Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112010808
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4112010808.10

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a z prísediacich
Márie Lukačkovej a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci obžalovaného W. M., pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 25. mája
2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. M. T. W. T. L. , narodený XX.XX.XXXX O. I.,
trvale bytom Y. I. Ž., O. I. Ž. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2001 do 19.02.2011 opakovane, vždy pod vplyvom alkoholu,
fyzicky a psychicky týral svoju manželku W. M. tým spôsobom, že ju počas tejto doby fyzicky napádal,
prvý krát v roku 2001 tak, že ju niekoľkokrát udrel päsťami do horných končatín, následkom čoho W.
M. spadla na zem, kde ju niekoľkokrát kopal do oblasti brucha a nôh, zároveň jej vulgárne nadával,
pričom sa jej vyhrážal, že ak niekomu o tom povie, všetkých ich postrieľa, taktiež ju počas tohto obdobia

opätovne fyzicky napadol z dôvodu, že mu W. M. odmietla dať peniaze na alkohol, ktoré potrebovala na
autobus do zamestnania a na lieky pre jej syna, pričom jej vulgárne nadával, začal ju udierať päsťami do
oblasti celého tela, taktiež počas uvedeného obdobia ju ešte minimálne päťkrát fyzicky napadol a to vždy
pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke kvôli alkoholu a z dôvodu, že mu odmietla dať peniaze,
pričom ju búchal päsťami do oblasti pliec, taktiež počas uvedenej doby psychicky týral svoju manželku
W. M. tým spôsobom, že neustále sledoval jej príchody z práce, pričom keď sa oneskorila s príchodom

domov, stál vo vchodových dverách do domu a vulgárne jej nadával, zakazoval jej navštevovať svoju
matku, bezdôvodne ju ponižoval tým, že jej denne bezdôvodne vulgárne nadával, citovo ju vydieral tým,
že keď ju fyzicky napadol alebo ju vulgárne ponižoval, sa jej vyhrážal, že keď od neho odíde, tak zastrelí
ju aj ich syna a potom sa zabije, čím svojim konaním tiež vzbudzoval u nej obavu o jej život a zdravie ako
aj o život a zdravie ich spoločného syna X. M., pričom W. M. toto jeho konanie voči jej osobe pociťovala
ako ťažké príkorie.

t e d a :

týral blízku osou spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strach a stresu, citovým
vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a spáchal uvedený čin

závažnejším spôsobom konania - pod dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, postupom podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu,
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa§51odsek4písmenoe)Trestnéhozákona,vrámcipovoleniapodmienečnéhoodkladu,povinnosť
spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej W. M., narodenej XX.XX.XXXX v E. W., trvale

bytom O. nad E. XXX.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona obžalovaný, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný
strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 2 Pv 215/2011 podanej na Okresný
súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 02.07.2012, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému W. M. a na
hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2013 a dňa 25.05.2021 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
W. M., výsluchom svedkyne - poškodenej W. M., výsluchom znalkyne B.. E. Z., konfrontáciou medzi
obžalovaným W. M. a poškodenou W. M. a prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Obžalovaný W. M. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2013 vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania skutku a vypovedal, že manželstvo uzavrel v roku 1999 a zhodnotil ho ako veľmi
dobré, s manželkou sa ľúbili. Začalo to, keď začali prerábať rodičovský dom, tešili sa, že tam pôjdu
bývať spolu a potom zistil, že manželka má priateľa, zatajovalo ho, hovorili mu to priatelia a rodina.

Dozvedel sa to asi tri roky dozadu. Rozviedli sa v roku 2011. Obžalovaný uviedol, že ich manželstvo
bolo harmonické až do rozvodu, dobre spolu vychádzali. Pracovali spolu s manželkou v K. až do jeho
úrazu. Obžalovaný uviedol, že alkoholické nápoje požíval len cez sviatky, bol na protialkoholickej liečbe
a liečil sa u psychiatra. Ďalej uviedol, že s manželkou sa pravidelne hádali, hádky počuli ostatní členovia
rodiny, manželka naňho kričala, lebo bol nezamestnaný a kripel. Manželke sa nikdy nevyhrážal, mohla

chodiť kam chcela.

Svedkyňa - poškodená W. M. (ďalej len ,,poškodená“) na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2013
vypovedala, že manželstvo uzavreli v roku 1999, v tom roku sa im narodil syn. Keď mal syn jeden a
pol roka, poškodená musela ísť do práce, pretože obžalovaný bol nezamestnaný a vyhodili ho z práce,

pretože pil a vtedy sa to začalo, začal ju biť, každú chvíľku jej telefonoval a zisťoval, kde bola, keď sa
oneskorila, začal ju sledovať. Bývali u jeho rodičov v dome, kde bývala aj jeho sestra s mužom a jeho
slobodný brat. Nemohla chodiť ani k rodičom, aj syn X., keď mu skôr skončila škola a išiel pozrieť starých
rodičov, musel mu klamať, že nebol pozrieť starých rodičov. Sťažovala sa, že obžalovaný robil dlžoby po
dedine, chodil si kupovať víno po susedoch a keď nastúpil do K., tak ho často poslala domov, lebo vždy

jej dali vedieť, že budú dávať fúkať, lebo mal vypité. Tvrdila, že obžalovaný ju neustále podceňoval a
vulgárne jej nadával. Poškodená uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napadol asi 5-6 krát, väčšinou to bolo
psychické napádanie, vyhrážal sa, že keď odíde, tak ich postrieľa, poškodená mala strach, že to urobí.

Súd postupom podľa § 271 Trestného poriadku s poukazom na § 125 Trestného poriadku vykonal

konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou, pri ktorej poškodená tvárou v tvár obžalovanémuuviedla, že počas manželstva sa správal zle, neustále ju podceňoval, urážal a bil. Sledoval jej príchody,
nedovolil jej chodiť na návštevu k mame, nemala žiadnu kamarátku, nemohla chodiť s kamarátkami na
kávu, tak ako ostatné dievčatá. Uviedla, že ju fyzicky napádal, vyhrážal sa, že ich postrieľa, a že sa

obesí, keď ona od neho odíde. Obžalovaný uviedol, že to nebola pravda, že si poškodená vymýšľala.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
B.. E. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2013 predniesla závery znaleckého posudku č. 19/2011,
a teda, že intelektová výkonnosť poškodenej je hlboko podpriemerná, jej osobnosť je jednoduchá,

sociálne a emočne nezrelá a labilná so sklonmi k úzkostným reakciám s podozrievavosťou. U
poškodenej bola prítomná tlmená agresivita, ktorá pri nahromadení hrozí nekontrolovaným výbuchom,
tiež u poškodenej zistila snahy o sociálny kontakt a prispôsobenie sa a zľahčujúci vzťah k druhému
pohlaviu. V prežívaní znalkyňa zistila resentiment (pocity pokory, poníženia a beznádeje). V štruktúre
osobnosti poškodenej nebola nájdená B. M.. U poškodenej vyhodnotila, že táto je schopná správne
vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej

a špecifickej vierohodnosti, teda zo psychologického hľadiska ich možno považovať za vierohodné.
Správanie obžalovaného popísané poškodenou znalkyňa zhodnotila ako tyranizujúce, avšak vďaka
osobnostnej výbave poškodenej sa u nej nevyvinul syndróm týranej osoby, pretože počas celého
manželstva sa aktívne dokázala brániť pred dôsledkami správania manžela. Fyzické násilie tak ako ho
popísala poškodená bolo hrubé a necitlivé, správanie s hrubým stupňom necitlivosti vždy spôsobuje

ťažké príkorie, teda existoval predpoklad, že ho tak pociťovala aj poškodená. Znalkyňa na hlavnom
pojednávanívypozorovala,žeobžalovanýmaltypicképrejavypoškodeniamozgu,akoježutiepery,žutie
jazyka. Keďže obžalovaný neprekonal žiadnu mozgovú príhodu a nemal žiadne nádorové ochorenie,
ani úraz mozgu, predpokladala, že išlo o prejavy z dôvodu požívania alkoholu. Znalkyňa u poškodenej
zaznamenala subdepresívne nálady, to, čo prežila, ovplyvní jej budúci život.

Trestné stíhanie proti obžalovanému bolo uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/82/2012 zo
dňa 13.09.2013, právoplatným dňa 24.09.2013 podľa § 290 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom
§ 228 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku prerušené, pretože obžalovaného nebolo možné pre
ťažkú chorobu znalecky preukázanú postaviť pred súd (obžalovaný trpel alkoholovou hepatitídou stp.

Kortikoterapii s prejavom hepatálneho zlyhania, ACLF, hepatorenálnym syndrómom II. St., cirhózou
pečene, ochorením pažeráka, obličiek, mozgu, žalúdka, poruchami zrážania krvi, chudokrvnosťou,
tvorbou ascitu/tekutiny v dutine brušnej).

Súd uznesením zo dňa 01.12.2020 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

1Tos/138/2020 zo dňa 14.01.2021 rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní a vo veci nariadil termín
hlavného pojednávania na deň 25.05.2021, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu
vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení, že súdom
prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,

okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom urobil vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že
takéto vyhlásenie obžalovaného bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež

z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
d) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo
dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby,
v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie

iba pokiaľ išlo o výrok o treste, náhrade škody a o ochrannom opatrení. Súd o prijatí takéhoto vyhlásenia
obžalovaného v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní rozhodol, pretože mal za to, že takýto
postup Trestný poriadok nevylučuje a je možné, rozhodnúť o prijatí vyhlásenia obžalovaného o nepopretí
spáchania skutku aj v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecké posudky:

- W.. O. M. F. W.. Z. M., znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 12
a 13/2012, zo záverov ktorého súd zistil, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, znalci u nehozistili abúzus alkoholu bez splnenia kritérií závislostí od alkoholu. Zistený abúzus nemal forenzne
významný vplyv na rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti obžalovaného, obžalovaný mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie aj ovládať. Pobyt

obžalovanéhonaslobodenebolzpsychiatrickéhohľadiskanebezpečný,znalcinenavrhliuložiťochranné
protialkoholické liečenie. U obžalovaného nešlo o chorobný sklon k požívaniu alkoholických nápojov.

- W.. E. M., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína č. 4/2013, z ktorého
vyplývalo, že obžalovaný trpí pokročilým ochorením, nevyliečiteľným a vzhľadom na rozsah ochorení

bolo možné očakávať zhoršenie zdravotného stavu. Obžalovaný je imobilný na lôžku, na odborné
vyšetrenia chodí sanitkou, nemôže sa bez rizika bezprostredného ohrozenia jeho života alebo vážneho
zhoršenia jeho zdravotného stavu zúčastňovať na hlavných pojednávaniach. Z doplnenia znaleckého
posudku č. 4/2013 zo dňa 06.09.2013 vyplývalo, že obžalovaný trpí diagnózami, ktoré sú nevyliečiteľné,
zdravotný stav sa zhoršoval, táto skutočnosť bola dôvodom na prerušenie trestného stíhania. Základnou
príčinou týchto ochorení bola chronická konzumácia alkoholických nápojov. Z doplnenia č. 1/2017 zo

dňa 06.01.2017 vyplývalo, že naďalej trvali dôvody prerušenia trestného stíhania. Z doplnenia č. 2/2017
zo dňa 21.09.2017 vyplývalo, že vzhľadom na stabilizáciu zdravotného stavu bol obžalovaný schopný
zúčastňovať sa na hlavných pojednávaniach na Okresnom súde Nitra. Z doplnenia č. 2/2018 zo dňa
21.04.2018 súd zistil, že obžalovaný vzhľadom na aktuálny zdravotný stav nebol schopný zúčastňovať
sa na pojednávaniach súdu.

- W.. X. Z., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gastroenterológia, interná medicína
č. 8/2020, vyplývalo, že zdravotný stav obžalovaného je stabilizovaný a kompenzovaný, z hľadiska
pečeňového ochorenia, ale s permanentným ireverzibilným ortopedickým pohybovým deficitom, na ktorý
je obžalovaný primerane adaptovaný. Znalec uviedol, že je nepravdepodobné zlepšenie zdravotného

stavu obžalovaného, skôr naopak, predpokladal jeho zhoršenie. Znalec jednoznačne skonštatoval,
že zdravotný stav obžalovaného sa v priebehu ostatných dvoch rokov natoľko zlepšil, že je schopný
zúčastňovať sa na úkonoch súdu bez rizika bezprostredného ohrozenia života v súvislosti s jeho
diagnózami alebo vážneho zhoršenia jeho zdravotného stavu.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Nitra, pracovisko O. zo dňa 20.11.2017 vyplývalo,
že S. M. od 01.07.2013 poberala opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný
obžalovanému. Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 13.09.2016 súd zistil, že výsledná miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u obžalovaného bola 75 %, a teda invalidita v dôsledku
choroby trvala. Obžalovaný bol uznaný invalidným pre fibrózu a cirhózu pečene a neskoré následky

poranení dolnej končatiny. Lekárske správy dokumentovali vývoj zdravotného stavu obžalovaného.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný v konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/105/2011, kde bol trestným rozkazom vydaným dňa 13.09.2011,
právoplatným dňa 29.09.2011 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1

Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči poškodenej a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. Odsúdenie sa považuje
za zahladené. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zo dňa 24.05.2021 a z
výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 24.05.2012 vyplývalo, že obžalovaný nebol
riešený za žiadny priestupok. Z lustrácie STA a z lustrácie Generálnej prokuratúry zo dňa 24.05.2021

vyplývalo, že proti obžalovanému boli vedené dve trestné konania na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
21T/105/2011 a predmetné trestné konanie.

Obžalovaný k osobným, rodinným a majetkovým pomerom vypovedal, že sa cíti zle, väčšinou je na
posteli, kde vykonáva hygienu aj toaletu, chodieva na pravidelné lekárske prehliadky k hepatológovi.

Najväčšie problémy mu robí pohyb, k úrazu ľavej nohy došlo ešte pred týmto prípadom, odkedy mal úraz
abstinuje. S bývalou manželkou sa nestretáva, syn za ním chodieva, má 21 rokov, pracuje a pomáha
mu. V záverečnej reči ľutoval svoje konanie.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa

nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa

na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom

spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

V danom prípade súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, nakoľko vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku súd považoval za priznanie sa k spáchanému

trestnému činu (§ 257 odsek 4 Trestného poriadku) a obžalovaný spáchanie skutku v záverečnej reči aj
oľutoval. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

V uvedenom prípade bol druh trestu určený ustanovením § 208 odsek 2 Trestného zákona (účinného
v čase spáchania skutku), teda trest odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov. S prihliadnutím na

prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu podľa
§ 38 odsek 3 Trestného zákona, teda vychádzal z trestnej sadzby sedem rokov až dvanásť rokov a štyri
mesiace.

Súddoúvahovýmereadruhutrestupoňalnielenvyššieuvádzané,aleajsamotnúosobuobžalovaného,

jeho osobné pomery, možnosť jeho nápravy a prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad
okolnosťami priťažujúcimi, postoj obžalovaného ku skutku a dospel tak k presvedčeniu, že v danom
prípade boli splnené všetky materiálne zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1
Trestného zákona, teda pre aplikáciu generálnej klauzuly mimoriadneho zníženia trestu, ktorými sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, a to

vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide
teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré
je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V predmetnej veci sa vyskytli také výnimočné
okolnosti spočívajúce v osobných pomeroch obžalovaného, že by ukladanie trestu odňatia slobody v
rámci trestnej sadzby v rozmedzí sedem rokov až dvanásť rokov a štyri mesiace bolo pre obžalovaného

neprimerane prísne až likvidačné, a účel trestu preto bolo možno dosiahnuť uložením trestu kratšieho
trvania. V tejto súvislosti súd poukázal na doposiaľ vykonané dokazovanie ako i na dôvody hodné
osobitného zreteľa, poukazujúc najmä na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného popísaný
nielen v lekárskych správach od lekárov, ale aj na všetky znalecké posudky, ktoré zhodnotili zdravotný
stav obžalovaného ako vážny, ťažký a neliečiteľný, obžalovaný je dlhodobo invalidný pre chorobu

pečeneťažkéhostupňa(fibrózaacirhózapečene)aprenásledkyporaneniadolnejkončatiny(zlomenina
stehnovej kosti), v dôsledku čoho je imobilný, pohybuje sa pomocou invalidného vozíka a je odkázaný
na pomoc a starostlivosť inej osoby (platná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozumie
mimoriadnymi okolnosťami páchateľa napr. aj vážnu chorobu obžalovaného). Súd preto nepovažoval
uloženie trestu v rámci základnej trestnej sadzby za úmerné, za humánne a za nevyhnutné na splnenie

účelu trestu v zmysle Trestného zákona.

Pri posudzovaní odôvodnenosti aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu § 39 odsek 1 Trestného
zákona súd prihliadol aj na neexistenciu priťažujúcich okolností, a tiež na dobu medzi konanímobžalovaného a vyhlásením konečného rozhodnutia. Bolo nesporné, že v danom prípade doba medzi
konaním obžalovaného a vyhlásením konečného rozhodnutia mala bezprostredný vplyv aj na účel
trestu, ktorý má byť uložením trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim časovým odstupom od spáchania

trestného činu sa oslabuje jednak prvok individuálny, rovnako však aj generálna prevencia. Ak doba od
spáchania trestného činu nedosahuje zákonnú premlčaciu dobu, prichádza do úvahy len jej premietnutie
do miernejšieho trestu využitím § 39 Trestného zákona. Aplikujúc túto zásadu na posudzovaný prípad
bolo zrejmé, že trestné stíhanie obžalovaného bolo začaté dňa 30.03.2011 za skutky spáchané v období
od apríla 2001 do 19.02.2011. Súd preto aj na základe uvedeného pristúpil k uplatneniu zmierňovacieho

inštitútu podľa § 39 odsek 1 a odsek 3 Trestného zákona a uložil obžalovanému podmienečný trest
odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou na tri roky so súčasným nariadením probačného
dohľadu nad správaním obžalovaného. S prihliadnutím na závery psychiatrického znaleckého posudku
súdobžalovanémuuložilajobmedzeniespočívajúcevzákazepožívaniaalkoholickýchnápojov.Zároveň
súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej W..

Záverom súd vyhodnotil, že aj trest kratšieho trvania bude z hľadiska proporcionality ukladania
trestov dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného
zákona, teda bude dostatočný tak na jeho nápravu, bude dostatočný na odradenie iných od páchania
takejto trestnej činnosti, čím v konečnom dôsledku dôjde k zabezpečeniu tzv. konečného účelu
trestu spočívajúceho v ochrane spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Súd ďalej pri aplikácii

zmierňovacieho ustanovenia, vychádzal tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016, ktoré
konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4) Trestného zákona, tak aj v prípade uznania
viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), je možné
mimoriadne znížiť trest na rovnakom princípe, a to aj pri kvalifikovaných skutkových podstatách.

Takto uložený trest súd považoval za spravodlivý, okolnostiam prípadu aj primeraný, uložený v súlade
so zákonnými ustanoveniami, zohľadňujúci charakter trestnej činnosti a osobu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.