Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010215
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715010215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov

senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2015 v
trestnej veci obžalovaného S. A., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. b) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
2T/47/2015 z 28.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
2T/47/2015 z 28.08.2015 vo výroku o vine a vo výroku o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám o d s u d z u j e obž. S. A., nar. XX.XX.XXXX, za skutok
tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

Za to ho odsudzuje podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 2T/47/2015 z 28.08.2015 bol obžalovaný S. A. uznaný
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., a to za skutok,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v období od polovice mesiaca november 2014 do 03.12.2014 sa vyhrážal zabitím osobne a aj telefonicky
z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ako aj iných telefónnych čísel na rôznych miestach v meste U.,
okres U. W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., A. XXX/XX, prechodne bytom U., U. XX slovami, že ju
buď dorazí tak, že bude na vozíku, alebo ju rovno z bytu vynesú mŕtvu, buď niekoho na ňu pošle, alebo
sa o ňu postará on sám, že vie kto má na starosti to, že musel odísť z bytu, že sa pomstí každému, čím
takýmto svojím konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Zvolen uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm.
m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1, 2 Tr. zák. sa ochranné liečenie vykoná ambulantnou formou a potrvá, kým to vyžaduje
jeho účel.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: mobilný telefón
Sony Xperia bielej farby s prislúchajúcou SIM Kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú W. A. so svojim nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie.

Voči tomuto rozsudku podal včas ako osoba oprávnená odvolanie obžalovaný S. A. sám a aj cestou
obhajcu, v ktorom uviedol, že sa necíti byť vinný z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu a dodal,
že on sa poškodenej nevyhrážal, k ničomu ju nenútil, všetko si ona sama na neho vymyslela, aby sa

ho zbavila.

Obhajca k tomu ďalej dodal, že nie je správna ani právna kvalifikácia konania obžalovaného, pretože
medzi ním a poškodenou nebol taký vzťah, aby išlo o chránenú osobu - blízku osobu, bývali spolu menej
ako 2 mesiace, nemal u nej ani prihlásený pobyt, neprispieval jej na domácnosť. Preto v tomto smere

prvostupňový súd pochybil a potom obžalovanému aj uložil prísny trest.

Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného S. A. zamietnuť,
pretože podľa jeho názoru okresný súd rozhodol správne a zákonne.

Naopak obhajca s obžalovaným navrhli zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a buď vec vrátiť
prvostupňovému súdu s tým, aby bol obžalovaný oslobodený, alebo prekvalifikovať jeho konanie na §
360 ods. 1 Tr. zák. a uložiť primeraný trest.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. č.

301/2005 Z. z. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného S. A. je dôvodné, pokiaľ ide o posúdenie
právnej kvalifikácie jeho konania a v tom smere aj ohľadne uloženého trestu odňatia slobody.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotili
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. č. 301/2005 Z. z.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo
neuveril jeho obrane, že sa nedopustil trestnej činnosti. Z napadnutého rozhodnutia je totiž zrejmé, prečo
súd hodnotil vzťah obžalovaného a poškodenej ako osoby blízkej.

S takýmto hodnotením tejto skutočnosti sa však odvolací súd nestotožnil z dôvodov nižšie uvedených.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnompojednávaní a nimi je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný S. A. v kritickom období,
za okolnosti a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa dopustil trestného činu na
tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, avšak na inom právnom posúdení

skutku.

Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania a správnu mu uložil aj nepodmienečný trest odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo
poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy
a závery súdu prvého stupňa ohľadne skutkových záverov v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť

ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozsudku ESĽP
vo veci Helle v. Fínsko z 19. Decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia
(zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z citovaných článkov ústavy a dohovoru však nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z

účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd udáva, že aj on sa s právnym posúdením konania
obžalovaného, uvedeným v obžalobe a aj v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach, tak ako je to vyššie uvedené, na ne odkazuje.

Dal však za pravdu odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, tak
ako bola uvedená v obžalobe a aj v prvostupňovom rozsudku. Nie je možné kvalifikovať konanie
obžalovaného vo vzťahu k poškodenej ako voči chránenej - blízkej osobe. Obžalovaný a poškodená
spolu bývali len 2 mesiace, za toto obdobie sa len spoznávali, nemali spolu finančné prostriedky,

obžalovaný nebol u poškodenej prihlásený k pobytu, skutočnosť, že poškodená chodila k matke
obžalovaného,resp.opačne,ešteneznamená,žespolužiliakodruhadružka.Podľanázoruodvolacieho
súdu pre takéto spolužitie sa vyžaduje dlhšie obdobie, spoločné záujmy, hospodárenie, trvalé bydlisko a
pod. V danom prípade tak absolútne nebolo a preto právne posúdenie tejto okolnosti okresným súdom
nebolo správne.

Preto krajský súd musel toto pochybenie okresného súdu napraviť. Potom konanie obžalovaného A.
kvalifikoval len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., keď dospel k záveru,
že medzi obžalovaným a poškodenou nebol vzťah blízkej osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Po takto upravenej právnej kvalifikácii potom uložil obžalovanému A. trest pri hornej hranici zákonnej
trestnej sadzby, a to vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, keď mal za to, že takýto trest bude na
nápravu a prevýchovu obžalovaného dostatočný.

V ostatnej časti potom ponechal prvostupňový rozsudok nedotknutý.

Za takéhoto stavu preto tunajší krajský súd rozhodol tak, že odvolaniu obžalovaného vyhovel a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.