Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. máj 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200803
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220200803.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Y. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, D. I., právne zast.: Mgr. Jozef Danczi, advokát, so sídlom Župná
14/1147, Komárno, proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava, 2/ Stavebné bytové družstvo STAVBYT, IČO: 00 589 721, so sídlom Kvetná
3, Veľký Meder, 3/ PRO aukcie, s.r.o., IČO: 46 771 778, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, žalovaní
2/ a 3/ spoločne zast.: Bányi & Partner, s.r.o., so sídlom Nám. Bélu Bartóka 5, Veľký Meder, 4/ Y. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. T. V.B. XXX, právne zast.: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, so sídlom
Ružová 265, Dunajská Streda, o určenie neplatnosti opakovanej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa21.02.2020domáhala,abysúdurčil neplatnosť
opakovanej dražby konanej S. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované v k.ú. D.
I. na liste vlastníctve č. XXXX, a to: byt č. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXX

postavenom na pozemkoch: parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a k uvedeným pozemkom o veľkosti XXXX/XXXXXX; a aby žalobcovi
priznal voči žalovaným náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa podala predmetnú žalobu v zmysle ust. § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách ako predchádzajúca (spolu)vlastníčka predmetu dražby voči žalovanému 1/, žalovanému 2/
ako navrhovateľovi dražby, žalovanému 3/ ako dražobníkovi a žalovanému 4/ ako vydražiteľovi a) z
dôvodu porušenia jej práv tým, že žalovaný 2/ ako správca domu jej neoznámil výšku nedoplatku a

neumožnil jej splatiť dlh napriek tomu, že žalobkyňa už mala záujemcu na kúpu bytu, ktorý by bol
ochotný poskytnutím preddavku vyrovnať tento nedoplatok, ako aj b) z dôvodu porušenia príslušných
ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nedoručením písomností v súvislosti s
dražbou, oznámenia o dražbe, znaleckého posudku a zápisnice o dražbe.3. K podanej žalobe sa vyjadrili všetci štyria žalovaní, ktorí v prvom rade namietali nedostatok vecnej
legitimácie, a to jednak na strane žalobcu (viď námietku na č.l. 22 spisu, ako aj zápisnicu z pojednávania

z 21.05.2021), pretože predmet dražby bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a jej
manžela W. Q., nar. XXXX, pričom pri predmetnej žalobe nejde o bežnú záležitosť; a jednak na strane
žalovaných, kde bol v osobe žalovaného 1/ označený taký záložný veriteľ, ktorý síce pristúpil k výkonu
záložného práva, avšak napokon upustil od jeho realizácie a prihlásil si svoju pohľadávku do dobrovoľnej
dražby, ktorá bola organizovaná a vykonávaná žalovaným 2/ (viď námietku na č.l. 246-250, 337-342,

386-387 spisu).

4. K uplatneným dôvodom určenia neplatnosti dražby uvedeným pod písmenom a) v odseku 2
odôvodnenia rozsudku žalovaný 2/ ako správca domu uviedol (č.l. 22 spisu), že od roku 2016 minimálne
jedenkrát ročne vyzýval žalobkyňu predžalobnými výzvami na úhradu nedoplatkov. Žalovaný 2/ taktiež
pri uvedených nedoplatkoch každoročne podával na súd návrhy na vydanie platobného rozkazu

(naposledybolvydanýplatobnýrozkazOSBBsp.zn.16Up/681/2019z12.06.2019,ktorýjeprávoplatný)
a v roku 2017 ponúkol žalobkyni splátkový kalendár. Dlh žalobkyne sa každým rokom chronologicky
navyšoval, pričom od novembra 2018 už žalovaný v 2/ neeviduje od žalobkyne žiadnu platbu.

5. K uplatneným dôvodom určenia neplatnosti dražby uvedeným pod písmenom b) v odseku 2

odôvodnenia rozsudku žalovaný 2/ ako správca domu, ako aj žalovaný 3/ ako dražobník uviedli, že
žalovaný 3/ si splnil všetky zákonné požiadavky v procese realizácie dražby a doručoval žalobkyni (a
aj jej manželovi) písomnosti súvisiace s dražbou nad rámec zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, t.j. snažil sa ich doručiť v čo najväčšej miere. Žalovaný 3/ doručoval zásielky okrem adresy
trvalého pobytu oboch predchádzajúcich vlastníkov: M. XXX/XX, D. I., aj na ich adresu uvedenú na

liste vlastníctva: H. XXX, pričom dochádzalo k preberaniu zásielok na oboch adresách. Žalovaný
2/ a žalovaný 3/ predložili v rámci svojich vyjadrení k žalobe na č.l. 21-79 a č.l. 257-288 príslušné
doklady (doručenky, podacie hárky, obálky neprevzatých a vrátených zásielok) k jednotlivým zásielkam
súvisiacim s vykonanou dražbou (okrem žalobkyňou výslovne uvádzaných písomností napr. aj k výzve
na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia, k oznámeniu o prechode práv - výzva na

odovzdanie predmetu dražby - rozvrh výťažku dražby), z ktorých vyplýva buď dátum prevzatia zásielky
žalobkyňou (resp. jej manželom) alebo informácia o neprevzatí zásielky v odbernej (úložnej) lehote
na adrese, kde sa adresáti zdržovali, a to k oznámeniu o dražbe spolu so znaleckým posudkom a o
opakovanej dražbe č. 222019/1 doklady na č.l. 263-269 (obálky neprevzatých a vrátených zásielok) a
na č.l. 272 (doručenky) a k notárskej zápisnici z konania opakovanej dobrovoľnej dražby č. XXXXXX/

X doklady na č.l. 288 (doručenky).
Kpredmetnýmdôvodomžalovaný4/vosvojomvyjadreníz04.06.2020doplnil, žeskutočnosť,že
žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
s odkazom na jeho § 12 ods. 2 a nepreberala zásielky ešte neznamená, že jej práva boli vykonaním
dobrovoľnej dražby porušené.

Podľa§15ods.1zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov, nazabezpečenie
pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli
alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v
dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo

k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať
počas existencie predmetu záložného práva.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak pohľadávka zabezpečená záložným

právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci
výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách), alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

6. Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v § 2 písm. a) vymedzuje pojem dražba a v § 10
ods. 1 upravuje zasielanie a doručovanie písomností tak, že písomnosti sa doručujú poštou formou
listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľnýmspôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu (a to všeobecného sporového súdneho poriadku - predtým O.s.p., v súčasnosti
C.s.p.) podľa odkazu upravujúce aj zákonné fikcie pre prípad, keď adresát nebol zastihnutý, hoci sa

zdržuje v mieste doručenia, a zásielku si na výzvu neprevezme ani v odbernej (úložnej) lehote. Ďalej
tento zákon okrem iného upravuje v § 12 ohodnotenie predmetu dražby (a to aj v prípade neumožnenia
vykonania ohodnotenia predmetu dražby, kedy ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré
mádražobníkkdispozícii),v§17oznámenieodražbe,v§20priebehdražby,v§22opakovanúdražbu,v
§ 24 zápisnicu o vykonaní dražby, v § 27 nadobudnutie vlastníckeho práva a v § 29 odovzdanie predmetu

dražby.

Podľa § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, (2) v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu

okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby
aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa
takýto rozsudok týka (§ 23 ). (4)

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a po predbežnom prejednaní sporu (na ktorom žalobkyňa síce
nebola prítomná z dôvodu PN, avšak zároveň nepožiadala o jeho odročenie) vo veci nariadil ústne

pojednávanie, ktoré vykonal za účasti všetkých strán sporu, resp. ich právnych zástupcov. Súd vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä
žaloba č.l. 1-3, vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe s prílohami z 09.03.2020 č. l. 21-79, vyjadrenie
žalovaného 1/ k žalobe č. l. 246-250, vyjadrenie žalovaného 3/ s prílohami zo dňa 25.05.2020 č.l.
257-288, vyjadrenie žalovaného 4/ s prílohami z 04.06.2020 č.l. 293-308, ďalšie vyjadrenia žalovaného

1/ z 09.12.2020 č. l. 337-345 a z 20.05.2021, aktuálny čiastočný LV č. XXXX pre k. ú. D. I. z 21.05.2021).
Na pojednávaní žalobkyňa, ktorá bola súdom riadne poučená o svojich procesných právach a
povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.s.p., ako aj oboznámená so všetkými námietkami
žalovaných, ktoré vzniesli v konaní, a to osobitne s ich námietkami týkajúcimi sa nedostatku vecnej
legitimácie účastníkov resp. strán sporu na obidvoch procesných stranách, (prostredníctvom svojho

zástupcu) uviedla, že po vzatí predmetných námietok na vedomie navrhuje podanej žalobe vyhovieť tak
ako bola táto podaná 21.02.2020, pričom zdôraznila, že podľa nej postačuje, ak predmetnú žalobu podá
iba jeden z manželov - vlastníkov predmetu dražby. Žalovaní s týmto názorom žalobkyne nesúhlasili a
(predovšetkým v prednese žalovaného 4/) poukázali na ust. § 78 C.s.p. a § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, a teda na to, že v tomto konaní sa jedná o nútené spoločenstvo, preto pokiaľ iba jedna strana

vystupuje na žalujúcej strane tak je to taký nedostatok, ktorý má za následok postup súdu podľa § 78
ods. 2 C.s.p., t.j. zamietnutie žaloby. Žalobkyňa k uplatneným dôvodom žaloby (k uplatneným dôvodom
určenia neplatnosti dražby) už svoju skutkovú a právnu argumentáciu nijakým spôsobom nedoplnila.
V danej súvislosti žalovaní (najmä žalovaní 2/ a 3/) uviedli, že žalobkyňa počas celého konania svoju
žalobu nedoplnila o také dôvody, ktoré by mohli v konaní obstáť.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Predmetná žaloba o určenie neplatnosti opakovanej dražby bola podaná na súd dňom 21.02.2020, t.j.
v rámci trojmesačnej lehoty po konaní napadnutej dražby 25.11.2019 (odo dňa príklepu) v zmysle § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom ide o druh žaloby priamo vyplývajúci

z osobitného právneho predpisu (§ 21 zákona č. 527/2002 Z.z), čím je splnená podmienka prípustnosti
tejto žaloby podľa § 137 písm. d) C.s.p.

9. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade jeho viacerých účastníkov (strán)
o nerozlučné spoločenstvo na jednej procesnej strane v zmysle § 77 C.s.p., kedy je právo alebo

povinnosť týchto účastníkov ako predmet konania (z hmotnoprávneho hľadiska) nedielnej povahy a je
potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov (na všetky strany). Táto
nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania (strán sporu) v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby vyplýva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z
toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa
výsledok dražby týka (k tomu viď závery rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/51/2009 z 23.06.2010). Nakoľko

existenciu tohto nerozlučného spoločenstva vyžaduje priamo hmotnoprávna úprava, a to ust. § 21 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z.z., je toto spoločenstvo svojou povahou (aj) spoločenstvom núteným v zmysle §
78C.s.p.Základnouotázkoupretovkonaníbolonajednejstrane(ďalejlen„prvýprípad“)to,čižalobkyňa
v zmysle vyššie uvedeného označila v spore každého účastníka, ktorého zákon za účastníka priamo
označuje alebo koho práva a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, keďže taká osoba zo zákona

tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými účastníkmi konania na jednej
procesnej strane, pričom na druhej strane (ďalej len „druhý prípad“) bolo potrebné zároveň preskúmať
aj to, či všetky označené osoby na strane žalovaných spĺňajú predpoklad byť účastníkom núteného
spoločenstva podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.

10. Uvedené požiadavky boli počas konania sformulované aj vo forme prostriedkov procesnej obrany

žalovaných 1/ až 4/ v konaní, ktorí zhodne navrhovali žalobu z dôvodu uvedeného nedostatku vecnej
legitimácie v spore a z dôvodu nesprávneho a neúplného určenia okruhu účastníkov konania (strán
sporu) zamietnuť. Námietka v prvom prípade sa týkala manžela žalobkyne, s ktorým mala žalobkyňa
predmet dražby počas celého procesu dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a námietka
v druhom prípade sa týkala žalovaného 1/, ktorý síce mal ako záložný veriteľ zriadené záložné

právo k predmetnej nehnuteľnosti (viď napr. č.l. 65 spisu), avšak nebol pri predmetnej dražbe jej
navrhovateľom.Tietonámietkybolivrámcivyjadrenížalovanýchžalobkyniriadnedoručené,žalobkyňao
nich nepochybne vedela, pričom v konaní mala náležitú možnosť sa k nim vyjadriť, a to aj na pojednávaní
konanom 21.05.2021, kde bola (prostredníctvom ňou zvoleného zástupcu) v rámci príslušných poučení
súdu riadne a dostatočne oboznámená so skúmanou otázkou nedostatku vecnej legitimácie účastníkov

konania (strán sporu) na obidvoch stranách podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., ako aj o možnom
právnom posúdení tohto nedostatku, t.j. nesprávneho a neúplného určenia okruhu účastníkov konania
(strán sporu) súdom (aj) podľa § 78 C.s.p. vrátane jeho odseku 2 (viď č.l. 396-397 spisu). Žalobkyňa za
uvedených okolností na pojednávaní (prostredníctvom svojho zástupcu) výslovne prehlásila, že podľa
jej názoru v danom prípade postačuje, ak predmetnú žalobu o určenie neplatnosti dražby podá iba jeden

z manželov - vlastníkov predmetu dražby, pričom k označeniu žalovaného 1/ ako účastníka konania
sa nijakým spôsobom nevyjadril.

11. V konaní nebolo sporné a ani žalobkyňou akýmkoľvek spôsobom popierané alebo spochybňované,
že predmet dražby bol počas celého procesu výkonu záložného práva (napr. č.l. 30 spisu) a dražby

naposledy podľa oznámenia o (opakovanej) dražbe č. XXXXXX/X (č.l. 70-74) v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a jej manžela W. Q., nar. XXXX (viď bod 5 notárskej zápisnice
N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX - č.l. 66 spisu), pričom navrhovateľom predmetnej dražby podľa
oznámenia o (opakovanej) dražbe č. XXXXXX/X (č.l. 70-74) bol žalovaný 2/ - Stavebné družstvo
STAVBYT, IČO: 00 589 721 (viď bod 4 notárskej zápisnice N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX - č.l. 66

spisu), a teda nie žalovaný 1/, ktorý síce tiež ako ďalší záložný veriteľ pristúpil k výkonu svojho záložného
práva (viď napr. č.l. 65 spisu), avšak napokon od neho upustil a návrh na vykonanie dražby nepodal
on ale žalovaný 2/ a žalovaný 1/ si svoju pohľadávku prihlásil do dobrovoľnej dražby organizovanej
žalovaným 2/.
Na základe uvedenej argumentácie a vykonaní príslušného dokazovania dospel súd k jednoznačnému

záveru o tom, že podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je neopodstatnená, pretože
(vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody) tu bolo z hľadiska vecnej legitimácie (kvôli povahe veci)
priamo zo zákona nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo osôb presne špecifikovaných
v ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom takou osobou okrem v
konaní správne označených osôb: žalovaný 2/ - navrhovateľ dražby, žalovaný 3/ - dražobník, žalovaný

4/ - vydražiteľ, tu bola spolu so žalobkyňou aj jej manžel W. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorí spolu boli
predchádzajúcimi (bezpodielovými spolu)vlastníkmi predmetu dražby, pričom však manžel žalobkyne v
konanínebolzaúčastníka(stranu)označený,t.j.nevystupovalaninajednejprocesnejstrane.Žalobkyňa
tak neoznačila v spore ďalšieho účastníka (stranu), ktorého práva a povinnosti boli nepochybne spornou
dražbou dotknuté (manžel), hoci táto osoba mala tvoriť nerozlučné (a nútené) procesné spoločenstvo

spolu s ostatnými účastníkmi konania na niektorej procesnej strane. Išlo teda o nedostatok vecnej
legitimácie v spore, pretože v prípade žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa vyžaduje, aby
na niektorej procesnej strane (predovšetkým na strane žalovaných) ako nútené procesné spoločenstvo
vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, pretože dražba nemôže byť určená za neplatnúlen vo vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva. Súd tu zároveň poukazuje aj na
podporný argument žalovaných, že v danom prípade sa taktiež nejedná o prípad vybavovania bežnej
záležitosti týkajúcej sa spoločnej veci medzi manželmi v intenciách § 145 Občianskeho zákonníka.

Na druhej strane však v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže mať (v danom prípade
pasívnu) vecnú legitimáciu subjekt, ktorý je odlišný od subjektov uvedených priamo v ust. § 21 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, nemôže spolu s týmito ostatnými účastníkmi
konania tvoriť nerozlučné (a nútené) procesné spoločenstvo a nemôže sa (aj) naň vzťahovať účinok
rozsudku, ktorý má byť vydaný v predmetnom konaní. Žalovaný 1/ bol nepochybne takýmto subjektom,

keďže v danom prípade nebol navrhovateľom dražby podľa vyššie uvedenej podrobnej argumentácie
(k predošlým častiam odôvodnenia viď najmä komentáre nakladateľstiev WK a C-H-BECK k príslušným
zákonným ustanoveniam).
Nakoľko teda žalobkyňa namiesto núteného procesného spoločenstva nežalovala všetkých nútených
spoločníkov a na strane žalovaných žalovala aj takú osobu, ktorá nie je a nemôže byť núteným
spoločníkom, t.j. nesprávne a neúplne určila okruh účastníkov (strán sporu), súd žalobu v celom

rozsahu zamietol pre nedostatok primárneho hmotnoprávneho predpokladu úspešnosti žaloby, a to pre
nedostatok vecnej legitimácie v spore vo vzťahu k uvedeným označeným a neoznačeným subjektom
predovšetkým podľa § 78 ods. 2 C.s.p. (výrok I rozsudku).

12 Súd nad rámec uvedeného dopĺňa, že dôvodom na podanie žaloby podľa § 21 zákona č.

527/2002Z.z.môžebyť(len)porušenieustanovenítohtozákona,aajtolentaké,ktorým jezároveň
žalujúca osoba aj dotknutá na svojich právach (k tomu porovnaj uznesenie NS SR z 28.08.2020
sp. zn. 6Cdo/66/2019). Dôvody uvedené pod písmenom a) v odseku 2 odôvodnenia rozsudku nespĺňajú
(ani) túto základnú podmienku, pretože sa vzťahujú na postup žalovaného 2/ ešte pred procesom
dražby (neupravený zákonom č. 527/2002 Z.z.), pričom však zároveň treba zdôrazniť, že vyjadrením

žalovaného 2/ (vrátane ním v konaní predložených dôkazov na č.l. 21-79 spisu) boli tieto tvrdenia
žalobkyne účinne a jednoznačne vyvrátené. Pokiaľ ide o dôvody uvedené pod písmenom b) v odseku 2
odôvodnenia rozsudku, súd konštatuje, že aj keď boli tieto dôvody uplatnené len strohým vymenovaním
písomností, ktorých nedoručenie v procese dražby žalobkyňa namieta (nedoručenie oznámenia o
dražbe, znaleckého posudku a zápisnice o dražbe), týmto bol dostatočne a určito vymedzený predmet

konania práve namietaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
upravujúcich doručovanie písomností súvisiacich s dražbou (§ 10), a to pri uvedených troch (presne
označených) písomnostiach, čo vylučovalo odmietnutie prejednania tejto žaloby súdom, aj keď vo
zvyšnom rozsahu boli (a aj počas celého konania zostali) námietky žalobkyne príliš všeobecné,
objektívne nespôsobilé spochybniť zákonnosť vykonanej dražby. Súd však na tomto mieste zároveň

poukazuje na to, že zo spisu (predovšetkým zo žalovanými 2/ a 3/ predložených dokladov založených
na č.l. 21-79 a č.l. 257-288) je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že k porušeniu ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v namietaných súvislostiach nemohlo dôjsť, keďže z nich
vyplýva práve súladnosť s dotknutými ustanoveniami (predovšetkým s ust. § 10 v spojení s § 17 a §
24) tohto zákona.

13 Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania už súd
nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom
dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia.

Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto
sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú
argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne
rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1

C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaní 1/ až 4/ majú právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v
rozsahu 100 %, keďže žalovaní 1/ až 4/ boli v tejto sporovej veci úspešní na 100 % a neúspešní na 0 %,
t.j. čistý úspech žalovaných 1/ až 4/ predstavuje 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).