06.2019aninebolvčaserozhodovaniasúduožiadostioodročenie

(a ani neskôr) hodnoverne, resp. žiadnym spôsobom preukázaný, a preto v žiadosti žalovaného 2/
uvádzaný „dôležitý“ dôvod, a v nadväznosti na to i včasnosť oznámenia tohto dôvodu súdu zostali len v
rovine nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Zo všetkých uvedených dôvodov preto súd predmetnú
žiadosť žalovaného 2/ zamietol a pojednávanie v termíne 14.06.2019 vykonal v jeho neprítomnosti.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise a podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-38, úplné znenie všeobecných obchodných
podmienok č.l. 10-19, vybrané rozhodnutia súdneho dvora EU č.l. 20-28, zmluva o splátkovom úvere
zo dňa 04.03.2015 č.l. 29-32, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie
spolu s obálkou vrátenej zásielky a podacím hárkom č.l. 34-37, aktuálny stav úveru č.l. 38, odpor

žalovaného2/č.l.55,vyjadreniežalobcukodporusprílohamiz05.12.2017č.l.59-66),akoajprednesom
právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na to, že ide
o obchodnoprávny vzťah založený medzi dvomi právnickými osobami, t.j. žalobcom ako veriteľom a
žalovaným 1/ ako dlžníkom, ktoré strany konali pri uzavretí zmluvy o úvere v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Úver bol poskytnutý na podnikateľský - investičný účel. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ tak žalobca

mal za to, že na túto stranu v postavení spoločníka a konateľa dlžníka v čase uzavretia zmluvy o úvere sa
takisto vzťahuje obchodnoprávna úprava, a teda pokiaľ sa táto strana zaručila na podnikateľský úver ako
konateľ a spoločník dlžníka, jeho postavenie sa rovnako spravuje príslušnými predpismi obchodného
práva, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndc/10/2016.

Podľa ust. § 261 ods. 1, 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú
touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri

zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom
osobitným zákonom.

Podľa ust. § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebov rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom v čase omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa ust. § 369 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa
rovná základnej úrokovej sadzbe európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná

základnejúrokovejsadzbeeurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa ust. § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový a právny stav veci tak ako ho žalobca počas
konania tvrdil a vyplýva z odseku 1 a 3 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý opis skutkového stavu preto
súd zároveň považuje za vlastné skutkové zistenia s odkazom na jeho podrobné uvedenie v odsekoch
1 a 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu (§ 186 ods. 2 C.s.p.),

resp. z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovanými (účinne) popreté (§ 151 ods. 1 a 2 C.s.p.), a to najmä v
otázkachuzavretiaúverovejzmluvyaručiteľskejdohody,podmienokaúčeluposkytnutiaúveru,čerpania
úveru, neplnenia povinnosti žalovaného 1/ splácať úver riadne a včas, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, ako aj výšky zostatku úveru, kde žalovaný 2/ účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o výške
zostatku jeho pohľadávky z úveru v celkovej výške 20.069,86 €, ktorá suma pozostáva z dlžnej istiny

18.879,- €, dlžných úrokov 975,27 €, dlžných úrokov z omeškania 191,59 €, a dlžných poplatkov 24,- €.
Uvedený celkový zostatok pohľadávky z úveru spolu s rozpisom jej jednotlivých položiek jednoznačne
vyplýva z prílohy žalobcu na č.l. 38 - aktuálny stav úveru, ako aj z prehľadu splácania poskytnutého
úveru (č.l. 65 spisu) predloženého žalobcom (celková suma úhrad započítaná na istinu úveru je podľa
tohto prehľadu 5.621,- €). Žalobca týmito listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi správnosť a pravdivosť

jeho skutkových tvrdení v otázke výšky zostatku pohľadávky z úveru v plnom rozsahu uniesol dôkazné
bremeno, pričom žalovaný 2/ svoje námietky k predmetným skutkovým okolnostiam (o tom, že zostatok
pohľadávky by mal byť menší) nepodložil žiadnymi dôkazmi (takým dôkazom on podľa vlastného
vyjadrenia ani nedisponuje) a zároveň ani neuviedol, v akej sume by mal byť podľa jeho názoru zostatok
úveru, a preto tieto jeho námietky zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení a neúčinného

popretia skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 C.s.p.). To isté platí aj pri námietke ohľadom nedoručenia
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 03.08.2016 žalovanému
2/, ktorá neobstojí vo svetle predložených listinných dôkazov, ktorými žalobca v konaní preukazoval
svoje skutkové tvrdenia o splnení všetkých podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Ide o podací hárok na č.l. 37 spisu, z ktorého vyplýva odoslanie predmetnej zásielky s oznámením o

mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému 2/ dňa 04.08.2016 na adresu A. E. XXXX/X, X., ktorá adresa
akoadresauvedenávhlavičkezmluvyosplátkovomúvereč.F.-XXXXXXXXXXzodňa04.03.2015platila
v zmysle jej čl. IX. bod 9.1 písm. (ii) ako adresa určená pre účely doručovania ručiteľovi - žalovanému
2/. Ako je zrejmé z podaní žalovaného 2/, jeho adresa sa dodnes nezmenila, pričom uvedená zásielka
s oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru, podaná 04.08.2016, sa vzhľadom na dohodnutú fikciu

doručenia v bode 16.3 písm. c) Všeobecných úverových podmienok zo dňa 07.03.2008 (č.l. 18 spisu),
s ktorou žalovaný 2/ bezvýhradne súhlasil (viď najmä body 2.2 a 9.4.1 zmluvy), považuje za
doručenú tretím dňom nasledujúcim po jeho odoslaní na určenú adresu žalovaného 2/, t.j. v
tomto prípade dňom 07.08.2016. Uvedený podací hárok bol žalovanému 2/ doručený ako príloha žalobya žalovaný 2/ v nadväznosti na to iba všeobecne namietal, že doporučená zásielka, preukázateľne
odoslaná dňa 04.08.2016 na jeho adresu, mu nebola doručená, pričom netvrdil, a ani nepreukazoval,
že by od uzavretia zmluvy došlo k zmene vyššie uvedených, v zmluve vzájomne dohodnutých

podmienok doručovania. V danej súvislosti je potrebné taktiež prisvedčiť žalobcovi, že aj keby zmluvne
dohodnutá fikcia doručenia neplatila, v zmysle všeobecných ustanovení o pôsobení prejavu vôle voči
neprítomnej osobe (§ 45 ods. 1 OZ) sa písomnosť považuje za doručenú už vtedy, keď dôjde
do sféry dispozície adresáta, t.j. keď má adresát možnosť oboznámiť sa s doručovanou písomnosťou. Z
uvedených dôvodov mal súd za preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru žalovanému 2/ dňom 07.08.2016.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ ako dlžník uzavrel
so žalobcom ako veriteľom dňa 04.03.2015 predmetnú zmluvu o splátkovom úvere č.
F.-XXXXXXXXXX v zmysle ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá v bode 6.6. obsahovala
aj dohodu o ručení uzavretú so žalovaným 2/ v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, všetko

v spojení so všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a. s. zo dňa 07.03.2008. Žalovaný
2/ ako ručiteľ v uvedenej dohode vyhlásil, že v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade, ak
žalovaný 1/ ako dlžník nezaplatí riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku, t.j. pohľadávku žalobcu z
úveru poskytnutého zmluvou o splátkovom úvere č. F.-XXXXXXXXXX, ručiteľ zaplatí túto pohľadávku
veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou. Zo zmluvy vyplýva, že išlo o investičný úver (č.l.

I. zmluvy), a teda žalovanému 1/ bol úver poskytnutý na podnikateľské účely. Zmluvný vzťah sa tak
spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak pri žalovanom 1/ (dlžníkovi), ako
aj pri postavení žalovaného 2/ ako ručiteľa, ktorý mal v rozhodnom období úzke väzby vo vzťahu k
obchodnej spoločnosti dlžníka - žalovaného 1/ ako jej konateľ a spoločník. Žalovaného 2/ teda nemožno
považovať za spotrebiteľa, pretože v danom prípade prevzal ručenie za záväzok spoločnosti žalovaného

1/ vrátiť investičný úver s úrokmi podľa úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka
(t.j. záväzok z obchodnoprávneho vzťahu) /k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Ndc/10/2016, ďalej rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie sp. zn. C-45/96, C-419/11/. Žalobca
poskytol žalovanému 1/ splátkový úver vo výške 24.500,- € za podmienok uvedených v odseku 1
odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný 1/ nedodržal povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy (č.l.

VIII. bod 8.1) a dostal sa do omeškania s platením dohodnutých splátok (viď obsah listu veriteľa z
03.08.2016). Na základe toho žalobca následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
v súlade s čl. XIII. bod 13.2 písm. a) zmluvy a bodom 13.3 VOP, čím vznikla na strane dlžníka
povinnosť zaplatiť veriteľovi naraz celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru. Žalobca tak žalovaného
1/ a žalovaného 2/ osobitnými výzvami z 03.08.2016, zaslanými im spôsobom, ako to vyplýva z č.l.

35 a 37 spisu, vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 20.069,86 € v lehote určenej veriteľom. Uvedené
zistenia a závery súdu sa zakladajú na skutkových tvrdeniach a dôkazoch žalobcu, ktoré neboli žiadnym
spôsobom, resp. účinne zo strany žalovaných popreté, a preto sa považujú za nesporné. Hoci podľa
vyššieuvedenéhojepredmetnýprávnyvzťahobchodno-právnymvzťahom,priktorom saustanoveniami
Obchodnéhozákonníkariadiajzabezpečovacíprávnyvzťah(vtomtoprípadevzťahzručeniavyplývajúci

z predmetného hlavného obchodného záväzkového vzťahu), nemusí sa nevyhnutne aj na predmetný
akcesorický vzťah aplikovať ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď toto ustanovenie nie je podľa
§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentné, a teda podľa uvedeného ustanovenia si zmluvné strany
môžu povinnosť obsiahnutú v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve dohodnúť inak, alebo ju
úplne vylúčiť. Presne toto sa v danom prípade aj stalo dohodou zmluvných strán v bode 6.6.1

zmluvy, s ktorou žalovaný 2/ podpísaním zmluvy súhlasil, a ktorou bola vylúčená zákonom upravovaná
časová postupnosť pri domáhaní sa splnenia záväzku od dlžníka a ručiteľa. Na základe uvedeného
je nepochybné, že žalobca mohol žalovaného 2/ ako ručiteľa vyzvať na splnenie dlhu namiesto
žalovaného 1/ ako dlžníka bez toho, aby najskôr vyzval žalovaného 1/ a poskytol mu primeranú lehotu
na splnenie dlhu. Súd však poznamenáva, že k súdnemu vymáhaniu úverovej pohľadávky žalobca

pristúpil až po tom, ako bola z jeho strany realizovaná aj výzva samotného dlžníka - žalovaného 1/
na splatenie dlhu, avšak bezvýsledne. Zároveň platí, že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha
splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306
ods. 1 Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/248/98 z 1.1.1998). Napriek uvedeným
výzvam žalovaní predmetný dlh dobrovoľne nesplatili. Z tohto dôvodu a podľa uvedených zmluvných

a zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ ako úverovému dlžníkovi a voči
žalovanému 2/ ako ručiteľovi nárok v celkovej výške 20.069,86 €, ktorá suma pozostáva z dlžnej istiny
18.879,- €, dlžných úrokov 975,27 €, dlžných úrokov z omeškania 191,59 € a dlžných poplatkov 24,- €.
Okrem toho súd žalobcovi priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnejsumy 20.069,86 € od prvého dňa omeškania, t. j. 24.05.2017 do zaplatenia, keďže na strane dlžníka
nepochybne došlo k omeškaniu s plnením dlžnej sumy. Vo vzťahu medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom
pritom platí, že záväzok zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu má byť splnený iba raz, a preto plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovaným

1/ a 2/ v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný
na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100% (výrok II.). Aj tento nárok súd priznal žalobcovi v
súlade s petitom jeho žaloby na č.l. 5 spisu tak, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného. O výške náhrady trov bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).