Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/99/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306204907
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8306204907.39

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky W. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22,
Humenné proti odporcom 1) Q. W. - W. U. Q. V., O. XXX, Z., trvale bytom Č. XX, Č. Y., 2) Y. V., bytom
O. XXX, Z., odporcovia v 1. a 2. rade zast. Y.. W. V., O. XXX, Z., prechodne bytom O. X, O., Č. Y. o
vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať
navrhovateľke technologické zariadenia nachádzajúce sa vo viacúčelovom sklade s.č. 224 na výrobu
dreveného uhlia v obci X. na pozemku parcela č. XXX/XX pozostávajúceho z 2 ks retortných pecí
RTP 03 na výrobu dreveného uhlia, 1 ks likvidátora pyrolýzneho plynu LPP Z1 pre eliminovanie
nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a 1 ks komína, ďalej vyrovnávacieho cementového poteru
na jestvujúcej betónovej spevnenej ploche v mieste osadenia technologického zariadenia ,základovej

päťky po navrhovaný komín, klampiarskych prácach pri prechode komína strešnou konštrukciou a
z pozinkovaného drôtu s oceľovými stĺpmi oddeľujúcimi prenajatú časť objektu alebo aby uhradili
navrhovateľke hodnotu zariadenia vo výške 23 235,74 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku vydať jej technologické zariadenie nachádzajúce sa vo viacúčelovom sklade
s. č. 224 na výrobu dreveného uhlia v obci Jasenov na pozemku parcela č. 802/12 pozostávajúceho z
dvoch kusov retortných pecí RTP 03 na výrobu dreveného uhlia, jedného kusa likvidátora pyrolýzného
plynu LPP Z1 pre eliminovanie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a jeden kus komína, ďalej
vyrovnávacieho cementového poteru na jestvujúcej betónovej spevnenej ploche v mieste osadenia

technologického zariadenia, základovej pätky pod navrhovaný komín, klampiarskych prácach pri
prechode komína strešnou konštrukciou a z pozinkovaného drôtu s oceľovými stĺpmi oddeľujúceho
prenajatú časť objektu a aby zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na úhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 2.6.2004 nadobudlo právoplatnosť uznesenie č. 13D
336/2003,Dnot.104/2003anáslednedňa25.10.2004opravnéuznesenie13D226/2003,Dnot104/2003,

ktorými Okresný súd v Humennom v dedičskej veci po poručiteľovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX rozhodol tak, že určil ku dňu smrti poručiteľa všeobecnú cenu majetku 739.765,- Sk, výšku
pasív 82.053,- Sk a čistú hodnotu dedičstva 657.712,- Sk a potvrdil, že do dedičstva patriaci majetok
pozostávajúci aj z technologického zariadenia nachádzajúce sa vo viacúčelovom sklade s. č. 224 na
výrobu dreveného uhlia v obci X. na pozemku parcela č. XXX/XX, pozostávajúceho z dvoch kusov
retortných pecí RTP 03 na výrobu dreveného uhlia, jedného kusa likvidátora pyrolýzného plynu LPP

Z1 pre eliminovanie nepriaznivých vplyv na životné prostredie a jedného kus komína, vyrovnávacieho
cementového poteru na jestvujúcej betónovej spevnenej ploche v mieste osadenia technologickéhozariadenia, základovej pätky pod navrhovaný komín, klampiarskych prácach pri prechode komína
strešnou konštrukciou a z pozinkovaného drôtu s oceľovými stĺpmi oddeľujúceho prenajatú časť objektu
v hodnote 700.000,- Sk (23 235,74 eur) nadobudla dedička zo zákona v prvej skupine manželka

poručiteľa W. V., nar. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľka v celosti s povinnosťou vyplatiť spoludedičov
a to mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. V., nar. XX.XX.XXXX, každej 219.237,- Sk pri dovŕšení ich
plnoletosti a s povinnosťou uhradiť pohľadávky poručiteľa. Navrhovateľka teda dedičským rozhodnutím
nadobudla vlastníctvo k technologickým zariadeniam avšak nikdy ich riadne nezačala užívať, pretože
vlastnícke právo k tomuto zariadeniu si začali uplatňovať aj ďalšie osoby a to Milan Studený S & M

Production,tedaodporcav1.radeaQ.W.,ktorýdňa15.7.2004podaližalobuourčenie,žetechnologické
zariadenie nepatrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi Y. V., ale že patrí do vlastníctva Q. W..
Menovaní začali technologické zariadenia aj užívať bezprostredne po smrti pôvodného vlastníka Y. V.
bez toho, aby rešpektovali prebiehajúce dedičské konanie a následne vlastnícke právo W. V., teda
navrhovateľky. Menovaní Q. W. a Q. W. neuniesli dôkazné bremeno v tejto veci a na základe návrhu
najprv Q. W., ako aj neskoršie návrhu Q. W., ktorí zobrali svoj návrh v celom rozsahu späť, Okresný

súd v Humennom konanie 16C 122/2004 dňa 27.06.2005 zastavil a navrhovateľke, v tamtom konaní
odporkyni, priznal náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2005. Napriek
prebiehajúcemu súdnemu konaniu 16C 122/2004 odporca v 1. rade prostredníctvom odporkyne v 2.
rade nepretržite zabezpečoval v prevádzke technologického zariadenia a pálil drevené uhlie.
Navrhovateľka sa pokúšala ako vlastníčka toto zariadenie užívať a to aj cestou podania návrhu na

vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcom technologické zariadenia užívať. Toto
bolo vydané dňa 13.01.2005. Na túto situáciu reagovali odporcovia tak, že nerešpektovali rozhodnutie
súdu a bez použitia násilia dňa 22.01.2005 vnikli do haly, kde z technologického zariadenia odcudzili
20 kusov záklopiek, 2 kusy dverí do pece, 26 kusov klapiek na prieduchy ako aj šamotové pláty, ktorí
tvorilivnútornúobmurovkudopaľovacejpiecky,čímspôsobilinavrhovateľkeškodu80.000,-Skazároveň

znefunkčnili technologické zariadenie na výrobu dreveného uhlia. V danej veci bolo aj začaté trestné
konanie pod číslom ČVS: ORP-396/OVK-HE-2005, v ktorom však trestné stíhanie bolo zastavené,
pretože údajný skutok nebol trestným činom, keďže Q. W. vzal veci v dobrej viere, že je vlastník a vzal
ich v úmysle zabrániť ich scudzeniu. Odporcovia medzi tým technologické zariadenia opravili, naďalej
ho užívali napriek vydanému predbežnému opatreniu.

Navrhovateľka opätovne cestou svojej právnej zástupkyne podala podnet na začatie trestného stíhania
pre podozrenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom v konaní ČVS: ORP
347/1-OSV-HE-2005 rozhodol policajný orgán o odmietnutí podania z dôvodu, že pre naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia je potrebné, aby bolo marené
rozhodnutie súdu, alebo iného štátneho orgánu, ktoré bolo vydané v trestnom konaní.

Navrhovateľka sa teda ani prostredníctvom polície nedomohla svojho práva vlastníčky užívať predmetné
zariadenie, prípadne ho scudziť, napriek tomu, že podľa právoplatného dedičského uznesenia je
povinná uspokojiť všetky pohľadávky poručiteľa, ktoré však toho času nemôže uhradiť, pretože iba
toto technologické zariadenie prichádzalo ako jediné, ktoré by predstavovalo nejaký zdroj príjmov.

Navrhovateľka teda uhrádza dlhy poručiteľa v minimálnych splátkach z vdovského dôchodku. V čase
podania návrhu teda odporca v 1. rade prostredníctvom odporkyne v 2. rade užíval predmetné
zariadenia, zabezpečoval výrobu uhlia a využíval toto zariadenie na podnikateľské účely. Odporkyňa
v 2. rade priamo zamedzuje, čo i len ohliadke zariadenia a priamo aj fyzicky znemožňuje právoplatnej
vlastníčke zmocniť sa predmetu svojho dedičstva a opakovane uvádza, že koná v mene odporcu v 1.

rade, aj keď o tom nikdy nepredložila žiaden doklad. Preto je potrebné viesť konanie aj voči nej, keďže
obaja odporcovia neuznávajú vlastníctvo navrhovateľky a v jej práve ju obaja obmedzujú a neprávom
technologické zariadenia zadržiavajú.

Uznesením Okresného súdu v Humennom č. 10C 99/2006 zo dňa 21.6.2007, súd pripustil zmenu

žalobného petitu na základe návrhu navrhovateľky a to tak, že okrem pôvodného petitu sa navrhovateľka
domáha, aby jej odporcovia v 1. a 2. rade buď tieto veci vydali, alebo aby uhradili hodnotu tohto
zariadenia vo výške 700.000,- Sk (23 235,74 eur) do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 19.06.2007 namietala odporkyňa v 2 rade prostredníctvom svojho zástupcu

pasívnu legitimáciu v tomto konaní, z dôvodu, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, žeby
odporkyňa v 2. rade zadržiavala technologické zariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania. Ďalej
odporkyňa v 2. rade uviedla, že u odporcu v 1. rade bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce
a vykonávala pre neho účtovnícke práce, ako aj ďalšie práce, ktorými ju odporca v 1. rade poveril.Odporca v 1. rade mal technologické zariadenia a pece na pálenie dreveného uhlia na bývalom V. X.,
kde chodila odporkyňa v 2. rade aj na túto prevádzku, pričom naposledy tam bola v roku 2006 predtým,
než odporcovi v 1. rade bola pozastavená podnikateľská činnosť. V čase jej poslednej návštevy tam

ešte boli tieto technologické zariadenia, v súčasnosti tam už nie sú a odporkyňa v 2.rade nevie, kde sa
tieto technologické zariadenia nachádzajú.

K tomuto navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložila uznesenie o zastavení
trestného stíhania pod sp.zn. ČVS: ORP 446/OVK-HE-2006, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia

vyplýva, že z vykonaného vyšetrovania je nepochybné, že dňa 24.6.2006 v čase okolo 11,00 hod.
došlo k odvezeniu predmetných vecí z viacúčelového skladu v objekte bývalého V. B. X. okres Z.,
pričom tieto veci si odviezol Q. W. v spoločnosti W. V.T., Y. V. a O. V., ako svoje pece z dôvodu,
že mu ukončila nájomná zmluva na priestory, kde mal pece umiestnené. Z toho teda vyplýva, že
odporkyňa v 2. rade musí vedieť, kam boli tieto technologické zariadenia odvezené, pretože k ich
odvezeniu došlo jednoznačne za jej prítomnosti. Ďalej odporkyňa v 2. rade uviedla, že odmietla vydať

tieto veci navrhovateľke z dôvodu, že pracovala u súkromného podnikateľa Q. W., ktorý je odporcom v
1. rade, ale nemala súhlas od vlastníka tieto veci vydať a ona tieto veci nevlastnila, preto ani nedovolila
navrhovateľke, aby vstúpila do objektu.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2008 odporca v 1. rade uviedol, že ako odporca v 1. rade

namietam miestnu nepríslušnosť Okresného súdu v Humennom, z dôvodu, že má trvalé bydlisko v
Českej republike a preto podľa jeho názoru je príslušný súd v Českej republike a to Okresný súd Znojmo.
V prípade, že vec nebude postúpená Okresnému súdu v Znojme, žiada byť vypočutý prostredníctvom
tohto súdu. Návrh podaný navrhovateľkou dňa 15.5.2006 obsahuje vady, petit je nezrozumiteľný,
neurčitý a nejasný a vyhlásenie rozsudku s takýmto petitom by malo za následok jeho nevykonateľnosť.

Ďalšouvadoužalobyjerozpor medzitvrdenýmiskutočnosťamiažalobnýmpetitom,ďalej,žeodporcovia
v 1. a 2. rade nie sú riadne označení dátumom narodenia tak, ako to vyžaduje O.s.p. Podľa názoru
odporcu v 1. rade navrhovateľka vo svojom návrhu ani v návrhu na zmenu žalobného petitu nijakým
spôsobom nepreukázala, že vlastní požadované technologické zariadenie. Svoje vlastníctvo odvodzuje
iba od uznesenia Okresného súdu v Humennom v dedičskej veci po svojom manželovi Y. V., ktorý zomrel

19.5.2003. Pokiaľ teda navrhovateľka nepreukáže, že poručiteľ ku dňu smrti prezval, držal a užíval,
nakladal alebo mal vo svojom majetku tieto veci, nemohlo na ňu ani vlastníctvo k týmto veciam prejsť.
Rozhodnutie súdu v dedičskom konaní, že poručiteľ bol vlastníkom veci nie je záväzné pre osoby, ktoré
neboli účastníkmi konania tohto konania. Preto navrhol pripojiť dedičský spis, v ktorom sa konalo po
poručiteľovi Y. V. a pokiaľ by z predloženého spisu Okresného súdu Humenné, nevyplynulo jednoznačne

bez akýchkoľvek pochýb výlučné vlastníctvo poručiteľa Y. V. ku dňu smrti k uvedeným hnuteľným
veciam, nie je možné na základe neho domáhať sa vlastníctva jeho právnej nástupkyne, pretože nikto
nemôže na iného previesť viac práv než mal sám. Ďalej uviedol, aby navrhovateľka predložila na
základečohonadobudoljejprávnypredchodca,tedajejnebohýmanželvlastníckeprávokpožadovaným
veciam. Takže navrhovateľka vo svojom návrhu neuviedol rozhodujúce skutočností, na základe ktorých

si odvodzuje svoje vlastnícke právo k požadovaným hnuteľným veciam. Neoznačila žiadne dôkazy, ktoré
by jednoznačne preukazovali jej výlučné vlastníctvo, alebo vlastníctvo jej právneho predchodcu a z
návrhu nie je jasné, čoho sa domáha, pretože veci označené v petite tohto návrhu nie sú označené
riadne a jednoznačne tak, aby nedošlo k ich zámene s inými vecami. Žalobný petit musí byť úplne
určitý a zrozumiteľný. Uvedené technologické zariadenia boli vždy v majetku odporcu v 1. rade a nikdy

nepatrili do vlastníctva právneho predchodcu navrhovateľky. Naopak navrhovateľka po smrti svojho
manžela bránila odporcovi v 1. rade pokračovať v prevádzkovaní technologického zariadenia na pálenie
dreveného uhlia, ktoré patrilo do jeho vlastníctva a pokúšala sa v užívaní jeho vlastníckeho práva brániť
mu. Podávala na neho trestné oznámenie, ktoré bolo orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté.
Toto jej počínanie malo za následok, že odporca v 1. rade skončil s podnikateľskou činnosťou na

území Slovenskej republiky a technologické zariadenie, ktorého je právoplatným vlastníkom odviezol.
Odvážanie technologického zariadenia prebehlo za asistencie polície Slovenskej republiky a notárky
a o demontáži bol vyhotovený notársky zápis. Z toho teda vyplýva, že odporca v 1. rade preukázal
orgánom činným v trestnom konaní, že je právoplatným vlastníkom technologického zariadenia a preto
bolo trestné konanie voči nemu odmietnuté.

Vo svojom vyjadrení odporca v 1. rade ďalej uviedol, že dňa 1.4.2003 uzavrel odporca nájomnú zmluvu
s Q. O., na základe ktorej si prenajal nebytové priestory viacúčelového skladu č. 224 postaveného na
parcele KN 802/12, zapísaného na LV č. XXXX kat. územia JU. a vonkajších priestorov, ktoré patriak budove o celkovej výmere 344 m2, ďalej vonkajšie priestory za halou o výmere 32m x 35 m a
priestory pred vstupom do haly 6m x 20m. Účelom nájmu bolo uloženie technologického zariadenia na
výrobu dreveného uhlia s príslušenstvom na výrobu dreveného uhlia. Túto halu mal prenajatú výhradne

čo dokazuje priloženým čestným prehlásením prenajímateľa zo dňa 21.11.2005. Na základe uvedenej
nájomnej zmluvy po celú dobu nájomného pomeru do roku 2005 platil nájomné, pričom v prenajatých
skladoch mal v úmysle mať technologické zariadenie na výrobu dreveného uhlia a vyrábať drevené
uhlie. K tomuto účelu zakúpil technologické zariadenie úžitkového vzoru č. 1679 PUV 215/97 zo dňa
19.6.1997 s názvom „zariadenie na suchú destiláciu dreva“ od poskytovateľa licencie Y. F., bytom

W. XXXX, G., ktorý bol majiteľom aj pôvodcom uvedeného technologického zariadenia. Dňa 5.5.2003
uzavrel ďalšiu zmluvu o poskytovaní patentového práva od Y. F., pričom bola zaplatená kúpna cena
dňa 29.12.2003. Keďže je občanom Českej republiky podnikal na Slovensku prostredníctvom Y. V. t.j.
odporkyne v 2. rade, ktorá bola jeho zamestnankyňou. Taktiež mal v úmysle v budúcnosti spolupracovať
s Y. V., ktorý mal v úmysle zabudovať pece do druhej časti objektu a preto Y. V. uzavrel dňa 9.5.2003
s Q. O. nájomnú zmluvu na druhú časť skladu o výmere 210 m2. Ku stavbe pece, ktoré mal v úmysle

Y. V. kúpiť bolo potrebné skolaudovať prenajatý objekt, pretože jeho pece mali byť spojené trvale
so zemou, čo vyžadovalo rozsiahle stavebné úpravy, preto si Y. V. vybavoval stavebné povolenie na
rekolaudáciu s tým, že po vykonaní stavebných úprav si zakúpi pece a v druhej časti prenajatého
skladu bude prevádzkovať svoje vlastné pece na výrobu dreveného uhlia. Y. V.U. teda uzatvoril zmluvu
č. 1-2003 o vykonaní diela zhotoviteľom CHEMI - PROJEKT Havaj Jozef, na vypracovanie projektu

pre vydanie stavebného povolenia pre projekt výroby dreveného uhlia v Jasenove, pričom táto zmluva
bola uzatvorená 29.1.2003. Na základe žiadosti a predloženej technickej správy, vydala Obec X. pod č.
2003/272-MI dňa 9.5.2003 rozhodnutie, ktorým bola povolená navrhovateľovi Y. V.R. zmena v užívaní
časti stavby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2003, pričom Y. V. zomrel 19.5.2003
a uvedené stavebné povolenie sa nikdy nezrealizovalo. Y. V. kotly na výrobu dreveného uhlia nezakúpil

a zakúpiť ani nemohol, pretože prevádzkovať kotly je možné len na základe odkúpenej licencie a
patentového práva, ako aj živnostenského listu, čo si Y. V. nestihol vybaviť. Z toho teda vyplýva, že
nebohý Y. V. nikdy nevlastnil žiadne technologické zariadenia na výrobu dreveného uhlia v Obci X.
na pozemku parcela č. 802/12, pretože zomrel skôr, než mohol vykonať potrebné stavebné úpravy a
zakúpiť pece. Zariadenie, ktoré sa nachádzalo v prenajatej hale teda patrilo do výlučného vlastníctva

odporcu v 1. rade, ktorý mal okrem licenčnej zmluvy k prevádzkovaniu destilovania dreveného uhlia aj
platný živnostenský list. Navrhovateľka teda evidentne vedela, že jej manžel nie je vlastníkom týchto
technologických zariadení a napriek tomu ich prihlásila do dedičského konania, aj keď evidentne nepatrili
do vlastníctva poručiteľa Y. V.T.. Y. V. zabezpečoval iba stavebné povolenie pre svoje pece, ktoré ešte
mal len zakúpiť.

Odporkyňa v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.3.2008 okrem skutočností uvedených
odporcom v 1. rade uviedla, že nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní, pretože bola iba
zodpovedným zástupcom podnikateľa - zahraničnej fyzickej osoby. Zodpovedný zástupca podnikateľa
fyzickej osoby nemá právnu zodpovednosť za jeho úkony a nie je spoločníkom. Odporkyňa v 2. rade

nemá živnostenské oprávnenie a nepodniká a v čase keď navrhovateľka chcela vstúpiť do priestorov,
ktoré mal v prenájme odporca v 1. rade, bola zamestnancom danej firmy. Odporca v 1. rade na
vlastnú žiadosť pozastavil činnosť firmy a ukončil svoje podnikateľské aktivity, pričom veci, ktoré
navrhovateľka požaduje vydať, nikdy nevlastnila, neprevádzkovala a nevie, kde sa môžu nachádzať.
Uvedené technologické zariadenie bolo vždycky v majetku odporcu v 1. rade a nikdy nepatrilo do

vlastníctva právneho predchodcu navrhovateľky, pričom naopak navrhovateľka po smrti svojho manžela
neustále bránila odporcovi v 1. rade pokračovať v prevádzkovaní technologického zariadenia na pálenie
dreveného uhlia, ktoré vždy patrilo do jeho vlastníctva. Neustále sa pokúšala prevádzkovaniu a užívaniu
jeho vlastníctva brániť, podávala na neho trestné oznámenia, ktoré však boli orgánmi činnými v trestnom
konaní odmietnuté. Toto jej počítanie malo za následok, že odporca v 1. rade skončil svoju podnikateľskú

činnosť na území SR a technologické zariadenie, ktorého je vlastníkom odviezol za asistencie polície
SR a notárky. Odporkyňa v 2. rade bola prítomná iba ako zamestnanec firmy odporcu v 1. rade.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi pred Okresným súdom v Znojme v ČR dňa 18.9.2008 uviedol, že
považuje návrh za nedôvodný, nemôže navrhovateľke nič vydať, pretože žiadnu z vecí, ktorých vydania

sa navrhovateľka domáha nevlastní a pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia.

Podaním doručeným súdu dňa 5.1.2009, predložili odporcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho
zástupcu listinné dôkazy a to výpis zo živnostenského registra zo dňa 5.3.2007 na podnikateľa Q. W.- S & M Production Brestovská 191 Humenné, kde ako vedúci podniku je evidovaná Y. V., O. XXX,
Z., ďalej živnostenský list č. 522/2001 zo dňa 12.6.2001 na podnikateľa Q. W., kde ako ustanovený
zodpovedný vedúci je Y. V., Z., O. XXX. Ďalej bol predložený registračný list fyzickej osoby a to

prihláška zo dňa 27.3.2006 a odhláška zo dňa 2.8.2006 na Y. V., dohoda o provedení práce zo dňa
25.3.2006 uzavretá medzi Y. V. a odporcom v 1. rade, ďalej potvrdenie o pridelení identifikačného
čísla pre podnikateľa Milan Studený - S&M Production, zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá
medzi prenajímateľom Q. O. a odporcom v 1. rade zo dňa 1.4.2003, predmetom ktorej je prenájom
viacúčelového skladu č. súp. XXX postaveného na parcele KN XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX v

kat. území JU. okres Z. a vonkajších priestorov patriacich k budove. V prenájme je výmera 344 m2 t.j. 1
skladu, vonkajšie priestory za halou a priestory pred vstupom do haly. Prenajaté priestory budú slúžiť k
uloženiutechnologickéhozariadenianavýrobudrevenéhouhliaspríslušenstvomanavýrobudreveného
uhlia. Ďalej bolo predložené čestné prehlásenie Q. O., ktorý potvrdil trvanie predmetného nájmu. Taktiež
bolo predložené oznámenie odporcu v 1. rade adresované Okresnému súdu v Humennom k dedičskému
konaniu po nebohom Y. V., v ktorom žiada odporca v 1. rade, aby technologické zariadenia neboli

brané do dedičského konania po nebohom Y. V.R., pretože výlučným vlastníkom týchto technologických
zariadení je odporca v 1. rade. Ďalej bola predložená výzva na platenie nájomného zo dňa 12.1.2005
od Q. O., licenčná zmluva uzavretá medzi poskytovateľom Y. F. a Milan Studeným predmetom ktorej
je výlučná licencia na využívanie riešenia chráneného úžitkovým vzorom č. 1676: zariadenie na suchú
destináciu dreva na území Prešovského a Košického kraja, ďalej zmluva poskytnutí patentového

práva uzavretá medzi H.. V. S. a Q. W. predmetom ktorej je výlučná licencia na využívanie riešenia
výroby dreveného uhlia chráneného úžitkovým vzorom č. 1676 zariadenie na suchú destináciu dreva,
potvrdenie poskytovateľa H.. V. S. o zaplatení technickej dokumentácie k stave zariadenia na suchú
destináciu dreva pozostávajúcu z karbonizačnej pece ekomontty RTP 03 a likvidátora pyrolýzního
plynu ekomontty RTP 03 na základe zmluvy o poskytnutí patentového práva zo dňa 5.5.2003, ktorá

bola uzavretá medzi poskytovateľom H.. V. S. a nadobúdateľom Q. W., ďalej bol predložený znalecký
posudok č. 3/2004, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota technologickej linky - zariadenia na
suchú destináciu dreva majiteľa Q. W., ďalej bola predložená technická správa investora Y. V. z januára
2003 pre výrobu dreveného uhlia v Obci JU., ďalej sprievodná správa, taktiež pre Y. V. a pre prevádzku
výroba dreveného uhlia X. z januára 2003, zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi Q.

O. a nájomcom P- S Production, Mierova 76, predmetom ktorej je prenájom nebytových priestorov a to
viacúčlového skladu č. XXX postaveného na parcele S. XXX/XX zapísané na LV č. XXXX kat. územia
X. vonkajších priestorov patriacich k budove. Táto zmluva je zo dňa 9.5.2003. Ďalej bolo predložené
rozhodnutie Obce X. č. 2003/272-MI zo dňa 9.5.2005, ktorým bola povolená Y. V. zmena v užívaní časti
stavby spojená so zmenou stavby viacúčlový sklad č. súp. XXX - časť (209m2) na výrobu dreveného

uhlia v Obci X. na pozemku parcela č. KN XXXX/XX k.ú. X. a to po dobu trvania nájomnej zmluvy
uzatvorenej s vlastníkom pozemku Q. O. zo dňa 9.5.2003.

K písomným vyjadreniam odporcov v 1. a 2. rade navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uviedla, že jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva podľa Občianskeho

zákonníka je aj nadobudnutie vlastníctva dedením, pričom zariadenia, ktorých vydania sa navrhovateľka
v tomto konaní domáha boli predmetom dedičského konania a navrhovateľka sa stala ich vlastníčkou
dedením po nebohom manželovi. Pretože od doby keď zdedila tieto technologické zariadenia nemohla
sa k ním dostať a nemohla ani ohodnotiť predmetné hnuteľné veci, tak čo sa týka hodnoty veci poukazuje
navrhovateľka na konanie vedené na Okresnom súde v Humennom pod sp.zn. 16C 122/2004, kde

navrhovateľmi bol Q. W.Ý. a Q. W. a kde vyplýva z obsahu tohto konania, že títo navrhovatelia sami
určili hodnotu technologických zariadení sumou 700.000,- Sk. Čo sa týka pasívnej legitimácie odporcov
v 1. a 2. rade tak odporca v 1. rade prevádzkoval a užíval tieto technologické zariadenia a odmietol ich
vydať navrhovateľke s odôvodnením, že tieto zariadenia patria jemu a čo sa týka odporkyne v 2. rade
podľa výpisu zo živnostenského registra odporkyňa v 2. rade bola v určitom čase konateľkou spoločnosti

a práve od doby smrti manžela navrhovateľky bola práve odporkyňa v 2. rade tou osobou, ktorá
bránila navrhovateľke dostať sa k týmto technologickým zariadeniam. Manžel navrhovateľky zomrel dňa
19.5.2003, pričom dohoda o vykonaní práce, na ktorú sa odvoláva odporkyňa v 2. rade bola uzavretá
až 27.3.2006. Teda po dobu 3 rokov sa odporkyňa v 2. rade bezdôvodne zdržiavala, bezdôvodne a
svojvoľne zadržiavala veci patriace navrhovateľke a neumožnila jej tieto veci užívať.

Zástupca odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že povolenie na prevádzkovanie na výstavbu pecí nadobudlo
právoplatnosť až dňa 15.5.2003, pričom Y. V. zomrel 19.5.2003, takže nebolo možné, aby za 3 dni od
právoplatnosti stavebného povolenia postavil tieto pece. Ďalej uviedol, že nevie vysvetliť prečo bol včase svojej smrti Y. V. prítomný pri technologických zariadeniach resp. pri peciach, keďže išlo o majetok
odporcu v 1. rade a tento mal prenajaté nebytové priestory od pána O.. Pri týchto veciach bol Y. V.
svojvoľne bez toho, aby mal s odporcom v 1. rade nejakú dohodu alebo zmluvu a bol aj kvôli tomu, že

od mája 2003 v inej časti prevádzky si chcel postaviť svoje vlastné pece. Ďalej vysvetlil, že návrh, ktorý
bol podaný v konaní 16C 122/2004 zobrali späť, pretože podľa ich názoru sa to netýkalo veci, ktoré boli
predmetom dedičského konania a teda nebol dôvod na vedenie takéhoto konania.

Taktiež bola predložená notárska zápisnica č. N 128/06 zo dňa 30.6.2006, z ktorého vyplýva, že dňa

26.6.2006 notárka X.. Q. E. sa dostavila do viacúčelového skladu č. súp. XXX postaveného na parcele
S. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. JU. a vykonala ohliadku, pričom bolo zistené, že v
hale sa nachádza jedna karbonizačná pec podľa vyhlásenia účastníkov typu eko pec Ekomontty RTP
03, ďalej polovica karbonizačnej pece podľa vyhlásenia účastníkov typu eko pec Ekomontty RTP 03
a likvidátor pyrolýzných plynov typovej rady eko pec Ekomontty RTP 03 - LPP Z1 jednokomorová.
Účastníci ohliadky pán Q. W., pán Y.. W. V., pani Regína Palšová predložili znalecký posudok 3/2004

a vyhlásili, že hore uvedené zariadenia, ktoré sa nachádzajú v predmetnej hale sú citované v tomto
znaleckom posudku. Ďalej bola predložená plná moc, ktorou odporca v 1. rade splnomocnil odporkyňu
v 2. rade na zastupovanie pri notárskej ohliadke, plná moc je zo dňa 26.6.2006.

V konaní bol ako svedok vypočutý Q. O., ktorý uviedol, že pozná účastníkov konania a tak isto poznal aj

nebohého Y. V., ktorý ho oslovil ohľadom prenájmu nebytových priestorov, v ktorých chcel páliť vlastné
uhlie. Svedok nevedel uviesť, kedy konkrétne to bolo, ale došlo medzi nimi k uzavretiu nájomnej zmluvy,
ktorá sa týkala nebytových priestorov. Po nahliadnutí do zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá
nie je dátumovaná, ale v texte zmluvy sa nachádza, že sa uzatvára s účinnosťou od 19.2.2003 svedok
uviedol, že ide o zmluvu, ktorú uzatvoril s nebohým Y. V., pretože podpis na tejto zmluve je jeho. Po

uzavretí nájomnej zmluvy už vlastne do týchto priestorov nevstupoval a zaujímal sa o túto prevádzku iba
dotejmiery,čimalnebohýY.V.všetkypovoleniatýkajúcesaprevádzkovanejčinnosti.Takžeodnehovie,
že mal aj povolenie od obce. Potom čo odovzdal tieto priestory Y. V., tento si ich uzamkol a svedok už do
nichnemalbezprostrednýprístup,tedanevieuviesť,akézariadeniasavtejtočastinebytovýchpriestorov
nachádzali. Po jeho smrti, teda po jeho nehode sa tieto nebytové priestory dlhšiu dobu nevyužívali, až po

určitom čase ho oslovil niekto z rodiny zrejme jeho mama a zaujímala sa o nebytové priestory s tým, že
oni túto činnosť budú naďalej prevádzkovať. Určitú dobu po smrti Y. V. sa v týchto nebytových priestoroch
nedialo nič, ale neskôr dal súhlas matke nebohého Y. V. na prevádzkovanie týchto priestorov a potom
neskôr bola uzavretá aj nájomná zmluva zrejme s p. W.. Z dokladov svedka vyplýva, že zmluva o nájme
nebytových priestorov medzi p. W. a ním bola uzavretá 1.4.2003 a taktiež môže predložiť súdu zmluvu o

nájme nebytových priestorov uzavretú medzi ním a spoločnosť P-S Production, čo je vlastne spoločnosť
nebohého Y. V., pričom ide o zmluvu zo dňa 21.1.2003. Listom zo dňa 27.1.2006 oznámil Milanovi W., že
od 1.2.2006 s ním končí nájomný vzťah týkajúci sa predmetných nebytových priestorov, pričom tomuto
oznámeniu predchádzalo oznámenie navrhovateľky, že je vlastníčkou technologických zariadení. V tom
čase tam aj často chodila polícia a aj on bol vyzvaný, aby túto situáciu nejakým spôsobom poriešil. V

čase bezprostredne pred svojou smrťou nebohý Y. V. svoju činnosť iba rozbiehal a tešil sa na prvý výpal,
ale po jeho smrti dlhšie do týchto priestorov nechodil. Pri tomto prvom výpale vlastne došlo k nehode,
pri ktorej Y. V. zahynul. Počas života Y. V.Š. svedok ďalej uviedol, že v tom čase vôbec nepoznal pána
W.. Stretol iba pani W. V., teda manželku Y. V. a vôbec tam nechodila ani Y. V.. Vždy bol v kontakte
iba s nebohým Y. V.. Ďalej svedok potvrdil, že v čase keď boli nebytové priestory prenajaté pánovi W.

boli technologické zariadenia v prevádzke a pálilo sa na nich uhlie. Vo výpovedi svedka sa vyskytol
rozpor kedy zmluva medzi ním a pánom W. bola uzavretá , pričom vo svojej výpovedi svedok uvádza,
že zmluvu uzavrel až po smrti Y. V. a teda nevedel sa vyjadriť ako mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy
dňa 1.4.2003. Čo sa týka čestného prehlásenia, ktoré je založené v súdnom spise zo dňa 21.11.2005
tak k tomuto svedok uviedol, že na takéto prehlásenie si nespomína. Taktiež svedok uviedol, že v

predmetnej hale neboli dvoje technologické zariadenia na výrobu dreveného uhlia a podľa vyjadrenia
svedka technologické zariadenia na výrobu, ktoré sa v tejto hale nachádzali patrili Y. V., pretože to bol
on, kto zobral tieto nebytové priestory do prenájmu a všetko tam pripravoval, pričom svedok sa o bližšie
okolnosti nezaujímal.

Ako svedok bol vypočutý aj Q. W., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pozná účastníkov
konania, pričom sa s navrhovateľkou zoznámil ešte za života jej manžela Y. V. a pána W. videl iba raz.
S Y. V. pracovali spoločne na železnici, boli v priateľskom pomere, pričom on mu pomáhal stavať pece
na výrobu dreveného uhlia a na jeho požiadanie mu ich pomáhal zvárať. Potvrdil, že to bolo v hale vX. a tak isto uviedol, že v čase, keď pomáhal Y. V. zvárať pece, nestretával sa ani s pánom W. ani s
pani Y. V., ktorú videl až na pohrebe. Už na pohrebe nebohého Y. V. sa vyjadril v tom zmysle, že by
bola škoda, keby sa tieto technologické zariadenia ďalej neprevádzkovali a preto niekedy v auguste ho

oslovil zástupca odporcov v 1. a 2. rade, či by to neskúsil, pričom po smrti Y. V. v predmetnej prevádzke
pracoval na základe pokynov p. Y. V., pričom v tom období to nebola veľká výroba a viac menej sa len
učili tieto výrobky robiť. Koncom roka 2005, keď svedok vypovedal zmluvu tak technologické zariadenia
ostali v hale tak ako tam boli v čase, keď žil pán Y. V.. Taktiež potvrdil, že prvé dva výpaly na týchto
peciach robil Y. V..

Na pojednávaní dňa 9.3.2011 bolo ozrejmené, že pokiaľ zástupca odporcov v 1. a 2. rade tvrdil, že o
odvezení technologických zariadení bola spísaná notárska zápisnica, ide o notársku zápisnicu X.. Q. E.
č. N 128/2006 zo dňa 30.6.2006, pričom iná notárska zápisnica ohľadom predmetných vecí neexistuje.
Nato právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že v čase, keď bola podaná žaloba o vydanie vecí, tak
sa tieto veci nachádzali v predmetnom sklade, o čom táto notárska zápisnica svedčí a evidentne boli zo

skladu vyvezené až po začatí konania o vydanie veci.

V konaní boli predložené aj ďalšie listinné dôkazy a to dohoda o vykonaní práce uzavretá medzi Q. W.
a Q. W. zo dňa 2.4.2003, pričom boli dojednané zváračské práce pri stavbe pecí na výrobu dreveného
uhlia. Ďalej boli zo strany odporcov predložené pokladničné doklady, ktoré potvrdzujú zakúpenie plechu

zo dňa 26.9.2003, ďalej zakúpenie plechu zo dňa 1.9.2003, zakúpenie rôznych šrúb a matíc zo dňa
6.5.2003, výdavkový pokladničný doklad na remeselnícke potreby zo dňa 31.3.2003, zo dňa 25.3.2003,
zo dňa 24.3.2003, ďalej doklad potvrdzujúci zakúpenie hubice špičky a ďalšie doklady na zakúpenie
remeselníckych potrieb zo dňa 20.3.2003, 21.3.2003, doklad o zakúpení zváracieho drôtu, vrtákov,
skrutiek zo dňa 20.3.2003, zakúpenie remeselníckych potrieb, výdavkový doklad potvrdzujúci zakúpenie

remeselníckych potrieb zo dňa 18.3.2003, 19.3.2003, o zakúpení lopaty vidiel, čižiem zo dňa 8.1.2003,
výdavkovýpokladničnýdokladzodňa20.1.2003oodpredajiplechovejcisterny,ďalejfaktúryadresované
Milanovi Studenému za zo dňa 6.5.2003, zo dňa 2.5.2003, zo dňa 15.3.2003, 15.4.2003, faktúra sibral
rohož zo dňa 27.3.2003 a ďalej výplatné listiny na mzdy pre pracovníkov Q. W., V. O. a X. Q. z marca
2003, z mája 2003.

Ďalej bolo zo strany odporcov v 1. a 2. rade predložené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v
Humennom č. ORP - 446/OVK-HE-2006 zo dňa 22.12.2006, ktorým bolo trestné konanie zastavené a
taktiež bola predložená zápisnica o výsluchu svedka Q. O. zo dňa 7.12.2006 na ORPZ v Humennom,
ako aj zápisnica o jeho výsluchu zo dňa 1.12.2006, kde tento svedok okrem iného uviedol, že ešte počas

života nebohého Y. V. tak aj Q. W. chodil k týmto peciam, teda aj vtedy keď sa ešte len budovali a tiež
keď sa pálilo drevo na uhlie, no kto bol ich vlastníkom to svedok uviesť nevedel.

Súčasťou spisového materiálu je aj spis Okresného súdu Humenné 13D 226/2003, z ktorého vyplýva,
že Y. V. zomrel dňa 19.5.2003. Z tohto dedičského spisu vyplýva, že Q. W. listom doručeným súdu

dňa 15.3.2004 uviedol, že technologické zariadenia, ktoré sú vlastne predmetom tohto konania nikdy
nepatrili Y. V., ale vždy patrili do vlastníctva Q. W.. Tak isto predložil živnostenský list, potvrdenie o
pridelení identifikačného čísla, zmluvu o poskytnutí patentového práva medzi H.. V. S. a Q. W., licenčnú
zmluvu uzavretú medzi Y. F. a Q. W. zo dňa 3.1.2003 vrátane popisu zariadenia na suchú destináciu
dreva s prílohami, ďalej zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú medzi Q. O. a Q. W. zo dňa

1.4.2003, výdavkové pokladničné doklady zo dňa 10.6.2003, 10.5.2003, 10.4.2003 adresované Q. O. a
identifikované ako nájomné za mesiace apríl, jún a máj 2003, dohody o vykonaní práce uzavreté medzi
Q. W. a Q. W. zo dňa 2.4.2003, zo dňa 20.2.2003, medzi Q. W. a V. O. zo dňa 1.4.2003, medzi Q.
W. a V. O. zo dňa 5.3.2003, medzi Q. W. a Jánom Mackom zo dňa 5.3.2003, medzi Q. W. a X. Q. zo
dňa 1.4.2003. Súčasťou dedičského spisu je aj zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi

Q. O. a spoločnosťou PS Production, na ktorej nie je síce uvedený dátum, ale v texte sa uvádza, že
táto zmluva sa uzatvára s účinnosťou od 19.2.2003 na dobu určitú do februára 2006. V rámci tohto
dedičského konania bolo vydané uznesenie č. 13D 226/2007 Dnot 104/2003, kde Okresný súd v
Humennom potvrdil, že do dedičstva patrí aj majetok, ktorý je predmetom tohto konania a dedičkou
sa stáva navrhovateľka s povinnosťou vyplatiť spoludedičom a to maloletým deťom každej po sume

219.237,- Sk. Taktiež v tomto konaní bolo vydané opravné uznesenie a to zo dňa 8.10.2004.

Ďalej bol predložený spis Okresného súdu Humenné č. 16C 122/2004, z ktorého vyplýva, že
navrhovatelia v tomto konaní Q. W. a Q. W., proti odporkyni W. V. sa domáhali určenia, že technologickézariadenia nachádzajúce sa vo viacúčelovom sklade súp. č. XXX na výrobu dreveného uhlia v Obci
X. na pozemku parcela č. 3802/12 pozostávajúci z dvoch kusov retortných pecí RTP 03 na výrobu
dreveného uhlia, inštalácia likvidátora pyrolýzneho plynu LPP Z1, vyrovnávacieho cementového poteru,

realizácie základovej pätky pod navrhovaný komín, montáž komína, klampiarske práce pri prechode
komína strešnou konštrukciou, oddelenie prenajatej časti objektu pletivom s pozinkovaného drôtu s
oceľovými stĺpmi v hodnote cca 700.000,- Sk nepatria do dedičského konania po poručiteľovi Y. V.
zomrelom dňa 19.5.2003. Z odôvodnenia tohto návrhu vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade, teda Q. W.
sa stal vlastníkom technologických zariadení na základe licenčnej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 3.1.2003

s Y. F. a zmluvy o poskytnutí patentového práva zo dňa 5.5.2003, ktorú uzavrel s H.. V. S., pričom
navrhovateľ v 1. rade teda Q. W. na základe týchto zmlúv zakúpil všetok materiál na stavbu pecí a
zo svojich finančných prostriedkov zaplatil práce súvisiace s postavením týchto pecí a ich uvedením
do chodu. Nebohý Y. V. zabezpečoval iba stavebné povolenie na začatie prevádzky a spolupracoval s
navrhovateľom v 1. rade na kompletácii a spustení zariadenia na suchú destiláciu dreva, ktoré mu mal
dať v blízkej budúcnosti do nájmu, čo sa však nezrealizovalo, pretože dňa 19.5.2003 Y. V. zomrel. Z tohto

predmetného spisu taktiež vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Humennom č. 16C 122/2004 zo
dňa 20.12.2004 súd zakázal navrhovateľovi Q. W. užívať technologické zariadenia, ktoré sú predmetom
tohto konania do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde v Humennom pod
číslom 16C 122/2004. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.5.2005 a vykonateľnosť 28.12.2004.
Uznesením Okresného súdu v Humennom č. 16C 122/2004 zo dňa 27.6.2005 bolo konanie na základe

späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavené.

Taktiež bol predložený spis Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. ČVS: ORP-446/OVK-HÉ-2006,
z ktorého vyplýva, že uznesením zo dňa 22.12.2006 bolo trestné konanie zastavené.

Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. 10C/99/2006 zo dňa 14.6.2011, s tým že
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uznesením Krajského súdu v Prešove 17Co/110/2011 zo dňa
15.3.2012 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení
tohto uznesenia sa uvádza, že okrem procesných pochybení prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
námietku právomoci konať vo veci slovenskými súdmi. Na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať

nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

Okresný súd Humenné rozhodol opätovne vo veci rozsudkom č. 10C/99/2006 zo dňa 19.3.2014 kedy
návrh proti odporkyni v 2. rade zamietol a vyhlásil, že nemá právomoc na konanie proti odporcovi v 1.

rade a konanie voči nemu zastavil.

Krajský súd v Prešove uznesením č. 17Co/98/2014 zo dňa 20.11.2014 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že nariadenie
rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 vo svojom článku 6 v kapitole osobitná právomoc uvádza, že osobu

s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať ak ide o jedného z viacerých žalovaných
na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak
súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne a tak predísť možnosti nezlučiteľných
rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. V súlade s týmito ustanoveniami vlastne vyplýva, že
aj keď odporca v 1. rade je štátnym občanom Českej republiky s bydliskom na území Českej republiky

môže ho navrhovateľka žalovať na Okresnom súde Humenné teda na slovenskom súde, pretože
účastníčkoukonanianastraneodporcovjeajodporkyňav2.radeY.V.,ktorámátrvalébydliskovobvode
Okresného súdu Humenné v Slovenskej republike pričom predmetom konania je vydanie nehnuteľnosti
resp. náhrady škody za prípadne neexistujúce hnuteľné veci teda ide o konanie a rozhodnutie ktoré
nároky navrhovateľky voči odporcovi v 1. a v 2. rade sú tak súvisiace, že je nanajvýš vhodné, aby vo veci

konal a rozhodol jeden súd a to Okresný súd Humenné. Tým bola vlastne vyriešená otázka právomoci
a je nepochybné, že rozhodnutie vo veci samej patrí do právomoci Okresného súdu Humenné.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.3.2015 uviedol zástupca odporcu v 1. a v 2. rade, že v
uznesení ORPZ v Humennom č. ČVS: ORP-446/OVK-HE-2006 zo dňa 22.12.2006 sa uvádza: „Z

vykonaného vyšetrovania je nepochybné, že dňa 24.6.2006 v čase okolo 11:00 hod. došlo k odvezeniu
predmetných pecí z viacúčelového skladu v objekte bývalého PD v X. okres Z. avšak tieto pece si
odviezol Q. W. v spoločnosti W. V., Y. V.Š. a O. V. ako svoje pece, a to z dôvodu, že mu končila nájomná
zmluva na priestory kde mal pece umiestnené. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé,že nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, a to úmysel zmocniť sa
cudzej pece nakoľko nebolo preukázané, aby predmetné pece boli vlastníctvom poškodenej W. V..“ K
tomuto právny zástupca odporcov v 1. a v 2. rade uviedol, že týmto bolo preukázané, že pece ktoré boli

odvedené jednoznačne patrili odporcovi v 1. rade. Navrhovateľka žiadnym spôsobom v tomto konaní
nepreukázala žeby pece, ktoré požaduje mali u seba odporcovia v 1. a v 2. rade a opätovne zniesol
zástupca odporcov v 1. a v 2. rade námietky pasívnej legitimácie odporkyne Y. V..

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojej záverečnej reči uviedla, že boli splnené všetky podmienky

pre vydanie veci, a to preukázanie vlastníckeho práva čo navrhovateľka preukázala tým, že vlastníčkou
technologických zariadení sa stala v dedičskom konaní po nebohom manželovi Y. V.. V prospech
navrhovateľky svedčí aj nájomná zmluva uzavretá s pánom O. kde spoločnosť PS Production má
uzavretú nájomnú zmluvu od 21.1.2003 a aj sám svedok X. O. potvrdil, že jediný kto bol v týchto
prenajatých nebytových priestoroch bol p. Y. V.. V prospech navrhovateľky svedčí aj konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 16C/122/2004 kde odporca v 1. rade potvrdil, že ide o rovnaké technologické

zariadenia ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva a sám vlastne potom zobral tento návrh
späť. Ďalej druhou podmienkou pre úspešnosť vydania vecí je skutočnosť, že navrhovateľka sa domáha
vydania veci od toho, kto túto vec zadržiava a v prospech navrhovateľky svedčí aj Notárska zápisnica zo
dňa 26.6.2006 kedy pani E. na základe ohliadky v nebytových priestoroch za prítomnosti p. W., p. Y. V. a
Y.. Y. V. spisoval notársku zápisnicu kde jednoznačne bolo preukázané o aké technologické zariadenia

ide. Navrhovateľka teda preukázala, že je vlastníčkou predmetných vecí a že sa vydania týchto vecí
domáhal od osoby ktoré tieto veci zadržiavajú preto navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Zástupca odporcov v 1. a v 2. rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že mal za to, že navrhovateľka
nepreukázala, že je vlastníčkou veci ktoré žiada vydať a takisto nepreukázala skutočnosť, že odporcovia

v 1. a v 2. rade zadržiavajú tieto veci a že ich majú u seba. V tejto súvislosti poukázal najmä na uzavretú
nájomnú zmluvu, ktorú uzatvoril odporca v 1. rade s p. O. od 1.4.2003 kde je uvedený aj účel nájmu v
bode 2 v tejto nájomnej zmluve. Takisto p. O. bolo 21.11.2005 podpísané čestné vyhlásenie z ktorého
vyplýva, že sklad ktorý má prenajatý odporca v 1. rade je iba v nájme odporcu v 1. rade a že žiadna
osoba k týmto nebytovým priestorom nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu. O tom, že išlo o nájomný vzťah

medzi p. O. a odporcom v 1. rade svedčí aj výzva na zvýšenie nájmu zo strany prenajímateľa ktorá bola
adresovaná p. W. ako aj výzva na vypratanie nebytových priestorov a vypovedanie zmluvy o nájme.
V prospech odporcu v 1. rade svedčí aj licenčná zmluva a zmluva o poskytovaní patentového práva
zo dňa 5.5.2003 a znalecký posudok kde je vlastne celý technologický postup týchto technologických
zariadení na základe ktorého boli tieto zariadenia zaradené do súpisu majetku odporcu v 1. rade. V

prospech odporcov svedčí aj uznesenie polície zo dňa 22.12.2006 kde jednoznačne vyplýva, že veci
ktoré boli v objekte p. O. boli vo vlastníctve p. W.. Pani W. V. nepreukázala vlastníctvo týchto vecí,
predložila iba doklady týkajúce sa povolení k stavbe pričom nezdedila v dedičskom konaní po svojom
manželovi konkrétne hnuteľné veci, ale iba doklady týkajúce sa týchto vecí. Na druhej strane p. W.
jednoznačne preukázal, že predmetné technologické zariadenia kúpil a že ich môže prevádzkovať. Z

tohto uznesenia vyplýva, že veci, ktoré boli odvezené zo skladu patria p. W. a nejde o pece, ktoré
by mali patriť navrhovateľke. Taktiež vyplýva z notárskej zápisnice, že veci, ktoré boli spísané nie sú
totožné s vecami p. W.. V prospech odporcov v 1. a v 2. rade svedčia aj doklady doložené daňovým
úradom kde jednoznačne vyplýva, že Y. V. nevlastnil v rokoch 2002 a 2003 žiaden majetok. V rozhodnutí
obce JU. zo dňa 15.5.2003 je povolenie na začatie stavby Y. V., ktoré nikdy nebolo zrealizované

pretože pred realizáciou tejto stavby zomrel a p. W. V. zdedila len doklady týkajúce sa povolenia
tejto stavby. Odporkyňa v 2. rade bola iba zamestnankyňou p. W. teda odporcu v 1. rade a podľa
živnostenského zákona bola zodpovednou zástupkyňou odporcu v 1. rade pretože išlo o zahraničný
podnikateľský subjekt, ktorý takéhoto zástupcu v zmysle zákona musel mať. Ako zástupkyňa neniesla
žiadnu zodpovednosť. Ďalej zástupca odporcov v 1. a v 2. rade vo svojej záverečnej reči poukázal

na to, že doklady, ktoré predložila W. V. v dedičskom konaní nesúvisia s pecami, ktoré vlastnil p. Q.
W., a preto ja keď bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva táto bola vzatá späť z dôvodu,
že bolo preukázané, že veci ktoré boli doložené v dedičskom konaní nesúvisia s vecami patriacimi p.
W.. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala ako dospela k čiastke 700.000,- Sk, ktorú v tomto
konaní požaduje. Odporcovia v 1. a v 2. rade nemajú žiadne veci, ktorých vydania sa navrhovateľka v

tomto konaní domáha, a preto zástupca odporcov v 1. a v 2. rade navrhol, aby súd návrh navrhovateľky
v celom rozsahu zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.Podľa ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadržuje.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka. Ak by odpadla základná podmienka vindikačnej žaloby, teda
jej predmet, v dôsledku zničenia, odcudzenia alebo spotrebovania veci, vlastník by sa mohol domáhať

náhrady škody, takže by už išlo o obligačno právny vzťah.

Navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade vydať jej
technologické zariadenie nachádzajúce sa vo viacúčelovom sklade č. súp. XXX na výrobu dreveného
uhlia v obci X. na pozemku parcela č. XXX/XX pozostávajúceho z dvoch kusov retortných pecí RTP
03 na výrobu dreveného uhlia, jedného kusa likvidátora pyrolýzneho plynu LPP Z1 pre elimovanie

nepriaznivých vplyv na životné prostredie a jeden kus komína, ďalej vyrovnávacieho cementového
poteru na jestvujúcej betónovej spevnenej ploche v mieste osadenia technologického zariadenia
základovej pätky pod navrhovaný komín klampiarskych prácach pri prechode komína strešnou
konštrukciou a z pozinkovaného drôtu s oceľovými stĺpmi oddeľujúcimi prenajatú časť objektu, alebo
aby uhradil hodnotu tohto zariadenia vo výške 700.000,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v dedičskom konaní po nebohom
poručiteľovi Y. V. nar. 17.4.1976 zomrelom 19.5.2003, ktoré konanie sa viedlo pod na Okresnom súde
v Humennom pod sp.zn. 13D 336/2003 Dnot 104/2003 uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.10.2004 bolo rozhodnuté, že ku dňu smrti poručiteľa bola všeobecná cena majetku 739.765,- Sk,

výška pasív 82.053,- Sk a čistá hodnota dedičstva 657.712,- Sk, pričom v rámci tohto dedičského
konania boli prejednané aj technologické zariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania. Vlastníčkou
týchto technologických zariadení sa stala navrhovateľka v celosti s povinnosťou vyplatiť spoludedičov a
to mal. F. V., nar. XX.X.XXXX a mal. S. V., nar. XX.X.XXXX a to každej po 219.237,- Sk. Ďalej mal súd za
preukázané, že už v rámci dedičského konania oznámil odporca v 1. rade Q. W. listom doručeným súdu

dňa 15.3.2004, že technologické zariadenia, ktoré sú predmetom dedičského konania po nebohom Y.
V. mu nepatria, nikdy nepatrili do jeho vlastníctva, ale vždy patrili do vlastníctva Q. W.. Napriek tomuto
oznámeniubolivrámcidedičskéhokonaniaponebohomY.V.tietotechnologickézariadeniaprejednané.

Ďalej bolo preukázané, že na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp.zn. 16C 122/2004, kde ako

navrhovatelia vystupovali Q. W. a Q. W. proti odporkyni W. V. a v rámci tohto konania sa domáhali
určenia, že technologické zariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania nepatria do dedičského po
poručiteľovi Y. V., zomrelom dňa 19.5.2003. V tomto konaní navrhovateľ Q. W. tvrdil, že na základe
licenčnej zmluvy zo dňa 3.1.2003, ktorú uzavrel s Y. F. a zmluvy o poskytnutí patentového práva zo
dňa 5.5.2003, ktorú uzavrel s H.. V. S. sa stal vlastníkom týchto technologických zariadení, pričom Y.

V. zabezpečoval iba stavebné povolenie na začatie prevádzky a spolupracoval s Q. W. na kompletácii
a spustení zariadenia na suchú destináciu dreva, ktoré mu mal dať v blízkej budúcnosti do nájmu. To
sa však nezrealizovalo, pretože dňa 19.5.2003 Y. V. zomrel. Konanie pod sp.zn. 16C 122/2004 bolo z
dôvodu späťvzatia návrhu zastavené.

Taktiež bolo preukázané a to z trestného spisu ČVS: ORP 446/OVK-HE-2006, že je nepochybné, že
dňa 24.6.2006 v čase okolo 11,00 hod. došlo k odvezeniu predmetných vecí z viacúčelového skladu v
objekte bývalého PD v X. okres Z., pričom tieto veci si odviezli Q. W. v spoločnosti W. V., Y. V. a O. V.
ako svoje pece z dôvodu, že mu ukončila nájomná zmluva na priestory, kde mal pece umiestnené. Aj
keď odporcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že o odvezení pecí bola

spísaná notárska zápisnica v priebehu konania bola predložená iba notárska zápisnica č. N 128/2006
zo dňa 30.6.2006, z ktorého vyplýva, že dňa 26.6.2006 sa dostavila notárska X.. Q. E. do viacúčelového
skladu č. súp. XXX postaveného na parcele KN XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX a vykonala ohliadku,
pričom bolo zistené, že v hale sa nachádza jedna karbonizačná pec, podľa vyhlásenia účastníkov
typu ekopec, ekomonty RTP 03, ďalej polovica karbonizačnej pece podľa vyhlásenia účastníkov typu

ekopec, ekomonty RTP 03 a likvidátor pyrolýznych plynov typovej rady ekopec, ekomonty RTP 03
LPP Z1 jednokomorová. Účastníkmi tejto ohliadky boli Q. W., pán Y.. W. V. a Y. V.. Ako to potvrdili
odporcovia v 1. a 2 rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu iná zápisnica o tom, že tieto veci
boli vyvezené z predmetného skladu neexistuje. Keďže táto ohliadka bola vykonaná dňa 26.6.2006 anávrh na začatie konania ohľadom vydania vecí bol podaný dňa 15.5.2006 je nepochybné, že v čase
podania návrhu sa predmetné technologické zariadenia nachádzali v sklade. Tak isto bolo preukázané
v rámci šetrenie polície pod sp.zn. ČVS: ORP 446/OVK-HE-2006, že tieto technologické zariadenia boli

zo skladu odvezené dňa 24.6.2006 teda po podaní návrhu na začatie konania ohľadom vydania veci.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.3.2015 zástupca odporcov v1. a v 2. rade poukázal na
uznesenieORPZvHumennomč.ČVS:-ORP446/OVK-HE-2006zodňa22.12.2006,ato:„Zvykonaného
vyšetrovania je nepochybné, že dňa 24.6.2006 v čase okolo 11:00 hod. došlo k odvezeniu predmetných

pecí z viacúčelového skladu v objekte bývalého PD v X. okres Z. avšak tieto pece si odviezol Q. W.
v spoločnosti W. V., Y. V. a O. V. ako svoje pece, a to z dôvodu, že mu končila nájomná zmluva na
priestory kde mal pece umiestnené. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že nebola
naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, a to úmysel zmocniť sa cudzej veci
nakoľko nebolo preukázané, aby predmetné pece boli vlastníctvom poškodenej W. V.. Zástupca odporcu
v 1. a v 2. rade k tomu uviedol, že týmto bolo jednoznačne preukázané že boli odvezené pece patriace

odporcovi. Súd sa s týmto tvrdením zástupcu odporcov v 1. a v 2. rade nestotožňuje, pretože z uvedenej
citácie uznesenia vyplýva len skutočnosť, že poškodená W. V. pri tomto úkone nepreukázala svoje
vlastnícke právo, ale nevyplýva z toho skutočnosť, žeby svoje vlastnícke právo k predmetným veciam
preukázal p. Q. W..

Odporca v 1. rade namietal miestu nepríslušnosť Okresného súdu v Humennom z dôvodu, že má trvalé
bydlisko v Českej republike. Otázka právomoci Okresného súdu Humenné bola vyriešená rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č. 17Co/100/2014 zo dňa 20.11.2014 kedy Krajský súd v Prešove vo
svojom uznesení poukázal na ustanovenia čl. 6 v časti osobitná právomoc kde je uvedené, že osobu
s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať ak ide o jedného z viacerých žalovaných

na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak
súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne a tak predísť možnosti nezlučiteľných
rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. V súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia
rady ES č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 je nepochybné, že vec patrí do právomoci Okresného súdu
Humenné napriek tomu, že odporca v 1. rade je občanom Českej republiky s bydliskom na území

Českej republiky avšak odporkyňa v 2. rade má trvalé bydlisko v obvode Okresného súdu Humenné
v Slovenskej republike pričom predmetom konania je vydanie nehnuteľnosti resp. náhrada škody za
prípadne neexistujúce hnuteľné veci. Ide o konanie kde sú nároky navrhovateľky voči odporcom v 1. a
v 2. rade súvisiace tak, že je nanajvýš vhodné, aby vo veci konal a rozhodol jeden súd, a to Okresný
súd Humenné.

Ďalej odporca v 1. rade namietal vo svojom písomnom vyjadrení, že zo strany navrhovateľky nebolo
preukázané, že poručiteľ ku dňu smrti prevzal, držal a užíval a nakladal alebo mal vo svojom majetku
tie veci, ktorých vydania sa domáha. Pokiaľ tak nepreukáže tak nie je možné jej návrhu vyhovieť.
Navrhovateľka taktiež nepredložila na základe čoho nadobudol jej právny predchodca, teda je nebohý

manžel, vlastnícke právo k technologickým zariadenia, ktorých vydania sa domáhala, čiže neoznačila
rozhodujúce skutočnosti, od ktorých svoje vlastnícke právo odvodzuje. Práve naopak navrhovateľka
po smrti svojho manžela, bránila odporcovi v 1. rade pokračovať v prevádzkovaní technologického
zariadenia na pálenie dreveného uhlia, ktoré patrilo do jeho vlastníctva a pokúsila sa v užívaní jeho
vlastníctva brániť. Odporca v 1. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo k technologickým zariadeniam

zo skutočností, že dňa 1.4.2003 uzatvoril nájomnú zmluvu s Q. O. na základe ktorej si prenajal
nebytové priestory viacúčelového skladu č. 224 postaveného na parcele KN XXX/XX, zapísanej na LV
č. XXXX kat. územia Jasenov, plus vonkajšie priestory za halou. Účelom tejto nájomnej zmluvy bolo
uloženie technologického zariadenia na výrobu dreveného uhlia s príslušenstvom na výrobu dreveného
uhlia. Ďalej uvádza, že od poskytovateľa licencie Y. F. získal zmluvou zo dňa 3.1.2003 licenciu a dňa

5.5.2003 uzavrel zmluvu o poskytovaní patentového práva od H.. V. S., pričom kúpnu cenu zaplatil
dňa 29.12.2003. Vzhľadom k tomu, že je občanom ČR, pričom podnikal na Slovensku prostredníctvom
rodiny V. t.j. odporkyne v 2. rade, ktorá bola jeho zamestnankyňou. Tak isto mal v budúcnosti v úmysle
spolupracovať s Y. Palšom, ktorý mal v úmysle vybudovať pece v druhej časti objektu, preto aj Y.
V.U. dňa 9.5.2003 uzatvoril s Q. O. nájomnú zmluvu na druhú polovicu skladu. Y. V. si teda vybavoval

stavebnépovolenienarekolaudáciustým,žepovykonanístavebnýchúpravsizakúpipecevdruhejčasti
prenajatého skladu. Na základe žiadosti a predloženej technickej správy, ktorú si nechal vypracovať Y.
V. Obec X. V.od č. XXX/XXX-Q. dňa 9.5.2003 vydala rozhodnutie, ktorým povolila Y. V. zmenu v užívaní
časti stavby. Keďže toto povolenie nadobudlo právoplatnosť 15.5.2003 a Y. V. zomrel 19.5.2003, nikdy satoto stavebné povolenie nezrealizovalo. Y. V. kotly na výrobu dreveného uhlia ani nezakúpil, ani zakúpiť
nemohol, pretože by si to nestihol vybaviť. Y. V. teda nikdy nevlastnil žiadne technologické zariadenia
na výrobu dreveného uhlia v obci JU. na pozemku parcela č. XXX/XX, pretože zomrel skôr, než mohol

vykonať potrebné stavebné úpravy a zakúpiť pece. Zariadenie, ktoré sa nachádzalo v predmetnom
sklade vždycky patrilo do vlastníctva odporcu v 1. rade. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa necíti
byť pasívne legitimovaná v tomto konaní, pretože bola iba zodpovedným vedúcim podnikateľa, teda
odporcu v 1. rade, pričom išlo o zahraničnú fyzickú osobu. Odporkyňa v 2. rade nemá živnostenské
oprávnenie a nepodniká. Pokiaľ bránila navrhovateľke vstupu do prenajatých priestorov, tak bránila iba

majetokodporcuv1.rade,pretoženavrhovateľkasvojimineustálymizásahmiodporcoviv1.radebránila
pokračovaťvprevádzkovanítechnologickéhozariadenianapáleniedrevenéhouhlia.Opakovanétrestné
oznámenia vlastne mali za následok, že odporca v 1. rade ukončil na Slovensku svoju podnikateľskú
činnosť.

Ďalej bolo preukázané, že medzi vlastníkom skladu Q. O. a Y. V.R. bola uzatvorená zmluva o nájme

časti nebytových priestorov s účinnosťou od 19.2.2003, pričom samotný Q. O., ktorý bol vypočutý v
tomto konaní ako svedok potvrdil uzavretie tejto zmluvy. Ďalej uviedol, že po uzavretí nájomnej zmluvy
už do týchto nebytových priestorov nevstupoval a teda nevie uviesť aké sa zariadenia v tejto časti
nebytových priestorov nachádzali. Po smrti Y. V. sa nebytové priestory dlhšiu dobu neužívali až po
určitom čase sa o túto prevádzku začala zaujímať jeho matka a chcela tieto priestory s tým, že budú

naďalej vykonávať činnosť, ktorú vykonával Y. V.. Taktiež potvrdil, že bola uzatvorená nájomná zmluva
medzi ním a spoločnosťou PS Production, čo je vlastne spoločnosť pána Y. V., pričom ide o zmluvu zo
dňa 21.1.2003. Tak isto potvrdil, že bola uzavretá aj nájomná zmluva medzi ním a pánom Studeným zo
dňa 1.4.2003 na rovnaké nebytové priestory. Svedok ďalej potvrdil, že tesne pred nehodou nebohý Y.
V. svoju prevádzku ešte iba rozbiehal, pričom pri prvom výpale došlo k smrteľnej nehode, pri ktorej Y. V.

zahynul. Ďalej uviedol, že počas života Y. V. vôbec nepoznal pána W., stretával sa iba so W. V., teda s
manželkou nebohého Y. V. a nechodila do týchto priestorov ani Y.K. V.. Svedok však nevedel vysvetliť
svoj rozpor vo výpovedi, kedy uvádza, že pána W. poznal až po smrti Y. V., pričom uzavrel s ním nájomnú
zmluvu zo dňa 1.4.2003, teda v čase keď bol Y. V. ešte nažive. Tak isto sa nevedel vyjadriť k čestnému
prehláseniu založenému v súdnom spise zo dňa 21.11.2005, pričom uviedol, že si na toto prehlásenie

nespomína, ale uviedol, že v hale neboli dvoje technologické zariadenia na výrobu dreveného uhlia a
jediné technologické zariadenie, ktoré sa tam nachádzalo patrilo Y. V., pretože bol to práve on, ktorý si
zobral tieto nebytové priestory do prenájmu.

Podľa ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonov.

Z ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že iba vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od

toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Prvou podmienkou, aby sa navrhovateľka mohla úspešne domáhať vydania veci, je preukázanie jej
vlastníckeho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa ustanovení § 132 ods. 1 vlastníctvo možno
nadobudnúťajdedením,súdmalzato,ženavrhovateľkavlastníckeprávoktechnologickýmzariadeniam,

ktorých vydania sa v tomto konaní domáha, nadobudla v dedičskom konaní 13D 336/2003, Dnot
104/2003 po nebohom Y. V., nar. 17.4.1976 a zomrelom dňa 19.5.2003. Takže mal súd jednoznačne za
preukázané, že vlastníčkou technologických zariadení, ktorých vydania sa domáha v tomto konaní je
navrhovateľka. Odporca v 1. rade síce tvrdil, že tieto technologické zariadenia patria do jeho vlastníctva,
pričom ich nadobudol na základe zmluvy o poskytnutí patentového práva medzi H.. V. S. a Q. W.

a na základe licenčnej zmluvy uzavretej medzi Y. F. a Q. W. dňa 3.1.2003. Taktiež svoje vlastnícke
právo preukazoval uzavretím nájomnej zmluvy medzi ním a pánom O.Á. zo dňa 1.4.2003. V prospech
vlastníckeho práva navrhovateľky svedčí aj skutočnosť, že aj jej nebohý manžel Y. V. mal uzavretú
nájomnú zmluvu s pánom O.Á. s účinnosťou do 19.2.2003 a okrem toho medzi pánom O. a spoločnosťou
PS Production, ktorú zastupoval Y. V., má uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 21.1.2003. Ďalej bolo

preukázané, že jedine Y. V. mal rozhodnutie Obce JU. č. XXX/XXX-Q. zo dňa 9.5.2005, ktorým bola
povolená Y. V. zmena v užívaní časti stavby spojená so zmenou stavby viacúčelový sklad č. súp. XXX
- časť o výmere 209 m2 na výrobu dreveného uhlia v obci X. na pozemku parcela č. S. XXXX/XX
kat. územia X. a to po dobu trvania nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom pozemku Q. O. zodňa 9.5.2003. Rovnako aj svedok O. potvrdil, že jediný, kto v prenajatých nebytových priestoroch mal
technologické zariadenia na výrobu dreveného uhlia bol Y. V., ktorý vlastne aj pri skúšobnom prvom
výpale zahynul. Aj keď odporca v 1. rade tvrdí, že on je vlastníkom predmetných technologických

zariadení v jeho neprospech svedčí skutočnosť, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C
122/2004 sa domáhal určenia, že technologické zariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania nepatria
do dedičstva po nebohom Y. V. zomrelom dňa 19.5.2003, pričom konanie v tejto veci bolo zastavené z
dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Z obsahu tohto návrhu jednoznačne vyplýva, že ide o totožné
technologické zariadenia, ktorých vydania sa domáha v tomto konaní navrhovateľka. Svoje vlastnícke

právo preukazoval na základe rovnakých skutočností, ako to uvádza v tomto konaní. Nič to nemení
na skutočnosti, že súd má za preukázané, že vlastníčkou predmetných technologických zariadení je
navrhovateľka, ktorá ich získala dedením.

Druhou podmienkou úspešného domáhania sa vydania veci je, že sa domáha od toho, kto tieto veci
neprávom zadržuje. To, že tieto veci sú neprávom zadržované odporcami v 1. a 2. rade potvrdzuje

notárska zápisnica č. N 128/2006 zo dňa 30.6.2006, z ktorej vyplýva, že dňa 26.6.2006 notárka X.. Q.
E. sa dostavila do predmetného skladu a ohliadkou bolo zistené, že sa tam nachádzajú technologické
zariadenia zapísané v tejto notárskej zápisnici, pričom prítomní pri tejto ohliadke boli Q. W., Y. V. a Y.. W.
V.U.. Taktiež v prospech skutočnosti, že tieto technologické zariadenia zadržiavajú odporcovia v 1. a 2.
rade svedčí aj trestné konanie pod sp.zn. ČVS: ORP 446/OVK-HE-2006, kde z tohto konania vyplýva,

že dňa 24.6.2006 v čase okolo 11,00 hod. došlo k odvezeniu predmetných vecí z viacúčelového skladu
v objekte bývalého PD v JU. okres Z., pričom tieto veci si odviezol Q. W. v spoločnosti W. V., Y. V. a
O. V.. To že je pasívne legitimovaná odporkyňa v 2. rade v tomto konaní preukazuje skutočnosť, že
odporkyňa v 2. rade bola osobou oprávnenou konať za odporcu v 1. rade, pretože išlo o zahraničnú
osobu, ktorá podnikala na území Slovenskej republiky. Tak isto odporkyňa v 2. rade aj vo svojej vlastnej

výpovedi potvrdila, že bránila navrhovateľke vo vstupe do haly a v užívaní technologických zariadení,
ako aj odvezení si týchto technologických zariadení, z dôvodu, že tieto veci patri odporcovi v 1. rade.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že vlastníčkou technologických
zariadení, ktorých vydania sa domáha je navrhovateľka, pričom pri užívaní týchto technologických

zariadení jej bránili odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí tieto predmetné technologické zariadenia aj zo skladu
vyviezli na neznáme miesto.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke nebolo známe miesto, kde sa tieto technologické zariadenia
nachádzajú, nebolo možné vyhotoviť a odporcovia v 1. a 2. rade odmietli oznámiť, kde sa tieto

technologické zariadenia nachádzajú, bola určená pre prípad nevydania týchto vecí cena 700.000,- Sk
( 23 235,74 eur), tak ako bola zobratá hodnota majetku v rámci dedičského konania, ako aj na základe
znaleckého posudku, ktorý bol doložený v súdnom spise, ide o znalecký posudok č. 3/2004. Takáto cena
technologických zariadení sa objavuje jednak v dedičskom konaní, jednak v tomto znaleckom posudku
a jednak v rozhodnutí Obce Jasenov o povolení zmeny v užívaní časti stavby.

Odporca v 1. rade tvrdil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je on a to na základe do spisu
doložených licenčných zmlúv uzavretých s poskytovateľom licencie Y. F. a o zmluvu o poskytnutí
patentového práva uzavretú s H.. V. S.. Tak isto svoje vlastnícke právo preukazoval uzavretou zmluvou
o nájme nebytových priestorov, ktorú mal uzavretú s Q. O. od 1.4.2003, pričom svedok vo svojej

svedeckej výpovedi v tomto konaní spochybnil uzavretie tejto zmluvy, resp. uviedol, že sa na okolnosti
uzavretia tejto zmluvy nepamätá, rovnako ako aj na okolnosti napísania čestného prehlásenia, ktoré
sa v tomto spise nachádza. Taktiež odporca v 1. rade predložil rôzne pokladničné doklady, ktoré
potvrdzujú zakúpenie napríklad plechu, šrúb, matíc a podobných vecí, pričom zakúpenie takýchto vecí
ešte neznamená, že tieto veci boli použité pri stavbe alebo úprave technologických zariadení, ktoré

sú predmetom tohto konania. Tak isto zo strany odporcu v 1. rade, alebo odporkyne v 2. rade nebolo
preukázané, žeby získali povolenie od obecného úradu, teda od Obce X. na prevádzkovanie takejto
činnosti, ako je pálenie dreveného uhlia a rovnako aj zo živnostenského listu, ktorý bol predložený súdu
a ktorým bolo odporcovi v 1. rade povolenie prevádzkovanie jednotlivých činností, nevyplýva, žeby mal
povolenie na činnosť, ako je pálenie a predaj dreveného uhlia. Ako už bolo vyššie uvedené, súd mal

zato, že vlastníčkou týchto technologických zariadení je navrhovateľka. Tak isto mal zato, že v konaní
nebolo preukázané, žeby sa v predmetnom viacúčelovom sklade nachádzali dve zariadenia na výrobu
dreveného uhlia, preto je toho názoru, že technológia na vydanie dreveného uhlia, ktorá sa nachádzala
v predmetnom sklade, na ktorú mali nájomnú zmluvu uzavretú jak nebohý Y. V., tak odporca v 1. rade,patriliY.V.,boliprejednanévrámcidedičskéhokonaniaaprešlidovlastníctvanavrhovateľky.Vprospech
tohto tvrdenia svedčí výpoveď svedka Q. O., ktorý uviedol, že Y. V. zomrel pri prvom výpale a v čase keď
boli nebytové priestory prenajaté p. W., boli technologické zariadenia v prevádzke a pálilo sa na nich

uhlie a boli tam iba jedny technologické zariadenia.

Na základe hore uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Podľa ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania, alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1. a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z dôvodu rozsiahleho dokazovania a zložitosti prípadu v tejto veci súd rozhodol, že o trovách konania
bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.