Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203954
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120203954.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XX, B., prechodne bytom Z. XX, B., právne zastúpená: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka,

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 13,
Žilina a otec - E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. S. XX, B., toho času bytom E. XX, B., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232
075, o zníženie vyživovacej povinnosti otca, v štádiu konania o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9P/64/2020-575 z 18. decembra
2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na mal. C. (ďalej aj „maloletý") zo sumy 400
eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Otec podal na návrh nariadenie neodkladného opatrenia
spolu s návrhom vo veci samej, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti naposledy

určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/102/2016-56 z 22.08.2016. Týmto rozsudkom bola
schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti
vo výške 400 eur mesačne. Vychádzajúc z ustanovení Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP") a Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), ktoré sú citované v bode 4. odôvodnenia
písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia, okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Konštatoval, že u otca nebola preukázaná

výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otcov preukázaný príjem v čase
uzatvárania rodičovskej dohody predstavoval sumu cca 650 eur mesačne, v súčasnosti je jeho príjem
podľa vlastných tvrdení cca 1.200 eur mesačne v hrubom, pričom aktuálne je zamestnaný u svojej
matky B. L.. Ak sa otec zaviazal prispievať výživným vo výške 400 eur mesačne na maloletého v
roku 2016, zrejmé bol schopný platiť výživné v takejto výške a mal by ho byť schopný platiť ho aj v
súčasnosti. Tvrdenia otca o formálnosti uvedenej sumy považoval za irelevantné, a to s prihliadnutím

na skutočnosť, že je povinnosťou každého rodiča korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol
plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Na základe uvedeného okresný súd mal za to,
že neexistuje dôvod ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu tým, že nariadi neodkladné
opatrenie a z toho dôvodu návrh otca zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací

súd uznesenie okresného súdu zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v
celom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnealebo neúplne zistil skutočný stav veci, a tak dospel k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu.
Otec poukazoval na to, že návrh na zníženie výživného, ktorého súčasťou je aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnil predovšetkým tým, že k určeniu predmetného výživného vo výške

400 eur došlo v čase, kedy s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti a on zo svojho príjmu
hradil všetky výdavky domácnosti a rodiny, pričom matka bola len poberateľkou rodičovského príspevku.
Na naliehanie matky súhlasil s určením výživného vo výške 400 eur. Súd prvej inštancie sám vykonal
dokazovanie v tom smere, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody dosahoval čistú mzdu v spoločnosti
LEŠENIE SK, s.r.o. za mesiac 05/2016 vo výške 669,09 eur a mesiac 06/2016 vo výške 642,12 eur.

V čase rozhodovania súdu bol maloletý vo veku 2 roky a 5 mesiacov. Skutočnosť, že medzi rodičmi
išlo len „formálne" rozhodnutie je preukázané a odôvodnené tým, že by nikdy nemohol dobrovoľne pri
takejto výške príjmu súhlasiť s určením výživného vo výške zhruba 2/3 svojho príjmu. Rovnako výška
výživného vo výške 400 eur nezodpovedá ani potrebám maloletého. Počas následného obdobia od
12/2016 bol maloletý do letných mesiacov roku 2018 s výnimkou pár mesiacov, kedy obnovili s matkou
maloletéhospolužitie,výlučnevjehostarostlivostiazabezpečovalvšetkyjehopotreby,výchovuavýživu.

Od obdobia letných mesiacov 2018 až do začiatku roku 2020 bol maloletý v striedavej starostlivosti
oboch rodičov, ktorí rovnakým dielom zabezpečovali jeho potreby a starostlivosť. Komunikácia s matkou
maloletého začala byť od roku 2020 problematická, dohody s otcom nedodržiavala a stále ich menila,
preto sa domáhal návrhom z 20.03.2020 o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, ktoré konanie
nie je právoplatne skončené. Od 02/2018 je zamestnaný vo firme B. L. - B. - Sport, Kvačalova 6, Žilina

a v súčasnosti je jeho čistý príjem cca 300 eur mesačne, pričom je zamestnaný na 4 hodiny denne, a
to aj s poukazom na predchádzajúcu celodennú a výlučnú starostlivosť o maloletého, okrem toho sa
snaží privyrobiť si brigádnickou činnosťou mesačne 100 - 200 eur. Informácia, ktorá vyplýva zo správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, že dosahuje príjem cca 1.200 eur nie je pravdivá a asi
nesprávne uviedol kolíznej opatrovníčke pri prešetrení pomerov, že poberá príjem v takejto výške. Išlo

len o jednorázový príjem vo výške cca 880 eur v čistom, kedy firma, u ktorej je zamestnaný, dostala
veľkú zákazku na šitie rúšok. Za nepravdivé označil tvrdenie matky, že táto znášala všetky náklady na
maloletého, pretože ten dlhé obdobie jednak nebol v jej osobnej starostlivosti a jednak matka bola na
materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a trvalejšie zamestnanie si našla až v roku
2018. Jeho aktuálny príjem mu neumožňuje hradiť určené výživné, ktoré pre neho už od začiatku jeho

určenia bolo likvidačné. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že jeho návrh nie je dôvodný. Tento bol
dôvodný už od nasledujúcich dní po jeho určení súdom, nakoľko už koncom roku 2016 prevzal úplnú
starostlivosť o maloletého, a to až do polovice roku 2018, kedy sa zmenili okolnosti starostlivosti a rodičia
ju zabezpečili striedavo. Zmena pomerov na jeho strane je tak zásadná, že odôvodňuje mimoriadne
zníženie výživného, pretože vzhľadom na svoj príjem nemôže už viac korigovať svoje výdavky. V

závere odvolania otec uviedol, že nárok na zníženie výživného je osvedčený a existujú tak predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia ako okamžitej procesnej ochrany pred možnými nepriaznivými
následkami, ktoré sú pre neho likvidačné.

3. Keďže návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, v zmysle § 331 ods. 1

CSP ho súd prvej inštancie nedoručoval okrem otca ostatným účastníkom konania, odvolací súd preto
postupom podľa § 329 ods. 1 CSP predmetné uznesenie spolu s odvolaním otca doručoval matke
prostredníctvom jej právnej zástupkyne s tým, že táto mala možnosť sa k nemu vyjadriť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa s napadnutým uznesením stotožňuje, pretože otec

nepreukázal dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Uviedla, že pôvodné rozhodnutie
o výživnom nebolo formálne a nestotožnila sa ani s jeho tvrdením, že v konaní predložil množstvo
pokladničných ústrižkov preukazujúcich platby v prospech maloletého. K dôvodu výšky výživného,
ktorým mal byť nástup do škôlky SOVIČKA doplnila, že sám otec uviedol, že s nástupom maloletého do
škôlky nesúhlasí. Nie je teda pravdivé jeho tvrdenie, že práve pre túto škôlku sa dohodol na výživnom v

sume 400 eur. Vo vzťahu k poštovým poukazom na úhradu 50 eur z konca roku 2020 uviedla, že jej boli
zasielané na adresu trvalého pobytu a neboli jej doručené, pretože sa zdržiavala na inej adrese, napriek
tomu, že otec vedel, na akej adrese sa zdržiava, pretože si na nej vyzdvihoval maloletého. Za nepravdivé
označila tvrdenia otca, že pri uzatváraní rodičovskej dohody bol pod nátlakom a bez právneho vedomia.
Rovnako spochybnila tvrdenia otca, že maloletý bol v jeho výlučnej starostlivosti od decembra 2016 do

leta 2018. Vysvetlila, že maloletý bol v starostlivosti otca od decembra 2017 do mája 2018, kedy jej
maloletého odmietol odovzdať. Práve do tohto obdobia napokon spadajú aj otcom predložené doklady
o platbách za stravu v škôlke. Potvrdila, že bola na materskej a rodičovskej dovolenke v dôsledku čoho
mala nižšie príjmy, ale po rodičovskej dovolenke riadne pracovala a nielen brigádnicky. Za nepravdivéoznačila tvrdenie otca, že by sa na nákladoch maloletého podieľali každý v 1/2, výdavky na maloletého
uhrádza výhradne ona. Od maloletého sa dozvedela, že otec v súčasnosti pracuje v Nemecku a je
zjavné, že z výkonu tejto činnosti má príjem, ktorý neuviedol. Informácia o tom, že disponuje príjmom vo

výške 1.200 eur, ktorú uviedol pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline je tak pravdivá.
S jeho tvrdením, že išlo iba o príjem za mesiac december 2020 nekorešponduje potvrdenie o príjme, z
ktorého vyplýva, že za mesiac október 2020 mal mzdu 888,05 eur. Táto musela byť splatná najneskôr do
konca novembra 2020, s decembrom tak nemala nič spoločné. Nesúhlasila s názorom otca, že osvedčil
podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného neodkladným opatrením. V konaní

bola osvedčená jediná podstatná skutočnosť, a to že náklady maloletého od posledného rozhodovania
o výživnom za posledné 4 roky s jeho vekom vzrástli. V konaní sa zatiaľ osvedčila skutočnosť, že príjem
otca narástol. Ak je pravdivé tvrdenie, že sa jeho príjem znížil, toto zníženie je neodôvodnené, otec ani
netvrdil, že by sa jeho príjem znížil napr. pre nepriaznivý zdravotný stav alebo pre iný podstatný dôvod.

5. V zmysle čl. 7 veta druhá Základných princípov Civilného mimosporového poriadku v záujme

hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, môže súd
upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd predmetné vyjadrenie matky nezasielal na vyjadrenie otcovi, a to z
dôvodu, že v tomto vyjadrení matka neuvádzala žiadne nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o
nariadení neodkladného opatrenia. Keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

a o nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo v záujme hospodárnosti konania rozhodnúť
neodkladne, odvolací súd upustil od doručovania predmetného vyjadrenia matky otcovi a s tým
súvisiacim predlžovaním lehoty na jeho rozhodnutie, keď je nepochybné, že bol podaný aj návrh vo veci
samej a rozhodovanie o ňom by sa z tohto dôvodu predlžovalo.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa
§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny
potvrdil.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia

nie je vykonávané dokazovanie, ale prostredníctvom označených dôkazov súd zisťuje (osvedčuje)
najvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodovanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia pravdepodobné. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že účelom
neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou jeho nariadenia je

osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka
bezprostredne ohrozené. Účastník - v tomto prípade maloleté dieťa, musí byť v situácii, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010). Vychádzajúc
z účelu inštitútu neodkladného opatrenia a vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 329 ods. 1 CSP)
je nepochybné, že neodkladné opatrenie môže upravovať pomery účastníkov do budúcnosti, preto pri

posúdení existencie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné prihliadať na skutočnosti,
ktoré existujú v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení.

11. Otec v rámci podaného návrhu vo veci samej, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti vo
vzťahu k maloletému a následne aj v podanom odvolaní vo vzťahu k potrebe nariadenia neodkladného

opatrenia uvádzal okolnosti existujúce v čase predchádzajúceho rozhodovania o jeho vyživovacej
povinnosti, ktoré mali podľa jeho názoru vplyv na to, že pristúpil k rodičovskej dohode, ktorá bola
schválená súdom. Následne poukazoval na to, v akom rozsahu a akým spôsobom bola plnená
vyživovacia povinnosť jeho a matky maloletého a v akom rozsahu bola riešená osobná starostlivosť omaloletého každým z rodičov. Uvedené skutočnosti však nie sú okolnosťami významnými pre posúdenie
dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú
dôvody, pre ktoré by súd okamžite mal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by bola znížená doteraz

určená vyživovacia povinnosť otca. Tento neposkytol súdu žiadne také tvrdenia a tieto neosvedčil,
ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia. Otec netvrdil a ani
nepreukázal, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
maloletému na jeho strane došlo k takej zmene pomerov, ktorá si neodkladne vyžaduje rozhodnutie
o zmene výšky vyživovacej povinnosti predtým než bude o tejto rozhodnuté po riadnom vykonaní

dokazovania rozhodnutím vo veci samej. Všetky skutočnosti, ktoré otec popisoval ako v podanom
návrhu tak aj v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú
skutočnosťami, ktoré je nutné vyhodnotiť a preskúmať v rámci meritórneho rozhodovania o možnosti
zníženia vyživovacej povinnosti otca. Tieto skutočnosti už len z časového hľadiska, nie sú náhle
vzniknuté okolnosti, ktoré by viedli otca k nutnosti podať návrh na neodkladné opatrenie, je zrejmé, že
nebola osvedčená nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v otcom žiadanom obsahu.

12. Krajský súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a toto potvrdil.

13. O trovách tejto časti konania nerozhodoval, nakoľko o trovách konania rozhoduje súd v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)