Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919204651
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6919204651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobkyne R.. D. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX I. T., zastúpená advokátom
JUDr. Jánom Čipkom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovaným 1/ MED-ART, spol.
s r. o., so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, so
sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, 2/ S.. B. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX I.
T., o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 6C/42/2019 - 127 zo dňa 29. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o určení, že záložné právo neexistuje, potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania
mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov prvoinštančného konania.

III. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieurčil,žezáložnéprávonanehnuteľnostinachádzajúcejsa
v katastrálnom území a N. I. T., zapísanej Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXXX - byte číslo XX vo vchode číslo XX, nachádzajúci sa na piatom poschodí
bytového domu XXb.j. na C. A. súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/XX, vrátane podielu priestoru na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielukpozemkuCKNparc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2 vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX,

zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, uzavretej medzi žalovaným
1/ spoločnosťou MED-ART, spol. s r. o., so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, ako záložným
veriteľom a žalovaným 2/ S.. B. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX I. T., ako záložcom
dňa 12.12.2013 neexistuje (prvý výrok) a vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením (druhý výrok).
1.1 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala

voči žalovaným 1/ a 2/ určenia neexistencie záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti - byte č.
XX, evidovaného Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie I. T., nachádzajúci sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu
súp. č. XXXX postavenom na CKN parc. č. XXXX/XX vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria vovýmere X XXX m2, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku CKN parc. č. XXXX/XX vo veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej aj
„byt“), ktorý žalobkyňa nadobudla dňa 11. 02. 2014 povolením vkladu darovacej zmluvy zo dňa 22.

01. 2014 od žalovaného 2/ (brat žalobkyne). V čase uzatvárania darovacej zmluvy predmet darovacej
zmluvy zaťažený záložným právom v prospech žalovaného 1/ ešte nebol. Dňa 12. 12. 2013 bola medzi
žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalovaným 2/ ako záložcom uzatvorená v zmysle § 151a a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“) zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti (ďalej aj „záložná zmluva“), ktorou mali byť zabezpečené pohľadávky záložného

veriteľa voči dlžníkovi - O. T. K. U K.. Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor rozhodnutím
zo dňa 22. 01. 2014 vkladové konanie záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností prerušil a vklad
povolil až dňa 10. 02. 2014 (deň pred odvkladovaním darovacej zmluvy) po tom, čo bola Dodatkom k
návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 03. 02. 2014 (ďalej aj „dodatok“)
odstránená chyba v písaní v záložnej zmluve. Keďže žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, žalobkyňa podala na súde návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 8C/23/2019 vyhovel a
nariadil neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/ tak, že mu dočasne uložil povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a súčasne uložil podať žalobkyni žalobu vo veci samej, o
ktorej sa aktuálne rozhoduje.
1.2 Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že záložné

právo neexistuje (nie je) a to z dôvodu ochrany vlastníckeho práva žalobkyne k bytu, ktorý je zaťažený
týmto záložným právom. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru,
že v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 O. z. sú dané dôvody absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. Súd
prvej inštancie mal za to, že zmluva nie je dostatočne určitá, nakoľko z čl. I. záložnej zmluvy nie je
možné identifikovať ani vzniknuté, ani budúce pohľadávky, ktoré by malo záložné právo zabezpečovať.

Taktiež nie sú presne určené subjekty, medzi ktorými tieto pohľadávky vznikli alebo majú vzniknúť,
pretože Lekáreň U K. nebola prevádzkou záložcu, a preto nie je možné určiť o aké ústne uzavreté kúpne
zmluvy na základe telefonických objednávok ide. Spôsob vymedzenia už existujúcich zabezpečených
pohľadávok nie je dostatočne určitý, pretože bolo v záujme právnej istoty účastníkov zmluvného vzťahu,
ako aj v záujme dodržania požiadavky určitosti právneho úkonu, aby v tom čase existujúce pohľadávky

boli v zmluve konkrétne špecifikované a to označením faktúry a výškou fakturovanej sumy zabezpečenej
pohľadávky. Z čl. I. ods. 1.2 písm. b) záložnej zmluvy nie je zrejmé ani to, aké náklady sú touto zmluvou
zabezpečované. Zároveň nestačí len uviesť (ako to vyplýva z čl. I. bodu 3.3 záložnej zmluvy), že dohoda
zmluvných strán sa vzťahuje na určenie najvyššej hodnoty istiny pohľadávky, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje a to vo výške 1 000 000,- Eur. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne

aj v tom smere, že nemala vedomosť o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, nakoľko ani samotný
žalovaný2/nemalvedomosťotom,žeboloOkresnýmúradomRimavskáSobota,katastrálnymodborom
vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, keďže žalovaný 2/
obdržal rozhodnutie o prerušení vkladového konania zo dňa 22. 01. 2014 a nebol mu daný na podpis
dodatok zo dňa 03. 02. 2014, ktorý je podpísaný len záložným veriteľom - žalovaným 1/. Keďže žalovaný

2/ bol v domnení, že vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností nebol povolený, potom darovacou
zmluvou zo dňa 22. 01. 2014 previedol nehnuteľnosť na svoju sestru (žalobkyňu). Na základe vyššie
uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nedošlo k riadnemu a platnému zriadeniu záložného
práva na predmetnej nehnuteľnosti a určil, že záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy zo
dňa 12. 12. 2013 neexistuje.

1.3 Žalobkyni, ktorá bola v spore plne úspešná priznal súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

d), f) a h C. s. p., t. j. z dôvodov, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný 1/ poukázal na to, že záložná zmluva bola uzatvorená dňa 12. 12. 2013 a návrh na vklad
záložného práva bol doručený na príslušný katastrálny odbor dňa 30. 12. 2013, kedy najneskôr 31. 12.

2013 v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „katastrálny zákon“) bola vyznačená plomba o
prebiehajúcom vklade na príslušnom liste vlastníctva. V zmysle zásady materiálnej publicity sa údaje
uvedené v evidencii katastra nehnuteľností považujú za hodnoverné, a preto žalobkyňa musela maťvedomosť o zriadenom záložnom práve a prebiehajúcom konaní o povolení vkladu záložného práva k
predmetným nehnuteľnostiam a to aj s ohľadom na jej rodinný vzťah so žalovaným 2/.
2.1 Predmetná darovacia zmluva bola medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ uzatvorená účelovo s úmyslom

obchádzať zákon, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39
O. z. Z ustanovenia čl. IV ods. 3 písm. d) záložnej zmluvy vyplýva, že žalovaný 2/ potreboval
na prevod nehnuteľnosti súhlas žalovaného 1/ a uzatvorením darovacej zmluvy so svojou sestrou
porušil ustanovenia záložnej zmluvy. Okrem toho predmetné záložné právo bolo účinne povolené
rozhodnutím príslušného katastrálneho odboru skôr ako vlastnícke právo žalobkyne na základe

darovacej zmluvy. Skutočnosť, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola predmetná nehnuteľnosť
zaťažená záložným právom, a že žalobkyňa nebola upozornená na zriadenie záložného práva je právne
irelevantná k existencii záložného práva a prevod zálohu zaťažený záložným právom nemá žiaden vplyv
na samotnú existenciu záložného práva (§ 151h ods. 1 a 2 O. z.).
2.2 Žalovaný 1/ sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný 2/ bol v domnení,
že s ohľadom na prerušenie katastrálneho konania nedošlo k zápisu záložného práva do katastra

nehnuteľností. Žalovaný 2/ splnomocnil v záložnej zmluve žalovaného 1/ na právne úkony spojené s
vykonaním prípadných opráv a žalovaný 1/ v zmysle tohto splnomocnenia uzatvoril na opravu chýb
v písaní dodatok aj v mene žalovaného 2/. Nakoľko nedošlo k zastaveniu katastrálneho konania, ale
iba k jeho prerušeniu, nemohol sa žalovaný 2/ domnievať, že po odstránení nedostatkov k vzniku
záložného práva nedôjde. Okrem toho darovacia zmluva bola uzatvorená v ten istý deň ako došlo k

rozhodnutiu o prerušení konania a žalovaný 2/ nemohol mať s ohľadom na lehoty doručovania poštovým
doručovateľom pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy vedomosť o prerušení konania.
2.3 Z čl. I. ods. 1.1 a 1.2 záložnej zmluvy je zrejmé, že predmetné záložné právo zabezpečovalo
pohľadávky žalovaného 1/, ktoré mal voči dlžníčke - O. T. K. U K., a to aj budúce pohľadávky.
Žalovaný 2/ uzatvoril predmetnú záložnú zmluvu slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, čo potvrdzuje

aj ustanovenie čl. VI ods. 4 a 7 záložnej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 151b ods. 3 O. z. platí,
že ak záložná zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, určí sa najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Na určenie pohľadávky tak nie je potrebné uvedenie jej výšky,
ale bude postačovať iba uvedenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, a
preto záver súdu prvej inštancie o neurčitosti definície zabezpečovaných pohľadávok nie je v súlade

so zákonom. Záložná zmluva obsahuje identifikáciu právnych základov predmetných pohľadávok
uvedených v ustanovení čl. I záložnej zmluvy a v čl. I ods. 1.3 záložnej zmluvy je uvedená najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje (1 000 000,- Eur). Ďalej žalovaný 2/ poukázal na
znenie ustanovenia § 151c ods. 1 O. z. „záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku,
ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného

práva určiteľná“, z ktorého vyvodil, že v záložnej zmluve nie je potrebné identifikovať zabezpečovanú
pohľadávku konkrétnou výškou, a že toto ustanovenie umožňuje, aby počas trvania záložného práva
bola táto pohľadávka určiteľná, čo je bez akýchkoľvek pochybností splnené znením uzatvorenej záložnej
zmluvy. Z ustanovenia § 151c ods. 2 O. z. „záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky“ je zrejmé, že v prípade

pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, nie je možné určiť jej konkrétnu výšku ešte v čase pred jej
vznikom, a práve preto zákon pripúšťa možnosť kvantifikovania zabezpečovanej pohľadávky v súlade
s ustanovením zákona § 151b ods. 3 O. z. Na podporu svojej argumentácie žalovaný 1/ poukázal na
rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33 Ca 75/96-10 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29Odo/69/2006 a sp. zn. 21Cdo/1387/2006.

2.4 Žalovaný 1/ považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a arbitrárne, pričom
mal za to, že súd prvej inštancie sa s jeho právnou argumentáciu a prostriedkami procesnej obrany, ktoré
uplatnil v konaní nevysporiadal. V záložnej zmluve sú dostatočným, jasným, určitým a nezameniteľným
spôsobom zadefinované zabezpečované pohľadávky. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení neexistencie záložného práva a žalobkyňou uplatnený petit (ktorý prevzal do

prvého výroku rozsudku súd prvej inštancie) je nevykonateľný, nakoľko na jeho základe nie je možné
vykonať výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. S poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona je spôsobilým súdnym rozhodnutím na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností výlučne
rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne, resp., aby rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného 1/ podala vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a podané odvolanie zo strany žalovaného 1/ nie jedôvodné. V čase uzatvárania darovacej zmluvy nebol jej predmet zaťažený záložným právom a o
záložnej zmluve vedomosť nemala. Z vyjadrenia žalovaného 1/ nevyplýva akým spôsobom malo dôjsť
uzavretím darovacej zmluvy k obchádzaniu zákona. Darovacia zmluva je platným právnym úkonom,

keďže spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti. Skutočnosť, že podľa čl. IV ods. 3 písm. d)
záložnej zmluvy bol žalovaný 2/ oprávnený previesť založené nehnuteľnosti len so súhlasom záložného
veriteľa nemá vplyv na platnosť darovacej zmluvy a zo samotnej záložnej zmluvy nevyplýva ani
sankcia za jeho porušenie. Žalobkyňa sa stotožnila s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že z
formulácie zabezpečených pohľadávok v záložnej zmluve nie je možné určitým spôsobom identifikovať

spôsob a rozsah zabezpečenia. Neurčité je vymedzenie toho, ktoré pohľadávky sú záložným právom
zabezpečené. Z čl. I záložnej zmluvy ich nie je možné identifikovať dostatočne presne a to ani vo vzťahu
k už vzniknutým, ani vo vzťahu k budúcim pohľadávkam. Nie je zrejmé ani to, prečo faktúry mali byť
doručované záložcovi a akým spôsobom sa s nimi mal oboznámiť dlžník. K námietke žalovaného 1/
poukazom na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33 Ca 75/96-10 uviedla, že povolenie vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností nezakladá prezumpciu platnosti záložnej zmluvy, ktorá by

mala byť záväzná pre súd v civilnom konaní, v ktorom sa táto otázka posudzuje. Pokiaľ žalovaný 1/
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Obo/69/2006, uvedené rozhodnutie podľa
žalobkyne nevyvracia ňou prezentovanú argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie ani právny
názor súdu prvej inštancie. Právny dôvod vzniku zabezpečených pohľadávok nie je dostatočne určitý a
výška nie je uvedená ani pri tých pohľadávkach, ktoré už podľa znenia čl. I ods. 1.2. mali medzi dlžníkom

a záložným veriteľom vzniknúť. Naliehavý právny záujem v prejednávanej veci je odôvodnený tým, že
bez súdom vysloveného určenia, že záložného právo neexistuje, by bolo ohrozené vlastnícke právo
žalobkyne k obydliu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4.Žalovaný2/vovyjadreníkodvolaniužalovaného1/uviedol,žesasnapadnutýmrozsudkomsúduprvej
inštancie plne stotožňuje, námietky v odvolaní nie sú ničím podložené a zakladajú sa na dohadoch a
nesprávnychzáveroch.Poukázalnato,žehociOkresnýúradRimavskáSobota,katastrálnyodborvyzval
obe zmluvné strany k odstráneniu nedostatkov konania, následne vychádzal z dodatku podpísaného
len žalovaným 1/. Chyby mali popritom odstrániť obe zmluvné strany, nie iba žalovaný 1/. Dodatok bol

zároveň podpísaný len 1 konateľom, hoci z obchodného registra vyplýva, že ho mali podpísať 2 konatelia
spoločnosti. Žalovaný 2/ sa na odstránení chýb v záložnej zmluve nemienil podieľať a teda mal za to, že
uvedené záložné právo nebude v katastri nehnuteľností zapísané. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy
nebola predmetná nehnuteľnosť zaťažená záložným právom. To, že bola na liste vlastníctva zapísaná
plomba neznamenalo, že tam bude zapísané aj záložné právo. Ďalej uviedol, že v záložnej zmluve chýba

vymedzenie konkrétnych zabezpečených pohľadávok, a preto tento právny úkon nie je dostatočne určitý
a zrozumiteľný a teda nie je ani platný. Naliehavý právny záujem je v spore daný potrebou ochrany
vlastníckeho práva žalobkyne k bytu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že uzatvorenie predmetnej darovacej

zmluvyslúžiloakokompenzáciazažalobkyňouposkytnutépôžičkydlžníčkeO.T..Zároveňjužalovaný2/
ubezpečil, že nemá záujem opraviť nedostatky v záložnej zmluve, a nakoľko dodatok k záložnej zmluve
uzatvoriť nechcel, je potrebné považovať tento právny úkon za neplatný.

6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne totožne ako žalobkyňa uviedol, že jeho manželka

dlžníčka O. T. dlhovala žalobkyni „za nakúpené vakcíny“, a preto predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni
daroval.

7. Žalovaný 1/ v replike k vyjadreniu žalobkyne aj žalovaného 2/ zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
už v odvolaní a dodal, že v čase uzatvárania dodatku dňa 03. 02. 2014 konali konatelia v mene

žalovaného 1/ samostatne, pričom k zmene spôsobu konania došlo až dňa 16. 01. 2016.

8. Žalobkyňa aj žalovaný 2/ v duplikách zo dňa 17. 12. 2020 a 28. 12. 2020 žiadne nové skutočnosti
neuviedli a opätovne zopakovali svoju argumentáciu z predošlých podaní.

9. Žalovaný 1/ v ďalšom podaní poukázal na to, že žalobkyňa v rozpore so svojimi predchádzajúcimi
vyjadreniami uviedla, že mala vedomosť o uzatvorenej záložnej zmluve a prerušenom katastrálnom
konaní a darovacou zmluvou sa mala zastrieť skutočnosť, že sa jednalo o zabezpečovacie právo
poskytnutých pôžičiek zo strany žalobkyne.10. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní

podľa§380ods.1C.s.p.amimonichpodľa§380ods.2C.s.p.vrozsahuvádtýkajúcichsaprocesných
podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre
rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania pred odvolacím súdom nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní
veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné a napadnutý prvý výrok rozsudku súdu

prvej inštancie vo veci samej je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Závislý druhý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania bol zmenený podľa § 388 C. s. p. len z formálnych
dôvodov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a
na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného
1/ uvádza nasledovné:

11. Odvolacia námietka žalovaného 1/ o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie nie je dôvodná. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 neprevzal vadu konania
spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku“ (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prijaté na jeho rokovaní dňa 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod publikačným č. 2/2016). Z uvedeného stanoviska pre účely

odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu
zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku mohlo dôjsť
len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t. j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie

nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalovaného 1/ dospel odvolací súd k názoru, že
súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Rozsudok súdu
prvej inštancie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, súladný s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktorý

vzhľadom na predbežne vyhodnotenú absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy dospel k záveru o potrebe
určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe tejto zmluvy. Odvolací súd konštatuje, v
konaní nebola zistená žiadna (iná) vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a
preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne. Odvolací dodáva, že
námietky smerujúce k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nevyporiadaniu sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami zo strany súdu prvej inštancie by mohli spadať skôr pod odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b) C. s. p., ktorý však žalovaný 1/ výslovne neuplatňoval.

12. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia neexistencie záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti
- byte č. XX s príslušenstvom v jej výlučnom vlastníctve. Na predmetnej nehnuteľnosti bolo na základe

záložnej zmluvy zo dňa 12. 12. 2013 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a
žalovaným 2/ (bratom žalobkyne) ako záložcom zriadené záložné právo, ktorým mali byť zabezpečené
pohľadávky žalovaného 1/ voči dlžníčke - O. T. K. U K., špecifikované v čl. I záložnej zmluvy. V čase
uzatvorenia záložnej zmluvy bol vlastníkom bytu č. XX žalovaný 2/, ktorý počas prebiehajúceho konania
opovolenievkladuzáložnejzmluvydokatastranehnuteľnostínatentobytuzatvorilakodarcadňa22.01.

2014 darovaciu zmluvu so žalobkyňou ako obdarovanou. Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny
odbor rozhodnutím zo dňa 22. 01. 2014 konanie o povolenie vkladu záložnej zmluvy prerušil z dôvodu
chyby v písaní, ktorú žalovaný 1/ následne dodatkom zo dňa 03. 02. 2014 opravil. K povoleniu vkladu
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností došlo dňa 10. 02. 2014 a k povoleniu vkladu darovacej zmluvy
do katastra nehnuteľností došlo dňa 11. 02. 2014.

13. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní prejudiciálne riešil otázku platnosti uzatvorenej záložnej
zmluvy, pričom dospel k správnemu právnemu záveru o jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 O. z.
z dôvodu nedostatočnej určitosti záložnej zmluvy v časti zabezpečovaných pohľadávok (už vzniknutýchako aj budúcich). Zo znenia čl. I záložnej zmluvy vyplýva, že dlžník ako kupujúci odobral alebo odoberie
na základe ústne uzatvorených kúpnych zmlúv od záložného veriteľa ako predávajúceho tovar, pričom
zabezpečovanými pohľadávkami sú pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi na uhradenie kúpnej

cenyaúrokovzomeškaniajednaknazákladedoterazvystavenýchaneuhradenýchfaktúr(užexistujúce
pohľadávky) a jednak na základe vystavených a neuhradených faktúr za tovar dodaný po podpise
zmluvy, t. j. budúce pohľadávky. Z uvedeného však ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné
vyvodiť určitosť konkrétnych zabezpečovaných pohľadávok z dôvodu ich chýbajúcej bližšej špecifikácie
(nie čo do výšky, ale právneho dôvodu ich vzniku a v akej podobe pohľadávka vznikne, napr. kúpna

cena,úverzomeškania,zmluvnápokuta,bezdôvodnéobohatenie,príp.iné)nazákladečohozáložcapri
uzatváraní záložnej zmluvy nemá vedomosť, zaplatením ktorých pohľadávok (zo strany dlžníka) predísť
výkonu záložného práva. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že bolo v záujme právnej
istoty zmluvných strán, aby už existujúce pohľadávky boli v zmluve konkrétne špecifikované, nakoľko je
potrebné ich dostatočne vymedzenie a charakterizovanie bez možnosti zámeny s inými pohľadávkami.
Pokiaľ žalovaný 1/ namieta, že v záložnej zmluve je v čl. I ods. 3 uvedená najvyššia možná hodnota,

do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, odvolací súd je toho názoru, že takýto argument by bol dôvodný
iba za takej situácie ak by pohľadávka bola vymedzená určite konkrétnymi znakmi, ale nebolo možné
vopred určiť presnú výšku zabezpečovanej pohľadávky (t.j. pri nepeňažnej alebo budúcej pohľadávke),
čo však nie je prípad už vzniknutých pohľadávok. Žalovanému 1/ nič nebránilo už existujúce pohľadávky
do zmluvy uviesť a každú konkretizovať aj jej výškou. Rovnako čo sa týka budúcich pohľadávok

uvádzaných v záložnej zmluve, odvolací súd je toho názoru, že záložné právo v zmysle § 151c O. z.
zabezpečuje konkrétne pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, no pohľadávka musí byť určitá a
nezameniteľná. „Ak má byť záložným právom zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, je
potrebné ju v záložnej zmluve označiť najmä vymedzením predmetu plnenia, osobou veriteľa a dlžníka,
prípade právnym dôvodom, a to natoľko nesporne, aby bolo zistiteľné aká pohľadávka je predmetom

zabezpečenia, a by ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29Cdo/1970/2012 zo dňa 30. 12. 2014). Z formulácie žalovaného 1/ v záložnej zmluve, že dlžník
v budúcnosti „odoberie“ a žalovaný mu „vystaví“ faktúry vyplýva, že ide o permanentne vznikajúce
pohľadávky, ktoré sú identifikované len osobou záložného veriteľa ako dodávateľa, dlžníka a druhovým
vymedzením (kúpne zmluvy na tovar - lieky, zdravotnícke pomôcky, doplnkový sortiment a zdravotnícky

materiál a na ich základe vystavené faktúry). Odvolaciemu súdu je známe, že do 31. 12. 2002 bola
zmluvná voľnosť účastníkov obchodnoprávnych vzťahov pri zriaďovaní záložného práva zaisťujúceho v
budúcnosti vzniknuté pohľadávky poňatá širšie a pre obchodný styk bolo v zmysle § 299 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj „Obch. z.“) umožnené zriadiť záložné právo na určitú
dobu, do určitej výšky a pre určitý druh pohľadávok, ktoré vniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi

v budúcnosti, t. j. druhovo vymedzené pohľadávky (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21Cdo/3496/2006 zo dňa 27. 11. 2007). Odvolací súd však dáva do pozornosti (mimo toho, že
od 01. 01. 2003 je ustanovenie § 299 ods. 1 Obch. z. zrušené), že predmetná záložná zmluva bola
uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý záložné právo spája so zabezpečením
určitej konkrétnej pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne. Označenie zabezpečovaných pohľadávok,

ktoré sú podstatnou náležitosťou záložnej zmluvy tak ako je uvedené v čl. I. tejto zmluvy bez ich
ďalšej špecifikácie je nepostačujúce, vzbudzujúce pochybnosti o aké zabezpečované pohľadávky ide a s
poukazom na určitosť právneho úkonu spôsobuje podľa § 37 ods. 1 O. z. absolútnu neplatnosť záložnej
zmluvy. Nakoľko záložné právo na základe absolútne neplatnej zmluvy nevzniklo (už od začiatku nemá
žiadne právne následky a hladí sa na ňu akoby neexistovala) a nemohlo (nemalo) byť ani zapísané do

katastra nehnuteľností, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o určení neexistencie
záložného práva zriadeného na predmetnej nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy zo dňa 12. 12.
2013.

14. Odvolacie námietky žalovaného 1/ v bodoch 5. a 8. až 14. odvolania nepovažuje odvolací súd za

dôvodné vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil záložnú zmluvu ako absolútne
neplatnú s poukazom na neurčitosť podstatnej náležitosti zmluvy - vymedzenie zabezpečovaných
pohľadávok podľa § 151b ods. 2 O. z. a to či žalobkyňa (aj spolu so žalovaným 2/) mala alebo nemala
vedomosť o predmetnom záložnom práve nie je pre takéto určenie neplatnosti zmluvy relevantná.
Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní uvádza, že darovacia zmluva bola uzatvorená účelovo s úmyslom

obchádzať zákon, čo spôsobuje jej neplatnosť, a že žalovaný 2/ potreboval v zmysle čl. IV ods. 3
písm. d) záložnej zmluvy na prevod predmetnej nehnuteľnosti súhlas žalovaného 1/, odvolací súd
po predbežnom posúdení darovacej zmluvy konštatuje, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti
vyžadované zákonom (vymedzenie právneho úkonu, označenie zmluvných strán, označenie daru,dohoda o jeho bezodplatnosti, písomná forma), pričom neposkytnutie súhlasu žalovaným 1/ na prevod
spornej nehnuteľnosti (obmedzenie prevodu zálohu v zmluve) v zmysle zákona nespôsobuje jej
neplatnosť. Žalovaný 1/ v odvolaní správne uvádza, že podľa ustanovenia § 151h ods. 1 O. z. pri

prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, z čoho je naopak
zrejmé oprávnenie záložcu s predmetom zálohu nakladať. Na záver odvolací súd poukazuje aj na to,
že záložná zmluva v zmysle čl. VI. ods. 2 a § 151e ods. 2 O. z. by v prípade jej platnosti nadobudla
účinnosť až povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 10. 02. 2014, t.j. v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22. 01. 2014 ešte zmluvné strany nenadobudli práva a povinnosti

upravené záložnou zmluvou, ktorou bola v tomto prípade aj povinnosť žalovaného 2/ vyplývajúca z čl.
IV ods. 3 písm. d) záložnej zmluvy.

15. K argumentácii žalovaného 1/ v odvolaní, ktorý má za to, že v zmysle ustanovenia § 151c ods. 1
O. z. „záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej
hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná“ nie je potrebné identifikovať

zabezpečovanú pohľadávku konkrétnou výškou, nakoľko podľa zákona postačuje, aby táto bola počas
trvaniazáložnéhoprávaurčiteľnáodvolacísúduvádza,žežalovaný1/sicitovanéustanovenienevykladá
správne. Odvolací súd poukazuje na to, že z prvej polovice citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide
o peňažnú pohľadávku, ktorá sa určuje číselne určitou sumou, pričom druhá polovica ustanovenia sa
vzťahuje len na nepeňažnú pohľadávku, pri ktorej možno určiť jej peňažnú hodnotu určitou vopred

určenou pevnou sumou alebo možno dohodnúť spôsob ako sa počas trvania záložného práva hodnota
určí, čo však nie je pre toto konanie podstatné, keďže predmetnou záložnou zmluvou sú zabezpečované
len peňažné pohľadávky. Odvolací súd opakuje už uvedené v bode 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia,
že pod určením pohľadávky zabezpečovanej záložným právom podľa § 151b ods. 2 O. z. sa nemyslí len
číselné vyjadrenie pohľadávky, ale jej vymedzenie konkrétnymi znakmi, ktoré ju od iných nezameniteľne

odlišujú.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného 1/ o tom, že žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby, a že uplatnený žalobný petit a od toho
sa odvíjajúci prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že záložné právo k spornej

nehnuteľnosti neexistuje nie je vykonateľný. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neexistencie
záložného práva je daný skutočnosťou, že v prípade výkonu záložného práva zo strany žalovaného
1/ prostredníctvom dobrovoľnej dražby by bolo ohrozené jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu
č. XX, čo skonštatoval v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie. Naliehavým právnym záujmom
pri podaní žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a o určenie neexistencie záložného práva sa

zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo dňa 21. 06. 2018, v ktorom skonštatoval,
že: „pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že na určení neplatnosti záložnej zmluvy vo vymedzenom
rozsahu nie je daný naliehavý právny záujem, odklonil sa od ustálenej praxe dovolacieho súdu, podľa
ktorej je takýto naliehavý právny záujem daný, ak na podklade požadovaného určenia možno dosiahnuť
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Dovolatelia opodstatnene poukazovali na novelizované znenie

ustanovenia § 34 ods. 2, prvá časť vety pred bodkočiarkou katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí
stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. Z citovaného ustanovenia výslovne
vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym úkonom,
je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. S prihliadnutím na ústavný princíp dôvery v

platné právo je takouto jasnou formuláciou zákona bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu, ak ide o taký právny úkon, na základe ktorého bol v katastri vykonaný zápis
a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti možno v katastri vyznačiť stav pred týmto právnym
úkonom. Vzhľadom na platnú právnu úpravu nie je preto na takýto prípad uplatniteľný záver súdnej
praxe (majúci pôvod v českom právnom prostredí), podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný,

ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k otázke existencie či neexistencie
práva alebo právneho vzťahu. Existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva, daná potrebou vyznačenia stavu v katastri nehnuteľností, aký tu bol pred
neplatným právnym úkonom, však zároveň nevylučuje aj existenciu naliehavého právneho záujmu
na určení neexistencie záložného práva. Konkrétne okolnosti danej veci podľa názoru dovolacieho

súdu odôvodňujú záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov aj na určení neexistencie
záložného práva. Takýmto určením možno totiž dosiahnuť aj odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa
žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva na byty a nebytové
priestory v ich vlastníctve, resp. v súvislosti s konkurzným konaním na majetok úpadcu.“ Z uvedenéhorozhodnutia zároveň vyplýva aj vykonateľnosť petitu pri určovacej žalobe týkajúcej sa neexistencie
záložného práva, ktorému prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyhovel. Zápis
súdneho rozhodnutia v zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona je potom už predmetom správneho

konania prebiehajúceho na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore, v ktorého pôsobnosti je
rozhodnúť akým spôsobom rozhodnutie súdu zapíše, či analogicky podľa § 151md ods. 2 O. z., resp.
opravou chyby podľa § 59 katastrálneho zákona.

17. Žalovaný 1/ až vo vyjadrení k duplike žalobkyne aj žalovaného 2/ namietal, že žalobkyňa mala

uzatvorenou darovacou zmluvou v úmysle zastrieť skutočnosť, že sa jednalo o zabezpečovacie právo
poskytnutých pôžičiek z jej strany a nie darovaciu zmluvu a darovacia zmluva by mala byť neplatná pre
obchádzanie zákona podľa § 39 O. z. Odvolací súd k tomu udáva len toľko, že prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno
uplatniť za splnenia taxatívne vymedzených podmienok podľa § 366 C. s. p. najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu (odvolateľ najneskôr v odvolaní a protistrana najneskôr vo vyjadrení k odvolaniu),

a preto na túto ďalšiu argumentáciu žalovaného 1/ prihliadať nemohol a nezaujíma k nej stanovisko.

18. Odvolací súd preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý druhý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o nároku žalobkyne na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom,
v ktorom neuviedol povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
žalobkyni a v akej lehote. Zmena tohto výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie teda súvisí s nesprávnou
formuláciou, v ktorej absentovali tieto údaje. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255
ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

19. Žalobkyňa uspela v celom rozsahu aj v odvolacom konaní, z tohto dôvodu jej voči žalovanému 1/,
ktorý svojim procesným úkonom vyvolal odvolacie konanie a spôsobil žalobkyni vznik trov odvolacieho
konania priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je
žalovaný1/povinnýzaplatiťžalobkynivlehotetrochdníodprávoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancie
o výške náhrady trov odvolacieho konania, ktoré vydá súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).