Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306204907
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8306204907.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š.U. XXXX/XX Z., zastúpená JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefániková 22 Humenné proti
žalovaným 1/ Milan Studený - S a M Production, Brestovská 191, Humenné, trvale bytom Čejkovice 19,
Česká republika a 2/ Y. V.Á., bytom O. XXX, Z., žalovaní v 1/ a 2/ rade zastúpený RNDr. W. V., O. XXX,

Z., prechodne bytom O. X, O., Č. Y., o vydanie veci, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 10C/99/2006-632 zo dňa 7.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku vydať navrhovateľke technologické zariadenie nachádzajúce sa vo

viacúčelovom sklade, súp. č. XXX na výrobu dreveného uhlia v obci X., na pozemku parcela č. XXX/
XX, pozostávajúceho z 2 ks retortných pecí RTP 03 na výrobu dreveného uhlia, 1 ks likvidátora
pyrolízneho plynu LTP Z1 pre eliminovanie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a 1 ks komína,
ďalej vyrovnávacieho cementového poteru na jestvujúcej betónovej spevnenej ploche v mieste osadenia
technologického zariadenia , základovej pätky pod navrhovaný komín, klampiarskych prácach pri
prechode komína strešnou konštrukciou a z pozinkovaného drôtu s oceľovými stĺpmi oddeľujúcimi

prenajatú časť objektu, alebo aby uhradili navrhovateľke hodnotu zariadenia vo výške 23 235,74 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je dôvod na ochranu vlastníckeho práva
žalobkyne podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal zistené, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo
k týmto veciam, ktoré žiada vydať na základe dedičského rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 2.6.2004 sp.zn. 13D 336/2003, kde sa stala dedičkou po svojom nebohom manželovi s tým,
že uvedené hnuteľné veci zdedila a jej povinnosťou je následne vyplatiť dcéry. V priebehu konania
žalobkyňa preto odvodzovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore od nadobudnutia vlastníctva
dedením po nebohom manželovi. Technologické zariadenie užíval a prevádzkoval žalovaný v 1/ rade.
Tento jej technologické zariadenie odmietol vydať s odôvodnením, že technologické zariadenie patrí
jemu a žalovaná v 2/ rade bola v určitom období konateľkou žalovaného v 1/ rade, avšak bola tiež tou

osobou, ktorá v minulosti bránila žalobkyni sa k týmto technologickým zariadeniam dostať.
V priebehu prvoinštančného konania bolo z výpovede žalovaného v 1/ rade zistené, že z viacúčelového
skladu odviezol technologické zariadenie, ktoré bolo demontované, o tomto úkone bol vyhotovený
notársky zápis. Žalobkyňa zmenila žalobu tak, že žiadala alternatívne uhradiť hodnotu tohto zariadenia
oproti vydaniu veci vo výške 700.000 Sk, teraz 23.235,74 eur.
Z notárskej zápisnice č. N 128/2006 zo dňa 30.6.2006 prvoinštančný súd zistil, že dňa 26.6.2006 notárka

X.. Q. E. sa dostavila do viacúčelového skladu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN XXX/
XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. X., vykonala ohliadku a zistila, že v hale sa nachádzajedna karbonizačná pec podľa vyhlásenia účastníkov typu ekopec Ekomontty RTP 03, ďalej polovica
karbonizačnejpecepodľavyhláseniaúčastníkovtypuekopecEkomonttyRTP03alikvidátorpyrolýznych
plynov typovej rady ekopec Ekomontti RTP 03-LPP Z1 jednokomorová. Tieto veci žalovaný v 1/ rade

odviezol z prenajatých priestorov z dôvodu, že s ním ukončil pán Q. O., vlastník viacúčelového skladu,
nájomný vzťah.
Svedok Q. O. pred prvoinštančným súdom uviedol, že vo viacúčelovej hale neboli namontované dva
druhy technických zariadení na výrobu dreveného uhlia, ale nachádzalo sa tam jedno takéto zariadenie,
ktoré podľa jeho názoru patrilo Y. V.Š..

V priebehu konania vo veci prebiehali viaceré trestné stíhania, ktoré boli zastavené. Naviac bolo v inom
konaní vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovaným technologické zariadenia užívať.
Žalovaní technologické zariadenia neužívali, odniesli z neho určité kompomenty, avšak trestné stíhanie
skončilo zastavením.
Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný v 1/ rade si robí vlastnícke nároky voči technickému zariadeniu,
ktoré sa vo viacúčelovej hale, resp. sklade nachádzalo, pretože získal výlučnú licenciu na využívanie

riešenia chráneného užitkovým vzorom č. XXXX: zariadenie na suchú destiláciu dreva na území
prešovského a košického kraja, ďalej na základe zmluvy o poskytnutí patentového práva získal licenciu
výlučnú na využívanie riešenia výroby dreveného uhlia chráneného užitkovým vzorom č. XXXX-
zariadenie na suchú destiláciu dreva, zaplatil za technickú dokumentáciu k stavu zariadenia na suchú
destiláciu dreva pozostávajúcu z karbonizačnej pece Ekomontty RTP 03 a likvidátora pyrolýzneho plynu

Ekomontti RTP 03 na základe zmluvy o poskytnutí patentového práva zo dňa 5.5.2003.
Žalovaný v 1/ rade Q. W. a Q. W. pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 16C 122/2003
viedli konanie proti W. V., kde sa domáhali určenia, že technologické zariadenia nachádzajúce sa vo
viacúčelovom sklade súp. č. XXX na výroku dreveného uhlia v obci X. na pozemku parcela č. XXXX/XX
pozostávajúci z dvoch kusov retortných pecí RTP 03 na výrobu dreveného uhlia, inštalácia likvidátora

pyrolýzneho plynu LPP Z1, vyrovnávacieho cementového poteru, realizácie základovej pätky pod
navrhovaným komínom, montáž komína, klampiarske práce pri prechode komína strešnou konštrukciou,
oddelenie prenajatej časti objektu pletivom z pozinkovaného drôtu s oceľovými stĺpmi, v hodnote cca
700.000 Sk nepatria do dedičstva po poručiteľovi Y. V., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. V tomto konaní
žalobcovia tvrdili, že sú vlastníkmi týchto zariadení s tým, že nebohý Y. V. zabezpečoval iba stavebné

povolenie na začatie prevádzky a spolupracoval so žalobcom v 1/ rade na kompletácii a spustení
zariadenia na suchú destiláciu dreva. Konanie pre späťvzatie žaloby bolo zastavené.
Prvoinštančný súd vychádzajúc preto z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zisťoval podmienky, za
ktorých je možné žalobe vyhovieť. Dospel k záveru, že žalobkyňa môže sa úspešne domáhať vydania
veci, pretože označené veci v petite žaloby nadobudla dedením po svojom nebohom manželovi Y.

V., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX. Tieto hnuteľné veci získala v dedičskom konaní sp.zn.
13D 336/2003, čo je v súlade s ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby, ktorú
podal žalovaný v 1/ rade na Okresnom súde Humenné sp.zn. 16C 122/2004 a z obsahu zmlúv, ktoré
uzavrel žalovaný o poskytnutí patentového práva, licenčnej zmluvy, je zistené, že predmetom užívania
žalovaným v 1/ rade boli veci uplatňované žalobkyňou v žalobe, ktorých je výlučnou vlastníčkou. Ide o

totožné technologické zariadenia. Túto okolnosť prvoinštančný súd podporne vyhodnotil aj v súvislosti
so svedeckou výpoveďou Q. O., ktorý uviedol, že nebohý manžel žalobkyne mal jediný v prenajatých
nebytových priestoroch technologické zariadenie na výrobu dreveného uhlia.
Prvoinštančný súd ďalej vyhodnotil okolnosť, že žalovaný v 1/ rade odviezol toto technologické
zariadenie dňa 24.6.2006 z viacúčelového skladu v spoločnosti W. V., Y. V. a O. V.. Žalobkyni v

užívaní tohto technologického zariadenia bránia žalovaní v 1/ a 2/ rade, tieto predmetné technologické
zariadenia zo skladu vyviezli na neznáme miesto a tak sú zodpovední za vydanie týchto vecí žalobkyni.
Pričom žalovaná v 2/ rade bola osobou oprávnenou konať za žalovaného v 1/ rade, pretože išlo o
zahraničnú osobu, ktorá pobývala na území SR.
Keďže tieto veci sa nachádzajú na neznámom mieste, ktoré žalovaní odmietli oznámiť, bola určená pre

prípad nevydania týchto vecí ich cena na 700.000 Sk, teda 23.235,74 eur. Túto sumu prvoinštančný
súd zistil na základe znaleckého posuzdku č. 3/2004. Za túto cenu bola prejednaná vec v dedičskom
konaní po nebohom Y. V. a ďalej z tejto ceny vychádzal aj stavebný úrad pri zmene užívania časti stavby
(viacúčelovej haly).
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Namietali, že
prvoinštančný súd chybne zachytil záverečnú reč žalovaných. Ďalej namietali, že prvoinštančný súd sa
opäť nedostatočne vysporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaného v 2/ rade. Žalovaná v 2/ rade bolazodpovedným zástupcom žalovaného v 1/ rade na území Slovenska. Nemala oprávnenie akýmkoľvek
spôsobom nakladať s majetkom žalovaného v 1/rade ktorý mal vo svojom v vlastníctve. Žalobkyňa
nepredložila dôkaz o tom, že žalovaná vlastnila, užívala alebo nakladala so zariadením, ktoré žalobkyňa

žiada vrátiť. Naopak, v rámci trestného konania bolo preukázané, že sa žalovaná v 2/ rade ako
zamestnanec starala o zariadenie, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. Žalovaná v 2/ rade
nikdyvosvojomvlastníctveanifaktickyusebažiadanévecinemala,lensariadilinštrukciamižalovaného
v 1/ rade.
Ďalej žalovaní namietali, že žalobkyňa sa domáhala vydať veci len na základe dedičského konania,

kde súd nevzal do úvahy, že zaradenie určitých vecí do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom
vlastníctva toho, kto vec nadobudol podľa uznesenia o dedičstve a rozhodnutí súdu. Rozhodnutie
súdu v dedičskom konaní, že poručiteľ bol vlastníkom veci, nie je záväzné pre osoby, ktoré neboli
účastníkom tohto konania. Nebolo preukázané, že by Y. V. bol ku dňu svojej smrti nesporným vlastníkom
technologického zariadenia, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala, že Y. V. ku dňu svojej smrti uvedené technologické zariadenia držal, užíval, nakladal s

ním, alebo že by ho mal v obchodnom majetku.
V dedičskom konaní pece boli pojaté do dedičstva len na základe predloženého stavebného povolenia,
ktoré je v dedičskom uznesení len citované, avšak nepotvrdzuje to, že pece boli reálne zbudované,
skolaudované a že by k nim mal poručiteľ Y. V. vlastnícky vzťah. Na základe dedičského konania nie je
možné odvodzovať vlastníctvo žalobkyne, pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám

má.
Ďalšia vada podľa žalovaných spočíva v rozhodnutí súdu o finančnej náhrade za technologické
zariadenie. Súd mal preukázané bez vykonania dôkazov novým znaleckým posudkom, že cena
technologického zariadenia je 700.000 Sk, teda 23.235,76 eur. Žalovaný v 1/ rade na znalecký posudok,
podľa ktorého zariadenie, ktorého je vlastníkom, má hodnotu 406.798 Sk + 77.292 Sk DPH. Čiastka

700.000 Sk bola približná cena pri zriaďovaní stavebného povolenia ako predbežný finančný náklad
stavby.
Y. V. ku dňu svojej smrti nevlastnil v rokoch 2002 a 2003 žiaden majetok. Nakúpený majetok na
technologické zariadenia nemal zanesený v účtovníctve, pretože inak by tvoril majetok poručiteľa.
Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade bolo zistené, že žalovaný v 1/ rade je nespochybniteľným vlastníkom

technologického zariadenia. Žalovaný v 1/ rade už v dedičskom konaní po nebohom Y. V. namietal, že
poručiteľ je jeho výlučným vlastníkom, pričom uznesenie o dedičstve obsahuje popis úplne iných pecí.
Žalovaný v 1/ rade predložil licenčnú zmluvu, predmetom ktorej výlučná licencia na využívanie riešenia
chráneného úžitkovým vzorom č. 1676, zariadenia na suchú destiláciu dreva na území prešovského a
košického kraja, ďalej zmluvu o poskytovaní patentového práva uzatvorenú medzi H.. V. S.Š.R. a Q. W.,

predmetom ktorej výlučná licencia na využitie riešenia výroby dreveného uhlia chráneného úžitkovým
vzorom 1676 zariadenia na suchú destiláciu dreva, ďalej potvrdenie poskytovateľa H.. S. o zaplatení
technickej dokumentácii k stavu zariadenia na suchú destiláciu dreva, pozostávajúcej z karbonizačnej
pece Ekomontty RPT 03 a likvidátora parolýzneho plynu Ekomontty RPT 03 na základe zmluvy o
poskytnutí patentového práva zo dňa 5.5.2003 uzatvorenej medzi poskytovateľom H.. S. U. Q. W..

Vlastníctvo žalovaného ďalej je preukázané aj zápisnicou č. N 128/06 zo dňa 30.6.2006 spísanú X.. Q.
E., notárkou, z ktorej zápisnice vyplýva, že v sklade sa nachádza jedna karbonizačná pec typu ekopec
Ekomontty RTP 03, výrobné číslo 1676.21597.032 a jedna karbonizačná pec typu ekopec Ekomontty
RTP 03 výrobné číslo 1676.21597.031 a likvidátor parolýznych plynov typu rady ekopec Ekomontty
RTP 03 LPP Z1 - jednokomorová,výrobné číslo: 1676.21597.033. Tieto pece, ktoré boli odvezené, nie

sú totožné s tými, ktoré mal Y. V. v úmysle vybudovať na základe stavebného povolenia, pretože sa
tam jednalo k 2 ks retortných pecí RTP 03, nie karbonizačné pece, a 1 ks likvidátor parolýzneho plynu
označeného len ako LPZ 1. Žalovaný v 1/ rade vlastnil a odviezol pece, ktoré mali iný charakter, ako
mal v úmysle vybudovať Y. V.. Na výstavbu karbonizačných pecí, ktoré boli mobilné, nebolo potrebné
vytvoriť stavebné úpravy a vybaviť si stavebné povolenie.

Žalovaní ďalej namietali, že uplatnený nárok je nevykonateľný, pretože nie je možné samostatne vydať
1 ks komína, ani vyrovnávací cementový poter na betónovej spevnenej ploche, ani základové pätky,
ani klampiarske práce pri prechode komína strešnou konštrukciou, a ani pozinkovaný drôt s oceľovými
stĺpmi, oddeľujúci prenajatú časť objektu.
Žalobkyňa nepreukázala svoje vlastníctvo k veciam, ktoré neexistovali, pretože zdedila len

nezrealizované stavebné povolenie. Keďže žalovaný v 1/ rade musel ukončiť svoju podnikateľskú
činnosť na území Slovenskej republiky, vykonal demontáž svojich zariadení, o čom bola vytvorená
dokumentácia notárky za asistencie polície SR. Išlo o veci vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1/ rade.
Žalovaný v 1/ rade v minulosti spolupracoval s Y. V. pri výrobe dreveného uhlia na svojich mobilnýchpeciach. Y. V. mal úmysel vybudovať svoje vlastné pece. Keďže išlo o pece trvalého charakteru, trvalo
pripevnené, bolo potrebné vykonať rozsiahle stavebné úpravy a bolo možné ich prevádzkovať len na
základe kolaudačného rozhodnutia. Stavebné povolenie bolo vydané stavebným úradom a nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.5.2003, pričom Y. V. zomrel XX.X.XXXX, teda nemohol už uvedené stavebné
povolenie ani realizovať a uviesť svoje pece do prevádzky. Mobilné zariadenie, ktoré realizoval žalovaný
v 1/ rade patrilo do výlučného vlastníctva žalovaného v 1/ rade.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by technologické zariadenie, ktorého
vydania sa domáha, bolo vybudované, skolaudované a že patrilo do výlučného vlastníctva jej nebohého

právneho predchodcu. Ďalej nepreukázala, že žalovaní v 1/ a 2/ rade tieto veci zadržujú, majú u seba,
alebo vo svojej moci. Preto žiadali, aby rozsudok bol zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok bol zmenený a žaloba bola zamietnutá. Uplatnili si
trovy konania.

3. K odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že

preukázala základnú podmienku na to, aby sa mohla domáhať vydania veci, je preukázanie vlastníckeho
práva.Veci,ktorýchsavydaniadomáha,nadobudladedením,užpočasdedičskéhokonaniasivlastnícke
právo k týmto veciam uplatňoval žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade a Q. W. voči nej podali
žalobu o určenie, že predmetné technologické zariadenie nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Uvedené
technologické zariadenie žalovaný začal užívať, nerešpektoval dedičské rozhodnutie. Naviac, pre

späťvzatie žaloby bolo konanie o vydanie veci zastavené. Už z tohto konania vyplýva, že išlo o
totožné zariadenia, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha v tomto konaní a žalovaný v 1/ rade a
Q. W. preukazovali svoje vlastnícke právo na základe rovnakých skutočností, ako v tomto konaní.
Žalovaný nerešpektoval ani vydané predbežné opatrenie. Žalovaný v 1/ rade v čase smrti poručiteľa,
ktorý bol vlastníkom technologických zariadení, nevykonával živnosť, nemal oprávnenie disponovať s

uvedenými technologickými zariadeniami. Technologické zariadenie odniesol z prenajatých priestorov
žalovaný v 1/ rade v spoločnosti W. V., Y. V.Š. U. O. V.. Žalovaná v 2/ rade je pasívne vecne
legitimovaná v prejednávanej veci, pretože priamo zamedzovala čo i len ohliadke zariadenia a priamo aj
fyzicky znemožňuje žalobkyni zmocniť sa predmetu svojho vlastníctva. Preto žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

4. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase platnosti a účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok bol zákonom č. 160/2015 Z.z. zrušený a počnúc dňom
1.7.2016 nahradený novým sporovým poriadkom, Civilným sporovým poriadkom.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí princíp okamžitej aplikability nového procesného
predpisu aj na konania začaté a neskončené podľa Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho platí
zásada, podľa ktorej procesné úkony subjektov Civilného súdneho konania vykonané počas platnosti
a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre

konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda v danom prípade je namieste,
aby odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade bolo prejednané z procesného hľadiska podľa nového
procesného predpisu z hľadiska obsahu a námietok žalovaných podľa práva platného k momentu
podania opravného prostriedku a vydania napadnutého rozhodnutia.

5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. V prejednávanej veci základom uplatňovaného nároku je ochrana vlastníckeho práva reivindikačnou

žalobou. Tento hmotnoprávny inštitút je upravený v ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.Citovanézákonnéustanovenieustanovujemožnosťvlastníkoviveciochraňovaťjehovlastníctvoaurčuje
spôsob, akým sa môže ochrany domáhať.
Podstatou takejto žaloby je preukázanie, že žalobca je vlastníkom veci, ktorú žiada vydať. Z úspešného

dôkazu vlastníctva však ešte nevyplýva, že žalobcov nárok je opodstatnený. Musí byť totiž preukázané,
že aj zásah do vlastníckeho práva žalobcu je nedôvodný. Právo žalobcu na ochranu vlastníckeho práva
vo vzťahu ku konkrétnej veci proti osobe, ktoré zadržujú vec patriacu žalobcovi, musí byť jednoznačne
preukázané k momentu vyhlásenia rozsudku.
V predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu v tejto veci odvolací súd poukazoval na procesné

pochybenia prvoinštančného súdu. Zároveň stanovil prvoinštančnému súdu, aby sa vysporiadal už s
vtedy vznesenými námietkami žalovaných vo vzťahu k podmienkam úspešnosti reivindikačnej žaloby.
Prvoinštančný súd sa síce veľmi podrobne zaoberal okolnosťami vzniku a realizácie činnosti nebohého
manžela žalobkyne a žalovaného v 1/ rade, opomenul však zaoberať sa otázkami základnými, ktoré
doposiaľ ostali sporné a súd nedal na tieto otázky žiadnu odpoveď.

7. Prvoinštančný súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, ktorá prezentovala svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v prejednávanej veci od okolnosti, že zdedila po poručiteľovi technologické zariadenie a veci,
ktorých sa domáha vydania. Žalovaní v 1/ a 2/ rade namietali, že neboli účastní dedičského konania a
že poručiteľ do smrti takéto veci nevlastnil.
Platí, že rozhodnutie vydané v dedičskom konaní vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva vecí, ktorých

sa žalobkyňa domáha vydať, vo vzťahu k vlastníctvu žalovaného nie je záväzné. Otázkou vlastníctva k
veci sa musí zaoberať prvoinštančný súd, pokiaľ nie je takáto otázka vyriešená v samostatnom konaní
vo veci samej. Postačí, aby sa otázkou zaoberal súd ako predbežnou, či vlastníkom vecí, ktoré sa majú
žalované 1/, 2/ vydať, je žalobkyňa alebo žalovaní. Prvoinštančný súd odpoveď na túto otázku nedal a
zatiaľ odpoveď na túto otázku nie je možné zistiť ani z rozhodnutia prvoinštančného súdu. Pokiaľ žalobca

v prejednávanej veci nepreukazuje vlastníctvo, teda to, že je vlastníkom nehnuteľností, ale dokazuje, že
nastali skutočnosti, na ktoré právo objektívne viaže nadobudnutie vlastníckeho práva.

8. V prejednávanej veci žalobkyňa označila za pasívne vecne legitimované dve osoby, a to žalovaného
v 1/ rade a žalovanú v 2/ rade. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť

jednoznačne určiteľné a preukázané, že žalovaní obaja spoločne, alebo každý sám, prípadne každý vo
vzťahu len k niektorej z veci, ktorej žiada žalobkyňa vydať, žalobkyni tieto veci zadržujú, teda majú tieto
veci v svojej moci, fakticky u seba a tým obmedzujú možnosť žalobkyne s týmito vecami nakladať.
V priebehu konania bolo zistené, že žalovaná v 2/ rade v minulosti obmedzovala prístup žalobkyne do
viacúčelového skladu a odmietala, aby sama vykonala ohliadku žalovaných vecí. Ku dňu vyhlásenia

rozsudku prvoinštančného súdu nie je zrejmé, akým spôsobom, resp. ako obmedzuje žalovaná v 2/ rade
žalobkyňu v realizácii jej vlastníckeho práva.
Pokiaľ sa týka žalovaného v 1/ rade, bolo preukázané, že žalovaný v 1/ rade odniesol karbonizačné pece
alikvidátorpyrolýznychplynovmimoviacúčelovéhoskladu.Nebolovšakprvoinštančnýmsúdomzistené,
či odvezené veci sú totožné s vecami, ktoré žiada žalobkyňa vydať, či žalované veci drží vo svojej

moci žalovaný aj v súčasnej dobe. Nebolo preukázané, že by žalovaný obmedzoval prístup žalobkyne
k ďalším veciam, ktoré žiada vydať, a to vo vzťahu ku komínu, ďalej k vyrovnávaciemu cementovému
poteru, ktorý jestvuje na betónovej spevnenej ploche v mieste osadenia technologického zariadenia,
že ju obmedzuje v nakladaní so základovými pätkami pod navrhovaný komín a obmedzuje v nakladaní
s klampiarskymi prácami pri prechode komína strešnou konštrukciou a s nakladaním s pozinkovaným

drôtom s oceľovými stĺpmi, oddeľujúcim prenajatú časť objektu. Odvoz týchto zariadení preukázaný
nebol. Nebolo dokonca ani zistené, či tieto zariadenia sa nachádzajú mimo objektu viacúčelovej haly,
resp. či tvoria súčasť jej stavby.
Z obsahu vykonaného dokazovania nie je možné vôbec vyvodiť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade majú vôbec
možnosť žalované predmety žalobkyni vydať.

9. Ďalšou podmienkou na to, aby bolo možné vyhovieť reivindikačnej žalobe, je spôsobilý predmet, resp.
vec, ktorá je predmetom reivindikácie. Táto okolnosť bola prvoinštančným súdom zistená a vyhodnotená
tak, že síce žalobkyňa nežiadala vydať karbonizačné pece, ale žiadala vydať retortné pece na výrobu
dreveného uhlia, následne zariadenie, resp. likvidátor na pyrolýzne plyny a ďalšie veci, ktoré mali

patriť právnemu predchodcovi žalobkyne. Žalovaný v 1/ rade namietal totožnosť vecí, ktoré sa majú
nachádzať v jeho moci a ktoré si na základe notárskej zápisnice č. N 128/06 zo dňa 30.6.2006 z
viacúčelového skladu odviedol. Bolo zistené, že vlastne žalovaný v 1/ rade spolu s Q. W. v konaní
pred Okresným súdom Humenné sp.zn. 16C 122/2004 sa domáhali určenia svojho vlastníckeho právak zariadeniam uvedeným v žalobe, naviac svedok Q. O., ktorý prenajal žalovanému v 1/ rade, resp.
právnemu predchodcovi žalobkyne, nebytové priestory vo viacúčelovom sklade potvrdil, že v priestoroch
jeho skladu sa nachádzalo len jedno zariadenie na výrobu dreveného uhlia. Javí sa, že len toto jedno

zariadenie mohol následne na základe notárskej zápisnice žalovaný v 1/ rade z tohto skladu odviezť.
To, že v notárskej zápisnici sú tieto pece označené ako karbonizačné s bližším výrobným číslom,
notárka zaevidovala len na základe vyhlásenia žalovaného v 1/ rade, v prítomnosti Y. V., Q. W. U.
Y.. W. V., ktorí potvrdili takto špecifikovaný predmet, ktorý bol z viacúčelovej haly odvážaný. Nie je
jednoznačne ustálené, či je možné stotožniť odvezené veci žalovaným v 1/ rade sčasti s uplatnenými

vecami žalobkyňou.

10. Ďalej odvolací súd zistil, že nie všetky veci, ktoré majú byť žalobkyni vydané, bolo možné žalovaným
v 1/ rade odviezť a nie všetky veci žalovaný v 1/ rade pojal do notárskej zápisnice v súvislosti s odvozom
z viacúčelovej haly. Teda nie je vo vzťahu k všetkým veciam preukázané, že tieto zadržujú žalovaný v
1/ rade, resp. žalovaná v 2/ rade a odmietajú ich žalobkyni vydať, resp. sprístupniť, prípadne umožniť

jej realizovať vlastnícke právo.

11. Pokiaľ prvoinštančný súd stanovil alternatívu pre prípad nemožnosti vydania uplatnených vecí
žalobkyni náhradu za takéto zariadenia vo výške 23.235,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, je
možné toto plnenie priznať len v prípade, pokiaľ vydávaná vec neexistuje. Táto okolnosť počas konania

zistená nebola a nebolo zistené, že by žalovaní uplatnené veci nemohli vydať, pretože takéto veci
neexistujú alebo zanikli, alebo boli scudzené. Tieto nároky sa však už nedotýkajú priamo nárokov v
súvislosti s reivindikačnou žalobou, ale majú iný charakter, ku ktorým nárokom je potrebné vykonať
ďalšie iné dokazovanie a ďalšie preukazovanie uplatneného práva. V prípade, pokiaľ existuje reálna
možnosť vydania veci, nie je dôvod na finančnú náhradu. Pokiaľ by prišlo k finančnej náhrade za veci,

ktoré mali byť už žalovaných, nie je možné vychádzať z hodnoty týchto vecí, ktorá predstavuje náklady
na ich zriadenie, ale musia tieto veci byť ohodnotené tzv. všeobecnou cenou zariadenia a táto cena je
iná, než vstupné finančné náklady (prostriedky) na zabezpečenie veci, ktoré tvoria predmet sporu. K
tomuto prvoinštančný súd nevykonal žiadne dokazovanie a s touto otázkou sa nevysporiadal.

12. Keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje odpovede na základné otázky, ktoré namietali
žalovaní v priebehu celého konania, súd nedal odpoveď na podstatné okolnosti, ktoré musia byť
zistené pred tým, než bude o uplatnenom nároku rozhodnuté, odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože postupom odvolacieho súdu nie je možné napraviť odňatie práva stranám sporu

vo veci konať a práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré spočíva v práve na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré odpovedá na všetky základné a podstatné námietky strán sporu a ktoré
dáva odpovede na všetky podstatné okolnosti prejednávanej veci.

13. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude všetky vyššie uvedené okolnosti vyhodnotiť

s poukazom na to, či skutočne len dedením mohla žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo po svojom
nebohom manželovi, či skutočne poručiteľ vlastnil veci, ktoré sú predmetom tohto konania. Ďalej bude
úlohou prvoinštančného súdu zistiť, či každú jednu vec, ktorá je predmetom konania, drží, resp. má
vo svojej moci žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade, resp. či tieto veci nie sú v moci iných osôb.
Ďalej sa prvoinštančný súd bude zaoberať tým, či tieto veci sa môžu žalobkyni vydať a či je namieste

potom pristúpiť k finančnej náhrade, alebo nie. Pokiaľ prvoinštančný súd rozhodne o tom, že sa vydávajú
hnuteľné veci a v akom rozsahu práve od žalovaných, bude namieste, aby rozhodol o žalobe vo vzťahu
k finančnej náhrade.
V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.