Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716209188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7716209188.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcov: 1.) A., 2.) U. 3.) I. 4.) U.,

zastúpení: U.e proti žalovanej: Obec Pozdišovce, Pozdišovce 144, 072 01 Pozdišovce, IČO: 00325678,
zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Hospodárom, Nám. slobody 13, 071 01 Michalovce, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré
sú zapísané na liste vlastníctva L. - trvalý trávy porast o výmere XXXXX mX, č. XXXX - vodná plocha o
výmere X.XXX mX, č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, L. - trvalý trávny porast o výmere 10747
m2 a to v podieloch žalobca v 1.rade 6/10 z celku, žalobca v 2.rade 1/10 z celku, žalobca v 3. rade 1/10

z celku a žalobca v 4. rade 2/10 z celku.

II. Súd u r č u j e, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
k.ú. PF. a to parciel reg. CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXXX mX a č. XXXX/1 - orná pôda
o výmere 10763 m2.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na tunajší súd a jej spresnení (č.l. 50) domáhali proti žalovanej,
aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnili tým,
že sú podielovými spoluvlastníkmi ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. ako parcely

reg. EKN č. XXXX - trvalý trávy porast o výmere 52385 m2, č. XXXX - vodná plocha o výmere X.XXX
mX, č. XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2, č. XXXX/X - vodn.á plocha o výmere 2568 m2, L.
- trvalý trávny porast o výmere 10747 m2 a to v podieloch: žalobca v 1. rade 6/10 z celku, ktoré
nadobudol titulom Kúpnej zmluvy V-799/14, z.d. 15.4.2014, č.z. 63/14 pod B1, žalobkyňa v 2. rade v
podiele 1/10, ktorý podiel nadobudla titulom Osvedčenia o dedičstve 3XD/XXX/XXXX z.d. XX.X.XXXX,
Z-XXXX/XX, č.z. XX/XX pod BX, žalobca v 3. rade v podiele 1/10, ktorý podiel nadobudol titulom Kúpnej
zmluvy K. v pod B3 a pod B4a B6 žalobca v 4. rade, ktorý podiel pod B4 vo výške 1/10 z celku

nadobudol titulom dedenia B.7 z.d. 26.10.1999, z-857/99 a pod B6 vo výške 1/10 z celku titulom Kúpnej
zmluvy V-2629/09 z.d. 30.11.2009, č.z. 126/09. Uviedli, že žalovaná 4.7.1991 a 30.4.2003 nadobudla
na základe delimitačných protokolov zo subjektu Okresný Národný výbor v likvidácii Michalovce sa
zrealizoval duplicitne zápis predmetných sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľnosti, ktoré boli
zapísané na LV č. XXX k.ú. Z. ako parcely reg. T. Ako dôkaz o tejto tvrdenej skutočnosti skutočnosti
predložili súdu delimitačné protokoly a predmetný list vlastníctva. Žalobcovia uviedli, že dňa 28.12.2015
doručili na Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor žiadosť o opravu chyby a to duplicitného zápisu

týchto nehnuteľnosti. Dňa 22.2.2016 a 25.5.2016 písomne vyzvali žalovanú, aby písomne uznala ich
vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, na čo však žalovaná nereagovala, ale naopak nepravdivo
informovala Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor o tom, že nebola účastníkom reštitučného
konania,pričombolavlastníkom,ženebolaotomtorozhodnutívôbecinformovaná,abymalamožnosťsabrániť alebo ho napadnúť, resp. aby mal byť preskúmaný súdom. Jedná sa o rozhodnutie č. X-143/2015/
Hr,vydanéOkresnýmúradomMichalovce,katastrálnymodborom,ktorýmbolzamietnutýnávrhžalobcov
o opravu chyby. Zástupca žalobcov navštívil preto starostku obce v tom čase pani B. ktorá sa pamätala

na obdobie, kedy boli vydané reštitučné rozhodnutia a teda mala žalovaná o tomto vedomosti, pričom
všakvočitomutorozhodnutiuPozemkovéhoúraduvMichalovciachč.R-.Dnsaneodvolalaatozdôvodu,
že tento žalovaná akceptovala o čom svedčí aj čestné prehlásenie vtedajšej starostky žalovanej, ktoré
žalobcovia pripojili. Poukázali ďalej na to, že skutočnosť, že pôvodní reštituenti ako povinné osoby
označili Poľnohospodárske družstvo Z. a ONV v likvidácii bolo len preto, že v tom čase keď bol uplatnený

reštitučný nárok, tak užívacie a vlastnícke vzťahy tam boli a skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli
prevedené na Obec Pozdišovce nebránilo vydaniu rozhodnutia. Poukázali ďalej na to, že povinnými
osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona držia nehnuteľnosť a
že povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so
starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci aj súčasne
príslušenstvo previesť do vlastníctva iného, pretože takéto právne úkony sú neplatné. Z tohto teda

poukázali na to, že aj tento prevod na žalovanú titulom delimitačných protokolov sa nemôže teda chápať
ináč. Ako dôkaz súdu predložili rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru o
zamietnutí opravy chyby, v ktorom je uvedené nepravdivé stanovisko žalovanej, výzvy, ktoré zaslali Obci
Pozdišovce (žalovanej), aby písomne uznali vlastnícke práva a čestné prehlásenie vtedajšej starostky
obce.

2. V priebehu sporu podaním doručeným súdu 23.4.2018 (č.l. 313) navrhli žalobcovia, aby súd pripustil
zmenu žaloby a to takto:

2.1 I. Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú

zapísané na P. a to parcely E KN č. 1XXX - trvalý trávny porast o výmere 52385 m2, č. XXXX - vodná
plocha o výmere 1280 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2, č. XXXX/X - vodná plocha o
výmere 2568 m2, č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 10747 m2 v podieloch žalobca v 1.rade
6/10, žalobca v 2.rade 1/10, žalobca v 3. rade 1/10 a žalobca v 4. rade 2/10 z celku.

2.2 II. Súd určuje, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú zapísané na P.1 - orná pôda
o výmere 121368 m2, č.. - orná pôda o výmere 10763 m2.

3. Odôvodnili to tým, že predložil písomnú a grafickú identifikáciu sporných nehnuteľností v až z týchto
listín je zrejmé , že namietané vlastníctvo žalovanej: a/ k parcele T.a reálne prekrýva s parcelami EKN

č..9 je identická s časťami parciel T. a XXXX/X, EKN XXXX je identická s časťou parcely T. je identická s
časťami parciel T.b/ k parcele č. T. - orná pôda o výmere 10763 m2 k. ú. Pozdišovce sa reálne prekrýva s
parcelou C. Poukázali na to, že až z týchto listinných dôkazov vyplýva, vlastníctvo žalovanej evidované
v reg. CKN k parcelám č. XXXX/X a XXXX/X popiera vlastníctvo žalobcov nielen k parcelám C. - vodná
plocha o výmere 2568 m2 k.ú... Z tohto dôvodu navrhli, aby súd pripustil túto zmenu žaloby. Súd vyhovel

návrhu a uznesením č.k. 11C 207/2016-318 zo dňa 12.7.2018 pripustil túto zmenu (rozšírenie) žaloby
tak ako to žalobcovia navrhli. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2018.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 65 spisu) uviedla, že neuznáva nárok žalobcov a
navrhla, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na P. - orná pôda o

výmere 121368 m2 tak spor je postavený na tom základe, že v súčasnosti je v evidencii nehnuteľnosti
katastra nehnuteľnosti zapísané duplicitne vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Z.,
kde sú zapísané pozemky reg. E evidované na mape určeného operátu, pokiaľ ide o sporné parcely č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X tak sú zapísaní ako ich podieloví spoluvlastníci žalobcovia, tak ako je to
uvedené v žalobe a na P. ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná, ktoré nadobudla titulom Delimitačného

protokolu 81/92. Ďalej poukázala na to, že žalobcovia opierajú svoj nárok čo do základu o Rozhodnutie
Pozemkového úradu zo dňa 24.11.1993 č. R-1547/93-Dn, na základe ktorého bolo priznané vlastnícke
právo právnym predchodcom žalobcov (K.) a to v tom čase, t.j. v roku 1993 zapísaných v PKV č. 752 a
na P. Jednalo sa o parcely č.. lúka na lasce o výmere 52385 m2, L. - jarok na lasce o výmere 1280 m2,
č.. - roľa na lasce o výmere 64063 m2, č. XXXX - lúka na lásce o výmere 13732 m2, spolu o celkovej

výmere 131460 m2.Poukázala na rozpory, ktoré sa týkajú rozpornosti vo výmere a v tom, že pôvodné
pozemnoknižné parcely zapísané v Z. nie sú identické s parcelami, ktoré sú označené v reštitučnom
rozhodnutí, ale ani so súčasnými parcelami zapísanými na P. pretože majú nielen iné výmery, ale sú aj
rozdielneho druhu (napríklad parcela C.e označená ako trvalý trávny porast, parcela T. je označená akoorná pôda), a že sú podlomené t.z. rozdelené. Okrem toho namietala, že z doterajšieho šetrenia, ktoré
previedol OÚ katastrálny odbor v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré bolo vedené pod
č. X-143/2015/Hr, boli zistené tieto:

4.1. 1/ Z. bola zapísaná na LV č. 992, ktorej vlastníkom je žalovaná, je identická s parcelami EKN
zapísanými na P.torej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, ako parcela č. XXX8 o výmere 52385
m2, č. XXXX o výmere 1280 m2, L. o výmere 66289 m2 a s časťou parcely č. XXXX/X o výmere 1414
m2, ktorú však žalobca neuvádza. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce

č. X-143/2015/Hr zo dňa 9.3.2015.

4.2 2/ parcela T. o výmere 10763 m2 zapísaná na P. ktorej vlastníkom je žalovaná nebola doložená
identifikáciasparcelouC.trvaletrávneporastyovýmere10747m2zapísanounaP.,ktorýchpodielovými
spoluvlastníkmi sú žalobcovia. Z tohto teda vyplýva, že žalobcovia neoznačili správne v žalobe pozemky
alebo nehnuteľnosti, ktoré by mali byť vzájomne identické s nehnuteľnosťou žalovanej a to parcelou

CD. pretože neoznačili pozemok, parcelu C., resp. nešpecifikovali v akej časti je pozemok t.j. parcela
č. C. spolu s pozemkami č. XXXX, XXXX a XXXX, identická s parcelou T.. Takisto sa nevysporiadali
s rozporom, ktorý vyplýva z Rozhodnutia R-1547/93-Dn, ktorým bolo priznané vlastnícke právo ich
právnym predchodcom a týka sa skutočnosti, že predmetom vydania bola aj parcela č. 1XXX (bez
podlomenia) označená ako lúka na lasce (zbytok) o výmere 2846 m2. Žalobcovia sú zapísaní na P. ako

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vyčlenených z pozemku parcely č. 1897 ako parcely č. 1897/1 -
vodné plochy o výmere 396 m2, č. 1XXX/X - vodné plochy o výmere 80 m2, parcely č. XXXX/X - vodné
plochy o výmere 2568 m2, t.j. pozemkov o úhrnnej výmere 3044 m2. Žalobcovia musia preukázať, že
časť, ktorá bola poukázaná do vlastníctva ich právnych predchodcov ako zbytok parcely C. je identická
s časťou parcely C. a že nejde o parcely č.., ktorých sú vlastníkmi, resp. v akej výške sú tieto parcely

identické. Pokiaľ ide o pozemok parcely č. 1892/1 tento je zapísaný na P. na meno žalobcov ako
trvalý trávnatý porast o výmere 10747 m2 a na P. na meno žalovanej ako orná pôda o výmere 10763
m2, avšak predmetom vydania na základe vyššie označeného rozhodnutia bola parcela č. 1XXX -
lúka na lasce špecifikovaná ako „ZBYTOK“ o výmere 13732 m2. Keďže parcela C. výmere 10747 m2
zapísanej na P. ako podielové spoluvlastníctvo žalobcov nebol predmetom šetrenia katastrálneho úradu

a žalobcami nebola preukázaná jeho identita s pozemkom parcely T. o výmere 10763 m2 zapísanej na
P. na žalovanej, nie je možné vylúčiť, že v tomto prípade nejde takisto o identické pozemky a že zbytok
parcely EKN č. 1892, ktorý bol prikázaný do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov je pozemok
parcely T.1 zapísaný na LV č. 992 na žalovanej. Žalovaná teda namietala, že rozsah vlastníckeho práva
v žalobe nie je špecifikovaný správne, žaloba je preto neurčitá a nejasná. Čo sa týka jednotlivých zmien v

zápisoch týchto nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľnosti tak uviedla, že pokiaľ ide o predchádzajúci stav:

4.3 a/ žalobcov a to na Z. v zápise pod B1 až B4 sú vedení ako vlastníci: I.. V r. 1993 bol založený nový
LV č. XXXX. na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Michalovce pod č. R1574/93-Dn na parcely č.
1XXX, XXXX a XXXX a zaevidovaní ako vlastníci: K.4.4 b/ žalovanej a to na Z. bol vykonaný zápis pod

B22 9.3.1961 Vlastník: Československý štát - 1/1, Výkup pre Čsl. štát podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948
Zb. v správe odboru poľnohosp. ONV v Michalovciach - podiel 1/1 = Rozh. č. Pôd 185/1961,
- v r. 1971 - PKV č. 752 sa prepísala na P. (výkaz zmien 182/1971) - Vlastník: Československý štát - 1/1
- v r.1989 - LV č. 2 - zlúčenie parciel do parcely XXXX/X o výmere 121368 m2 - výkaz zmien č. 254/89.
Vlastník: Československý štát - 1/1

- v r.1992 - bol založený nový P. Vlastník: OBEC POZDIŠOVCE - Delimitačný protokol L 59/1991-
4.7.1991

4.5 Čo sa týka súčasného stavu tak:
a/ žalobcovia: A: majetková podstata parciel reg. ED. - TTP o výmere 52385 m2, č. 1899 - vodné plochy

o výmere 1280 m2 a č. 1900 - orná pôda o výmere 66289 m2 a B: Vlastníci: D.š - podiel 6/10, S. - podiel
1/10, I. - podiel 1/10, W. - 2/10.
b/ žalovaná: A: Majetková podstata parcely reg. T. - orná pôda o výmere 121368 m2 B: Vlastníci: F.
5. Ďalej žalovaná k predloženým listinným dôkazom uviedla, že bola zapísaná ako výlučná vlastníčka
sporných nehnuteľností na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce titulom Delimitačného protokolu č. L99/1991 zo

dňa 4.7.1991 - položka výkazu zmien 81/92. V tomto prípade sa teda nejedná o kúpnu zmluvu a nejde
o prevod vlastníckeho práva ale o prechod vlastníckeho práva na základe zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí s tým, že účinky tohto prechodu nastali spätne ku dňu účinnosti tohto zákona t.j. k 1.
máju 1991 (ex tunc). Vlastnícke právo v prospech žalovanej bolo v katastri nehnuteľnosti vyznačenélen záznamom na základe žiadosti žalovanej z roku 1992 a podkladom pre zápis bol tento delimitačný
protokol o prevode nehnuteľnosti majetku z vlastníctva Čsl. štátu na Obec Pozdišovce. Tento zápis
vo forme záznamu mal len deklaratórne účinky, t.j. záznamom sa iba deklaroval už existujúci právny

stav ku dňu vzniku rozhodnej skutočnosti, ktorou bol prechod vlastníckeho práva na základe vyššie
citovaného zákona. Ak by išlo o prevod, tak tento by bol zrealizovaný formou vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti a nie záznamom a účinky vkladu by mali konštitutívny charakter, t.j. vytváral
by sa nimi nový právny stav od právoplatnosti rozhodnutia (ex nunc). Ďalej žalovaná poukázala na to,
že zákon o pôde č. 229/1991 Zb., na základe ktorého boli právnym predchodcom žalobcov vydané

pozemky (Rozhodnutie PÚ R-1547/93-Dn zo dňa 24.11.1993) nadobudol účinnosť dňa 24.6.1991. Z
dátumu účinnosti tohto zákona je zrejmé, že mu predchádza účinnosť zákona o majetku obcí a priamym
následkom tejto skutočnosti je prechod vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, ku ktorej patrilo právo
hospodárenia národným výborom dňom 1.5.1991 ex lege na obce. Pozemkový úrad vydal vyššie
označené rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.1.1994 a od tohto rozhodnutia odvodzujú
žalobcovia svoje vlastnícke právo. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti oprávnených osôb,

ktorými v tom čase boli žiadatelia: K. s tým, že týmto osobám sa priznalo vlastnícke právo o.i. aj k
sporným nehnuteľnostiam označených v tomto rozhodnutí a to parcely: č. XXXX (zbytok) - lúka na
lásce o výmere 13732 m2, č. XXXX (zbytok) - lúka na lásce o výmere 2846 m2, č. 1898 - lúka na
lásce o výmere 52385 m2, č. XXXX - jarok na lásce o výmere 1280 m2, č. XXXX (zbytok) - roľa
na lásce o výmere 64063 m2. Ako osoba, ktorá bola povinná vydať tieto nehnuteľnosti bolo označené

Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce. Žalovaná tvrdila, že pokiaľ ide o označenie povinnej osoby, tak
podľa jej názoru sa Pozemkový úrad v Michalovciach dopustil dvoch chýb:

5.1 1/ označil za povinnú osobu Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, hoci subjekt s takýmto
obchodným menom v tom čase kedy bolo rozhodnutie vydané neexistoval, pretože podľa výpisu

z Obchodného registra SR v tom čase t.j. 24.11.1993 družstvo s takýmto obchodným názvom
neexistovalo, nakoľko od 3.6.1993 bolo obchodné meno tohto subjektu zmenené na Podielnícke
družstvo SPOLEX, IČO: 00 197 581. Ako dôkaz o tejto skutočnosti žalovaná predložila úplný výpis z OR.

5.2 2/ bez ohľadu na chybu v označení povinnej osoby je faktom, že Poľnohospodárske družstvo

Pozdišovce, resp. Podielnícke družstvo SPOLEX nebolo povinnou osobou, pretože vlastníkom sporných
nehnuteľnosti v tom čase, t.j. 24.11.1993 bolo na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce zapísaná žalovaná, t.j.
Obec Pozdišovce (pôvodne MNV Pozdišovce). Poukázala na to, že LV č. 992 bol založený v roku
1992 a boli na neho prenesené zápisy z PKV č. 752 a z posledného zápisu v tejto PKV pod B22 zo
dňa 9.3.1961 vyplýva, že na parcelách č. 1898, 1899 a 1900 sa podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948

Zb. poznamenáva vykonanie výkupu pre Československý štát v správe odboru pôdohospodárstva
Okresného úradu v Michalovciach. ONV Michalovce nebolo oprávnené odovzdať správu nehnuteľnosti
vykúpených podľa tohto zákona družstvu, ale bol oprávnený (nie povinný) prenechať využitie tohto
majetku poľnohospodárskemu družstvu bez náhrady a to na základe rozhodnutia bývalého Krajského
národného výboru, ktorý v tom období bol oprávnený vydávať rozhodnutia o odovzdaní pozemkov do

trvalého užívania družstva. V evidencii žalovanej sa nenachádza listina, v zmysle ktorej by boli pozemky
pôvodných vlastníkov odovzdané do správy a užívania družstva. Takáto listina nebola predložená ani zo
strany žalobcov a podľa jej vedomosti, takáto listina sa ani nenachádza v archíve družstva. Z tohto teda
vyplýva, že vlastnícke právo a aj právo hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam patrilo ku 24.11.1990
žalovanej (pôvodne MNV Pozdišovce). Zotrval teda na svojom tvrdení, že žalovaná je oprávneným

vlastníkom parciel reg. CKN č. 1XXX/X o výmere 121368 m2 a č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10763
m2 k.ú. Pozdišovce, ktoré sú zapísané na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce.

6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej k žalobe vyjadrili a uviedli, že s obranou žalovanej nesúhlasia
tvrdiac, že tieto tvrdenia žalovanej sú zavádzajúce a nepravdivé a sú v príkrom rozpore s ústavnou

zásadou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Poukázali na ust. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č.
229/1991 Zb., ktorý definuje povinnú osobu tak, že je to právnická osoba, ktorá nehnuteľnosť ku
dňu účinnosti zákona drží, teda má k nej právo hospodárenia a právo trvalého užívania. Uviedli,
že nehnuteľnosti nemôže previesť do vlastníctva iného, pretože takýto právny úkon je neplatný.
Ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., t.j. k 24.6.1991 na týchto nehnuteľnostiach hospodárilo

Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce a išlo o všeobecne známu skutočnosť osobne preverenú
oprávnenými osobami predtým ako bola podaná žiadosť o vydanie sporných nehnuteľností priamo
na mieste samom a to v obci Pozdišovce, ako aj na Pozemkovom úrade v Michalovciach. Sám
pozemkový úrad zo svojej úradnej činnosti mal prehľad o držiteľoch nehnuteľností a ani označenápovinná osoba - družstvo držbu nespochybňovala a starostka obce Pozdišovce v tom období p.
Dobrovolská v roku 1991 nespochybňovala oprávnený reštitučný nárok, čo potvrdila aj vo svojom
čestnom prehlásení, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, ktorý pripojili k žalobe. Takisto aj predseda

družstva v tom čase Ing. O.o (od 2.5.1951 do 9.5.1995), ktorého Čestné prehlásenie pripojili k tomuto
vyjadreniu ako dôkaz potvrdil, že tieto nehnuteľnosti družstvo obhospodarovalo a malo v trvalom
užívaní. Pozemkový úrad teda 24.11.1993 rozhodol správne o povinnosti PD Pozdišovce ako povinnej
osoby vydať tieto nehnuteľnosti oprávneným osobám, pretože tak to bolo uložené zákonom. Tvrdili, že
akákoľvek formálna procesná nesprávnosť v označení povinnej osoby na tomto rozhodnutí nemá za

následok ničotnosť správneho rozhodnutia. Z výpisu z obchodného registra PD Pozdišovce vyplýva, že
u tohto družstva došlo 3.6.1993 k zmene obchodného mena na Poľnohospodárske družstvo Spolex,
pričom sídlo a identifikačné číslo zostali nezmenené. Jednalo sa teda o ten istý právny subjekt, s tým
istým predsedom družstva, teda Ing. Dzurkom. Poukázali ďalej na to, že žalovaná opomína skutočnosť,
že žalobcovia, teda ich právni predchodcovia ako reštituenti nadobudli sporné nehnuteľnosti titulom
právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu. Jedná sa o rozhodnutie štátneho orgánu, vydaného

podľa predpisov správneho práva a zmena právoplatných správnych rozhodnutí je možná len na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní
stability priznaných právoplatných rozhodnutiach, nie je určený na odstraňovanie procesných vád a
nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (napr. rozsudok
NS SR sp.zn. 4Sž 31/02). Preto argument žalovanej, ktorý sa týka zlého označenia povinnej osoby na

tomto rozhodnutí neobstojí. Čo sa týka rozdielov vo výmerách sporných nehnuteľností tak minimálne
rozdiely vo výmerách z titulu transformácie reg. EKN do registra CKN:

6. 1 A/ parcela EKN 1892/1 trvalý trávnatý porast vo výmere 10747 m2 je totožná s parcelou CKN
1892/1 orná pôda vo výmere 10763 m2, pričom malý rozdiel činí v zameraní z registra „E“ do registra

„C“. Graficky je EKN parcela vyznačená zelenou farbou a CKN parcela čiernou farbou, pričom je jasne
znázornené, že sú identicky nad sebou.

6. 2 B/ parcela EKN 1898 trvalý trávnatý porast vo výmere 52385 m2, parcela EKN 1899 vodná
plocha vo výmere 1280 m2, parcela EKN 1900 orná pôda vo výmere 66289 m2, spolu 3 EKN parcely

= 119954 m2 a sú graficky totožné (označené zelenou farbou) s jednou parcelou CKN 1900/1 orná
pôda vo výmere 121368 m2. Parcela registra CKN č. 1900/1 je identická s parcelami registra EKN
č. 1898, 1899, 1900 a s časťou parcely EKN č. 1897/3, pričom parcela registra EKN č. 1897/3 je
taktiež evidovaná celá na LV č. 2056 a je ich. Graficky sú 3 x E parcely vyznačené zelenou farbou
a C parcela čiernou farbou, pričom je jasne znázornené, že sú identicky nad sebou. Žalobcovia na

základe toho zotrvali na svojich tvrdeniach, že sú skutočnými a jedinými podielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností, ktoré nadobudli titulom reštitúcie, dedením po úmrtí reštituenta a kúpou od
predchádzajúcich vlastníkov, ktorí nehnuteľností získali na základe reštitučného nároku. Opačný názor
by spochybnil zmysel a účel reštitúcií a to je odstránenie krívd, ktoré sa udiali a zároveň by viedol
k opätovnému a novému v poradí druhému vyvlastneniu, ďalšiemu znárodneniu. Podľa vyjadrenia

žalovanej by poškodený, ktorý nehnuteľnosti kúpili, zdedili, reštituovali, nemohli vnímať ináč, ako ďalšiu
zlodejinu, krádež a krivdu. Žalovaná nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe delimitácie od ONV v
likvidácii t.z., že nikdy nič nekúpila, nezaplatila za nič, takže nie je jasné, ako by zdôvodnila krivdy, ktoré
by sa stali tým, že pozemky, ktoré boli zdedené, reštituované alebo boli kúpené. Poukázali na to, že
žalovaná nespochybňuje, že žalobcovia svoj nárok opierajú o právoplatné rozhodnutie Pozemkového

úradu zo dňa 24.11.1993 č. R 1547/95-Dn, na základe ktorého pozemkový úrad priznal vlastnícke
právo právnym predchodcom žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré v tom čase boli zapísané v PKV č.
752 a 1103 a na LV č. 2 k.ú. Pozdišovce (rok 1992). Žalovaná teda obec Pozdišovce svoje vlastnícke
právo opiera o Delimitačný protokol č. 259/1991 zo dňa 4.7.1991, na základe ktorého sa mala údajne
stať vlastníkom sporných nehnuteľností a protokol nepredložila a preto sa k jeho obsahu žalobcovia

nevyjadrujú. Žalobcovia predložili listinný dôkaz a to písomné vyjadrenie predsedu družstva v tom čase
Ing. O.a, z ktorého je zrejmé, že Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce so sídlom v Michalovciach,
ul. Močarianska bolo užívateľom sporných nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia Pozemkovým
úradom v Michalovciach, teda povinnou osobou. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. povinná
osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou

riadneho hospodára od dňa účinnosti zákona č. 221/1991 Zb. t.j. od 24.6.1991, teda nemohli byť tieto
nehnuteľnosti, ich súčasti a príslušenstvo prevedené do vlastníctva iného - teda obce a takýto právny
stav je neplatný. Najvyšší súd SR k interpretácií zákona č. 229/1991 Zb. uvádza, že aj v takýchto
prípadoch sa jedná o reštitučný nárok, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočnezmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní vzniknutých ľudských
práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinní postupovať v konaní podľa
zákona č. 221/1991 Zb. v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných právach

a slobodách mala byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Podľa § ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. boli
povinnými osobami štát alebo právnické osoby, ktorí ku dňu účinnosti zákona nehnuteľnosť držali. V
danom prípade išlo o Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce so sídlom v Michalovciach, tak ako to
správne označil Pozemkový úrad v Michalovciach vo svojom uznesení. Preto navrhli, aby súd ich žalobe
celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k žalobe uviedla, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky, všetky nehnuteľnosti,
ku ktorým existovali právo hospodárenia národných výborov, na území ktorých sa nachádzali. Obec
Pozdišovce k týmto nehnuteľnostiam nadobudlo vlastnícke právo na základe citovaného zákona s
účinnosťou od 1.5.1991. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie NS SR č. 1Sžo 73/2007. Preto

uviedla, že nie je zrejmé, prečo sa teda odvolávajú žalobcovia na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona
č. 22/1991 Zb. o zákaze prevodu vlastníctva na inú osobu, keď k takémuto prevodu nedošlo ku
dnešnému dňu a preto, že tieto pozemky Obec Pozdišovce vlastní od 1.5.1991. Zdôraznila, že prechod
vlastníctva na základe delimitačného protokolu bol už len evidenčným súpisom majetku potrebným pre
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a v zmysle toho protokolu do vlastníctva žalovanej

prešli všetky nehnuteľné veci, ktoré boli uvedené v inventúrnom zázname zo dňa 31.12.1990, ktorý
súdu pripojili a ktorý tvorí prílohu tohto delimitačného protokolu. Delimitačný protokol a inventúrny
záznam žalovaná súdu pripojila k tomuto vyjadreniu. Hodnota tohto majetku, ktorý bol prevádzaný
nehnuteľného, bola vypočítaná k 31.12.1990. Poukázala na to, že delimitačný protokol podpísala za
obec vtedajšia starostka obec A., ktorá podpísala aj inventúrny záznam nehnuteľností a následne

dňa 14.10.1991 takisto podala ako starostka obce aj žiadosť o zápis tohto nehnuteľného majetku
do evidencie nehnuteľností. Túto žiadosť o zápis pripojila žalovaná k vyjadreniu. Pokiaľ ide o čestné
prehlásenie, ktoré žalobcovia predložili a ktoré je v prospech žalobcov, v ktorom uviedla výslovne, že
rešpektovala rozhodnutie Pozemkového úradu v Michalovciach a preto sa neodvolávala voči týmto
rozhodnutiam, je v rozpore s právnymi úkonmi, ktoré ako starostka obce urobila v roku 1991. Žalovaná

trvala na tom, že Obec Pozdišovce nebola účastníkom v správnom konaní o reštitučných nárokoch
právnych predchodcoch žalobcov a tvrdenie bývalej starostky, že nepodala odvolanie je nepravdivé,
pretože toto rozhodnutie nebolo žalovanej, teda obci doručené. Z tohto vyplýva, že tento dôkaz, teda
čestné prehlásenie bývalej starostky je účelové a nepovažuje ho žalovaná za relevantný dôkaz. Ďalej
žalovaná poukázala na to, že zákon č. 229/1991 Zb. (reštitučný zákon) nadobudol účinnosť 24.6.1991

a ako vyplýva z listu vlastníctva, žalovaná bola právne zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných
nehnuteľností na LV č. 992 titulom delimitačného protokolu L 59/1991 zo dňa 4.7.1991 položka výkazu
zmien 81/1992, ale nehnuteľný majetok (sporné nehnuteľnosti) prešli na Obec Pozdišovce priamo zo
zákona s účinnosťou od 1.5.1991, skôr ako nadobudol účinnosť zákon č. 229/1991 Zb. účinný od
24.6.1991. Z tohto vyplýva, že nehnuteľnosti neboli prevedené do vlastníctva žalovanej, teda Obce

Pozdišovce po účinnosti tohto zákona č. 229/1991 Zb., t.j. po 24.6.1991 ako to zavádzajúco tvrdia
žalobcovia, ale ešte pred účinnosťou tohto zákona, t.j. 1.5.1991. Ich tvrdenie o neplatnosti právneho
stavu je nesprávne a nezodpovedá skutkovému, ale ani zákonnému stavu. Z posledného zápisu v
PKV č. 752 - zápis pod B22 zo dňa 9.3.1961 vyplýva, že na parcelách č. 1898, 1899, 1900 (a iných),
sa poznamenáva podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948 Zb. vykonanie výkupu pre Československý

štát v správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach. Ide o zápis pod B22 v PKV č. 752.
Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti,
ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: b) odňatia bez náhrady postupom podľa
zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o
novej pozemkovej reforme. Zo zápisu v PKV č. 752 pod B22 vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli

vykúpené pre Československý štát za náhradu, o čom svedčí aj rozhodnutie ONV Michalovce, odbor
pôdohospodárstva č.j. Pôd 185/1961 zo dňa 3.1.1961, ktorým bolo rozhodnuté, že štát sporné pozemky
vykupuje a o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Z tohto teda vyplýva, že sporné
nehnuteľnosti nepodliehajú reštitučnému nároku, pretože boli vykúpené Československým štátom za
náhradu. Poukázala aj na zápis v PKV č. 752 v časti „C“ - ťarchy pod C72 zo dňa 9.12.1953 - č.d.

1087, z ktorého vyplýva, že sporné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech Všeobecného
penzijného ústavu v Prahe na zabezpečenie pohľadávky Bohumila a Vilmy Mikuškových vo výške
330.000,- Kčs sa postupujú Štátnej sporiteľni v Michalovciach. Z Postupovej listiny č. II/1-H/229-1951
z 29.12.1951 vyplýva, že ku dňu 31.12.1951 výška pohľadávky predstavovala čiastku 125.527,44 Kčs.Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. vyplýva, že pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia
štátom pohľadávky peňažných ústavov zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných
predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal. Vzhľadom na tieto skutočnosti

navrhla žalovaná, aby žalobcovia predložili dôkaz o tom, že ku dňu prevzatia sporných nehnuteľností
t.j. v tomto prípade 3.1.1961 na sporných nehnuteľnostiach neviazla pohľadávka Štátnej sporiteľne v
Michalovciach, resp. iných peňažných ústavov.

8. Žalobcovia k tomuto vyjadreniu uviedli, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžo 73/2017, ktoré žalovaná

predložila sa vonkoncom nevzťahuje na obdobný právny problém, pretože upravuje prípad, ktorý vznikol
zápisom delimitačného protokolu na LV v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Uviedli, že v tejto sporovej
veci sa jedná o prípad tzv. duplicitného vlastníctva, kedy vlastníctvo na LV k.ú. Pozdišovce je vedené:
podľa registra EKN, titulom rozhodnutia o reštitúcii na reštituentov a spoluvlastníkov, ktorí vlastníctvo
nadobudli dedením a kúpou a podľa registra CKN, je evidované titulom delimitačného protokolu na
žalovaného. Poukázali na to, že žalovaná nepopiera ich vlastníctvo z hľadiska užívateľského, lebo

sporné nehnuteľnosti ako vlastníci v registri EKN aj užívajú a hospodária na nich. Nepopiera ich
vlastníctvo ani z pohľadu Stavebného úradu Obce Pozdišovce, lebo na sporné nehnuteľnosti vydal
žalobcom ako vlastníkom v registri EKN súhlas „povolenie“ na realizáciu Zvernice, ktorú za tri roky
vystavali a zrealizovali a užívajú ju, a zo strany žalovanej nie sú vykonávané žiadne prieky - žalovaná im
nebráni v tom užívaní. Nepopiera ich vlastníctvo ani z hľadiska platby daní z nehnuteľností, lebo za tieto

nehnuteľností vyrubila žalovaná žalobcom daň, ktorú aj dlhodobo platia. Čiže prípad tohto duplicitného
vlastníctva je špecificky v tom, že v skutočnosti žalobcom nikto nebráni užívať v pokoji vlastníctvo a
po snahe o odstránení chyby v katastri nehnuteľností žalovaná písomne odmieta ich vlastníctvo uznať.
Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nepodliehali reštitučnému nároku, pretože v zmysle
rozhodnutia ONV, odbor pôdohospodárstva z 3.1.1961 boli vykúpené sporné nehnuteľností a o náhrade

malo byť rozhodnuté samostatne, tak jedná sa o prípad, kedy orgány štátu rozhodovali v obdobných
prípadoch o vykúpení pôdy, avšak o náhrade už nerozhodli, pretože ak by rozhodli, tak by to bolo v
neprítomnosti reštituentov, pretože komunisti tých schopných a pracovitých ľudí vyviezli do internačného
tábora iba s perinami, čo uviedol syn reštituentov. V tomto štádiu konania už spochybňovať reštitučný
nárok alebo dôvod Vojtecha Vöröša a Vilmy Mikiskovej, ktorí nežijú a nemôžu už argumentovať alebo

zisťovaťsplateniepohľadávkyŠtátnejsporiteľnevzmyslepostupovejlistinyz29.12.1951askúmať,čiuž
bolo zaplatené, je v súčasnosti z právneho hľadiska bezvýznamné, pretože rozhodnutie pozemkového
úradu z 24.11.1993 o reštitúcie právoplatné. V tomto rozhodnutí je jasne uvedené, že reštitučným
dôvodom je ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) a nie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. Poukázali
na ustanovenie § 3 písm. c) zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, v ktorom ustanovení je uvedené,

ktorý majetok sa nestáva vlastníctvom obcí a výslovne zákon uvádza, že majetkom obce sa nemôže
stať nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom
užívaní inej než štátnej organizácie. Odkazy pod č. 3 a 14 poukazujú na zákon o obciach a § 70
hospodárskeho zákonníka. Podľa § 70 ods. 1 hospodárskeho zákonníka, časť národného majetku sa
môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným organizáciám než štátnym, najmä družstevným

alebo spoločenským. Jedná sa teda o prípad, kedy družstvo užíva nehnuteľný majetok štátu na základe
hospodárskej zmluvy o trvalom užívaní majetku. V súvislosti s tým poukázali na čestné prehlásenie
predsedu Poľnohospodárskeho družstva Pozdišovce, ktorý jednoznačne potvrdil, že v roku 1991, čiže
v čase účinnosti zákona č. 229/91 Zb. Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce sporné nehnuteľnosti
malo v držbe a v užívaní, teda nikdy nemohli tieto nehnuteľností dňom účinnosti zákona č. 138/1991

Zb. sa stať vlastníctvom obce. Poukázali na to, že bývala dlhoročná starostka obce Mária Dobrovolská
bola znalá majetkových pomerov v Obci Pozdišovce a vedela dobre, že sporné pozemky malo v držbe a
v užívaní miestne Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, ktoré ho obhospodarovalo a že tie nemôžu
byť predmetom delimitácie. Pokiaľ žalovaná spochybňuje jej čestné prehlásenie, tak poukázali na iné
právne úkony, kde Obec Pozdišovce reštitučné nároky reštituentov uznala, že reštitučným dôvodom je

ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b). Predložili rozhodnutie Pozemkového úradu Michalovce R-2679/95-Dn
zo dňa 16.2.1995, kde povinnou osobou bola Obec Pozdišovce, kde v časti rozhodnutia - odôvodnenie
- je citované aj právoplatné rozhodnutie R-1547/93-Dn zo dňa 24.11.1993, čo je jasný dôkaz, že Obec
Pozdišovce ako povinná osoba, mala vedomosť o rozhodnutí o sporných pozemkoch, mala čo aj
potvrdila starostka obce. Zároveň predložili rozhodnutie č. 1837/94-R/Žk zo dňa 21.2.1994, z ktorých

rozhodnutí vyplýva, že v týchto prípadoch ako povinná osoba bol označený žalovaný - Obec Pozdišovce
a reštitučným dôvodom je ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) a nie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 29/1991
Zb. Aj z tohto rozhodnutia je preukázané, že Obec Pozdišovce o týchto rozhodnutiach vedela a ani
v tomto prípade sa neodvolávala, lebo boli tieto rozhodnutia Obcou Pozdišovce rešpektované. Ak bypredsa družstvo v prípade žalovaných nehnuteľností nebolo povinnou osobu, oprávneným osobám by
nič nebránilo si svoje nároky uplatniť voči žalovanej Obci Pozdišovce. Tieto informácie si pozemkový
úrad sám overoval. Reštituenti nevedeli a nemali ani najmenší dôvod sa domnievať, že v CKN registri

sa duplicitne vedie daná výmere, aj ako vlastníctvo žalovanej. Túto chybu kataster dňom zápisu
reštitučného rozhodnutia malo opraviť a nie viesť to duplicitne. Až po tomto zistení žalobcovia podnikli
kroky na katastri za účelom odstránenia tejto chyby. Žalobcovia teda navrhli, keďže spochybňovala
žalovaná čestné prehlásenie bývalej starostky obce, aby bola táto vypočutá ako svedkyňa k týmto
skutočnostiam, na ktorom dôkaze neskôr žalobcovia netrvali a súd ho preto nevykonal.

9. Žalovaná k tomuto vyjadreniu uviedla, že pokiaľ ide o jej tvrdenie, že žalobcovia neodstránili
nedostatky žaloby, tak opakovane uviedla, že čo sa týka základu sporu a to, že je vedené duplicitné
vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa v k.ú. Pozdišovce a to P.2 ako parcely reg. EKN a parcely
reg. CKN, tak zotrváva na tom, že rozsah sporného vlastníckeho práva nie je v žalobe špecifikovaný
správne, pretože žalobcovia nedoložili identifikáciu parciel na odstránenie rozporov a neobjasnili ďalšie

rozpory. Znova zotrvala na tom, že jednak ide o rozdielny druh a o rozdielne výmery a ďalej, že tieto
nehnuteľnosti sú podlomené resp. rozdelené, že predmetom žaloby nie je časť parcely 1897/3 o výmere
1414 m2, pretože táto by mala byť identická, lebo je aj časť parcely CKN 1900/1. Čiže zotrváva na
všetkých svojich námietkach. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že ide len o minimálny rozdiel vo výmerách,
pričom ide o výmeru 1430 m2, to je nepostačujúce na to, aby bola žaloba dôvodná. Pokiaľ nebude

osvedčená zhoda na základe identifikácie sporných parciel relevantným dôkazom z katastrálneho
úradu vytýkanej rozpory. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný nesprávne interpretuje rozhodnutie, na
ktoré poukázala NS SR 1Sžo 73/2017 tak zotrvala na tom, že toto rozhodnutie sa vzťahuje na tento
prípad, pretože vysvetľuje kto je oprávnenou osobou, kto povinnou, kto a na základe čoho rozhoduje o
reštitučných nárokoch, aké sú povinností správneho orgánu pri konaní o navrátení vlastníctva pozemku,

objasňuje § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (str. 5 a 6 rozhodnutia). Znova zotrvala na
svojom tvrdení, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prešli z
majetku Slovenskej republiky všetky nehnuteľností ku ktorým existovali práva hospodárenia národných
výborov, na území ktorých sa nachádzali. Žalovaná teda nadobudla k predmetným nehnuteľnostiam
vlastnícke právo na základe tohto zákona (ex lege) s účinnosťou od 1.5.1991. Prechod vlastníctva na

základe tohto delimitačného protokolu bol už len evidenčným súpisom majetku potrebným pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaná zotrvala aj na svojom tvrdení, že žalobcovia
nesprávne interpretujú § 3 písm. c) zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, v súvislosti s údajom o tom, aký
majetok prechádza do vlastníctva obcí. K tomu uviedla, že v roku 1990 sa zrušili všetky privilegované
štátne vlastníctva a všetci vlastníci aj štát získali vo vlastníckom práve rovnosť v právach, povinnostiach

a ako vlastník pri pôde, ktorej majetkom štátu sa zapisovali do evidencii nehnuteľnosti ten, komu bola
štátna pôda zverená. Na usporiadanie pozemkového vlastníctva bol prijatý zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí, ktorého účelom bolo určiť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky majú do vlastníctva
obce. Išlo o prvú etapu konštituovania obecného majetku, ktorá sa uskutočňovala na územnom princípe,
čo prakticky znamenalo, že ak mal národný výbor právo hospodárenia s majetkom, ktorý sa nachádzal

na katastrálnom území viacerých obcí, majetok pripadol tým obciam, na území ktorých sa nachádzal. V
zmysle tohto zákona prešli okrem iného aj nehnuteľnosti do vlastníctva obce, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení t.j. k 24.11.1990, právo hospodárenia národným
výborom - § 2 ods. 1 cit. zákona. V tomto ustanovení vo vzťahu k prechodu pozemku zákon nerozlišuje
kultúru pozemku, či ide o poľnohospodársku alebo nepoľnohospodársku pôdu. Sú tam vymenované

podmienky prechodu a t.j.: a/ vlastníctvo Slovenskej republiky a b) právo hospodárenia národného
výboru bez rozlíšenia stupňa národného výboru ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení, t.j. ku
dňu účinnosti volieb d orgánov samosprávy obcí, čiže 23. - 24. novembru 1990. Týmto spôsobom bola
proklamovaná všeobecná zásada transformácie majetku štátu na obce, ktorá bola prelomená v prípade
právnych situácií vymedzených v ustanovení § 3 zákona o majetku obcí. Do vlastníctva obcí prešli dňom

1. mája 1991 všetky nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia ku dňu 23. - 24. novembru
1990 národné výbory všetkých stupňov, teda miestne národné výbory, okresné národné výbory a krajské
národné výbory. Pokiaľ k uvedenému dňu národné výbory v práve hospodárenia poľnohospodársku,
prípadne lesnú pôdu a s ňou súvisiace nehnuteľností slúžiace na poľnohospodársku, prípadne lesnú
výrobu, prešli zo zákona až do majetku obce, na území ktorej sa nachádzajú. Otázka nadobudnutia

týchto vecí do vlastníctva obce nezávisí od termínu spísania protokolu o ich prevzatí, pretože protokol
len deklaruje prechod vlastníctva, ktorý nastal zo zákona dňom 1.5.1991. Čo sa týka tvrdenia žalobcov,
že podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/91 Zb. vlastníctvom obce sa nestal nehnuteľný majetok v štátnom
vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu zákona o obecnom zriadení v trvalomužívaní inej než štátnej organizácie (§ 70 hospodárskeho zákonníka a § 10 Vyhlášky č. 119/1988)
tak poukázala na to, že sporné pozemky boli v užívaní družstva, pričom sa žalobcovia odvolávajú na
čestné prehlásenie predsedu družstva napriek tomu, že z ustanovenia § 70 hospodárskeho zákonníka

je zrejmé, že ide o prípady, keď družstvo užívalo nehnuteľný majetok štátu na základe hospodárskej
zmluvy o trvalom užívaní majetku. Zdôraznila, že v evidencií žalovanej sa nenachádza listine v zmysle
ktorej by boli pozemky pôvodných vlastníkom odovzdané do trvalého užívania družstvu a takáto
listina nebola predložená ani zo strany žalobcov a podľa jej vedomosti sa nenachádza ani v archíve
družstva. Dôkazné bremeno je teda na žalobcoch, ktorí sú povinní preukázať trvalé užívanie sporných

nehnuteľnosti družstvom ku dňu 24.11.1990 a teda, aby predložili hospodársku zmluvu o trvalom užívaní
týchto pozemkov, pretože prehlásenie predsedu družstva nie je dostačujúcim dôkazom tohto tvrdenia.
Žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že v rozhodnom čase t.j. 24.11.1993 družstvo s obchodným
názvom Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce s IČO-m: 00 197 581 už neexistovalo. Z obchodného
registra je zrejmé, že na Členskej schôdzi družstva, ktorá bola konaná 11.1.1993 bola schválená zmena
stanov družstva a Transformačný projekt zo dňa 12.11.1992, na základe ktorého došlo k transformácií

PD Pozdišovce na Podielnícke družstvo SPOLEX s účinnosťou od 3.6.1993 a preto by žalobcovia,
podľa jej názoru mohli preukázať, že práve tento subjekt mal uzatvorenú k 24.11.1990 hospodársku
zmluvu o trvalom užívaní. Žalovaná ďalej poukázala na to, že zotrváva na svojom tvrdení, že sporné
pozemky nemali byť právnym predchodcom žalobcov vydané, pretože boli vykúpené Československým
štátom za náhradu s tým, že z posledného zápisu v PKV č. 752 pod B22 z 9.3.1961 vyplýva, že

parcely č. 1898, 1899, 1900 sa poznamenáva vykonanie výkupu pre Československý štát v správe
odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach a o tom, že tieto pozemky boli vykúpené za náhradu
svedčí aj rozhodnutie ONV Michalovce č.j. Pôd 185/1961 z 3.1.1961, kde bolo rozhodnuté, že štát tieto
sporné pozemky vykupuje a o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne a následne
poukázala aj na zápis v PKV č. 752 v časti „C“ - ťarchy pod C72, z ktorej vyplýva, že sporné pozemky

boli zaťažené záložným právom v prospech Všeobecného penzijného ústavu v Prahe na zabezpečenie
pohľadávky Bohumila a Vilmy Mikiskových vo výške 330.000,- Kčs a že boli postúpené Štátnej sporiteľni
v Michalovciach a ďalej aj na Postupovú listinu označenej vyššie. Poukázala na ust. § 6 ods. 5 zákona
229/1991Zb.podľaktorej,pokiaľviazlinanehnuteľnosti kudňuprevzatiaštátompohľadávkypeňažných
ústavov zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená

osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že zisťovať splatenie pohľadávky
je z právneho hľadiska bezvýznamné, pretože rozhodnutie o reštitúcii je právoplatné, k tomu uviedli,
že bez ohľadu na to, že rozhodnutie o priznaní reštitučného nároku právnym predchodcom žalobcov je
právoplatné, tieto skutočnosti svedčia v prospech žalovanej t.j. pokiaľ bol týmto rozhodnutím v roku 1993
preukázateľne porušený zákon, nemôže dôjsť k jeho opakovanému porušeniu a uznaniu oprávnenosti

nárokov žalobcov. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že starostka uznala reštitučné nároky reštituentov, tak
poukázala na to, že žiadny takýto dôkaz o tejto skutočnosti neexistuje a to, že sa starostka neodvolala
voči rozhodnutiu, tak ani nemohla, lebo obec nebola účastníkom konania a je to zavadzajúce tvrdenie
žalobcov.Čosatýkanávrhunavykonaniedôkazujejvýsluchom,považovalahozabezpredmetný,takýto
dôkaz, pretože nemohla mať vedomosť o žiadnom takomto rozhodnutí, keďže nebolo obci doručené a

jej vyjadrenie k tejto veci by bolo účelové, zaujaté. Pokiaľ ide o predložené rozhodnutie pozemkového
úradu, na ktoré poukázali žalobcovia, tak tieto sa netýkajú sporných nehnuteľností a sú tu podstatné
rozdiely s tým, že v jednom rozhodnutí boli vydané na základe dohody medzi oprávneným a povinnými
osobami a povinnou osobou okrem Východoslovenských lesov š.p. Košice bola aj žalovaná, teda obec a
neosvedčuje to teda oprávnenosť rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre uplatnenie nároku žalobcov v

tomtospore.Popieralatvrdeniažalobcov,žežalovanánepopieravlastníctvožalobcov,jetozavádzajúce,
nepravdivé, naopak poukázala na žiadosť IE. z roku 2008, kde žiadal obec o prenájom pozemku č.
1900/1 vo výmere 12 ha a žiadal žalovanú ako vlastníka. V tom čase bola táto nehnuteľnosť v užívaní
spoločnosti KOAN s.r.o. o čom svedčia aj faktúry za rok 2008 - 2014. V roku 2015 bol prenájom pozemku
skončený z dôvodu vzniku sporu medzi sporovými stranami. Pokiaľ ide o užívanie parciel reg. E, ktoré

sú vedené na LV č. 2056 na mene žalobcov, žalovaná nemá o ich užívaní žiadne vedomosti a pokiaľ
sú identické tieto pozemky reg. E s parcelou žalovanej CKN 1900/1, tak ich žalobcovia užívať nemohli,
pretožeichužívalnazákladenájomnejzmluvyspoločnosťKOANs.r.o.Žalovanápopieralatedatvrdenia,
že yb akceptovala užívanie žalobcov týchto nehnuteľností. Takisto aj namietala, že by sa viedlo nejaké
stavebné konanie na povolenie Zvernice pre žalobcov, toto nikdy neprebiehalo. Žalovaná eviduje z

roku 2013 len žiadosť alebo prihlasovanie drobnej stavby a t.j. oplotenie na pozemkoch na LV č. 2056,
ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. Toto ohlásenie drobnej stavby malo len ohlasovací alebo oznamovací
charakter a nejde o stavebné konanie a nemôže to byť ani dôkazom tvrdenia žalobcov, že žalovaná
nepopiera ich vlastníctvo. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nepopiera ich vlastníctvo preto, že platia žalobcoviadane, čo však žalobcovia okrem svojho tvrdenia nepreukázali a pokiaľ platili daň za pozemky vedené
v reg. E, tak to nemožno z toho analogicky vyvodzovať súhlas žalovanej s ich vlastníctvom, pretože
žalovaná ako správca dane vychádza pri vyrubovaní daní z daňového priznania podaného poplatníkom

a neskúma ich oprávnenosť pričom pokiaľ ide o parcelu CKN č. 1900/1 od roku 2008 - 2014 daň platila
spoločnosť KOAN, s.r.o. Žalobcovia teda musia preukázať tvrdenia, že platili daň.

10. Súd z listinných dôkazov predložených stranami sporu a vyžiadaných z Okresného úradu
Michalovce, katastrálneho odboru zistil tento skutkový stav:

10. 1 Na LV č. 2056 k.ú. Pozdišovce sú vedené parcely reg. „E“ a to okrem iných aj konkrétne sporné
nehnuteľnosti parcely č.: XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 10747 m2, XXXX/X - vodná plocha o
výmere 2568 m2, 1XXX - trvalý trávny porast o výmere 52385 m2, 1XXX - vodná plocha o výmere 280
m2, XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2 s tým, že ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností
sú zapísaní pod B1 žalobca v 1. rade titulom Kúpnej zmluvy V-799/14 z.d. 15.4.2014, č.z.-63/14, pod B2

žalobkyňa v 2. rade titulom Osvedčenia o dedičstve 30D/291/2007 z.d. 22.5.2008, Z-1371/08, č.z.-89/08,
pod B3 žalobca v 3. rade titulom Kúpnej zmluvy V-2480 z.d. 19.11.2009, č.z.-122/09, pod B4 a B6 v
podieloch 1/10, 1/10 žalobca v 4. rade pod B4 titulom dedenia D 711/97 z.d. 26.10.1999 Z 2857/99 a
pod B6 Kúpna zmluva V 2629/09 z.d. 30.11.2009 - č.z. 126/09.

10. 2 Na P. sú vedené okrem iných aj sporné parcely reg C č. XXXX/.2 - orná pôda o výmere 10763 m2
a č. 1XXX/1 - orná pôda o výmere 121368 m2, ktorých nehnuteľností je vedená ako výlučná vlastníčka
žalovaná a titulom nadobudnutia je uvedené delimitačný protokol 81/92.

11. Ďalej súd zistil, že dňa 24.11.1993 Pozemkový úrad v Michalovciach vydal rozhodnutie pod č.

R-1547/93-Dn, na základe ktorého nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 752 k.ú. Pozdišovce boli na základe
toho, že oprávnené osoby spĺňajú zákonné podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/91 Zb. ako
oprávneným osobám a to Vojtechovi Vöröšovi a Vilme Mikyskovej, rod. Vöröšová proti povinnej osobe
Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce so sídlom Michalovce, ul. Močarianska priznané vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam okrem parciel, ktoré boli v tom čase zastavané. Ďalej bolo zistené, že

Okresným národným výborom v likvidácii v Michalovciach bol vydaný Delimitačný protokol 4.7.1991
o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Československého štátu na F. s tým, že
predmetom prevodu boli nehnuteľné veci, ktoré ostali vlastníctvom štátu ku dňu 22.11.1990, t.j. ku
dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. a čo sa týka rozsahu alebo špecifikovania nehnuteľných vecí,
tieto boli špecifikované v inventúrnych zoznamoch č. 1, 2 z 31.12.1990, ktorý tvoril prílohu tohto

delimitačného protokolu. V prílohe 2 sú špecifikované nehnuteľnosti - pozemky vrátané sporných parciel
reg. C č. 1900/1 a 1892/1. Na základe toho Obecný úrad v Pozdišovciach zastúpený starostkou
obce p. Máriou Dobrovolskou požiadal Krajskú správu geodézie a kartografie, stredisko geodézie
Michalovce žiadosťou zo dňa 14.10.1991 o vykonanie zápisu v evidencii nehnuteľnosti na základe
tohto Delimitačného protokolu (č.l. 34 spisu). Okresný úrad Michalovce, odbor financií vydal Delimitačný

protokol č. 2003/04784 zo dňa 30.4.2003, v ktorom sa konštatuje, že „V zmysle § 2 ods. 1 zák. SNR
č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskoršých predpisov prešli z vlastníctva Slovenskej republiky do
majetku obce nehnuteľnosti v k.ú. Pozdišovce zapísané na LV č. 2 a parcely č. (č.l. 35) odovzdal
žalovanej.

12. Súd ďalej zistil ďalšie skutočnosti týkajúce sa identifikácie sporných nehnuteľností a to z rozhodnutia
Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru zo dňa 9.3.2015 č. X-143/2015/Hr, z ktorého
vyplýva, že čo sa týka sporných nehnuteľností a to parciel registra CKN č. XXXX/X vedenej na LV č.
XXX., ktorej vlastníkom je žalovaná a nadobudla ho titulom Delimitačného protokolu, tak pri prešetrení
týchto údajov na základe podnetu žalobcu v 1. rade bolo zistené, že čo sa týka identifikácie parcely CKN

č. 1900/1 tak táto je identická s parcelami C. a časťou parcely C.. Tieto parcely boli pôvodne evidované
a to č. 1897/3, 1898, 1899 a 1900 boli predtým evidované v PKV č. 752 a ako ich podieloví spoluvlastníci
boli vedení I. v podiele 35/200, jeho manželka K. v podiele 35/200, X., muž Ján v podiele 60/200 a
K. v podiele 70/200 s tým, že parcela mpč. 1897 prešla do pozemnoknižnej vložky číslo 1103. Zmena
vlastníctva týchto parciel nastala v roku 1961 keď v PKV č. 752 pod B22 bol prevedený zápis na základe

listiny z 9. marca 1961, č.d. 380/1961, v ktorej bol poznamenaný výkup pre Československý štát - v
správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach s tým odôvodnením, že o náhrade za vykúpenú
pôdubuderozhodnutésamostatne.Ďalejbolozistenékatastrálnymúradom,ževroku1971prizakladaní
právnych vzťahov, tzv. II. etapa, sa prepísali údaje, ktoré boli vedené v PKV 752 na LV č. 2. Táto zmenaje v dokumentačných fondoch katastrálneho odboru prevedená pod položkou výkazu zmien číslo 182/71
a v časti „B“ LV okrem iných boli zaevidované aj parcely č. 1898/1, 1898/2, 1899, 1900/1 a 1900/2 a v
časti „A“ tohto LV bol zaevidovaný ako vlastník týchto parciel Československý štát - ONV Michalovce

v podiele 1/1. V roku 1989 prebehla v katastrálnom území Pozdišovce „komplexná údržba“ evidencie
nehnuteľností, v rámci ktorej došlo k zlučovaniu honov v extraviláne. V tomto prípade došlo k zlúčeniu
parciel č. 1898/1, 1898/3, 1900/1, 1899 a časti parcely 1897/1 do parcely evidencie nehnuteľností č.
1900/1 o celkovej výmere 121368 m2. Táto zmena bola zapísaná alebo uložená pod položkou výkazu
zmien č. 254/89. Čiže z tohto vyplýva, že čo sa týka parciel 1897/1, 1898/1, 1898/3, 1899 tak tieto týmto

úkonom zanikli. Táto výmera bola pripočítaná k parcele č. 1900/1. K ďalšej zmene vlastníctva parcely
evidencie nehnuteľnosti č. 1900/1 došlo v roku 1992 pod položkou výkazu zmien č. 81/92 a 82/92 bol
uložený Delimitačný protokol o prevode nehnuteľného majetku z vlastníctva Československého štátu
na obec Pozdišovce č. L 59/1991 z.d. 4.7.1991 a v inventúrnom zozname, ktorý tvoril prílohu tohto
Delimitačného protokolu okrem iných bola uvedená aj parcela č. 1900/1 o výmere 121368 m2, ako
pozemok v správe ONV. Na základe tejto listiny bol v súpise popisných informácií katastra nehnuteľností

založený nový list vlastníctva č. 992, v ktorom v časti „A“ (meno vlastníka) bol zaevidovaný ako vlastník
Obec Pozdišovce a v časti „B“ sa zaevidovali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Delimitačného
protokolu, čiže aj parcela č. 1900/1 o výmere 121368 m2. Tento je vedený v celosti na LV č. 992
k.ú. Pozdišovce ako parcela reg. CKN 1900/1 s nezmenenou výmerou 121368 m2 a to vo vlastníctve
žalovanejčižeObcePozdišovce.Čosatýkaprešetrovaniaďalšíchpopisnýchinformácií,skutočností,tak

čo sa týka listu vlastníctva č. 2056, na ktorom LV sú zapísané sporné nehnuteľnosti reg. EKN tak okrem
iných sú vedené na tomto liste vlastníctva parcely č. 1898, 1899, 1900, ktoré sú identické s parcelou
reg. CKN 1900/1 vedenej na LV č. 992. Pri prešetrovaní katastrálnym úradom vlastníckych vzťahov k
týmto parcelám EKN č. 1898, 1899 a 1900 bolo zistené, že v dokumentačných fondoch katastrálneho
odboru v k.ú. Pozdišovce pod položkou výkazu zmien č. 41/94 je uložená právna listina - Rozhodnutie

Pozemkového úradu v Michalovciach č. R-1574/93-Dn, ktoré rozhodnutie bolo vydané na základe
žiadosti oprávnených osôb na Pozemkovom úrade v Michalovciach, čiže reštitučný nárok. Oprávnenými
osobami žiadateľmi bol K.. Povinnou osobu, ako je to uvedené v tomto rozhodnutí Poľnohospodárske
družstvo Pozdišovce, pričom v tom čase už ako vlastník bola na základe delimitačného protokolu
zapísaná už žalovaná. Následne na podklade tohto rozhodnutia Pozemkového úradu v Michalovciach

bol založený v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností nový list vlastníctva č. 1076 s tým,
že v časti „A“ - majetková podstata na danom liste vlastníctva, okrem iných, boli zaevidované aj parcely
registraEKNč.1898,1899a1900avčasti„B“-vlastnícibolizaevidovanétietoOprávnenéosoby,ktorým
bolo priznané vlastnícke právo v podieloch po 1-ici t.j. v prospech K. a takto vzniklo duplicitné vlastníctvo
týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti. V súčasnosti teda parcely reg. EKN sú zapísané na LV

č. 2056 a podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, teda došlo k ďalším právnym prevodom po tom,
čo boli tieto nehnuteľnosti zaevidované na základe reštitučného nároku a teda aj z tohto vyplýva a je to
jednoznačne preukázané v tomto konaní, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo sporných nehnuteľností,
čo je predmetom sporu. Sporné teda medzi stranami je to, že obe strany spochybňujú titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na základe ktorých nadobudli strany toto vlastníctvo,

čiže v prípade žalobcov sa jedná o nárok, ktorý si uplatnili ich právni predchodcovia titulom reštitúcie,
o priznaní tohto nároku bolo vydané rozhodnutie pozemkového úradu vyššie označené, na základe
ktorého nadobudli ich právni predchodcovia každý v podiele 1-ice tieto nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva (parcely reg. EKN), následne boli nadobudnuté žalobcami tieto podiely buď dedením a
kúpou a v prípade žalovanej Delimitačný protokol o prevode nehnuteľného majetku, na základe ktorého

nadobudla žalovaná vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a tieto boli zapísané ako parcely reg.
CKN.

13. Žalobcovia najprv v priebehu konania navrhli, aby súd vykonal dokazovanie a to znaleckým
dokazovaním za účelom zistenia identifikácie sporných parciel, keďže katastrálny úrad oznámil súdu,

že identifikáciu sporných nehnuteľností nie je možné vyhotoviť, preto aj súd uznesením žalobcom
uložil povinnosť zaplatiť - zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, avšak žalobcovia nezložili
tento preddavok. Následne však žalobcovia súdu predložili listinný dôkaz a to identifikáciu sporných
nehnuteľností vyhotovených Okresným úradom, katastrálnym odborom v Michalovciach (č.l. 316a,
317). Z tejto identifikácie sporných nehnuteľností je preukázaný rozsah v akom sa prekrývajú sporné

nehnuteľnosti, čo má za následok dvojitý zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z
ich písomnej a grafickej identifikácie vyplýva parcela ED. sa prekrýva s parcelou CD., ktorej vlastníčkou
je evidovaná žalovaná a a parcelami T.14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku § 6, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní
veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok
zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o

revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.

18. Podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“) účelom tohto
zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť
majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

19. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým

organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo
zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia
zmluvne.

20. Podľa § 12 zákona o majetku obcí pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak to
nevylučuje povaha veci, riadi sa obec vo veciach vlastníctva pri nadobúdaní majetku a nakladaní s ním
Hospodárskym zákonníkom, Občianskym zákonníkom a ďalšími osobitnými predpismi.

21. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení

majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby
písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie. Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností vykonajú
príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy

a obecným zastupiteľstvom. Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú správu
nehnuteľného majetku obce podľa tohto zákona, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku
obce. Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do
12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie
majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Návrhom možno uplatniť pozitívne aj negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Žalobcovia v tomto spore
si jednak uplatňujú určenie vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam a to, že sú vlastníkmi
sporných nehnuteľností zapísaných v reg. E a negatívne, aby súd určil, že žalovaná nie je vlastníkom

sporných nehnuteľností zapísaných v registri C, čiže ide o pozitívne a negatívne určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam zapísaných v rozdielnych registroch C a E. Čiže v tomto prípade
podstata sporu je v tom, že zapísané duplicitné vlastníctvo sporných nehnuteľností na príslušných
listoch vlastníctva a to v prospech žalovanej, čiže ak je ako vlastník nehnuteľností zapísaná aj ináosoba ako žalobca, ako vlastník určitej nehnuteľnosti, má vždy naliehavý právny záujem na určení
vlastníctva k takejto nehnuteľnosti, pretože pri význame zápisov do katastra nehnuteľnosti, je treba
nepatričnosť dvojitého či viacerého zápisu vlastníctva k takejto nehnuteľnosti odstrániť (rozhodnutie NS

ČR 22Cdo 1875/2002 zo dňa 23.4.2003). V tomto prípade však žalobcovia podali určovaciu žalobu
a negatórnu popierajúcu žalobu, keďže sporné nehnuteľnosti sú zapísané v rozdielnych registroch (v
registroch E a v registroch C). Žalobcovia naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
sporných nehnuteľnostiam, ako aj na určení, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností
odôvodnili tým, že žalovaná dlhodobo spochybňuje ich vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, a

to aj v konaní pred štátnymi orgánmi (rozhodnutie OÚ, katastrálny odbor Michalovce č. X-143/20185/
Hr z 9.3.2015, toto súdne konanie). Spochybňovanie ich vlastníctva ako aj existencia dvojitého zápisu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam má pre nich nepriaznivé právne aj faktické dôsledky čo
má za následok a ich právne postavenia sa stáva neistým a ich majetkové hodnoty sú spochybnené.
Už len posudzovanie ich úverovej schopnosti v žiadostiach o poskytnutie úveru končia práve z tohto
dôvodu negatívne. Preto možno konštatovať , že sa žalobcovia snažia touto žalobou eliminovať stav

ohrozenia a právnej neistoty a súčasne k náprave nemožno dospieť inak ako podaním tejto žaloby
a rozhodnutím o nej súdom, pretože len rozhodnutie súdu môže vyriešiť dlhodobé spochybňovanie
vlastníckeho práva žalobcov a je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi sporovými stranami.
Žalovaná dlhodobo spochybňuje vlastníctvo žalobcov nielen titulom dvojitého zápisu vlastníckeho
práva sporných nehnuteľností ale aj legitimitou spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobcovia

poukázali na súdnu prax, ktorá pripúšťa, aby vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností mal naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva a poukázal napr. na rozsudok NS ČR 22Cdo
2333/2012. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcom týkajúceho sa ich naliehavého právneho záujmu a
v tomto prípade má za to, že zároveň pozitívne určenie vlastníckeho práva ako aj negatívne určenie
vlastníckeho práva, keďže pokiaľ ide o vlastníctvo sporných parciel je vedený duplicitný stav a už

samotná táto skutočnosť svedčí v prospech žalobcov a usvedčuje ich naliehavý právny záujem na určení
vlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiam.Ďalšouskutočnosťou,ktorásvedčívprospechnaliehavého
právneho záujmu žalobcov je aj postoj žalovanej a jej stanovisko, keďže podielové spoluvlastníctvo
žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam neuznáva, aj napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti
parcely reg. E boli už vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. V prípade teda, že súd určí, že

žalovaná nie je vlastníkom sporných parciel reg. C, tak takýto výrok žalobcov ku dňu podania žaloby
má pre nich význam, nakoľko nie je možné, mať duplicitne zapísané vlastníctvo k tým istým parcelám,
aj keď sú zapísané v rôznych registroch v katastri nehnuteľnosti. Negatorným určením vlastníckeho
práva a to, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností parciel zapísaných v reg. C, ktoré
zodpovedajú parcelám reg. E, kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia sa zmení takto

právne postavenie žalobcov a pretože žalovaná už nie bude vedená ako výlučná vlastníčka týchto
sporných nehnuteľností, zapísaných ako parcely reg. C. Čo sa týka pozitívneho určenia vlastníckeho
práva v prospech žalobcov, tak sa takto vlastne odstráni neistota a pochybnosti o tom, kto je vlastníkom
sporných nehnuteľností a odstráni sa aj duplicita zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia teda
majú naliehavý právny záujem, tak na negatívnom ako aj pozitívnom určení vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam a preukázali tento naliehavý právny záujem. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a
že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, tak súd po vykonanom dokazovaní
vyššie označenými listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, dospel k týmto právnym záverom
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania listinným dôkazmi predloženými stranami sporu:

24. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Pozdišovce sú zapísané okrem iného aj nehnuteľnosti sporné
parcely reg. E a to číslo XXXX/X - trávny porast o výmere 10747 m2, XXXX/X - vodná plocha o výmere
2568 m2, XXXX - trvalý trávny porast o výmere 52385 m2, XXXX - vodná plocha o výmere 1280 m2
a XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia v 1.,

2., 3. a v 4. rade, ktoré tieto nadobudli vyššie označenými titulmi a to buď kúpnou zmluvou - žalobca
v 1. rade, dedením žalobcovia v 2., 3., 4. rade a v časti aj kúpnou zmluvou (tituly nadobudnutia č.l.
140-241). Na liste vlastníctva č. XXX s.ú okrem iného zapísané sporné parcely reg. C a to XXXX/X -
orná pôda o výmere 10763 m2 a XXXX/X - orná pôda o výmere 121368 m2. Titulom nadobudnutia v
tomto prípade žalovanej, ktorá je vedená ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností je zapísaný pokiaľ

ide o parcelu CKN XXXX/X delimitačný protokol 81/92, avšak pokiaľ ide o parcelu CKN 1892/1 tak
Delimitačný protokol č. 2003/04784 zd. 30.4.2003 podľa zík. č. 138/91 Zb. Z-964/03. Žalovaná žiadosťou
zo dňa 13.5.2003 (č.l. 242) požiadala Správu katastra Michalovce o zápis vlastníckeho práva aj k
tejto parcele a to na základe označeného Delimitačného protokolu zo dňa 30.4.2003 č. 2003/04784 (č.l.243) Okresného úradu v Michalovciach, odboru financií ako dovzdávajúcej organizácie a žalovanej ako
preberajúcej organizácie. s tým, že sporná parcela reg. C 1892/1 bola vedená v tom čase na LV č. 2
k.ú. Pozdišovce a ako jej výlučný vlastník bol zapísaný Slovenská republika ONV Michalovce titulom

rozhodnutia č. Fin. 1105/D-Ma z.d. 20.9.1965 a uzn. D 253/58 z.d. 18.9.1965 - Vz-17/65.

25. Z vyššie označeného listu vlastníctva č. XXX k.ú. Pozdišovce je jasné, že ako výlučná vlastníčka
parciel reg. C č. 1XXX/X a č. XXXX/X je zapísaná žalovaná a podielovými spoluvlastníkmi EKN
označených parciel sú zapísaní ako žalobcovia v 1.- 4. rade. Na LV č. XXXX k.ú Pozdišovce na základe

toho je preto poznamenaná poznámka Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru a to týkajúca
sa pod P547/2016 týkajúca sa hodnovernosti údajov katastra o práve k týmto nehnuteľnostiam (§ 39
ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti) ktorá je spochybnená s tým, že sa konštatuje, že
parcela reg. CKN 18XX/X je duplicitná s parcelou E KN XXXX/X a parcela C KN XXXX/X je duplicitná
s parcelami registra E KN XXXX, XXXX a časťou parciel XXXX/X a XXXX. Ako vyplýva z obsahu
tohto rozhodnutia správa katastra prešetrovala na základe podnetu žalobcu v 1. rade hodnovernosť

údajov zápisov týchto parciel, vedených na listoch vlastníctva XXX, k.de je zapísaná ako výlučná
vlastníčka Obec Pozdišovce, čiže žalovaná. Nesporné medzi stranami bolo, že ako titul nadobudnutia
je zapísaný na liste vlastníctva Delimitačný protokol vydaný Okresným národným výborom v likvidácií
v Michalovciach pod č. P. Ďalej bolo sporné medzi stranami sporu, či sú tieto parcely identické, ale
jednoznačne z prešetrovania týchto údajov katastrálnym odborom vyplýva, že parcela reg. CKN č.

1900/1 je identická so spornými parcelami reg. EKN a to č. XXXX, XXXX a XXXX a to s časťou parcely
C. je tiež evidovaná na liste vlastníctva XXXX. Ďalej nesporné medzi stranami boli aj skutočnosti, ako
boli predtým evidované tieto nehnuteľnosti v pozemkovej knihe, čo sa týka histórie zápisov a titulu
nadobudnutia týchto nehnuteľnosti, tak sporné parcely EKN č. 1XXX/X, XXXX, XXXX a XXXX boli
predtým vedené v Z. pod B22, kde boli vedení ako podieloví spoluvlastníci I. - 70/200. V roku 1961 došlo

zápisu alebo k zmene vlastníctva týchto nehnuteľností, keď v Z. je prevedený zápis na základe listiny zo
dňa 9.3.1961 pod č.d. 380/1961, kde bol poznamenaný podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/48 Zb. výkup
pre Čsl. štát v správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach s tým, že bola tam poznámka,
že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. V roku 1971 sa prepísali údaje z tejto
PKV č. 752 na LV č. 2. V časti B tohto LV boli zaevidované aj parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,

XXXX/X a XXXX/X a ako vlastník týchto parciel bol zapísaný Československý štát ONV Michalovce
v celosti ako výlučný vlastník. V roku 1989 došlo k zlúčeniu parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a
XXXX a časti parcely č. XXXX/X do parcely č. XXXX/X a to v celkovej výmere 121368 m2. Jedná sa
vlastne o parcelu, ktorá je toho času zapísaná na LV č. XXX, čo znamená vlastne, že parcely č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX zanikli týmto úkonom a ich výmera bola pripočítaná k parcele č... V roku

1992 došlo k zmene vlastníctva parcely č. XXXX/X a to na základe vyššie označeného Delimitačného
protokolu o prevode nehnuteľného majetku z vlastníctva Československého štátu na Obec Pozdišovce
s tým, že v inventúrnom zozname, ktorý bol prílohou tohto Delimitačného protokolu bola uvedená aj
parcela XXXX/X . vo výmere 121368 m2 a to ako pozemok v správe ONV. Na základe toho vlastne bol
založený nový P. kde ako výlučný vlastník parcely XXXX/X bola zaevidovaná žalovaná a to nezmenenou

výmerou, predtým zapísaná na LV č. XXX ako parcela reg. T. s nezmenenou výmerou, čiže 121368
m2. Pokiaľ ide o parcelu CKN XXXX/X tak Delimitačný protokol č. 2003/04784 zd. 30.4.2003 podľa zík.
č. 138/91 Zb. Z-964/03. Žalovaná žiadosťou zo dňa 13.5.2003 (č.l. 242) požiadala Správu katastra
Michalovce o zápis vlastníckeho práva aj k tejto parcele a to na základe označeného Delimitačného
protokolu zo dňa 30.4.2003 č. 2003/04784 (č.l. 243) Okresného úradu v Michalovciach, odboru financií

ako dovzdávajúcej organizácie a žalovanej ako preberajúcej organizácie. s tým, že sporná parcela reg.
C 1892/1 bola vedená v tom čase na LV č. 2 k.ú. Pozdišovce a ako jej výlučný vlastník bol zapísaný
Slovenská republika ONV Michalovce titulom rozhodnutia č. Fin. 1105/D-Ma z.d. 20.9.1965 a uzn. D
253/58 z.d. 18.9.1965 - Vz-17/65. Čo sa týka nehnuteľností reg. EKN zapísaných na P. a to parcely č.
XXX8 - trvalé trávne porasty o výmere 52385 m2, č. XXXX - vodné plochy o výmere 1280 m2, č. XXXX

- orná pôda o výmere 66289 m2, tak tieto sú identické s parcelou reg. T., ktorá je vedená na LV XXX.
Toto jednoznačne je preukázané z vyššie označeného rozhodnutia katastrálneho odboru.

26. Čo sa týka nadobudnutia výlučného vlastníctva žalovanou k parcelám reg. C, ktoré sú identické s
parcelami reg. E zapísanými na LV č. XXXX, . kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia

a to na základe žiadosti o zápis v evidencií nehnuteľnosti, ktorú obec - Obecný úrad v Pozdišovciach
podal 14.10.1991, kde žiadal Krajskú správu geodézie a kartografie, stredisko geodézia Michalovce,
aby podľa § 14 zákona z 20.3.1991 o majetku obcí zapísal prechod vlastníckeho práva štátu na obec
v evidencií nehnuteľností na základe zoznamov (č.l. 94). Z Delimitačného protokolu č. L 59/1991 z4.7.1991 odovzdávajúca organizácia ONV v likvidácií v Michalovciach, preberajúcej organizácií a to
starostke obci čiže Obci Pozdišovce previedol budovy a stavby ako aj pozemky podľa Inventúrneho
zoznamu č. 2 išlo aj o sporné nehnuteľností a to parcely 1XXX/X, XXXX/X a XXXX. Aj na základe

tohto delimitačného protokolu bolo zapísané toto vlastnícke právo parcely reg. C na P.. Prílohou vyššie
označenej žiadosti Obce Pozdišovce o zápis vlastníckeho práva na základe Delimitačného protokolu je
aj zoznam katastrálnych území a čísiel listov vlastníctva medzi ktorými v tomto zozname je uvedená aj
parcela č. 1XXX/X, ktorá je zapísaná teraz na LV č... Čiže na základe § 2 ods. 2 zákona č. 138/1990
Zb. o majetku obcí, tento zápis bol vykonaný v prospech žalovanej, čo znamená, že od uvedenej doby

a to je od roku 4.7.1991 sa žalovaná stala na základe tohto zákona a to ku dňu účinnosti zákona
SNR č. 138/1990 Zb. vlastníkom týchto nehnuteľností a to ako pozemku predtým v správe Okresného
národnéhovýboruabolzaloženýnovýlistvlastníctvač.992k.ú.Pozdišovce.NáslednevšakPozemkový
úrad v Michalovciach rozhodnutím č. R-1574/93-Dn zo dňa 24.11.1993 vyhovel reštitučnému nárok
právnych predchodcov žalobcov Vojtecha Vöröša a Vilmy Mikiskovej, rod. Vöröšovej a skonštatoval, že
spĺňajú zákonné podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/91 Zb. a v zmysle zákona § 9 ods. 4 tohto

zákona im priznal vlastnícke právo každému v podiele jednej polovice k sporným nehnuteľnostiam, v tom
čase zapísaným v PKV 752 k.ú. Pozdišovce a to vrátane sporných nehnuteľností. Ako vyplýva z obsahu
tohtorozhodnutiatakprávnipredchodcoviažalobcov-reštituentibolioprávnenýmiosobami,ktoréspĺňali
zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ (odňatie bez náhrady) zák. č. 229/1991 Zb. a nie podľa
písm. a/ (prepadnutie majetku) cit. zákona ako to tvrdí žalovaná. Súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalobcov,

pokiaľ ide o námietku žalovanej, že sporné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom reštitučných nárokov
právnych predchodcov žalobcov z dôvodu, že boli vykúpené v roku 1961 rozhodnutím ONV, odborom
pôdohospodárstva, avšak súd poukazuje na to, že v tomto vyššie označenom rozhodnutí sa konštatuje,
že o náhrade za tieto pozemky alebo za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Súd však nemá
za preukázané, že by k realizácií náhrady za túto vykúpenú pôdu malo dôjsť, teda o tejto náhrade

rozhodnuté nebolo. O tomto žiadne dôkazy neboli predložené. Zároveň aj pokiaľ ide o postupovú listinu
zodňa29.12.1951tiežtátonepreukazuje,žebymaloísťkzrealizovaniuvykúpeniatejtopôdyvprospech
Čsl. štátu. Súd však poukazuje na skutočnosť, že existuje právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu,
ktorým bol priznaný reštitučný nárok právnym predchodcom žalobcov, kde reštitučným dôvodom bolo
ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. a podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí sa nemôže stať majetkom obce nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu
účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie. Z obsahu tohto rozhodnutia
pozemkového úradu vyplýva, že oprávnenou osobou v tom čase bolo Poľnohospodárske družstvo
Pozdišovce, čo znamená teda, že na základe toho nemohlo dôjsť na základe zákona č. 138/1991 Zb. k
prechodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na obec, nakoľko bol v tom čase v trvalom užívaní inej

než štátnej organizácie, teda poľnohospodárskeho družstva. Za takéhoto stavu preto žalovaná nemohla
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce ako parcely reg.
CKN do vlastníctva ako majetok štátu na základe delimitačných protokolov. Súd preto vyhovel žalobe
vychádzajúc z právneho názoru, že v prípadoch, ak sa jedná o duplicitné vlastníctvo zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí sa vzťahuje iba na veci, ku ktorým mal Čsl. štát vlastnícke právo. Československý

štát nemohol previesť na právnych nástupcov viac práv ako mal. Nakoľko nebol vlastníkom predmetných
nehnuteľností tak ani nemohol toto právo previesť na iný subjekt (žalovanú) a nadobudnutie vlastníckeho
práva nemohlo nastať ani podľa zákona č. 138/1991 Zb., pretože tento zákon upravoval prechod
vlastníctva v tom prípade, ak vlastníctvo štátu existovalo. Preto majetok fyzických osôb - právnych
predchodcov žalobcov podľa tohto zákona nemohol prejsť do majetku obce z vyššie uvedených dôvodov

a preto súd v celom rozsahu žalobe vyhovel rozhodol tak, že jednak určil, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi parciel reg. E vedené na LV č..šie špecifikované a určil, že žalovaná nie je vlastníčkou
parciel reg. CKN vyššie špecifikovaných vedených na LK. ktoré sú identické so spornými parcelami
reg. EKN, čo bolo preukázané predloženou identifikáciou vyhotovenou Okresným úradom Michalovce,
odborom katastrálnym a čo vyplýva aj z vyššie označeného rozhodnutia o prešetrení údajov, na základe

ktorých bola poznamenaná aj poznámka o hodnovernosti údaju katastra o práve k predmetným sporným
nehnuteľnostiam, z ktorého je zrejmé, že ide o duplicitný zápis.

27. K námietkam žalovanej, že žalobcovia neodstránili nedostatok a to pokiaľ ide o rozsah sporného
vlastníckeho práva, pretože nie je špecifikovaný správne alebo nie je doložená identifikácia parciel, súd

poukazujeznovanavyššieoznačenérozhodnutieOkresnéhoúraduMichalovce,katastrálnehoodboruč.
X-143/2015/Hr zo dňa 9.3.2015, ktorý sa týka prešetrovania duplicitného zápisu sporných nehnuteľností,
kde sám katastrálny odbor konštatuje, že sporné nehnuteľností zapísané ako parcely reg. EKN a CKN
sú identické a že sa jedná o duplicitne vlastníctvo. Zároveň aj z vyššie označenej žalobcami predloženejidentifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Michalovce, katastrálnym jednoznačne vyplýva v
akom rozsahu sa prekrývajú sporné nehnuteľnosti a že v tomto prípade je parcela reg. EKN 1892/1
duplicitná s parcelou reg. T. a parcely registra EKN XXXX a XXXX . a časť parciel XXXX/X a XXXX je

duplicitná s parcelou reg. CKN 1XXX/X. Čo sa týka rozsahu prekrývania sporných nehnuteľností tak táto
skutočnosť vyplýva zo žalobcami predloženej Identifikácie parciel č.j. K1-395/2018 zo dňa 19.3.2018 a
grafického znázornenia vypracovaných OÚ Michalovce, katastrálny (č.l. 316a a 317).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).