Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/394/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5311207367.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. O., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H., I. H. č. XXX, prechodne bytom Y., N. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203, proti
odporcovi: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., I. H. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o. so sídlom Nová Bystrica č. 850,

kancelária: Čadca, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 36 416 525, o uloženie povinnosti odporcovi upustiť a
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva veci, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 11C/148/2011-94 zo dňa 13. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 11C/148/2011-94 zo dňa 13. 02. 2013 návrh v celom rozsahu

zamietol (výrok I.) a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, o ktorej
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok II.).
Svojerozhodnutieodôvodniltým,ženavrhovateľsavpodanomnávrhudomáhal vočiodporcoviuloženia
povinnosti, aby upustil a zdržal sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré konanie
odporcu spočíva v zákaze parkovania motorového vozidla navrhovateľa v garáži bez súpisného čísla,
ktorá nehnuteľnosť je postavená na parc. KN-C č. 3781 o výmere 347 m2 - záhrada, a je evidovaná

na LV č. XXX kat. úz. obce H.. Zároveň žiadal uložiť odporcovi, aby umožnil navrhovateľovi výkon jeho
spoluvlastníckeho práva spočívajúci v parkovaní osobného motorového vozidla navrhovateľa a užívaní
dvojgaráže (bez súpisného čísla), ktorá nehnuteľnosť je postavená na parc. KN-C č. 3781 o výmere 347
m2 - záhrada, ktorá je evidovaná na LV č. XXX kat. úz. obce H., Katastrálny úrad Správy katastra Čadca.
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ a odporca sú súrodenci. V
zmysle výpisu LV č. XXX kat. úz. H., Správy katastra Čadca, obaja sú podielovými spoluvlastníkmi každý

v podiele jednej polovice parc. č. C-KN 3777 o výmere 693 m2 - orná pôda, parc. č. 3781 o výmere 347
m2 - záhrady a parc. č. C-KN 3782 o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj rodinného
domu popisné číslo XXX, stojaceho na parc. C-KN č. 3782. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudli titulom darovacej zmluvy č. RI 15/83-13/83.
Vychádzajúc z ust § 123, § 124, § 126 ods. 1 a § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel okresný
súd k právnemu záveru, že skutkové tvrdenia navrhovateľa nemajú právny základ zistený v rámci

vykonaného dokazovania. Nesporným v konaní zo strany prvostupňového súdu bolo preukázané, že
obaja, navrhovateľ, aj odporca, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na
LV č. XXX kat. úz. H., a to parc. KN-C č. 3777 o výmere 693 m2 - orná pôda, parc. KN-C č. 3781
o výmere 347 m2 - záhrady, parc. KN-C č. 3782 o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a
domu č. XXX postavenom na parc. č. 3782. Uvedené nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve
obochúčastníkovkonania.Predmetnénehnuteľnostinadobudlinazákladedarovacejzmluvyč.RI15/83.

Nesporným v konaní mal preukázaný ten skutkový základ, že asi pred 30. rokmi došlo k postaveniu
drevenej garáže na parcele, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov. Výsluchomnavrhovateľa, aj odporcu okresný súd zistil, že garáž bola stavaná za účelom parkovania motorových
vozidiel navrhovateľa, aj odporcu, pričom odporca tvrdil, že on sám umožnil navrhovateľovi parkovanie v
dvojgaráži, na ktorú materiál si zabezpečil on sám asi rok pred výstavbou drevenej garáže. Svedkovia v

príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania, a to I. I., I. I., Q. O., I. P., X. G. poukázali na to, že garáž bola
stavaná otcom účastníkov konania, navrhovateľom a nebohým bratom K.. Zhodne ich výpoveďou bolo
preukázané, že garáž bola stavaná za účelom parkovania motorových vozidiel, ako navrhovateľa, tak
aj odporcu, teda pre oboch. V konaní naďalej zostala sporná otázka preukázania vlastníckeho práva k
drevenej dvojgaráži, ktorá ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že nie je spojená so zemou pevným

základom, a že sa nejedná o stavbu v právnom slova zmysle. Vyhodnotením svedeckých výpovedí,
ako aj vyjadrení navrhovateľa a odporcu, okresný súd dospel k záveru, že drevená dvojgaráž, ktorá
bola postavená za života právneho predchodcu účastníkov konania, by mala vlastnícky patriť právnemu
predchodcovi, nakoľko táto bola vystavená v čase, kedy obaja účastníci konania neboli podielovými
spoluvlastníkminehnuteľnosti,naktorejgarážbolapostavená.Vzhľadomktejtopodstatnejokolnostisúd
nemohol vyhovieť žalobnému návrhu navrhovateľa, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce

v preukázaní vlastníckeho práva ku garáži v rozsahu ním tvrdenom. Právny inštitút užívania drevenej
garáže nemožno zamieňať s inštitútom vlastníctva, ktoré požíval právnu ochranu v zmysle zákonných
ustanovení § 123 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podporným dôkazom pri právnom zhodnotení
petitu žalobného návrhu navrhovateľa bolo konanie vedené pred Okresným súdom v Čadci pod sp.
zn. 4C/598/97, v rámci ktorého navrhovateľ domáhal sa vo vzťahu k odporcovi zrušenia podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. H. tak, ako aj v súčasnom
období sú vedené na liste vlastníctva, a to práve z dôvodu nezhôd, ktoré medzi účastníkmi konania ako
súrodencami vznikali už v tom období. Medzi uvedenými nehnuteľnosťami, ku ktorým žiadal zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo navrhovateľ, garáž sa nenachádzala, z čoho nepriamo vyplýva aj
fakt, že vlastnícke právo k uvedenej dvojgaráži nebolo ustálené, resp. táto v podielovom spoluvlastníctve

účastníkov konania už v tom období nebola, ani žiadnym spôsobom vlastnícke právo k dvojgaráži
usporiadané nebolo. Sám navrhovateľ v konaní poukázal na to, že daň z dvojgaráže mala byť hradená
práve odporcom, z čoho vyplýva skutočnosť, že ako vlastník sa nesprával.
V konečnom dôsledku poukázal na žalobný petit, ktorý sa súdu javil ako nevykonateľný a neurčitý
v časti, ktorou navrhovateľ žiada uložiť odporcovi upustiť a zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho

práva navrhovateľa vo vzťahu ku garáži bez súpisného čísla. Takéto špecifikovanie oboch petitov súd
charakterizuje ako všeobecné, nie určitým spôsobom vymedzujúce povinnosti vo vzťahu k odporcovi.
V konečnom dôsledku je potrebné špecifikovať právo užívania presne určenej časti nehnuteľnosti. Na
takto ustálenom žalobnom návrhu nemôže byť daný ani naliehavý právny záujem.
V danom prípade okresný súd nezistil nadobudnutie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k

drevenej dvojgaráži zo strany účastníkov konania ani vydržaním, a to aj napriek tej skutočnosti, že
túto užívali po dobu 30 rokov. Predovšetkým oprávnený držiteľ, ktorý sa správa ako vlastník, môže sa
stať vlastníkom až po uplynutí vydržacej lehoty, a na základe právneho titulu, ktorý v danom prípade
absentuje, z titulu užívacieho práva nemožno vychádzať ako z platného právneho úkonu zakladajúceho
vznik vlastníckeho práva k veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p".) v spojení s ust. § 151 ods. 7 O. s. p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie
navrhovateľ a žiadal aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie resp.

zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Tiež žiadal priznať trovy prvostupňového a odvolacieho
konania vo výške 310,46 eur.
Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O. s. p. a v podrobnostiach uviedol, že
súd prvého stupňa v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru, že
drevená dvojgaráž, ktorá bola postavená ešte za života právneho predchodcu účastníkov, by mala

vlastnícky patriť právnemu predchodcovi, nakoľko táto bola postavená v čase kedy obaja účastníci
konania neboli ešte podielovými spoluvlastníkmi parcele, na ktorej bola garáž postavená. Súd prvého
stupňa dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia,
že je spoluvlastníkom garáže. Vytýkal súdu prvého stupňa, že si neujasnil právny režim vlastníckeho
práva vo vzťahu ku garáži, keď konštatuje, že garáž nie je nehnuteľnosťou, pretože nie je spojená

so zemou pevným základom, teda to znamená, že je hnuteľnou vecou. V našom právnom poriadku
však neplatí zásada, že stavba je súčasťou pozemku, vlastník pozemku nemusí byť vlastníkom stavby
a naopak. Neobstojí teda právny názor súdu prvého stupňa, že garáž by mala vlastnícky patriť
právnemu predchodcovi účastníkov, keď bola postavená v čase, keď obaja účastníci neboli eštepodielovými spoluvlastníkmi pozemku. Podľa zistenia okresného súdu garáž bola postavená v rokoch
1979-1980 a dospel pri tom k správnemu skutkovému zisteniu, že garáž postavili spoločne navrhovateľ,
otec účastníkov a brat K. O.. Garáž, s odkazom na stavebný zákon, patrí teda do podielového

spoluvlastníctva navrhovateľa (vec bola vytvorená jej postavením) a preto nie je rozhodujúce či
odporca má spoluvlastnícke právo ku garáži. Navrhovateľovi mala byť poskytnutá ochrana podľa § 126
Občianskeho zákonníka.
Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci nepreukázali, že nadobudli
spoluvlastnícke právo ku garáži vydržaním, pretože netvrdili a ani nepreukázali titul, na základe

ktorého by boli v dobrej viere, že nadobudli garáž do spoluvlastníctva a poukázal na ust § 3 ods.1
a § 5 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva že náš právny poriadok poskytuje ochranu aj proti
neoprávneným zásahom do pokojného stavu. Pritom bolo nepochybne preukázané, že účastníci
spoločne garáž užívali od jej postavenia (1979-1980) do roku 2011, kedy odporca tento pokojný stav
narušil.
Okresnému súdu tiež vytýkal, že žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobný petit sa súdu javil ako

nevykonateľný a neurčitý a že na takomto návrhu nemohol mať navrhovateľ naliehavý právny záujem.
V tejto súvislosti uviedol, že predmetná žaloba je žalobou podľa § 80 písm. b/ O. s. p. a nie podľa §
80 písm. c/ O. s. p. a pokiaľ bola táto neurčitá mal súd postupovať podľa § 43 a nasl. O. s. p. a vyzvať
ho na opravu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods.
1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho, mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ

sa v podanom návrhu domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti, aby upustil a zdržal sa zásahov do
spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré konanie odporcu spočíva v zákaze parkovania motorového
vozidla navrhovateľa v garáži bez súpisného čísla, ktorá nehnuteľnosť je postavená na parc. KN-
C č. 3781 o výmere 347 m2 - záhrada, a je evidovaná na LV č. XXX kat. úz. obce H.. Zároveň
žiadal uložiť odporcovi, aby umožnil navrhovateľovi výkon jeho spoluvlastníckeho práva spočívajúci v

parkovaní osobného motorového vozidla navrhovateľa a užívaní dvojgaráže (bez súpisného čísla), ktorá
nehnuteľnosť je postavená na parc. KN-C č. 3781 o výmere 347 m2 - záhrada, ktorá je evidovaná na
LV č. XXX kat. úz. obce H., Katastrálny úrad Správy katastra Čadca.
Okresný súd svoje zamietavé rozhodnutie založil na tom, že nesporným v konaní mal preukázaný ten
skutkový základ, že asi pred 30-timi rokmi došlo k postaveniu drevenej garáže na parcele, ktorá je v

podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov a výsluchom navrhovateľa, aj odporcu a tiež svedkov
zistil, že garáž bola stavaná za účelom parkovania motorových vozidiel navrhovateľa aj odporcu.
Považoval za spornú otázku preukázania vlastníckeho práva k drevenej dvojgaráži, keď ohliadkou
na mieste samom bolo zistené, že nie je spojená so zemou pevným základom, a že sa nejedná o
stavbu v právnom slova zmysle. Vyhodnotením svedeckých výpovedí, ako aj vyjadrení navrhovateľa a

odporcu, okresný súd dospel k záveru, že drevená dvojgaráž, ktorá bola postavená za života právneho
predchodcu účastníkov konania, by mala vlastnícky patriť právnemu predchodcovi, nakoľko táto bola
vystavená v čase, kedy obaja účastníci konania neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na
ktorej garáž bola postavená. Vzhľadom k tejto podstatnej okolnosti súd nemohol vyhovieť žalobnému
návrhunavrhovateľa,nakoľkoneuniesoldôkaznébremenospočívajúcevpreukázanívlastníckehopráva

ku garáži v rozsahu ním tvrdenom. V ďalšej časti poukázal okresný súd na žalobný petit, ktorý sa mu
javil ako nevykonateľný a neurčitý v časti, ktorou navrhovateľ žiada uložiť odporcovi upustiť a zdržať
sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa vo vzťahu ku garáži bez súpisného čísla. Takéto
špecifikovanie oboch petitov súd charakterizuje ako všeobecné, nie určitým spôsobom vymedzujúce
povinnosti vo vzťahu k odporcovi. V konečnom dôsledku je potrebné špecifikovať právo užívania presne

určenejčastinehnuteľnosti.Nataktoustálenomžalobnomnávrhunemôžebyťdanýaninaliehavýprávny
záujem.Krajský súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že je rozsahmi a dôvodom odvolania viazaný
(§ 212 ods. 1 O. s. p.). Nie je však viazaný tzv. vadami konania ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 205 ods. 2
O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je ale vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (uznesenie
NS SR sp. zn. 2Cdo/143/2008).

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie prvostupňového súdu je postihnuté vadou
tejto povahy, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože odôvodnenie napadnutého
rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. To znamená, že súd rozhodujúci
o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery
musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie musí byť prostriedkom
kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
vdôsledkuopravnéhoprostriedku.Tietopožiadavkyodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa
dostatočným spôsobom nespĺňa, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre
zrušenie veci v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa návrhom domáhal ochrany podľa § 80 písm. b/ O.
s. p. titulom pokojného dlhoročného užívania dvojgaráže, ktorá ako to konštatuje okresný súd bola
nespornestavanávminulostizaúčelomužívaniaobomaúčastníkmi,pričomsúddostatočnýmspôsobom
nevysvetlilprečo vecposudzovalpodľaust.§80písm.c/O.s.p.askúmalnaliehavýprávnyzáujem.Tiež
je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že okresný súd, ktorý až v odôvodnení rozhodnutia (str. 6 rozsudku)

poukázal, že sa mu žalobný petit „javil ako nevykonateľný a neurčitý v časti, ktorou navrhovateľ žiada
uložiť odporcovi upustiť a zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa vo vzťahu ku
garáži bez súpisného čísla. Takéto špecifikovanie oboch petitov súd charakterizoval ako všeobecné, nie
určitým spôsobom vymedzujúce povinnosti vo vzťahu k odporcovi. V konečnom dôsledku je potrebné
špecifikovať právo užívania presne určenej časti nehnuteľnosti", mal postupovať podľa ust. § 43 ods.

1, 2 O. s. p., podľa ktorého, sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo

nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené
v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie
odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal a v prípade nesplnenia výzvy mal takéto podanie okresný súd odmietnuť

a nie o žalobe konať a vydať meritórne rozhodnutie.
Keďže konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, je postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá
malazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§221ods.1písm.h/O.s.p.)odvolacísúdrozhodnutie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu (nepreskúmateľnosť),
nezaoberal sa opodstatnenosťou ďalších dôvodov odvolania.

V novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .