Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. máj 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200276
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6920200276.4

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v spore žalobkyne P. L., A.. XX. XX. XXXX, W. S. Q. H. X., D.. A. XXXX/
XX, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti
žalovanému Q. S., A.. XX. XX. XXXX, W. S. Q. H. X., D.. X. XXXX/XX, zast. JUDr. Marianom Dzuroškom,
advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 468/31 o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Konanie sa zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa žalobu vzala späť, lebo dňa 08. 04. 2021 spoločne so žalovaným odpredali spoločný byt
ako najhodnotnejšiu položku ich bezpodielového spoluvlastníctva a utŕženú kúpnu cenu si rozdelili a

uplatnila si aj náhradu trov konania.

2/ Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

3/ Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4/ Podľa § 146 ods. 1 vety prvej C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

5/ Podľa § 146 ods. 2 C. s. p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6/ Na výzvu súdu, či žalovaný so späťvzatím súhlasí alebo nesúhlasí a ak nesúhlasí, aké vážne dôvody
na to má žalovaný oznámil, že so späťvzatím súhlasí. Žalobkyňa však procesne zavinila zastavenie
konania,keďskôrakodošlokúplnémuvyporiadaniubezpodielovéhospoluvlastníctva,vzalažalobuspäť
a to potom, ako spoločne odpredali sporný byt. Je presvedčený, že odpredaj bytu sa mohol realizovať aj
bez podania žaloby žalobkyňou, Táto sa však žalobou okrem sporného bytu domáhala vyporiadania aj
ďalšieho spoločne nadobudnutého majetku, no napriek tomu vzala žalobu späť. Pritom išlo o hodnotovo

bezvýznamné položky. Nesie takto procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v zmysle ust. § 256
ods. 1 C. s. p., a preto žiadal zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.

7/ Keď žaloba bola v plnom rozsahu vzatá späť, s čím žalovaný súhlasil, súd konanie podľa § 145 ods.
1 C. s. p. zastavil.

8/ Nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu si uplatnili obe strany.9/ Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10/ Súd dospel k záveru, že by boli dôvody na použitie ust. § 256 ods. C. s. p., teda že by jedna strana
procesne zavinila trovy konania, i keď formálne to zavinila žalobkyňa, keď žalobu vzala späť. Na druhej
strane je potrebné zohľadniť, že to urobila aj z dôvodov správania sa žalovaného po podaní žaloby.
Žalobkyňa navrhla spoločný byt (ako najväčšiu položku v rámci vyporiadania) prikázať žalovanému a
žalovaného zaviazať na zaplatenie 17.920,- eur na vyrovnanie hodnoty jej podielu. V priebehu konania

po vyše roku od podania žaloby potom strany sporu spoločne predali uvedený byt. Ak žalovaný namieta,
že v žalobe sa žalobkyňa domáhala vyporiadania aj ďalšieho spoločne nadobudnutého majetku, pričom
ide o hodnotovo bezvýznamné položky, no napriek tomu vzala žalobu späť, a preto nesie procesnú
zodpovednosť za zastavenie konania, k tomuto súd uvádza, že žalovaný mal možnosť nesúhlasiť so
zastavenímkonaniaprespäťvzatieadomáhaťsavyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvavcelom
rozsahu, čo však neurobil. V konečnom dôsledku teda žalobkyni bol vyplatený jej podiel zo spoločného

bytu, ako to žiadala v žalobe, i keď nie žalovaným, ale na základe predaja bytu, k čomu došlo až vyše
roka po podaní žaloby.

11/ Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v
prípade späťvzatia, kde sa nedá jednoznačne určiť procesné zavinenie (v danom prípade zavinenie na

strane žalobkyne v dôsledku späťvzatia, avšak aj v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý po podaní
žaloby pristúpil k spoločnému predaju bytu).

12/ Podľa čl. 4 ods. 1 C. s. p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13/ Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14/ Súd preto podľa citovaného čl. 4 ods. 1 C. s. p. rozhodol o náhrade trov konania analogicky podľa §
255 ods. 2 a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže v konečnom
dôsledku obe strany mali akoby čiastočný úspech. Žalobkyňa sa rozhodla žalobu vziať späť bez toho,
aby bolo rozhodnuté o vyporiadaní všetkých položiek, avšak žalovaný s týmto súhlasil, teda netrval na
súdnom vyporiadaní. Súd inak k tomuto len poznamenáva, že mimosúdne dojednanie má vždy prednosť

pred súdnym rozhodnutím a v danom prípade sa tak predíde aj ďalším trovám, ak by sa mali položky, o
ktorých sa vedia strany mimosúdne dohodnúť (a jedná sa už o menej hodnotné veci, ako bol predmetný
byt), prejednávať v súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 2 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.