Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Božena Csibrányiová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17Csp/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118379827
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:6118379827.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: W. obchodná
banka, a.s., so sídlom Q. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, zast.: K. kancelária T. M., s.r.o., so sídlom
W. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, proti žalovaným v rade: 1. D. G., nar.X.XX.XXXX, bytom XXX XX
L., č. XXX, 2. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XXX, žalovaná v rade X zastúpená C.. A.
C., advokátom so sídlom XXX XX U. Q., C. XX, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní v rade 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7.808,25 eur a
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.619,78 eur od 13.2.2018 do zaplatenia a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to
v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2018 domáhal od žalovaných v rade 1 a 2
spoločne a nerozdielne zaplatenia:
- sumy 8.839,37 eur,
-úroku vo výške 4,28 % ročne zo sumy 6.619,78 eur od 13.2.2018 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.808,25 eur od 13.2.2018 do zaplatenia.
Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č.
331286, zo dňa 9.6.2018, na základe ktorej žalobca ako veriteľ, poskytol žalovaným v rade 1 a 2
ako spoludlžníkom hypotekárny úver 28.000,- eur. Úver bol poskytnutý za účelom kúpy nehnuteľnosti.
Zmluvné strany sa dohodli na pohyblivej úrokovej sadzbe, v čase uzavretia zmluvy vo výške 4,28 %
ročne. Zmluvné strany sa dohodli na dobe splatnosti úveru 30 rokov. Splácanie úveru bolo dohodnuté
v mesačných splátkach po 138,24 eur, splatných ku 15 dňu tohto ktorého mesiaca. Pohľadávka
z úverového vzťahu bola zabezpečená záložnou zmluvou zo dňa 9.6.2014, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť: 2-izbový byt č.2, nachádzajúci sa v Kolte, v bytovom dome so súp.č. 253, zapísanom
na LV č. 1446. Záložcami boli Igor a Jana Lavičkoví.
Podľa čl. VIII bod 9 úverovej zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníkov /
žalovaných 1 a 2 / bol žalobca ako veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, či požadovať okamžité
splatenie úveru a príslušenstva. Keďže žalovaní v rade 1 a 2 úver riadne nesplácali a boli v omeškaní
s úhradou dlžnej sumy, žalobca ich listom z 10.1.2017 vyzval k náprave a upozornil ich na to, že ak k
náprave nedôjde, pristúpi k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Keďže napriek výzve a upozorneniu
žalovaní dlžné splátky žalobcovi neuhradili, tento ku dňu 15.5.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Pohľadávka bola ku dňu zosplatnenia, t.j. ku dňu 15.5.2017 vo výške 27.420,61 eur a pozostávala z
istiny úveru 27.087,34 eur a zo zmluvných úrokov 331,47 eur a zo zákonných úrokov 1,80 eur. Následnežalobca pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby realizovanej podľa
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Po zosplatnení pohľadávky žalovaní v rade 1 a
2 čiastočne plnili, dňa 15.6.2017 uhradili sumu 40,09 eur, dňa 17.7.2017 sumu 40,09 eur a následne
sumu 36,86 eur. Uvedená suma spolu vo výške 117,04 eur bola žalobcom započítaná na pohľadávku
istiny. Dňa 26.1.2018 sa uskutočnila dražba, dražená nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 22.300,-
eur. Po uspokojení nákladov dražby v sume 1.949,48 eur, bola zvyšná, dražbou získaná suma vo výške
20.350,52 eur, použitá na úhradu istiny úveru. Po zaúčtovaní výťažku dražby na istinu pohľadávky,
predstavovala ku dňu 12.2.2018 pohľadávka žalobcu sumu 8.839,37 eur a pozostávala z istiny úveru
6.619,78 eur a neuhradený zmluvný úrok z úveru vo výške 1.188,47 eura, z vyčísleného úroku z
omeškania 1.031,12 eur. Uvedenú sumu 8.839,37 eur spolu s nevyčísleným úrokom z úveru a z
nevyčísleným úrokom z omeškania, tak ako to bolo uvedené v žalobe, si žalobca uplatnil v tomto konaní
návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde v Banskej Bystrici.
2. Pred vydaním platobného došlo z podnetu Okresného súdu Banská Bystrica zo strany žalovaného
k čiastočnému späťvzatiu žaloby postupom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.. V zmysle
tohto čiastočného späťvzatia bol dňa 17.12.2018 v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz,
ktorým kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaných v rade 1 a 2 spoločne a
nerozdielne k úhrade sumy 7.808,25 eur/ neuspokojená istina 6.619,78 eur+ zmluvný úrok 1.188,47 eur
vyčíslený za obdobie do 12.2.2018/ a k úhrade nevyčísleného úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
6.619,78 eur / istina úveru/ od 13.2.2018 do zaplatenia.
3. Žalovanému v rade 1 sa platobný rozkaz doručiť nepodarilo. Žalovaná v rade 2 voči nemu podala
odôvodnený odpor. Žalovaná v rade 2 v odpore uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu.
Spochybnila splatnosť úveru. Poukázala pritom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, na
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 39 Občianskeho o zákonníka.
Žalovaná mala zato, že dohoda v bode 9 zmluvy o hypotekárnom úvere je zjavne v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná
apretojeneplatný ajnáslednýprávnyúkon:vyhlásenieokamžitejsplatnostiúveru.Ďalejžalovanávrade
2 poukázala na zabezpečovací účel záložnej zmluvy, ktorá zmluva však súčasne plní aj uhradzovaciu
funkciu a tvrdila, že žalobca vzhľadom na uvedené už žiaden nárok na úhradu pohľadávky nemá. Ďalej
tvrdila, že je na ťarchu žalobcu to, akého dražobníka si vybral , že dražobník zabezpečil znalecký
posudok na nehnuteľnosť len vo výške 20.900 ,- eur. A je teda na ťarchu žalobcu, ako veriteľa,
že si vybral takého dražobníka, ktorý nedokázal nehnuteľnosť speňažiť za vyššiu sumu a tým pádom
nezabezpečil čo najväčšie možné uspokojenie pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva.
Pokiaľ preto žalobcovi podhodnotením ceny nehnuteľnosti v dražbe vznikla nejaká škoda tým, že
nedošlo v rámci dražby k vydraženiu zálohu za vyššiu cenu, zato žalovaná v rade 2 podľa jej tvrdenia
nezodpovedá, ale zodpovedná za to dražobná spoločnosť a od nej si má žalobca uplatniť prípadný
nároknanáhraduškody.Okremuvedeného žalovanávrade2spochybnilaajnákladynadražbu, tvrdila,
že ich žalobca nepreukázal.
4. Z dôvodu, že žalovaná v rade 2. podala voči platobnému rozkazu odpor, žalovanému v rade 1 sa
zase nepodarilo platobný rozkaz doručiť a žalobca súčasne navrhol pokračovať v konaní, Okresný súd
Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky podľa § 13, § 10 a 14 C.s.p. v spojení s §
10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z..
5. Tunajší sú na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Ako
bolo uvedené, žalobca ešte pred tým, ako bola žaloba doručená žalovaným v rade 1 a 2 a pred vydaním
platobného rozkazu v upomínacom konaní, súhlasil s vydaním platobného rozkazu postupom podľa §
8 ods. 1 zákona č. 307/2016 z.z., t.j. platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca žalobu späť a konanie sa
v tejto časti zastavilo zo zákona. Predmetom konania je v vzhľadom na uvedené v súčasnosti suma
7.808,25 eur/ neuspokojená istina 6.619,78 eur + zmluvný úrok 1.188,47 eur vyčíslený za obdobie do
12.2.2018/ a nevyčíslený úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 6.619,78 eur / istina úveru/ od 13.2.2018
do zaplatenia. Súd skúmal, či nárok na zaplatenie tejto pohľadávky žalobcu je dôvodný.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul
žalovaných, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 331286 zo dňa 9.6.2014 súd zistil, že žalobca ako
veriteľ poskytol žalovaným v rade 1 a 2 ako dlžníkom úver na kúpu nehnuteľnosti špecifikovanejv zmluve a to vo výške 28.000,- eur. Úver bol poskytnutý s dohodnutou úrokovou sadzbou 4,28
% ročne s platnosťou do 17.6.2019, so súčasne dohodnutým spôsobom prípadnej zmeny úrokovej
sadzby počas splácania úveru. Podmienky splácania úveru boli dohodnuté v čl. VI úverovej zmluvy.
Pohľadávka žalobcu, t.j. veriteľa z úverového vzťahu bola zabezpečená zriadením záložného práva
v prospech banky k nehnuteľnostiam, na kúpu ktorých bol úver poskytnutý. Nakoľko si žalovaní v
rade 1 a 2 ako dlžníci zo zmluvy riadne svoju povinnosť zo zmluvy neplnili, úver riadne nesplácali,
žalobca najskôr dlžníkov vyzval na úhradu dlžných splátok úveru a to výzvou zo dňa 10.1.2017. Keďže
si žalovaní v rade 1 a 2 svoju povinnosť riadne nesplnili ani na základe uvedenej výzvy, žalobca im
listom zo dňa 17.5.2017 oznámil, že ku dňu 15.5.2017 vyhlásil celú pohľadávku z úveru za splatnú.
Ku dňu vyhlásenia splatnosti celého dlhu bola pohľadávka žalobcu voči žalovaným vyčíslená na sumu
27.461,11 eur a na úhradu tejto sumy boli súčasne obaja žalovaní aj vyzvaní a bola im na úhradu
pohľadávky poskytnutá lehota do 16.5.2017.
7. Písomnú zmluvu o úvere uzatvoril žalobca- banka a žalovaní v rade 1 a 2 -dlžníci ako spotrebitelia.
Súd túto posudzoval ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko je
zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach §
497 a nasl.. Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že účastníci zmluvného vzťahu
uzatvorili zmluvu, ktorú žalovaní uzatvárali ako spotrebitelia. Preto súd posudzoval zmluvu aj podľa
príslušných ustanovení § 52 a nsl. Občianskeho zákonníka. Súd však súčasne podotýka, že vzhľadom
na skutočnosť, že úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti, nie je možné na zmluvu aplikovať
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenie § 1 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú:
a)hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,1)
b)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,
d)úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f)úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24 ; ak
je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona,g)nájom podľa Obcianskeho zákonníka ,2)
ak
v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h)úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14
nie je
ustanovené inak,
i)úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j)úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k)úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l)úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24 ,
m)úver podľa osobitného predpisu,3)
n)úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o)úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p)úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q)úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací
predpis.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili platne úverovú
zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovaným v rade 1 a 2 ako dlžníkom dohodnuté peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a
žalovaní v rade 1 a 2 sa zaviazali žalobcovi poskytnutý úver v zmluve dohodnutým spôsobom
splatiť a to aj spolu s dohodnutými úrokmi. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ z úverového
vzťahu si svoj záväzok zo zmluvy splnil, úver v dohodnutom rozsahu žalovaným v rade 1 a 2
ako dlžníkom poskytol. Žalovaní 1 a 2 ako dlžníci si však svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnili,
úver dohodnutým spôsobom riadne nesplácali. Preto ich žalobca najskôr výzvou zo dňa 10.1.2017
upozornil na porušenú povinnosť a poskytol im lehotu na doplatenie dlžných splátok. V tom čase /
ku dňu 9.1.2017/boli žalovaní v omeškaní s úhradou splátok spolu v sume 306,20 eur. Keďže žalovaní
v rade 1 a 2 dlžobu napriek tejto výzve neuhradili, žalobca listom zo dňa 17.5.2017 oznámil, že
vyhlásil ku dňu 15.5.2017 mimoriadnu splatnosť úveru a k uvedenému dňu vyčíslil pohľadávku sumou
20.548,64. Žalobca tak urobil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Možnosť požadovať
okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva mali strany sporu dohodnutú v ustanovení článku
VIII bod 9 zmluvy. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v rade 2., resp. jej právneho zástupcu a
na rozdiel od nich takto koncipovanú dohodu o možnosti požadovať v prípade porušenia povinností od
dlžníkov okamžité splatenie istiny úveru a jej príslušenstva považoval za dostatočne určité a jasné a v
súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto mal súd zato, že žalobca ako veriteľ
mohol od žalovaných potom, ako riadene úver prestali splácať a dostali sa do omeškania s úhradou
jednotlivých splátok, požadovať okamžité splatenie istina a príslušenstva. Vychádzajúc z ustanovenia
§ 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, k tomu, aby veriteľ mohol od
spotrebiteľa požadovať okamžité splatenie úveru s prísl., je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní s
úhradou splátky 3 mesiace a súčasne bol zo strany veriteľa na uplatnenie tohto práva upozornení v
lehote nie kratšej ako 15 dní. V tomto prípade uvedený zákonný postup zo strany veriteľa pri uplatňovaní
si dohodnutej možnosti žiadať predčasné splatenie úveru s príslušenstvom dodržaný bol. Vychádzajúc
aj prehľadu úhrad / č.l. 29/, mal súd za preukázané, že k jednostrannému uplatneniu uvedeného právazo strany veriteľa došlo potom, ako boli žalovaní s úhradou splatnej splátky úveru v omeškaní viac
ako 3 mesiace a súčasne potom, ako boli žalovaní ako dlžníci na možnosť uplatnenie si tohto práva
zo strany žalobcu / veriteľa/ upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže pohľadávka žalobcu
bola zabezpečená zmluvným záložným právo, žalobca pristúpil k jeho realizácii, výkonu záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. To , že k dražbe došlo relevantným spôsobom nespochybnila
žiadna zo strán. Žalovaná v rade 2 však uviedla, že realizovaním výkonu záložného práva, ktoré podľa
nej plní aj uhradzovaciu funkciu, zanikli akékoľvek iné nároky voči žalovaným. Súčasne žalovaná v
rade 2 uviedla, že je problémom žalobcu, ako veriteľa, že si vybral takého dražobníka, ktorý nedokázal
záloh speňažiť za vyššiu sumu a nezabezpečil čo najväčšie možné uspokojenie pohľadávky žalobcu
v rámci výkonu záložného práva. Preto ak žalobcovi podhodnotením ceny nehnuteľnosti v dražbe
vznikla nejaká škoda, nezodpovedná za ňu žalovaná v rade 2, ale dražobná spoločnosť a od tejto si má
žalobca uplatniť nárok na náhradu škody. Žalovaná v rade 2 spochybnila tiež náklady na dražbu, tvrdila,
že ich žalobca nepreukázal. Z v konaní predloženého listinného dôkazu: faktúry č. 2018007 a tabuľky
vyčíslenia nákladov, mal súd za dostatočne preukázané, že výťažok z dražby bol vo výške 22.300,- eur
a náklady dražby boli vo výške 1.949,48 eur. Ako bolo uvedené vyššie, ku dňu 15.5.2017, t.j. ku dňu
zosplatneniaúveru/využitiaprávaveriteľapožadovaťoddlžníkovokamžitúúhraduistinyapríslušenstva
pohľadávky/, bola táto pohľadávka na istine a príslušenstve vo výške 27.420,61 eur a pozostávala z
istiny úveru 27.087,34 eur a zo zmluvných úrokov 331,47 eur a zo zákonných úrokov 1,80 eur. Následne
však žalovaní v rade 1 a 2 čiastočne plnili, dňa 15.6.2017 uhradili sumu 40,09 eur, dňa 17.7.2017 sumu
40,09 eur a následne sumu 36,86 eur. Uvedená suma spolu vo výške 117,04 eur bola zo strany žalobcu
započítaná na pohľadávku istiny. Výkon záložného práva, t.j. dražba, sa uskutočnili dňa 26.1.2018 a
dražená nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 22.300,- eur. Po uspokojení nákladov dražby v sume
1.949,48 eur, bol zvyšok výťažku dražby vo výške 20.350,52 eur, použitý na úhradu istiny úveru. Po
zaúčtovaní výťažku dražby na istinu pohľadávky, predstavovala ku dňu 12.2.2018 pohľadávka žalobcu
sumu 8.839,37 eur a pozostávala z istiny úveru 6.619,78 eur/ pôvodne 27.087,34 eur - čiastočné plnenie
117,40 eur -výťažok dražby 20.350,52 eur/ a neuhradený zmluvný úrok z úveru vo výške 1.188,47 eura,
z vyčísleného úroku z omeškania 1.031,12 eur. Z uvedenej sumy sa žalobca v súčasnosti domáha od
žalovaných v rade 1 a 2 zaplatenia doposiaľ neuhradenej istiny 6.619,78 eur , vyčísleného úroku z úveru
vo výške 1.188,47 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.619,78 eur / istina úveru/ od
13.2.2018 do zaplatenia. Žalovaní v rade 1 a 2 konaní nepreukázali, že z uvedenej dlžnej sumy, ktorú
súd vyhodnotil ako dôvodnú a nárok žalobcu ako oprávnený a to titulom zmluvy o úvere uzavretej podľa
§ 497 a nasl., Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
uhradili čo i len časť. Preto súd zaviazal žalovaných v rade 1 a 2, aby spoločne a nerozdielne uhradili
žalobcovi žalovanú sumu 7.808,25 eur / istina 6.619,78 eur - vyčíslený úrok 1.188,47 eur/. Žalovaní v
rade 1 a 2 sú s úhradou žalovanej sumy nepochybne v omeškaní, ku dňu 13.2.2018 bola splatná celá
dlžná istina, preto súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi
aj ním uplatnený 5%-ný úrok z omeškania z istiny 6.619,78 eur od 13.2.2018 do zaplatenia.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku.
11. Čo sa týka tvrdenia žalovanej v rade 2., ktorá bez bližšieho zdôvodnenia tvrdila, že dohoda podľa čl.
VIII bod 9 je neplatná , k tomu súd opätovne uvádza, že sa s týmto názorom nestotožnil. Predmetná
dohoda je podľa súdu jasná , určitá a zrozumiteľná, je uzavretá v súlade s Občianskym zákonníka, t.j.
nie je v rozpore so zákonom. Čo sa týka postupu pri uplatnení práva podľa tejto dohody, súd má zato,
že žalobca ako veriteľ postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Uvedeným postupom neboli žalovaní ako dlžníci znevýhodnení, zmluvu podpísali dobrovoľne, jej obsah
akceptovali a pokiaľ by si riadne plnili povinnosti zo zmluvy k realizácii tohto zmluvného dojednania zo
strany veriteľa nemuselo dôjsť. Žalovaná v rade 2 vzniesla aj námietky týkajúce sa výkonu záložného
práva, ktoré slúžilo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. K
uvedenému súd uvádza, že záložná zmluva je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom
v súkromnom práve a jeho princípom, resp. základným účelom, je zabezpečenie pohľadávky veriteľa,
s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojovaná riadne nie je, záložný veriteľ je
oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Táto dobrovoľná dražba má jednoznačne oporu v zákonnej úprave,
pričom k otázke legitimity jej realizácie súd na podporu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. PL.ÚS23/2014, zo dňa 24.9.2014, z ktorého vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípade
záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať
zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom , ktorý by mal byť podkladom na nútenýpredaj nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že výkon takejto dražby je/ bol v súlade s ústavou. Pokiaľ však
žalovaná v rade 2 mala zato, že dražba sa neuskutočnila v sladne so zákonom, pokiaľ mala výhrady
voči znaleckému posudku, mala to riešiť v rámci uvedenej dražby a postupom podľa zákona č. 527/2002
Z.z.. K tomuto, v súčasnosti uvádzanému , resp. žalovanou spochybňovanému postupu veriteľa a
dražobníka pri realizácii dražby súd uvádza, že rozhodnutie o tom, či dražba bola vykonaná v súlade
zo zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie, t.j. aj to, či existovala splatná
pohľadávka, pre ktorú sa výkon záložného práva realizoval, či ohodnotenie zálohu je, alebo nie je v
rozpore so zákonom, bolo možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. Priebeh dobrovoľnej
dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z.z.. V zmysle ust. § 21 odsek 2 cit. zákona je upravená možnosť
požiadať súd , aby určil neplatnosť dražby. Podľa súdu len v takomto konaní o neplatnosť dražby bolo
možné riešiť otázku, či dražba prebehla v súlade so zákonom o dražbách a či pre jej uskutočnenie ,
boli splnené všetky zákonné požiadavky. T.j. či bol zo strany dražobníka a záložného veriteľa dodržaný
pri realizácii celého procesu dražby zákonný postup. A v inom konaní, potom ako dražba prebehla,
už nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či bol veriteľ oprávnený, alebo nie dobrovoľnú dražbu
vykonať a či bol pri jej realizácii dodržaný postup. T.j. v tomto sporovom konaní súd už nie je oprávnený
zaoberať sa postupom či už dražobníka, alebo záložného veriteľa pri realizácii dražby. Čo sa týka
tvrdenia žalovanej, že výkon záložného práva má aj uhradzovaciu funkciu, s týmto tvrdením možno
súhlasiť. Jednou z funkcií, resp. účelom výkonu záložného práva je zabezpečenie pohľadávky veriteľa,
s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa uspokojovaná riadne nie je, záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť
k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a uspokojiť pohľadávku z výťažku dražby. Zo
žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva, že výkonom záložného práva dochádza automaticky
k zániku celej zabezpečenej pohľadávky. Výkonom záložného práva totiž dochádza k zániku len tej
časti zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola uspokojená z výťažku z dražby. Preto nič nebráni veriteľovi,
aby si tú časť pohľadávky, ktorá výkonom záložného práva uspokojená nebola, uplatnil na súde. Čo sa
týka tvrdenia právneho zástupcu žalovanej v rade 2, že v čase , kedy malo dôjsť k zospaltneniu úveru
neboli k tomu splnené podmienky , pretože aj podľa prehľadu platieb predloženého zo strany žalobcu
boli v tom čase zo strany žalovaných vykonané úhrady vo výške 8.000,- eur, tak toto tvrdenie je ničím
nepodloženým tvrdením právneho zástupcu, ktorý napokon na poslednom pojednávaní aj sám viedol,
že mu cit. ,,zrejme blbol exel“. Naopak aj z predloženého prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaní boli v tom
čase s úhradou niekoľkých splátok úveru preukázateľne v omeškaní.
12. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca sa domáhal
zaplatenia žalovanej sumy voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne a po upresnení petitu žaloby,
ku ktorému došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Je
teda zrejmé, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a to tak podľa § 255 ods.
1 C.s.p.. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným v rade 1 a 2. O konkrétnej výške trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.