Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010616
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010616.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Lenky Kováčovej a Mgr. Adriany Némethovej v trestnej veci proti obžalovanému O. T. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného
O. T. proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/35/2020 zo dňa 4. 9. 2020, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom
rozsahu.

II.
Podľa § 79 odsek 1 Trestného poriadku per analogiam sa obžalovaný O. T., narodený XX. 9. XXXX v

I., trvale bytom P., t. č. vo väzbe v V. na výkon väzby a V. na výkon trestu odňatia slobody E., prepúšťa
z väzby na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

E. uznesením sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) vzal
obžalovaného O. T. (ďalej len obžalovaný) podľa § 73 ods. 5 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por. do väzby, ktorá lehota väzby začala plynúť dňom 3. 9. 2020 o 11.50 hod. Súčasne podľa

§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka OR PZ v Leviciach
ČVS: ORP-43/DI-LV-2020 zo dňa 4. 6. 2020 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie
obžalovanému O. T. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák. a následne podľa § 204 ods. 1 Tr. zák. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach dňa

5. 6. 2020 pod č. 1Pv 258/20/4402 obžalobu na obžalovaného pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že:
dňa 04.06.2020 v čase o XX.XX h viedol do priestoru čerpacej stanice S. na ul. J. rad č.X v
meste P. k tankovaciemu stojanu č. X ako vodič osobné motorové vozidlo zn. W. W evidenčné
číslo P a to napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a rozhodnutím o priestupku
Okresného dopravného inšpektorátu v Leviciach č. ORPZ-LV-ODI2-652/2016-P zo dňa 24.10.2016,

právoplatným dňa 29.11.2016, mu bol uložený okrem iného zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 48 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň mu bol
trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/92/2017 zo dňa 21.07.2017, právoplatným dňa
09.08.2017, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky,
ktorý mal vykonať dňa 18.10.2022.

V predmetnej trestnej veci súd I. stupňa pod sp. zn. 0T/35/2020 vydal s poukazom na § 348 ods. 1 písm.
a/ Tr. por. dňa 5. 6. 2020 trestný rozkaz, ktorým bol O. T. uznaný vinným z prečinu marenia výkonuúradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky. Proti

tomuto trestnému rozkazu ústne do zápisnice podal obžalovaný O. T. odpor.
Vo veci boli nariadené hlavné pojednávania na dni 13. 7. 2020, 10. 8. 2020, resp. 21. 9. 2020. Dňa
27. 8. 2020 bol na obžalovaného O. T. v tejto veci vydaný podľa § 73 ods. 1 Tr. por. príkaz na zatknutie
z dôvodu pokračovania v trestnej činnosti, teda z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por..
Dňa 3. 9. 2020 o 11.50 hod. bol obžalovaný O. T. na základe príkazu na zatknutie Okresného súdu

Levice zatknutý v Leopoldove a pred sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Levice predvedený
dňa 4. 9. 2020 o 07.10 hod..

Súd I. stupňa zistil, že je dôvodné podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol
spáchaný, tento má znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/

Tr. zák. a je dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obžalovaný O. T. s poukazom na výpovede svedkov
J. Q., B. P. a J. E., pričom konkrétnou skutočnosťou, z ktorej vyplýva odôvodnená obava z pokračovania
v trestnej činnosti obžalovaného je vedenie spôsobu života obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa
trestnej činnosti.
Napriek tomu, že obžalovaný O. T. si dňa 20. 12. 2019 vykonal tresty odňatia slobody v trvaní 2

roky a 4 mesiace, resp. 8 mesiacov uložené mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp. zn.
4T/92/2017 za viacero trestných činov vrátane trestných činov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.
zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., už dňa 10. 4. 2020 sa dopustil opätovne
trestnej činnosti, keď maril výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za ktorý bol
právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/20/2020 k trestu odňatia

slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý si dňa 3. 9. 2020 vykonal.
Súčasne konštatoval, že obžalovaný je ďalej dôvodne podozrivý, že sa dňa 23. 5. 2020 dopustil prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., keď mu bolo uznesením OR PZ Tlmače

pod ČVS:ORP-365/TL-LV-2020 zo dňa 26. 5. 2020 vznesené obvinenie.
Rovnako je proti obžalovanému na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 0T/35/2020 vedené trestné
stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť dňa 4. 6. 2020.
Uviedol, že je daná dôvodná obava vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý sa v

priebehu ani nie pol roka po prepustení z výkonu trestu dňa 20. 12. 2019 dopustil dňa 10. 4. 2020
trestného činu a rovnako je dôvodne podozrivý zo spáchania ďalších dvoch trestných činov spáchaných
v dňoch 23. 5. 2020 a 4. 6. 2020, že v prípade jeho prepustenia zo zadržania na slobodu, by tento
naďalej v trestnej činnosti pokračoval, resp. dokonal trestný čin alebo vykonal ďalší trestný čin.
Vzhľadom na uvedené súd I. stupňa vyhodnotil, že účel väzby u obžalovaného O. T. nemožno dosiahnuť

ani dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.

Súd I. stupňa rozhodol, že lehota trvania väzby začala plynúť obžalovanému O. T. dňa 3. 9. 2020 o
11.50 hod., pričom väzbu si bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Nitra.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch
sťažnosti zo dňa 9. 9. 2020 nazvanej ako podanie vysvetlenia a odporu proti rozhodnutiu (väzba),
ktoré krajský súd posúdil ako sťažnosť, uviedol, že na súde I. stupňa sa mu nedostalo spravodlivého
pojednávania. Poukázal na procesný postup súdu I. stupňa a na to, že samosudca O.. J. I. ho v tzv.
superrýchlom konaní bez možnosti obhájiť sa trestným rozkazom odsúdil, proti čomu podal odpor a bol

nariadený termín hlavného pojednávania, pričom sudca mu mal uviesť, že keď si odsedí trojmesačný
trest, ktorý mu dal kolega, dá ho do väzby. Namietol ďalej, že pred hlavným pojednávaním dňa 13. 7.
2020 podal všeobecnú generálnu námietku zaujatosti, ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 3. 9.
2020 o 11.50 hod. vykonal trojmesačný trest a ihneď bol zadržaný a dňa 4. 9. 2020 bol predvedený pred
sudcu, ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby. Krajský súd požiadal, aby mohlo byť jeho trestné stíhanie

vedené na slobode s tým, že sa zamestná u sestry v rýchlom občerstvení, bude spolupracovať, viesť
riadny život a v prípade prepustenia by prijal aj možnosť probačného a mediačného úradníka.V písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú podal prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa nestotožňuje s
názorom súdu I. stupňa. Poukázal na to, že je síce pravdou, že sa proti nemu vedie konanie, avšak
doterajšie výsledky dokazovania nenasvedčujú jeho vine, práve naopak s poukazom na konkrétne

výpovede svedkov. Konštatoval, že je potrebné posudzovať aj materiálne podmienky na vzatie do väzby,
ktorébymalinasvedčovaťspáchaniutrestnéhočinuobžalovaným,pričompripodaníobžalobynarozdiel
od vznesenia obvinenia, je potrebný vyšší stupeň pravdepodobnosti, že trestný čin spáchala konkrétna
osoba. Je preto zrejmé, že obžalovaný bol vzatý do väzby nezákonne. Navrhol, aby krajský súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že ho prepustí z väzby na slobodu.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť je dôvodná.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. por. ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať,
predviesť,alebozadržaťazabezpečiťjehoprítomnosťnavýsluchu,alebonainomúkone,vydápredseda
senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol
obvinený zatknutý.

Podľa § 73 ods. 5 veta prvá Tr. por. predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie ktorý prevzal zatknutého obvineného musí do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch 72
hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby alebo ho prepustiť na
slobodu.
Krajský súd po preštudovaní predloženého spisu zistil, že u obžalovaného nie je možné konštatovať

splnenie všetkých materiálnych a formálnych podmienok pre jeho vzatie do väzby. Pokiaľ ide o zákonné
podmienky pre vzatie do väzby, tieto boli naplnené v časti existencie skutku, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie, ktorá je dostatočne objektivizovaná skutočnosťami doposiaľ zistenými v trestnom konaní,
taktiež skutočnosťou, že skutok má znaky trestného činu a existenciou dôvodov na podozrenie, že tento
mohol spáchať obžalovaný.

Jevšakpotrebnévšakkonštatovať,žeprocesnýmpostupomsúduI.stupňa,ktorýmbolobžalovanývzatý
do väzby, došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku. Krajský súd vyhodnotil, že postup súdu I.
stupňa nebol „lege artis“. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že konkrétne súd I. stupňa vydal dňa
27. 8. 2020 príkaz na zatknutie podľa § 73 ods. 1 Tr. por. bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky
na jeho vydanie v tomto ustanovení uvedené. Krajský súd dáva do pozornosti, že príkaz na zatknutie

podľa tohto paragrafu je možné vydať iba pri splnení dvoch kumulatívnych podmienok, pričom prvou z
nich je existencia niektorého z dôvodov väzby a druhou, že obžalovaného nemožno predvolať, predviesť
alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na úkone. Keďže sa jedná o kumulatívne formulované
podmienky, tieto musia byť splnené obe súčasne, aby mohol byť príkaz na zatknutie vydaný.
V danom prípade možno konštatovať, že u obžalovaného by boli dané dôvody väzby podľa § 71 ods.

1 písm. c/ Tr. por. poukazujúc na jeho predchádzajúci život a trestnú minulosť, avšak nebola splnená
podmienka, že obžalovaného nebolo možné predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho
prítomnosť na úkonoch v trestnom konaní, keďže sa v čase vydania príkazu nachádzal vo výkone trestu
v inej trestnej veci.
Súčasne krajský súd zistil, že taktiež súd I. stupňa porušil obžalovaného právo na obhajobu, keď mu dňa

3. 9. 2020 po jeho prepustení z výkonu trestu, po ktorom bol bezprostredne na základe ním vydaného
príkazu na zatknutie zadržaný, zrušil obhajcu, napriek skutočnosti, že v tom čase už bola jeho osobná
sloboda obmedzená a následne po rozhodnutí o vzatí do väzby dňa 4. 9. 2020 mu opätovne ustanovil
toho istého obhajcu. To znamená, že väzobný výsluch vykonal v neprítomnosti obhajcu, čo vzhľadom
na predchádzajúci procesný postup súdu I. stupňa považoval krajský súd za neštandardné, a ktorým

bolo znemožnené reálne právo obžalovaného na obhajobu.
Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa v predmetnej veci koná raz s
označením ako sudca pre prípravné konanie (čo je v tomto prípade správne) a raz ako samosudca (viď.
zápisnice z hlavných pojednávaní).Vo vzťahu ku v sťažnosti namietanej skutočnosti ohľadne generálnej námietky, ktorú podal obžalovaný
je potrebné uviesť, že vo vzťahu k zákonnému sudcovi O.. J. I. bolo správne na hlavnom pojednávaní
dňa 13. 7. 2020 konštatované, že o nej nebude rozhodovať, keďže nebola vznesená bezodkladne.

Krajský súd však podotýka, že v tom čase nebolo o námietke rozhodnuté vo vzťahu k ostatným sudcom
okresnéhosúdu,ktorýchtaktiežnamietal.Spoukazomvšaknaskutočnosť,žedňa4.9.2020obžalovaný
do zápisnice o výsluchu uviedol, že námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi nevznáša (čl. 117),
mohol zákonný sudca JUDr. J. I. vo veci ďalej konať a s ohľadom na túto skutočnosť je aj generálna
námietka voči ostatným sudcom I. stupňa právne irelevantná a nie je už dôvod o nej konať.

Pokiaľ ide o generálnu námietku vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Nitre, vznesenú obžalovaným
písomne vo svojom podaní dňa 29. 6. 2020, k tomuto krajský súd udáva, že rozhodovanie o väzbe má
prednosť pred rozhodovaním o námietke zaujatosti a to z dôvodov potreby bezodkladného rozhodnutia
o zásahu do ľudských práv a slobôd obžalovaného, ktorým rozhodovanie o väzbe nepochybne je. Pokiaľ
bude následne v ďalšom konaní vec predložená krajskému súdu na rozhodovanie, touto námietkou sa
bude zaoberať.

Vzhľadom na tieto skutočnosti nadriadený súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného nebol
dodržaný správny procesný postup pred rozhodovaním o jeho vzatí do väzby (najmä s poukazom na
nesplnenie podmienky pre vydanie príkazu na zatknutie, na podklade ktorého bola obmedzená jeho
osobná sloboda), v dôsledku čoho nemožno konštatovať splnenie formálnych a materiálnych podmienok

pre jeho vzatie do väzby a preto nie je ani na mieste nahradiť ju niektorým z inštitútov uvedených v § 80
a § 81 Tr. por. Využitie inštitútov Trestného poriadku na nahradenie väzby je možné len v prípade ak je
konštatované, že dôvody väzby existujú a že väzba je zákonná, čo v danom prípade nie je splnené.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti nadriadený súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.