Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/335/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915206372
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7915206372.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: IURISDIGNITY s.r.o., so sídlom Ľud.
Kukorelliho 167/3, Michalovce, IČO: 44 518 781, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners,
s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom,

advokátom, so sídlom Krmanova 1, Košice, o zaplatenie 2.096,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 21. júna 2018, č. k. 6C/276/ 2015-127

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa podľa jej skutkového vymedzenia žalobca domáhal poistného

plnenia zo záväzkovoprávneho vzťahu strán založeného Zmluvou o povinnom zmluvnom poistení č.
6813222003 zo dňa 8.3.2013, uzavretou medzi Z. K. ako poistníkom a žalovaným v hmotnoprávnom
postavení poistiteľa (ďalej tiež len „poistná zmluva“). Žalobca tvrdil, že verejným prísľubom žalovaného
bolo základné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. VW
Golf, ev.č. R. rozšírené o poistenie motorového vozidla tiež pre prípad jeho poškodenia v dôsledku
živelnej udalosti. Práve z tohto majetkového poistenia vznikla podľa tvrdenia žalobcu povinnosť

žalovaného poskytnúť poistné plnenie, nakoľko počas jeho trvania došlo k poškodeniu motorového
vozidla v dôsledku živelnej pohromy. Žalobca nadobudol uplatnenú pohľadávku od Z. K. Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 16.2.2015.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z nespornej existencie právneho vzťahu strán z
poistnej zmluvy. K spornému rozsahu poistenia zistil, že „Podľa návrhu poistnej zmluvy č. 1070703277

v časti E. je označené, že poistník má nárok na poskytnutie poistného plnenia z verejného prísľubu
poisťovateľa v prípade vzniku škody na poistenom vozidlu v dôsledku živelnej udalosti“, že „ Z poistnej
zmluvy č. 6 813 222 003 - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
vyplýva, že žalovaná, Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vydáva túto poistku ako
potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy číslo 1070703277 ...“,
že „V predposlednom odseku predmetnej zmluvy je uvedené, že táto poistná zmluva oprávňuje poistníka

k uplatneniu si nároku na poistné plnenie z verejného prísľubu (pri súčasnom splnení podmienok
poskytnutia poistného plnenia uvedených vo verejnom prísľube), ktoré dala KOMUNÁLNA poisťovňa
pre rok 2013 - a to na poskytnutie poistného plnenia v prípade úrazu vodiča a členov posádky
poisteného motorového vozidla“ a že v poslednom odseku „predmetnej poistnej zmluvy“, ktorého text
je zvýraznený čiernym rámčekom je uvedené, že „Vzhľadom na skutočnosť, že táto poistná zmluva
nespĺňa podmienky uvedené vo verejnom prísľube, ktorý dala KOMUNÁLNA poisťovňa pre rok 2013

na poskytnutie poistného plnenia v prípade, že na poistenom motorovom vozidle dôjde ku škode v
dôsledku živelnej udalosti Vám oznamujeme, že nemáte nárok na poskytnutie poistného plnenia zverejného prísľubu KOMUNÁLNEJ poisťovne v prípade vzniku škody na poistenom motorovom vozidle
v dôsledku živelnej udalosti.“ V tejto spojitosti súd prvej inštancie mal za preukázané, že verejným
prísľubomzodňa11.10.2012žalovanýrozšírilpoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla o krytie škôd na motorovom vozidle, ku ktorým dôjde v dôsledku živelnej udalosti,
(tiež) za predpokladu že ročný predpis poistného za poistenie zodpovednosti bude dosahovať minimálne
výšku poistného „...pre získanie VPž stanovené KOMUNÁLNOU pre príslušnú kategóriu poisteného
motorového vozidla...“ , ktoré podľa Metodického usmernenia k individuálnemu PZP 2013 predstavovalo
v danom prípade 119,- Eur. Podľa zistenia súdu prvej inštancie sa strany v poistnej zmluve dohodli na

výške ročného poistného (len) v sume 100,- Eur.

3. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 788 ods. 1 až 3, § 792
ods. 1 a § 850 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov
a na podklade skutkového nálezu, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového výškou dohodnutého poistného nesplnilo podmienky určené vo verejnom prísľube, uzavrel,

že povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že na poistenom motorovom vozidle dôjde ku škode v
dôsledku živelnej udalosti, z neho (z verejného prísľubu) žalovanému nevznikla. K argumentácii žalobcu,
pripisujúcej právne následky skutočnosti, že verejný prísľub sa mal na poistný vzťah strán vzťahovať
podľa výslovného dojednania v poistnej zmluve, a tiež aj podľa údajov zachytených vo formulári
o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy (zázname o rokovaní), súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že „... právnemu predchodcovi žalobcu (poistníkovi) bola doručená
poistná zmluva, právny predchodca žalobcu mal možnosť sa oboznámiť s celým jej obsahom a nebol
v časovej tiesni. V prípade nejasností mal možnosť sa obrátiť na žalovaného alebo inú osobu, s ktorou
jednal o návrhu poistnej zmluvy alebo inú osobu znalú problematiky, čo neurobil a spoliehal sa iba
na návrh poistnej zmluvy a skutočnosti uvádzané vo formulári o podmienkach uzatvorenia poistnej

zmluvy a zázname z rokovania zo dňa 04.02.2013, ktoré nie sú právne záväznými dokumentmi a nie
sú ani dokladmi tvoriacimi obsah poistnej zmluvy“. Skonštatoval v tejto spojitosti, že „Nemožno nad
rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné len
preto, že žalobca, resp. strana sporu má postavenie spotrebiteľa. Úlohou súdov v spotrebiteľských
sporoch je poskytnúť spravodlivú ochranu priemernému spotrebiteľovi. Priemerný spotrebiteľ musí a

má byť obozretný vo svojom konaní, pretože v každom prípade ide predovšetkým o ochranu seba
samého“.Podľanázorusúduprvejinštancieobozretnostipriemernéhospotrebiteľanezodpovedáprístup
poistníka, ktorý sa podľa jeho názoru nemal spoliehať len na návrh poistnej zmluvy, v ktorej pod bodom
E. - poistné krytie, bolo krížikom vyznačené, že poistený má nárok na poskytnutie poistného plnenia
z verejného prísľubu poisťovateľa v prípade vzniku škody na poistnom vozidle v dôsledku živelnej

udalosti. Podľa jeho presvedčenia „...právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo po tom, ako mu bola
doručená písomná poistná zmluva č. 6 813 222 003, z ktorej jednoznačne vyplýva, že poškodený v
zmyslepredmetnejzmluvynemánároknaposkytnutiepoistnéhoplneniazverejnéhoprísľubužalovanej,
aby využil svoje právo a od uvedenej zmluvy odstúpil“.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že
žalobe vyhovie, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že rozšírenie poistného krytia z verejného prísľubu
žalovaného sa na poistný vzťah strán nevzťahovalo. V súvisiacej argumentácii odvolateľ akcentoval,
že v poistnej zmluve je „zaškrtnutá možnosť“, že poistený má nárok na poskytnutie poistného plnenia

z verejného prísľubu“ a že v tomto zmysle, pokiaľ ide o rozsah poistného krytia, boli vedené tiež
predzmluvné rokovania, o čom svedčí formulár o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Žalobca
prezentoval, že na podklade týchto skutočností sa oprávnene domnieval (bol oprávnene presvedčený),
že má uzatvorené poistenie aj pre prípad živelnej udalosti. Na podklade tej istej argumentácie žalobca
v odvolaní poukázal na amorálnosť, a tiež na spotrebiteľskú neprijateľnosť postupu žalovaného, ktorý

napriek záverom predzmluvných rokovaní a obsahu samotnej poistnej zmluvy „...následne účelovým
spôsobom vydal verejný prísľub, ktorý svojim podmienkami fakticky znemožnil právnemu predchodcovi
žalobcu uplatniť si nárok na poistné plnenie, dohodnutý v poistenej zmluve“. Žalobca vo svojej
odvolacej argumentácii vyzdvihol skutočnosť, že hoc je verejný prísľub vo všeobecnosti jednostranným
právnym úkonom, v danom prípade bol inkorporovaný do zmluvného vzťahu strán. Svojimi odvolacími

námietkami, vytýkajúcimi nesprávnosť právneho posúdenia veci, žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa
ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní žalobcom formálne označený a aj citovaný odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami, ktoré by
poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdeniaodvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalobcom materiálne a preto ani procesne účinne
uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver formulovaný Ústavným súdom
SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého „...uvedením len

všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu
nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní
„odvolacie dôvody“. Napokon odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p.

viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli
byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí
o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnili so spôsobom právneho posúdenia veci súdom
prvej inštancie a za opodstatnený považoval aj jeho rozhodujúci záver, že žalobcovi nárok na poistné
plnenie z verejného prísľubu nevznikol. Na podporu jeho správnosti žalovaný vo vyjadrení v podstatnom
argumentoval tým, že verejný prísľub je jednostranným právnym úkonom vyhlasovateľa, na základe
ktorého vzniká právny vzťah medzi ním a inou osobou až splnením podmienok uvedených vo verejnom

prísľube. V danom prípade žalovaná určila podmienky rozšírenia poistenia zodpovednosti o majetkové
poistenie vo Verejnom prísľube zo dňa 11.10.2012, v rámci ktorých zadefinovala tiež požiadavku
minimálnej výšky poistného. Vo vzťahu k motorovému vozidlu zn. VW Golf, ev.č. R. predstavovalo
žalovaným určené minimálne poistné pre vznik nároku z verejného prísľubu 119,- Eur. Poistnou zmluvou
však došlo k dohode o poistnom vo výške 100,- Eur, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že podmienka

minimálnej výšky poistného, určená vo verejnom prísľube, v posudzovanom prípade akiste nebola
naplnená. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že nesplnenie podmienok pre vznik nároku z verejného
prísľubu bolo poistníkovi známe a akcentoval v tejto spojitosti, že táto skutočnosť bola potvrdená aj
vo vystavenej poistke. Žalovaný prisvedčil správnosti tiež úvahe prvoinštančného súdu, že formulár o
podmienkach uzavretia poistnej zmluvy nemá povahu právne záväzného úkonu. Žalovaný vo vyjadrení

nesúhlasilsargumentomžalobcu,ževdanomprípadebolipodmienkyverejnéhoprísľubuinkorporované
do zmluvného vzťahu strán a odmietol aj jeho názor, že určeniu podmienok verejného prísľubu došlo
až následne (vo význame po uzavretí poistnej zmluvy - pozn. odv. súdu) a účelovo. Žalovaný v tejto
súvislosti prezentoval, že verejný prísľub urobil takmer 4 mesiace pred uzavretím poistnej zmluvy.
Napokon žalovaný vo vyjadrení považoval za správne tiež úvahy, na podklade ktorých súd prvej

inštancie odmietol argument žalobcu o amorálnosti a spotrebiteľskej neprijateľnosti jeho postupu pri
uzavieranípoistnejzmluvy.Zdôraznilpritomskutočnosť,žepoistníkmalmožnosťoboznámiťsasjasným
a zreteľným obsahom poistnej zmluvy a jej príloh, s verejným prísľubom a napokon aj s poistkou, a
preto mu muselo byť zrejmé, že podmienky pre vznik nároku z verejného prísľubu nespĺňa. K takému
záveru žalobcu nemohla, podľa presvedčenia žalovaného, viesť ani časť poistnej zmluvy, v ktorej bol

krížikom vyznačený nárok na poskytnutie takého plnenia, nakoľko takýmto spôsobom došlo k vyjadreniu
skutočnosti, že nárok z verejného prísľubu vznikne až po splnení podmienok uvedených vo verejnom
prísľube. Uvedené podľa jeho presvedčenia potvrdzuje poistka, ktorá pokiaľ ide o poistenie pre prípad
úrazu vodiča a členov posádky odkazuje na podmienky uvedené vo verejnom prísľube a pokiaľ ide
o poistenie škody v dôsledku živelných udalostí explicitne deklaruje, že poistná zmluva podmienky

verejného prísľubu nespĺňa.

6. Žalobca v odvolacej replike a následne tiež žalovaný v odvolacej duplike už len zopakovali podstatné
časti svojej argumentácie v odvolacom konaní.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska
odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím

na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k
záveru, že je (odvolanie) dôvodné.8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia
rozsahu poistenia, vyplývajúceho z poistného vzťahu strán, vo svetle ich argumentačného diskurzu v

otázke povahy a následkov dojednaní, ktorými upravili koreláciu medzi poistnou zmluvou a verejným
prísľubom, ktorým za splnenia v ňom uvedených predpokladov malo dôjsť k rozšíreniu základného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (tiež) o majetkové
poistenie pre prípad poškodenia motorového vozidla v dôsledku živelnej udalosti. Súd prvej inštancie
vystaval svoj záver, že v danom prípade nedošlo k rozšíreniu poistenia zodpovednosti o majetkové

poistenie vyplývajúce z verejného prísľubu, na myšlienkovej premise, že písomnosť majúca byť podľa
jej označenia v záhlaví poistnou zmluvou, je v skutočnosti (len) návrhom na jej uzavretie (viď bod
11 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a že za poistnú zmluvu je potrebné v okolnostiach prípadu
považovať (až) poistku (viď. bod 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Práve zo záverečného
odseku poistky, v ktorom bolo deklarované, že poistná zmluva nespĺňa podmienky uvedené vo verejnom
prísľube, súd prvej inštancie vyvodil obsahovo totožný záver, ktorý bol v jeho myšlienkovej konštrukcií

kľúčovým dôvodom, pre ktorý žalobu zamietol. S týmto spôsobom právneho posúdenia veci sa odvolací
súd rozhodne nemohol stotožniť.

9. Odvolací súd v úvodnej časti svojich úvah považuje za potrebné kriticky poznamenať, že
nerozlišovanie medzi poistnou zmluvou a poistkou je javom frekventovane sa vyskytujúcim v laickej

verejnosti. V odborných kruhoch však inštitucionálne rozlišovanie týchto úkonov, počas ich takmer 50
ročnej paralelnej existencie v našom právnom poriadku nie je nijak problematické, a preto je skutočne
zarážajúce, že prvoinštančný súd prisúdil právotvorné účinky poistke, majúcej povahu potvrdenia o
uzavretí poistnej zmluvy. Odvolací súd v tejto spojitosti zdôrazňuje, že poistka je jednostranný úkon
poisťovne, ktorým deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou poistnú zmluvu

uzavrel. Poistka je úkon, ktorý z časového hľadiska nasleduje uzavretie poistnej zmluvy. Jej nevydanie
nemá žiaden vplyv na existenciu poistného vzťahu a ani vzájomné práva a povinnosti jeho účastníkov.
Čo je podstatné, a to si prirodzene súd prvej inštancie vzhľadom na svoj zásadný omyl pri posudzovaní
povahy poistky nemohol uvedomiť, potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy (poistka) nemá vplyv na
obsah vzájomných práv a povinností, nevynímajúc situáciu, keď údaje v nej nekorešpondujú s obsahom

poistnej zmluvy. „Poistka totiž iba reflektuje právny vzťah založený poistnou zmluvou, ale vo vzťahu k
jestvujúcim právam a povinnostiam nemá žiadne konštitučné účinky“ (Petruľák, M., Šulíková, M. Poistné
zmluvy. Praha: C.H.Beck, 2012, 63s).

10. Podľa zistenia odvolacieho súdu bola poistná zmluva (čl. 7) formálne podpísaná oboma zmluvnými

stranami a v konaní nevyšla najavo skutočnosť, ktorá by tento zrejmý fakt v akomkoľvek smere
spochybňovala. Za tohto stavu, nakoľko ani súd prvej inštancie svoje úvahy v tomto smere nevysvetlil,
odvolaciemu súdu sa ani pri vynaložení značného úsilia nepodarilo spoznať a skrz toho ani pochopiť
dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nepovažoval za zmluvu písomnosť, v ktorej strany výslovne prejavili
vôľu smerujúcu k vzniku ich záväzkového vzťahu. Toto zaváhanie v konečnom dôsledku viedlo k

tomu, že prvoinštančný súd bagatelizoval význam dojednania obsiahnutého v časti E.“Poistné krytie“
poistnejzmluvy,podľaktorého„poistenýmánároknaposkytnutiepoistnéhoplneniazverejnéhoprísľubu
poisťovateľa v prípade vzniku škody na poistenom vozidle v dôsledku živelnej udalosti“. Treba zdôrazniť,
že toto dojednanie v poistnej zmluve nepochybne zodpovedá vôli strán formovanej v procese rokovania
o uzavretí zmluvy, nakoľko aj podľa záznamu o rokovaní (čl. 6) sa poistné krytie malo vzťahovať aj na

škodu spôsobenú pri živelných pohromách podľa verejného prísľubu.

11. Akiste možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, ktorú bez podrobenia hlbšej analýzy prevzal
aj súd prvej inštancie, že k vzniku nároku z verejného prísľubu dochádza splnením podmienok v ňom
určených. V okolnostiach prípadu ale nemožno prehliadnuť, že medzi žalovaným ako vyhlasovateľom

a žalobcom ako potenciálnym oprávneným z verejného prísľubu je daný právny vzťah z poistnej
zmluvy, v ktorej sa explicitne dohodli, že žalobca má nárok na poskytnutie plnenia z verejného
prísľubu žalovaného. Takéto dojednanie podľa názoru odvolacieho súdu logicky nemožno vnímať len
ako akýsi odkaz na existenciu verejného prísľubu ako sa mylne domnieva žalovaný, ale je potrebné
mu pripísať právotvorné účinky v tom zmysle, že originárne zakladá nárok na plnenie vyplývajúce z

verejného prísľubu poisťovateľa, bez ohľadu na to, či poistník inak spĺňa podmienky verejného prísľubu.
Odvolací súd sa domnieva, že iný spôsob interpretácie takejto dohody by bol v rozpore s jej jazykovým
vyjadrením a v danom prípade, s ohľadom na stranami jasne deklarovaný výsledok rokovaní o uzavretí
zmluvy, premietnutý do záznamu z rokovania, tiež s vôľou jej účastníkov. Bez povšimnutia odvolaciehosúdu v tejto spojitosti nezostala ani skutočnosť, že osoba, ktorá za žalovaného dojednávala poistnú
zmluvu celkom evidentne vychádzala z Metodického usmernenia k individuálnemu PZP 2013 (čl. 46), v
ktorého časti IV bolo vo vzťahu k novým klientom jednoznačne určené, že podmienkou „pre priznanie“

nároku na poistné plnenie z verejného prísľubu je ročné poistné za motorové vozidlo v cenovej
úrovni do (teda nie nad) PM-15%, ktoré kritérium bezpochyby spĺňalo aj poistné podľa posudzovanej
poistnej zmluvy. Vo svetle aj tejto skutočnosti sa odvolaciemu súdu javí, že nie žalobca, ako zhodnotil
súd prvej inštancie, ale žalovaný konal pri realizácii právneho vzťahu, poťažne už pri jeho zakladaní
prinajmenšom neštandardne, pokiaľ v potvrdení o uzavretí poistnej zmluvy deklaroval iné, než to, čo

v nej bolo výslovne uvedené. Ako však už bolo zmienené táto skutočnosť už daný obsah právneho
vzťahu strán nemohla ovplyvniť. Pre úplnosť úvah odvolací súd na tomto mieste dodáva, že iný výklad
posudzovaného zmluvného ustanovenia nemôže obstáť ani vo svetle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Súd prvej inštancie vedený mylnými právnymi úvahami pri aplikácii hmotnoprávnych predpisov,
nezaoberal sa tvrdeniami a nadväzujúcou argumentáciou žalobcu, v celom spektre potrebnom pre
posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku; nevenoval tak náležitú pozornosť, a preto
neustálil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre posúdenie všetkých rozhodujúcich otázok v odvolacím
súdom. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo

možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu
súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné než rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať s rozhodujúcimi skutkovými a

právnymi otázkami, zodpovedanie ktorých je vzhľadom na stranami uplatnené prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, nevyhnutné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. K tomu v intenciách
v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných
dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli , alebo ešte navrhnú v

nastávajúcom priebehu konania, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí
prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods.
4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci
vyjde z názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C.s.p.), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové
rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so

všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a
zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale
aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Vyhne sa pritom formalistickému,
paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení.

14. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov konania
odvolacieho (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.