Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. august 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010308
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4419010308.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaných O.. O. L. a spol, pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 spolupáchateľstvom
podľa§20Trestnéhozákona,nazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryNovéZámkysp.zn.
2Pv/98/16/4404 z 10.05.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 18.08.2021
takto

r o z h o d o l :

1. obžalovaný O.. O. L. narodený XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom C. P. č. XX

2. obžalovaný O. Z. narodený XX.XX.XXXX v G., trvale
bytom N., G. č. XX

s ú v i n n í, ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou neskoršej kúpy a v úmysle získať finančné
prostriedky, dňa 18.08.2014 v S. uzatvorili ako konatelia spoločnosti K., s.r.o. Z., Zmluvu o prenájme
nehnuteľného a hnuteľného majetku s M. F., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
S., Z. ulica 9, predmetom ktorej bol nájom areálu štrkoviska v katastrálnom území S., a to štrkoviska a
priľahlých nehnuteľností, vedených aj na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec S. a hnuteľný majetok-
autožeriav značky IFA, typ ADK 70, žltej farby, nezisteného výrobného čísla, bez technického preukazu a

evidenčného čísla, nakladač značky UNC typ 151 CS, výrobného čísla 020 88/0 zelenej farby, vojenská
elektrocentrála 30 KW, značky BAZ, výrobného čísla 7789, pásový bager značky Eder, typ 404 RLC,
výrobného čísla 004585, 2 vojenské maringotky na kolesách a plavidlo - drapákový bager značky FS-
YOWA, reg. č. 3861, osvedč. č. 1464, s dobou nájmu do 31.03.2015, pričom za užívanie predmetu
nájmu sa zaviazali platiť nájomné vo výške 3.000,00 € mesačne, ktoré už v čase podpisu zmluvy nemali
v úmysle zaplatiť, v presne nezistený deň v období od 09.09.2014 do 25.09.2014 pracovné stroje:
autožeriav značky IFA, typ ADK 70, žltej farby, nezisteného výrobného čísla, bez technického preukazu

a evidenčného čísla, nakladač značky UNC typ 151 CS, výrobného čísla 020 88/0 zelenej farby, pásový
bager značky EDER, typ 404 RLC, výrobného čísla 004585, postupne odviezli z areálu štrkoviska pod
zámienkou renovácie a ďalšieho prenájmu autožeriav značky IFA, typ ADK 70, žltej farby, nezisteného
výrobného čísla, bez technického preukazu a evidenčného čísla odviezli na spracovanie do kovošrotu
O., s.r.o. S. XX, C., a nakladač UNC a pásový bager na neznáme miesto, čím poškodeným M. F., nar.
XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S., Z. ulica č. 9, spôsobili škodu na pracovných
strojoch vo výške 14.640,00 €,

t e d aspoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 01.05.2015 ( ďalej
len „ Trestný zákon“) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaní O.. O. L. a O. Z., každý z nich:

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá .

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodeným M. F. , nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom S., Z.

ulica č. X škodu vo výške 14.640,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodení M. F., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar.
XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom S., Z. ulica č. 9, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 10.05.2019 pod sp.zn. 2Pv/98/16/4404
obžalobu na obvinených O.. O. L. a O. Z. pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou neskoršej kúpy a v úmysle získať finančné
prostriedky, dňa 18.08.2014 v S. uzatvorili ako konatelia spoločnosti K., s.r.o. Z., Zmluvu o prenájme
nehnuteľného a hnuteľného majetku s M. F., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
S., Z. ulica 9, predmetom ktorej bol nájom areálu štrkoviska , nehnuteľnosti uvedené na LV.č. 3419 a LV

č. 4082 a hnuteľný majetok, a to autožeriav značky IFA, typ ADK 70, žltej farby, nezisteného výrobného
čísla, bez technického preukazu a evidenčného čísla, nakladač značky UNC typ 151 CS, výrobného
čísla 020 88/0 zelenej farby, vojenská elektrocentrála 30 KW, značky BAZ, výrobného čísla 7789, pásový
bagerznačkyEder,typ404RLC,výrobnéhočísla004585,2vojenskémaringotkynakolesáchaplavidlo-
drapákový bager značky FS-YOWA, reg. č. 3861, osvedč. č. 1464, s dobou nájmu do 31.03.2015, pričom

za užívanie predmetu nájmu sa zaviazali platiť nájomné vo výške 3.000,00 € mesačne, ktoré už v čase
podpisu zmluvy nemali v úmysle zaplatiť, v presne nezistený deň v mesiaci september XXXX pracovné
stroje: autožeriav značky IFA, typ ADK 70, žltej farby, nezisteného výrobného čísla, bez technického
preukazu a evidenčného čísla, nakladač značky UNC typ 151 CS, výrobného čísla 020 88/0 zelenej
farby, pásový bager značky EDER, typ 404 RLC, výrobného čísla 004585, postupne odviezli z areálu

štrkoviska pod zámienkou renovácia a ďalšieho prenájmu, za účelom získania finančných prostriedkovna nájom, autožeriav značky IFA, typ ADK 70, žltej farby, nezisteného výrobného čísla, bez technického
preukazu a evidenčného čísla odviezli na spracovanie do kovošrotu O., s.r.o. S. XX, C., a nakladač X. a
pásový bager na neznáme miesto, čím poškodeným M. F., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX,

obaja bytom S., Z. ulica č. 9, spôsobili škodu na pracovných strojoch vo výške XX.XXX,XX €.

Súd hlavné pojednávanie dňa 16.09.2019 vykonal v neprítomnosti obžalovaného O. Z. za podmienok
podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku (keďže jeho ospravedlnenie z neprítomnosti na hlavnom
pojednávaní nebolo možné vyhodnotiť ako riadne a včasné, nakoľko toto dňa 11.09.2019 doložil iba

potvrdením o dočasnej práceneschopnosti bez predloženia potvrdenia podľa § 120 odsek 2 Trestného
poriadku a naviac s tým, že je práceneschopný už od 03.09.2019), kedy obžalovaný O.. O. L. vyhlásil,
že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a následne súd vykonal dokazovanie jeho výsluchom
a na ďalších hlavných pojednávaniach aj výsluchom obžalovaného O. Z., poškodených M. F. a C. F.,
svedkov: Z. A., L.. O. A., O. O., O. O., O. N., O. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka M. O. da
Z., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný O.. O. L. vypovedal, že so spoluobžalovaným O. Z. v januári 2014 kúpili spoločnosť K., ktorú
prevádzkovali za účelom svojich podnikateľských aktivít, ale jeho prioritou bolo založenie farmy na chov
zvierat a za týmto účelom hľadal aj pozemok, na ktorom by sa táto farma mohla prevádzkovať. V júli 2014
našiel inzerát, v ktorom pán F. ponúkal na predaj alebo prenájom pozemky pri obci U., s poškodeným

sa následne stretli na uvedenom mieste, kde zistili, že ide o štrkovisko, avšak s celým areálom, keďže
k nemu patrili aj značné poľnohospodárske pozemky. Prioritou poškodeného bolo pozemky predať,
obžalovaní mu hovorili o tom, že majú ponuku od investora, ktorý by mal záujem o financovanie takého
projektu, poškodený im hovoril, že na štrkovisku ťaží štrk a tento odváža do S. na skládku. Podľa
obžalovaného poškodený uvádzal, že pozemky má papierovo v poriadku, aj keď sa ukázalo, že v katastri

nehnuteľností figuruje okrem neho a jeho manželky aj iná žena, čo sa poškodený podujal vybaviť.
Súčasne im tiež výslovne tvrdil, že na uvedenom štrkovisku nikdy nebol a nie je rybársky revír, hoci
tam videli karavany a rybárov, čo poškodený odôvodňoval tým, že tam chodia známi rybárčiť a on
tiež. Poškodený im navrhol, že im odpredá aj stroje na ťažbu štrku, avšak podľa obžalovaného sa oni
ťažiť štrk nechystali. Poškodený im ponúkal všetky stroje na štrkovisku vrátane budovy bez stavebného

povolenia za sumu 10.000,- Eur, avšak to nebola priorita obžalovaných. Podľa obžalovaného fotografie
celého areálu štrkoviska ukazoval jednému mužovi z Portugalska, s ktorým sa zoznámili vo Viedni
a ktorý spôsobom svojho života budil dojem bohatého človeka a ponúkol im možnosť financovania
chovu zvierat. Obžalovaný ďalej vypovedal, že to nebola iba otázka nájmu, ale budúcej kúpy celého
areálu, pričom zmluvy podpísali koncom mesiaca august alebo v septembri 2014. Následne zistili, že

poškodený ďalej ťaží štrk, aj keď nemá banské povolenie a ohľadne rybárov, ktorých na štrkovisku stále
videli,tvrdil,ževžiadnomprípadeštrkoviskoniejesúčasťourybárskehorevíru.Poškodenýobžalovaným
navrhoval, že im ukáže, ako ťažiť, že im pomôže vybaviť aj povolenie s tým, že si ťažbou štrku zarobia na
nájom. Obžalovaný si vtedy spomenul na M. S., o ktorom vie, že pôsobil v stavebníctve a tohto oslovili,
pričomtentoprejavilzáujempozrieťmožnostiťažbyštrkuajehovyužitianastavbeLandroveruvNitre.M.

S. sa podľa obžalovaného aj bol pozrieť na štrkovisku, keď tam poškodený nebol a hovoril, že sú to veľmi
staré stroje, je otázne, či budú vôbec fungovať a k plávajúcemu bagru sa vyjadril tak, že tento nedokáže
ani obsluhovať a keďže vozenie štrku do Nitry vyhodnotil ako drahé, od zámeru ťažiť štrk upustil, ale
navrhol im, že by si stroje mohol prenajať. Obžalovaní s tým súhlasili a následne na štrkovisko prišiel
šofér od firmy O., ktorého dohodol pán S., naložil žeriav, pričom na nakladač ho naložil sám poškodený,

ktorý bol pri odvoze prítomný a ktorý síce najskôr namietal, že takto sa nedohli, ale obžalovaný mu
vysvetlil, že táto podmienka bola dohodnutá v zmluve. Podľa obžalovaného pri nakladaní žeriava z tohto
tiekla voda s tým, že žeriav bolo potrebné ešte opraviť. Vodič so žeriavom odišiel, pričom obžalovaný
tvrdil, že nevie kam, on za ním nešiel a toho vodiča nikdy potom, ako ani predtým nevidel. Poškodený bol
v čase odvozu ďalších dvoch strojov v Nemecku, takže nebol pri odvoze prítomný, prišli iní šoféri, ktorých

poslal pán S. a títo naložili nakladač UNC a bager EDER, pričom oba vykazovali poruchy (nakladač UNC
mal síce funkčný motor, ale nefunkčnú hydrauliku a tiekol z neho olej a bager EDER mal síce pohon
so vzduchovým motorom, ale vykazoval poruchu v pásovom posúvaní, takže sa pri pohybe stále iba
otáčal). Tieto stroje podľa obžalovaného odniesli S. ľudia a on nevie, kam. Keď malo dôjsť k hradeniu
nájomného zo strany S., obžalovaný Z. mu telefonoval, on hovoril, že nájomné uhradí na ďalší deň a

podobne, chceli sa s ním aj stretnúť, ale potom nedvíhal ani telefón, v Drážovciach na stavbe zistili, že
tam také stroje neboli dovezené a ani podľa fotografie občianskeho preukazu osobu S. tam nevideli.
Obžalovaný vypovedal, že následne na štrkovisku videli rybárov, poškodený tam znovu ťažil štrk a tvrdil
im, že takýmto spôsobom si bude kompenzovať nájom, ktorý mu dlhovali. Keď zistili, že jazero je riadnezaznamenané v Slovenskom rybárskom zväze a poškodený je aj jeho členom, na radu advokáta zmluvu
s poškodeným vypovedali. Obžalovaný tiež tvrdil, že osobu S. hľadali aj v nejakej dedine v tejto časti
Slovenska, kde zistili od príbuzných pána S., že tento zomrel už niekoľko rokov dozadu a že ho tam

takto hľadalo už aspoň 50 ľudí.
Obžalovaný na otázky následne odpovedal, že ich obchodná spoločnosť sa pre oblasť chovu zvierat
rozhodla v mesiacoch jún alebo júl 2014, keďže z predaja a kúpy motorových vozidiel nemali také
zisky, ako očakávali, obchodná spoločnosť síce túto oblasť nemala v predmete činnosti podľa zápisu
v obchodnom registri, ale v tom problém nevidel s tým, že akonáhle by pozemky kúpili, tak by rozšírili

predmet podnikania aj o túto činnosť. Dôvodil tiež tým, že má skúsenosti s chovom zvierat, keďže v
minulosti takú farmu prevádzkoval, ako jediný konkrétny krok k chovu zvierat uviedol, že sám zameral
budúce oplotenie areálu v čase, keď bol poškodený v Nemecku. Tiež tvrdil, že v areály štrkoviska
žiadne označenie alebo tabuľa rybárskeho revíru nebola, inak by sa poškodeného na túto skutočnosť
nepýtal, tomuto dôveroval a preto si tento fakt vopred na rybárskom zväze neoveroval. Tvrdil tiež, že
ich spoločnosť mala finančné prostriedky na úhradu nájomného v čase podpisu zmluvy, a to najmenej

20.000,- Eur. Obžalovaný tiež opisoval okolnosti, za ktorých sa zoznámil s mužom z Portugalska, ktorý
im prisľúbil spolufinancovanie ich projektu, a to tak, že pri výkone obchodnej činnosti zvykli jedávať v
jednej tureckej reštaurácii vo Viedni oproti Pratru, čašníci im preto odporučili tohto muža, s ktorým sa aj
niekoľkokrát stretli, tento vyjadril ochotu podieľať sa na financovaní ich projektu aj sumou 250.000,- Eur,
vo vzťahu k pozemkom v S. s konkrétnou požiadavkou o financovanie za ním nešli, pretože to dopadlo

tak, ako to dopadlo. Podľa vyjadrenia obžalovaného chcel pán S. so strojmi pracovať v Drážovciach,
ale odznelo tam tiež, že ich zanesie opraviť pánovi N. v C., o ktorom obžalovaný vedel, že tam taký
muž opravuje takéto veľké autá, aj keď ho konkrétne nepozná. Obžalovaný potvrdil, že pozná pána
A. staršieho ako aj jeho dvoch synov už asi 10 alebo 15 rokov, v uvedenom období roku 2014 s nimi
netelefonoval, keď tak jedine so synom F. A. ohľadne posilňovne. Obžalovaný tiež tvrdil, že on ani

jeho spoluobžalovaný autožeriav do kovošrotu O. v C. neodviezli, v tejto súvislosti uvádzal, že keď sa
autožeriav nakladal na trajler, pýtal sa vodiča, kam ten žeriav ide, pretože sa to pýtal poškodený a vodič
mu odpovedal, že niekam do C., načo obžalovaný reagoval tak, že ako môže viesť žeriav, keď nevie kam
a vodič mu odpovedal, že keď bude na začiatku C., bude mu volať ten, čo si ho objednal. Obžalovaný
vypovedal, že poškodený im neodovzdal žiadnu technickú dokumentáciu k uvedeným strojom a žiadnu

ani nemal. H. uvádzal, že všetky ich aktivity smerovali k tomu, aby pozemok pripravili na budúci chov a
pokiaľ išlo o stroje, poškodený im ponúkol, že tieto by im mohli slúžiť pri úprave pozemkov. Tvrdil tiež,
že tieto stroje na používanie na tom mieste, kde boli, by boli postačujúce, ale nemohli by ísť pracovať
niekam inam. Obžalovaný nevedel odpovedať na otázku, z akého dôvodu do 15.09.2014 nezaplatili
ani prvé nájomné. Skutočnosť, že stroje prenajali ďalej, hoci najskôr tvrdil, že si ich spoločnosť si ich

prenajala za účelom úpravy pozemkov, vysvetľoval tak, že do času, kým by ich nepoužívali, využili
možnosť ich prenajať. Obžalovaný si nevedel spomenúť, či sa potreba renovácie strojov alebo fakt,
že tieto majú nejaké vady, spomínajú v zmluve o podnájme hnuteľných vecí a odvoz autožeriavu do
Hlohovca nezastavil pre rozpor s článkom 2 uzatvorenej zmluvy s Imrichom S. o podnájme hnuteľných
vecí, pretože tomu neprikladal význam. Na otázku, kedy informoval on alebo jeho spoluobžalovaný

poškodeného F. o tom, že nevedia, kde sa predmetné stroje nachádzajú, odpovedal, že si myslí, že s
poškodeným komunikoval spoluobžalovaný Z. a myslí si, že on ho skôr neinformoval ako informoval.
Tiež uviedol, že L. S. pred odvozom ďalších dvoch strojov nežiadal o vysvetlenie, prečo bol autožeriav
odvezený do Hlohovca a to preto, že mu dôveroval, pričom ho poznal asi pol roka, avšak po túto dobu
s ním žiadny obchod v stavebníctve nezrealizoval. Na otázku, či pred uzavretím zmluvy s pánom S.

prezentoval nejaké vady uvedených strojov, odpovedal, že už pán S. usúdil na mieste, že stroje budú
potrebovať nejakú opravu, ale nepovažoval to za problém.

Obžalovaný O. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so spoluobžalovaným sa pozná ešte z
čias štúdii na gymnáziu, začiatkom roku 2014 kúpili spoločnosť K. a chceli sa venovať dovozu,

sprostredkovaniu a predaju motorových vozidiel a súčasne mali zámer prevádzkovať farmu zvierat,
keďže spoluobžalovaný mal s touto činnosťou z minulosti skúsenosť. Poškodený inzeroval predaj
štrkoviska, ale oni cez google mapy zistili, že pozemky okolo štrkoviska sú pomerne rozsiahle a preto
si mysleli, že by mohli byť vhodné pre ich zámer. Prioritou poškodeného bolo pozemky predať, počas
obdobia 1 až 2 mesiacov sa s poškodeným viackrát stretli, kým neuzavreli zmluvu o nájme a tiež

aj o budúcej zmluve, keďže mali záujem pozemky aj kúpiť. Financie na kúpu pozemkov síce nemali,
ale mali prísľub investície od pána da Z. z A., s ktorým sa zoznámili vo Viedni a ktorý budil dojem
bohatého človeka a tiež mali záujem na prevádzku farmy čerpať eurofondy. Poškodený im sám ponúkol
možnosť si privyrobiť ťažbou štrku, ale obžalovaný zistil na banskom úrade, že na štrkovisku sa ťažiťnemôže, pretože tam nie je udelená licencia. Stroje boli staré a preto uvažovali, či to nie je zbytočné
ich prenajímať a kupovať, ale keďže nájom museli platiť do doby kúpy, tak im táto možnosť prišla vhod
s tým, že by sa stroje mohli medzitým využiť inak. Nakoľko mali informáciu, že sa na štrkovisku ťažiť

nemôže, hľadali inú alternatívu využitia týchto strojov, pričom spoluobžalovaný L., majúci skúsenosti v
oblasti stavebníctva, oslovil pána S., ktorý prejavil záujem si stroje prenajať a preto s ním podpísali
zmluvu. Obžalovaný považoval celú záležitosť za obchodnoprávny vzťah s tým, že majú záujem sa s
poškodeným vyrovnať, keďže rozumejú tomu, že tento prišiel o majetok, ale oni prišli o podnikateľský
zámer. Tvrdil, že s Portugalcom rokovali ďalej, pán S. si stroje zobral, aj keď boli prítomní pri nakládke,

pán S. konal sám a až zo spisu sa obžalovaný dozvedel, že pán S. konal prostredníctvom svojich
ľudí, ktorí ich označili za iniciátorov. Podľa vyjadrenia obžalovaného stroje odovzdali pánovi S. v dobrej
viere, aj ho vyzývali, aby stroje vrátil a obžalovaný tiež kontaktoval poškodeného. Pána S. hľadali aj v
Drážovciach, aj na adrese trvalého bydliska a dozvedeli sa, že pán S. už dávno zomrel a hľadali ho už
viacerí ľudia. Zdôrazňoval, že poškodený im zatajil dve dôležité skutočnosti, jednak to, že ide o rybársky
revír a ako aj to, že tam nie je povolené ťažiť, pričom poškodený ťažil štrk stále aj počas ich prenájmu.

Dozvedeli sa, že štrkovisko je rybárskym revírom, bager bol starý, bol na elektrinu, čo bolo v spojení s
vodu nebezpečné a keď sa to dozvedel ich investor, povedal, že za takýchto okolností by do ich zámeru
neinvestoval a preto zmluvu s poškodeným vypovedali.
Obžalovaný na otázky následne odpovedal, že pokiaľ ide o konkrétne kroky k zámeru chovať zvieratá
do augusta 2014, zamerali oplotenie. Tvrdil, že v areály štrkoviska nebolo žiadne označenie, že ide

o rybársky revír a túto skutočnosť si neoverovali, pretože poškodený im všetky informácie dovtedy
poskytol korektne, aj pokiaľ ide o pozemky, všetko podľa listu vlastníctva sedelo a preto nemali dôvod mu
neveriť. Vypovedal, že ich spoločnosť mala hotovosť vo výške cca 20.000,- Eur, z ktorej vedeli uhrádzať
nájomné, nevedel sa však vyjadriť, či to bolo podchytené aj v účtovníctve, keďže spoločnosť už predali.
Prvé nájomné neuhradili preto, že poškodený im zatajil uvedené skutočnosti a zmluvu z jeho strany

považovali za podvod a teda za neplatnú. Uviedol tiež, že pán S. si stroje prenajal za účelom používania
v stavebníctve, a to na pozemkoch v Drážovciach, pána S. poznal spoluobžalovaný L., ktorý v minulosti
aj prerábal bytové jadrá, čo bolo v roku 2014, možno koncom roku 2013. Vypovedal, že príbuzných
pána S. vyhľadali potom, ako mal platiť nájomné a nepodarilo sa im s ním skontaktovať, začali preto
tušiť, že bude nejaký problém. Obžalovaný tiež uviedol, že stroje pri odvoze zo štrkoviska boli odvážené

do Hlohovca, čo podľa neho spomínal šofér, s poukazom na obsah podnájomnej zmluvy, že jediným
miestom užívania malo byť stavenisko v Drážovciach, obžalovaný odpovedal, že boli radi, že vedia kryť
nájomné, kým sa neuzavrie kúpna zmluva a následne v kontexte s jeho predchádzajúcim tvrdením, že
firma mala k dispozícii 20.000,- Eur, viedol, že tieto používali na obchod s vozidlami. Odpovedal tiež, že
reagovali na inzerát, ktorým poškodený inzeroval predaj štrkoviska, pričom reagovali až potom, ako si

areál overili cez google mapy. Na otázku, či pozná pána A. st. uviedol, že je to zhoda náhod, že v tom
roku 2014 boli za tým „copatým“ a informovali sa ohľadne železného šrotu, a to konkrétne autovrakov,
ale žiadny žeriav sa tam nespomínal. Tvrdil tiež, že boli prítomní pri nakladaní autožeriavu, ale prepravcu
s naloženým autožeriavom do Hlohovca nesprevádzali a ani sa a s ním v Hlohovci nestretli.

Poškodený M. F. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaní od
neho chceli kúpiť štrkovisko, uzavrel s nimi zmluvu o budúcej zmluve ako aj zmluvu o nájme hnuteľných
a nehnuteľných vecí. Následne na štrkovisko už nechodil, po podpise zmluvy jeden alebo dva týždne
ho obžalovaní pozvali, aby pomohol naložiť žeriav, pretože sa dohodli, že pokiaľ obžalovaní nebudú
ťažiť, čo ani nemohli, pretože nemali banské povolenie, odvezú stroje na práce v Nitre. Prišiel preto na

štrkovisko, poškodený pomohol naložiť žeriav na trailer a tento bol odvezený. Keď sa tam rozprávali, tak
niektorý z obžalovaných tam povedal, že žeriav ide na rekonštrukciu do Hlohovca. Stroj ale nešiel do
opravy, ale do šrotu, čo sa dozvedel na polícii, keď obžalovaní podali oznámenie, že boli podvedení a že
imstrojeukradli.Poškodenýtiežvypovedal,žepokiaľišlooďalšiestroje,priichnakládkenebolprítomný,
nakoľko bol v zahraničí, pričom asi 2-3 dni po jeho návrate mu volal jeden rybár, či má vedomosť o

tom, že odviezli aj hon aj bager, nevedel však povedať, kam ich odviezli. Obžalovaní nezaplatili nájomné
na čas a asi 4 dni na to, ako mali zaplatiť nájomné, poslali mu odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že
zatajil na štrkovisku existenciu rybárskeho revíru. S obžalovanými následne nekomunikoval, pretože
sa im nevedel dovolať. Poškodený na otázky ďalej uvádzal, že predaj štrkoviska inzeroval v médiách,
obžalovaní hovorili, že tam chcú ťažiť štrk a keďže k štrkovisku patrila aj roľa, hovorili, že tam chcú

vykonávať agropodnikanie. Obžalovaní mu spomínali, že peniaze na kúpu štrkoviska nemajú, ale že
ich zoženú, pričom hovorili o úvere. Poškodený vysvetľoval, že predmetné stroje kúpil, plávajúci bager
si vyrobil, stroje neboli nikde evidované, nemal ich ani v účtovníctve a odpisy sa na ne určite nerobili.
Tvrdil, že mal vedomosť o tom, že štrkovisko je súčasťou rybárskeho revíru, keď tam obžalovaní boli,videli tam rybárov a poškodený im povedal, že pravdepodobne je tam rybársky revír, v liste vlastníctva to
však ako ťarcha evidované nebolo. Poškodený vypovedal, že autožeriav IFA kúpil v rokoch 2002-2005,
bol nefunkčný, dotiahol ho na štrkovisko a tam ho opravil, už v čase kúpy nemal evidenčné čísla, pričom

v čase jeho prenájmu obžalovaným bol funkčný. Pokiaľ ide o nakladač UNC poškodený uvádzal, že
tento kúpil tiež možno v rokoch 2002-2005, bol v prevádzkyschopnom stave, mal niečo s motorom a
poškodený to opravil, v čase prenájmu z neho motorový olej neunikal. Pásový bager poškodený kúpil v
Nemecku,bolfunkčný.Poškodenýtiežuvádzal,žechcelštrkoviskopredať,obžalovaníprejavilizáujemo
kúpu s tým však, že nemajú na kúpu peniaze a prišli s tým, že by bolo dobré štrkovisko prenajať, nakoľko

používaním strojov zarobia peniaze na nájomné a zoženú peniaze na kúpu. Tvrdil tiež, že pri nakladaní
autožeriavu boli prítomní obaja obžalovaní, niektorý z obžalovaných tam bol so ženou a tiež tam bol
šofér ťahača. Na otázku, či ho obžalovaní kontaktovali s tým, že so strojmi je nejaký problém, t.j. ohľadne
tých skutočností, pre ktoré potom podali trestné oznámenie v Nitre, poškodený uviedol, že nie, pričom
naposledy hovorili telefonicky s obžalovaným Z., keď sa mu podarilo dovolať ohľadne nezaplateného
nájomného a vtedy mu nič nehovoril a potom sa obžalovaným už nevedel dovolať.

Poškodená C. F. vypovedala, že s manželom bola spoluvlastníčkou štrkoviska aj súvisiacich pozemkov a
tiež strojov na štrkovisku. Spoločnosť K. reagovala na ich ponuku štrkovisko predať, pričom na prvej ich
ohliadke aj bola prítomná, kedy spomínali, že tam chcú prevádzkovať nejakú farmu. Záležitosti ohľadne
predaja riešil jej manžel a s obžalovanými sa preto následne stretla až pri podpise zmlúv. Keď obžalovaní

neuhradili prvé nájomné, jej manžel ich kontaktoval, ale potom sa mu to už nepodarilo a následne jej
manžel prišiel s tým, že stroje zmizli, že ich obžalovaným niekto zobral.

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že žiadne podrobnosti o preprave autožeriavu mu nie
sú známe, pretože on v tejto súvislosti iba prijal telefonickú objednávku od nejakej osoby, ktorej meno

uviesť nevie a potom na tú prepravu poslal svojho šoféra pána O.. Tvrdil, že prepravu ani nefakturoval,
bola vyplatená v hotovosti a nevie uviesť ani to, či bol k úhrade vystavený aj nejaký doklad. Vypovedal
tiež, že Z. A. a O. A. pozná, títo ho zvykli osloviť s požiadavkou na prepravu, ale s touto konkrétnou
ho neoslovili.

Svedok O. O. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pracuje a aj v roku 2014 pracoval vo firme
pána O.. Šéf ho telefonicky poslal na prepravu s tým, že mu dal telefónne číslo zákazníka, na ktoré
svedok potom zatelefonoval. Tejto osobe potom telefonoval a dohodol sa podrobnostiach prepravy. Išiel
na dohodnuté miesto, už pred obcou ho čakalo modré auto, potom išli k miestu, kde bolo jazero a tam
sa nachádzal žeriav IFA. Majiteľ toho žeriava dal do neho baterky, naštartoval ho a tak ho naložili na

trailer, pričom žeriav bol v dezolátnom stave. Najskôr bolo, že s ním má ísť do Nitry alebo do Bratislavy,
ale nakoniec skončili na šrotovisku v Hlohovci, kde ešte hodinu čakali, dostal peniaze za odvoz okolo
200,- Eur a odišiel. Pokiaľ bola svedkovi položená otázka, či sa v súvislosti s touto prepravou stretol s
obžalovanými, uviedol, že si to pre odstup času už nepamätá, ale nejakí boli pri nakládke toho žeriavu
a jeden bol potom aj pri vykládke, ale nebol si istý, či to nebol niekto ďalší.

Súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedka z prípravného konania, kedy
uvádzal, že firemným vozidlom VOLVO EČ:HC-686AY niekedy v mesiaci september 2014 vykonal
prepravu autožeriavu IFA žltej farby, na ktorú prepravu ho poslal jeho šéf pán O., pričom mal ísť smerom
na Nitru, po ceste ho kontaktoval zákazník, ktorý ho inštruoval, že má ísť smerom na Nové Zámky,
odbočiť na obec U., pri ktorej obci za železničným priecestím zastavil, pretože nevedel, kam má ísť. Po

nejakom čase pri jeho aute zastavilo osobné motorové vozidlo s evidenčným číslom N., v ktorom sedeli
dvaja muži vo veku 30-40 rokov a ešte jedna žena vo veku asi 30 rokov, nikto z nich z auta nevystúpil,
iba mu kývli rukou, aby išiel za nimi a následne zastavili pri štrkovisku, kde z auta vystúpil ako aj tí
dvaja muži. Svedok uviedol, že pôvodne mali odvážať bager, ale bolo mu povedané, že sa naloží žeriav.
Keď sa s pomocou majiteľa žeriavu tento naložil, svedkovi klient povedal, že žeriav ide na renováciu

do Hlohovca, čo počul aj ten pán, čo nakladal stroj. Keď sa svedok pýtal, kam presne má v Hlohovci
ísť, tak mu klient povedal, že sa stretnú pred Hlohovcom. Keď vchádzal do Hlohovca, zastavil hneď
na kruhovom objazde, nakoľko ho tak inštruovali klienti z toho modrého auta. Svedok vystúpil z auta a
rovnako aj ten muž, ktorý na štrkovisku viacej rozprával a povedal mu, že ten žeriav pôjde na šrotovisko,
pričom na ceste čakali asi 30 minút. Následne k nim prišlo ďalšie auto - zelené, z ktorého vystúpil muž,

ktorý si sadol k nemu do kabíny a jeden z toho modrého auta si presadol do zeleného. Ten muž mu
povedal, že pôjdu na šrotovisko na S. ulici, ktorú svedok poznal, pretože aj ich firma sídli na tejto ulici.
Na šrotovisku tento muž vystúpil, išiel k váhe a keď sa vrátil, povedal, že musia čakať, pretože nemajú
toľko peňazí. Ako čakali, volal svedkovi šéf, že má odpojiť trailer a ísť na ďalšiu prepravu a keď sa vrátil,žeriav odviezol na váhu a potom sa zložil. Ten muž zo zeleného auta mu dal peniaze za prepravu, pričom
keď ho vyplácal, tak videl, že za šrot dostal 3.000,- Eur. Svedok tiež vtedy uvádzal, že ten muž si v jeho
kabíne vyložil občiansky preukaz, na ktorom si svedok všimol, že fotografia na ňom sa nepodobá tomu

mužovi. Svedok vtedy opísal muža z modrého auta, ktorý sa s ním rozprával pri nakládke a tiež s ním
komunikoval v meste Hlohovec pri OC Kaufland a aj s ním telefonoval ako muža vysokého asi 180 cm,
pevnej postavy, krátkych blond vlasov vo veku 30-40 rokov s bratislavský prízvukom. Druhého muža
z modrého auta opísal ako vysokého 180 cm, chudšej postavy, tmavých vlasov vo veku 30-40 rokov,
ktorý sa stále bavil s tou ženou.

Svedok zistené rozdiely vysvetľoval tým, že už prešlo viac rokov a udalosti sa udiali tak, ako vypovedal
na polícii, teraz si už na podrobnosti nepamätá.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka Z. A., ktorý vypovedal, prevádzkuje rodinnú firmu na
výkup a spracovanie kovového odpadu O. s.r.o., obžalovaného L. pozná ako bývalého policajta, ktorý sa
zvykol zdržiavať v ich meste. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že v ich prevádzke bol odovzdaný

nejaký stroj, o ktorom sa ukázalo, že bol kradnutý, o čom sa dozvedel až neskôr, v tejto veci vypovedal
na polícii v čase kratšom, ako sa to stalo, preto na túto svoju výpoveď odkazoval s tým, že si už na
podrobnosti nepamätá. Tvrdil, že bol prítomný pri odovzdaní toho stroja, ale nevedel uviesť, či tam bol
prítomný niektorý z obžalovaných ako ani to, aká suma bola vyplatená za odovzdanie stroja.
Súd preto na návrh prokurátora prečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kedy vypovedal,

že niekedy v roku 2014 ich spoločnosť oslovil obžalovaný L. s tým, že má na predaj nejaký žeriav, či
ho nechcú od neho kúpiť, pričom nevedel uviesť presne, či túto vec s obžalovaným riešil on sám, ale
jeho syn O. A.. Obžalovanému teda povedali, že ho musí najskôr priviesť a potom sa rozhodnú, či ho
od neho kúpia, pričom obžalovanému dali aj kontakt na pána O. z C., ktorý by vedel prevoz žeriavu k
nim zabezpečiť. Asi o dva týždne ich opäť kontaktoval obžalovaný L., že im privezie ten žeriav. Svedok

uviedol, že jeho syn bol vtedy na dovolenke, takže tento obchod riešil svedok. Žeriav im bol skutočne
privezený na prevádzku, priviezol ho šofér možno od pána O. a tento prišiel aj s nejakým pánom, ktorý
vystupoval ako majiteľ žeriava, ktorú skutočnosť si ale nepreveroval, obžalovaný L. tam prítomný nebol.
S údajným majiteľom žeriavu sa dohodol, že mu dá len zálohu 1.000,- Eur, ktorú mu vyplatil v hotovosti
a potom asi o týždeň mu doplatil zvyšok vo výške 800,- Eur, pričom údajný majiteľ hovoril, že má ešte

aj ďaľší odpad, ktorý by im vedel predať, pretože ruší nejakú spoločnosť.
Svedok sa k prečítanej výpovedi vyjadril tak, že s ňou súhlasí, čo vypovedal na polícii, sa stalo.

Svedok Ing. O. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná iba
obžalovaného L., ktorý bol v minulosti policajtom a tiež aj pred touto udalosťou ich zákazníkom. Nevedel

povedať, či obžalovaných videl vtedy, keď bol privezený ten žeriav, pričom sa mu zdá, že vtedy bol
na dovolenke. Spomínal, že výkup žeriavu bol dohodnutý vopred, ale svedok nevedel povedať, či
obžalovaný L. prišiel na firmu alebo iba telefonoval.
Súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi tohto svedka z prípravného konania,
kedy vypovedal, že obžalovaný L. prišiel na ich prevádzku s tým, že má k dispozícii na zošrotovanie

žeriav, načo mu povedal, že ho musí najskôr k nim priviesť, pričom ich požiadal, či nevedia dovoz žeriavu
zabezpečiť, pretože je nepojazdný. Svedok dal obžalovanému kontakt na pána O. z C.. Asi po dvoch
týždňoch mu obžalovaný volal, že k nim vezú ten žeriav, ale keďže svedok bol v tom čase na dovolenke,
volal svojmu otcovi, ktorý túto vec doriešil. Od svojho otca sa dozvedel, že dal obžalovanému najskôr
1.000,- Eur ako zálohu a potom dorovnanie 800,- Eur.

Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že vtedy vypovedal pravdivo.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že nezistil žiadne prekážky k postupu podľa § 264
odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k prečítaným výpovediam
svedkov Z. A. a L.. O. A. z prípravného konania. Oba tieto výsluchy boli realizované po vznesení

obvinenia obom obžalovaným a o čase a mieste ich uskutočnenia bol riadne a včas upovedomený v
tom čase zvolený obhajca obžalovaných, ktorý sa však následne týchto úkonov nezúčastnil. Uvedený
postup policajta bol pritom v súlade s ust. § 213 odsek 2 a nasl. Trestného poriadku. Neobstojí preto
námietka obžalovaného O.. L., že o týchto úkonoch neboli upovedomení aj samotní obvinení, čím malo
podľa neho dôjsť k porušeniu ich práva na obhajobu, nakoľko ust. § 213 odsek 1 Trestného poriadku

definuje možnosť policajta povoliť obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonoch a ktorá je podmienená
predovšetkým prípadom, keď obvinený nemá obhajcu a súčasne ide o úkon, spočívajúci vo výsluchu
svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, čo je
podmienkou pre prečítanie zápisnice o výsluchu takého svedka na hlavnom pojednávaní podľa § 263odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a nie za účelom odstraňovania rozporov vo výpovedi svedka
podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku.

Svedok O. N. vypovedal, že v roku 2014 bol predsedom Z. rybárskeho zväzu v S., s pánom F. uzavreli
nájomnú zmluvu, nakoľko mali záujem na jeho štrkovisku loviť ryby, následne na predmetnej vodnej
ploche ryby aj lovili a rybársky revír tam bol i riadne označený.

Svedok O. S. uviedol, že L. S. bol jeho nevlastný brat, tento zomrel v roku 2008, pričom býval v N.

na rôznych ubytovniach a raz ho u neho hľadali dvaja muži a jedna žena na aute s bratislavským
evidenčným číslom a keď im povedal, že brat zomrel, boli z toho prekvapení.

Súd za podmienok podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu
svedka M. O. da Z. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že osoby obžalovaných nepozná, nikdy
nebýval v hoteli Astória vo Viedni, nepozná znenie dokumentu - Finančný prísľub, nikdy ho nevidel ani

nepodpísal s tým, že v roku 2014 sa celý čas zdržiaval v Portugalsku, ani raz nevycestoval z krajiny
do zahraničia ani s cieľom podnikať ani tráviť voľný čas. Dodal súčasne, že nevie posúdiť, ako sa jeho
osobné údaje dostali do uvedeného dokumentu.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalca L.. M. S., z odboru cestná doprava, odvetvie

odhad hodnoty vozidiel, ktorý zotrval na ním podaných písomných znaleckých posudkoch k hodnote
autožeriavu, nakladača a pásového bagra k mesiacu august 2014. Takto znalec dospel k záveru,
že všeobecná hodnota špeciálneho vozidla zn. IFA ADK 070- autožeriavu bez evidenčného čísla ku
dňu 01.08.2014 predstavuje čiastku 4.200,- Eur, všeobecná hodnota nakladača zn. UNC 151CS bez
evidenčného čísla predstavuje ku dňu 01.08.2014 čiastku 5.400,- Eur a všeobecná hodnota pásového

bagra EDER, typ 404 RLC k tomuto dátumu čiastku 5.040,- Eur.
Znalec na hlavnom pojednávaní vysvetlil, z akých podkladov vychádzal pri stanovení všeobecnej
hodnoty vozidiel, pričom uviedol, že počet najazdených kilometrov k dispozícii nemal ani u jedného
z oceňovaných vozidiel, pričom poukázal na to, že pokiaľ ide o nakladač a bager, u týchto sa počet
najazdených kilometrov ani nezohľadňuje a v prípade autožeriavu nie je rozhodujúci, keďže tento

sa používa prevažne v stacionárnej polohe. Pri určovaní všeobecnej hodnoty vychádzal z opisu ich
technického stavu, obsiahnutého v spisovom materiály. Tiež vysvetlil, že pri určovaní všeobecnej
hodnoty nie je podstatná cena, za ktorú nadobudol vozidlá poškodený a zdôraznil, že predmetom
ohodnocovania neboli nové stroje, ale stroje používané, u ktorých sa práve z tohto dôvodu s poukazom
aj na ich charakter zohľadňuje amortizácia s ohľadom na obvyklé používanie a dobu prevádzky, pričom

je prirodzené, že bežne používané takéto stroje si po určitom čase vyžadujú opravu. V prípade ním
ustálenej všeobecnej hodnoty ide o cenu, za ktorú sa dané vozidlá mohli kúpiť v uvedenom čase, pričom
zohľadňoval aj inzerované predaje a aj po zohľadnení toho, že inzerované ceny sú navýšené o 10 až
20 %. V prípade autožeriavu zohľadňoval aj fakt, že tento nemal evidenčné číslo, neohodnocal ho ako
motorové vozidlo ale ako súbor náhradných dielov, ktorý bol podľa prevádzkovateľa funkčný pre určený

účel použitia. Za dôležitý z tohto hľadiska považoval charakter uvedeného vozidla, kde pre jeho použitie
nie je nevyhnutné, aby sa za každých okolností musel presúvať po cestných komunikáciách, pričom
aj v prípade, ak takéto stroje nemajú evidenčné číslo, je o ne záujem, keďže sa väčšinou používajú v
objektoch firiem a bez toho, aby boli potrebné ich presuny. Znalec tiež doplnil, že vychádzal z opisu
technického stavu vozidiel, ktorý vyplynul z výpovedí svedkov a z ktorých vyplynulo, že autožeriav bol

funkčný a vychádzal preto z predpokladu, že stroj bol funkčný. Pokiaľ ide o funkčnosť zdvíhacej časti,
znalec stroj nevidel a nie je naviac ani revíznym technikom zdvíhacích zariadení, preto si nemôže pre
účely určenia hodnoty zariadenia robiť závery o jeho funkčnosti sám.

Zo zmluvy o prenájme nehnuteľného a hnuteľného majetku, uzavretej dňa 18.08.2014 medzi M. F. a C.

F. ako prenajímateľmi a spoločnosťou K. s.r.o. Z., zastúpenou obžalovanými ako konateľmi, súd zistil, že
predmetom nájmu boli jednak nehnuteľnosti, špecifikované v bode 2.1. tejto zmluvy a jednak hnuteľný
majetok, a to autožeriav zn. IFA, 7ton, typ ADK 70, žltej farby, bez technického preukazu a evidenčného
čísla a neznámeho výrobného čísla, nakladač zn. UNC, typ 151 CS, zelenej khaki farby, výrobného čísla
020788/0, vojenská elektrocentrála, 30 KW zn. BAZ, výrobného čísla 7789, pásový bager zn. EDER,

typ 404 RLC, výrobného čísla 004585, 2 ks vojenská maringotka na kolesách (1x sklad, 1 ks obytná) a
plavidlo-drapákovýbagerzn.FS-YOWA,reg.Čísla3861,osvedčiač.1464.Dobanájmuboladohodnutá
do 31.03.2015, nájomné vo výške 3.000,- Eur mesačne, splatné k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca,
pričom prvá platba bola dohodnutá ku dňu 15.09.2014.Zmluvné strany vyššie uvedenej zmluvy o prenájme súčasne v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa budúci predávajúci (poškodený M. F. s manželkou) zaviazal

budúcemu kupujúcemu (spoločnosti K. s,r.o. Z., zastúpená obžalovanými ako konateľmi) predať tie isté
nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré boli predmetom nájmu vo vyššie uvedenej zmluve o nájme, a to
za kúpnu cenu 250.000,- Eur s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzavrú najneskôr
do 31.03.2015.

Písomným podaním z 25.09.2014 spoločnosť K. s.r.o. Z., zastúpená obžalovanými, odstúpila od zmluvy
o prenájme nehnuteľného a hnuteľného majetku z 18.08.2014 ako aj od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve z 18.08.2014 s odôvodnením, že na predmete prenájmu viazne zmluva medzi majiteľmi a
iným subjektom - Slovenským rybárskym zväzom, miestnou organizáciu Šurany a s tým, že lokalita je
evidovaná ako revír č. 3730.

Zo zmluvy o podnájme hnuteľných vecí -stavebných strojov medzi spoločnosťou K. s.r.o. Z. ako
prenajímateľom, zastúpenej obžalovanými ako konateľmi a L. S. ako podnájomcom súd zistil, že táto
malo byť uzavretá dňa 09.09.2014 v Nitre a jej predmetom mal byť podnájom stavebných strojov -
autožeriavu, nakladača a pásového bagra, ktoré mala spoločnosť K. v nájme od poškodeného M.
F. s manželkou na základe zmluvy o nájme z 18.08.2014. V článku I tejto zmluvy sa prenajímateľ

zaviazal podnájomcovi prenechať na dočasné užívanie tieto stavebné stroje na obvyklý účel v stave
spôsobilom na riadne užívanie, pričom podľa článku II tejto zmluvy má podnájomca právo tieto stroje
riadne užívať primerane jej povahe a určeniu, pričom miesto užívania bolo dohodnuté iba jedno, a to
stavenisko priemyselného parku v Nitre, miestna časť Dražovce, umiestnenie strojov na inom mieste
nebolo prenajímateľom dovolené.

Zo zápisnice o rekognícií z 06.05.2016 súd zistil, že poznávajúca osoba - O. O. v predložených
fotoalbumoch označil jednak osobu obžalovaného O. Z. ako osobu, ktorá bola najpravdepodobnejšie v
tom modrom aute a komunikoval menej, pričom túto osobu označil hneď a následne označil aj osobu
obžalovaného O. L. ako osobu, ktorá bola v modrom aute a objednala si prepravu a opoznal ho ako

osobu, čo s ním telefonovala, bol viac komunikatívny, označil ho síce hneď ale uviedol súčasne, že ho
môže označiť iba na 80%, nakoľko ho videl v živote iba raz.

Z listiny Finančný prísľub z 31.07.2014 súd zistil že táto mala byť spísaná vo Viedni medzi osobu M. O.
da Z. (občanom A.) ako investorom a spoločnosťou K. s.r.o. Z., zastúpenej obžalovanými ako konateľmi

ako partnerom a ktorej obsahom bolo prehlásenie investora, že investuje vlastné finančné prostriedky
vo výške 250.000,- Eur do spoločnosti partnera v hotovosti na základe zmluvy o tichom spoločenstve,
pričom prehlásenie bolo súčasne vyhotovené aj v anglickom jazyku.

Z úmrtného listu L. S. súd zistil, že tento zomrel dňa 08.11.2008.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nitra sp.zn. ČVS: ORP-1507/3-VYS-NR-2014 súd zistil, že obžalovaní
podali 26.09.2014 Okresnej prokuratúre Nitra písomné trestné oznámenie s dátumom 24.09.2014 na
neznámeho páchateľa na tom základe, že osoba L. S. dňa 09.09.2014 uzavrela s ich spoločnosťou K.
s.r.o podnájomnú zmluvu, na základe ktorej L. S. prevzal predmetné stroje do užívania na dohodnuté

miesto užívania, 14.09.2014 nezaplatil dohodnuté nájomné a komunikoval s obžalovanými iba do
19.09.2014, od kedy s ním nie je možný telefonický kontakt. Na základe uvedeného obžalovaní preverili
dňa 23.09.2014 lokalitu priemyselného parku v D. pri W., kde bolo na stavenisku zistené, že žiadneho
L. S. tam nepoznajú a uvedené stroje tam nikdy neboli skladované ani používané. Následne obžalovaní
preverili aj miesto bydliska L. S., kde bolo zistené od jeho nevlastného brata, že tento zomrel asi pred 5

rokmi v Bratislave. Obžalovaní týmto mali za to, že neznámy páchateľ sa vydával za osobu L. S., prevzal
stroje, ktoré sú na neznámom mieste a takto spôsobil spoločnosti K. s.r.o škodu v hodnote strojov, ktoré
sú majetkom M. F. a C. F. a ktorú odhadli na 5.000,- Eur a s tým, že sa síce jednalo o staré stroje, ale
funkčné.
Na základe uvedeného trestného oznámenia bolo dňa 29.12.2014 začaté trestné stíhanie pre prečin

podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktoré bolo následne uznesením vyšetrovateľa
z 16.02.2016, právoplatným dňa 30.01.2017, zastavené podľa § 215 odsek 1 písmeno a) Trestného
poriadku , lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.Z ostatných dôkazov súd poukazuje na zadovážené bankové informácie k spoločnosti K. s.r.o. Z. a
ostatné listiny.

Vykonanými vyššie opísanými dôkazmi po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných
súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd dospel k záveru,
že obžaloba bola na obžalovaných podaná dôvodne a títo sa dopustili skutku, ktorý im obžaloba kládla
za vinu.

Obranu obžalovaných, prezentovanú na hlavnom pojednávaní v snahe presvedčiť súd o ich skutočnom
úmysle splniť záväzky z nájomnej zmluvy uzavretej s poškodenými a súčasne o tom, že sami sa stali
obeťoupodvoduzostranyosoby,vystupujúcejpodidentitoumŕtvehoL.S.,presúdvyznelanevierohodne
a súčasne bola v plnom rozsahu vyvrátená ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Z tohto hľadiska
súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkov Z. A. a L.. O. A., ktorí jednoznačne označili osobu
obžalovaného O.. O. L. za toho, kto vopred s nimi dohodol odovzdanie autožeriavu IFA, ktorého nájom

bolpredmetomnájomnejzmluvymedzispoločnosťouK.s.r.o.apoškodenýmiF.,pričomtentotelefonicky
avizoval odovzdanie autožeriavu aj v ten deň, v ktorý bol následne skutočne do firmy O. v C. privezený a
ktorému uvedení zástupcovia firmy O. za týmto účelom pred tým dali kontakt aj na firmu pána O. s tým,
že tento má možnosti na prevoz takéhoto stroja. Svedok O. O. síce nejednal s osobou objednávateľa
prevozu autožeriava osobne, ale iba telefonicky s tým, že prepravou poveril svojho zamestnanca O. O.,

výpoveď svedka O. však bola tou, ktorá tiež v konečnom dôsledku v plnom rozsahu vyvrátila obranu
obžalovaných. Svedok O. v rámci rekognície síce obžalovaných neoznačil na 100%, avšak aj v kontexte
s výpoveďami samotných obžalovaných a tiež aj výpoveďou poškodeného F. je zrejmé, že výsledok
rekognície zodpovedá skutočnému priebehu udalostí, keďže obaja obžalovaní spoločne s jednou
neznámou ženou a poškodeným boli prítomní pri nakládke autožeriavu v areály štrkoviska, žiadne iné

osoby tam podľa vyjadrení uvedených osôb prítomné neboli. Svedok O. pritom práve obžalovaného O..
L. označil za osobu, s ktorou komunikoval aj telefonicky v rámci dojednávania konkrétností prepravy,
tiež ako osobu, ktorá bola viac komunikatívna, ktorá dokonca pri nakládke pred poškodeným uviedla,
že autožeriav ide do Hlohovca na renováciu a predovšetkým ako toho, kto ho inštruoval pri vjazde
do mesta Hlohovec tak, že autožeriav pôjde na šrotovisko a následne do kabíny nákladného vozidla,

riadeného svedkom O., nastúpil muž, ktorého príjazd obžalovaní pred Hlohovcom čakali a jeden z
obžalovaných dokonca vozidlo toho muža následne i odriadil. Podľa vyjadrenia svedka O. tento ďalší
muž na šrotovisku dojednával konkrétnosti odovzdania autožeriavu, zinkasoval zaň i peniaze a podľa
vyjadrenia svedka Z. A. dokonca vystupoval ako majiteľ odovzdávaného stroja prezentujúc pred ním, že
ruší firmu. Pozornosti svedka O. pritom neuniklo, že fotografia na občianskom preukaze, ktorý tento muž

použil pri odovzdaní autožeriavu vo firme O., nezodpovedala skutočnej vizáži uvedeného muža. Z týchto
dôkazov pre súd vyplynul jednoznačný záver, že obžalovaní v čase nakládky uvedeného autožeriavu na
štrkovisku vedeli, že tento odovzdajú (hoc prostredníctvom tretej osoby) na šrotovisku, ktoré odovzdanie
vopred dojednávali a pred poškodeným F. dokonca tvrdiac, že stroj pôjde na renováciu. Hoci vo vzťahu k
ostatným strojom - pásovému bagru a nakladaču, ktoré boli predmetom nájmu spoločnosti obžalovaných

od poškodených F., neboli zistené bližšie okolnosti ich odvozu z areálu štrkoviska ako ani miesto, kde
sa tieto od uvedenej doby nachádzajú, v kontexte s okolnosťami odvozu autožeriavu pre súd vyplynul
žiadne pochybnosti nevzbudzujúci a iba jediný záver, že aj odvoz týchto strojov zo štrkoviska zabezpečili
práve obžalovaní za účelom obdobného speňaženia s tým, že tieto rozhodne neboli prevzaté žiadnou
osobou, vystupujúcou ako L. S. a obžalovaní neboli ohľadne týchto stojov takou osobu podvedení.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na detail výpovede svedka O. O. z prípravného konania, kedy
uviedol, že pôvodne mal v rozhodný deň prevážať bager a až na mieste sa dozvedel, že prevážať
bude autožeriav. V uvedených súvislostiach je preto zrejmé, že podnájomná zmluva spoločnosti K.
s.r.o. s osobou L. S. bola obžalovanými vyhotovená iba fiktívne a to dokonca ako s osobu, ktorá v
čase jej údajného uzavretia nežila, pričom ostatné kroky obžalovaných nepochybne predstavovali iba

snahu o krytie nimi spáchanej trestnej činnosti, a to vrátane iniciovania trestného konania na Okresnej
prokuratúre Nitra pre prečin podvodu, ktoré trestné stíhanie bolo následne právoplatne zastavené z
dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa uvedené trestné stíhanie viedlo. Ako
vyplynulo z výpovede poškodeného F., potom, ako obžalovaní neuhradili prvú splátku nájomného v
zmysle nájomnej zmluvy (ktoré bolo splatné dňom 15.09.2014), boli obžalovaní z jeho strany telefonicky

kontaktovaní, pričom sa podaril iba jeden kontakt s obžalovaným Z., následné pokusy poškodeného o
kontakt s obžalovanými boli neúspešné, pričom títo ho žiadnym spôsobom neinformovali o akýchkoľvek
problémoch, týkajúcich sa prenajatých strojov, resp. o tom, že by nemali vedomosť o tom, kde sa tieto
nachádzajú, ale poškodený sa o tom dozvedel až pri svojom výsluchu na polícii, ktoré konanie iniciovaliobžalovaní. Obžalovaní pritom predmetné písomné trestné oznámenie datovali dňom 24.09.2014 a
následne s dátumom 25.09.2014 vyhotovili odstúpenie od nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, uzavretých s poškodenými F., a to z dôvodu existencie rybárskeho revíru na predmetnej vodnej

ploche, opätovne neuvádzajúc žiadne skutočnosti, týkajúce sa „zmiznutia“ predmetných strojov. Podľa
názoru súdu obžalovaní existenciu rybárskeho revíru využili ako zámienku, ktorou dôvodili porušenie
uzavretých zmlúv s poškodenými F. a ako súčasť už vyššie opísaných krokov, ktoré mali za cieľ
zakryť ich vlastnú trestnú činnosť. V tomto kontexte aj obžalovanými predložený finančný prísľub o
financovaní ich podnikateľského zámeru cudzincom, ktorý v skutočnosti ani nevycestoval z A., nepozná

obžalovaných, nemá vedomosť o spôsobe, akým mohlo dôjsť k zneužitiu jeho osobných údajov a to
aj v nadväznosti na obžalovanými opisované okolnosti, za ktorých sa nakontaktovali na tohto údajne
majetného cudzinca (v tureckej reštaurácii vo S. prostredníctvom čašníkov), ktorý mal prejaviť takúto
ochotu nie spolufinancovania, ale prakticky celého financovania ich neurčitého podnikateľského zámeru
bez akýchkoľvek reálnych kontúr, súd vyhodnotila ako absolútne nevierohodný dokument a nespôsobilý
žiadnym spôsobom podporiť obžalovanými v konaní prezentovanú obhajobu.

Na základe vyššie opísaných skutkových záverov, ktoré pre súd vyplynuli z vykonaného dokazovania
spoločne s okolnosťami, za ktorých obžalovaní reagovali na inzerát poškodeného (inzerujúceho predaj
štrkoviska a nie poľnohospodárskej pôdy) ako aj obžalovanými realizovanými následnými úkonmi, ktoré
mali poskytnúť krytie ich protiprávneho konania, súd uzavrel, že obžalovaní už od počiatku kontaktu s

poškodenými F. konali s podvodným úmyslom, teda s úmyslom záväzky z nimi uzavretých zmlúv nikdy
nesplniť a takto konali s cieľom vylákať predmetné stroje od poškodeného za účelom ich následného
speňaženia. Súd ustálil, že výška obžalovanými spôsobenej škody zodpovedá hodnote predmetných
troch strojov - autožeriavu, pásového bagra a nakladača, vyčíslenej znaleckými posudkami znalca L..
M. S. v celkovej výške 14.640,- Eur, o správnosti ktorých znaleckých posudkov súd nemal žiadne

pochybnosti. Znalec na hlavnom pojednávaní odborne presvedčivo vysvetlil, na základe akých kritérií
hodnotu strojových zariadení vyčíslil a z akého dôvodu námietky obhajoby nemohli mať na jeho závery
vplyv. Pokiaľ znalec vychádzal z premisy, že stroje boli funkčné, postupoval pri vypracovaní znaleckých
posudkov správne s tým, že aj súd mal za nepochybné, že tieto stroje boli funkčné, a to nielen preto,
že poškodený ich ako funkčné prenajímal spoločnosti obžalovaných s tým, že im mali pôvodne slúžiť

na ťažbu štrku, ale aj preto, že paradoxne i samotní obžalovaní v nimi podľa názoru súdu fiktívne
vyhotovenej podnájomnej zmluve s osobu L. S. uvádzali, že tieto sú v stave spôsobilom na riadne
ich obvyklé užívanie, podľa vyjadrenia obžalovaného O.. L. ich pôvodne mienili používať na úpravu
pozemkov a dokonca ich za nespôsobilé na používanie neoznačil ani samotný obžalovaný O.. L. vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keď uviedol jednoznačne, že tieto stroje na používanie na tom

mieste, kde boli, by boli postačujúce. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné pre svoje rozhodnutie
dopĺňať dokazovanie novým znaleckým posudkom k hodnote predmetných strojných zariadení, ako
navrhovala obhajoba ako ani v zmysle jej návrhu zabezpečovaním účtovných dokladov o odpisoch
majetku poškodeného, vrátane sporných strojov nielen preto, že poškodený sa sám vyjadril, že tieto
strojenemalzahrnutévúčtovníctve,ale,atopredovšetkýmpreto,žeúčtovnéodpisymajetkuprepotreby

účtovníctva na daňové účely a trhová hodnota takých strojov v zmysle ceny, za akú sa v čase a mieste
činu obvykle predávali, sú dve diametrálne odlišné kategórie. Z týchto dôvodov súd návrhy obhajoby na
doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol.

S poukazom na hore uvedené závery súd uznal obžalovaných vinnými tak, ako je uvedené v skutkovej

vete výroku o vine tohto rozsudku s tým, že upresnil, že predmetné tri stroje obžalovaní odviezli z areálu
štrkovisku a previezli do firmy O., resp. na neznáme miesto v období od 09.09.2014 do 25.09.2014
( v kontexte s dátumom, keď mali obžalovaní fiktívne stroje prenajať a autožeriav i údajne odovzdať
osobe L. S., hoci bol prevezený do firmy O. v C. a dátumami, kedy mali následne vyhotovovať trestné
oznámenie na Okresnú prokuratúru Nitra a výpoveď zmlúv, uzavretých s poškodenými F.).

Pre hore uvedený záver súdu postačovali na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy, nepovažujúc
za potrebné toto doplňovať ani obhajobou navrhovaným zabezpečením záznamov o existencii
telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným O.. L. a svedkami Z. A. a L.. O. A.. Súd totiž považoval
výpovede uvedených svedkov za vierohodné, keďže títo obaja obžalovaného O.. L. osobne poznajú

dlhšiu dobu, a to nielen ako zákazníka ale aj ako bývalého policajta a podľa názoru súdu preto
nemali žiadny dôvod práve tohto konkrétneho obžalovaného nepravdivo označovať za objednávateľa
odovzdania autožeriavu v ich firme O. v rozhodnom čase, osobitne za stavu, ak súd mal k dispozícii
obžalovanýchusvedčujúcuajvýpoveďsvedkaO..Ztohtodôvodusúd,nepovažujúczapotrebnétakýmtodôkazom (inak zrejme aj vzhľadom na dĺžku doby od tejto telefonickej komunikácie už nedostupným)
overovať výpovede týchto svedkov, aj tento návrh obhajoby na doplnenie dokazovania odmietol.

Súd preto obžalovaných uznal vinnými na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku s tým, že uvedeným protiprávnym konaním naplnili všetky formálne zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže spoločným
konaním úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahli do záujmu, chráneného Trestným

zákonom, a to záujmu na ochrane majetku fyzických a právnických osôb tým, že na škodu cudzieho
majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu
škodu. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaných a následkom ich činu na jednej strane a ich úmyselným zavinením
na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnili obžalovaní aj po stránke materiálnej,
keďže závažnosť ich činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom

prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom (v majetkovej sfére
poškodených), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaných a ich zištnou
pohnútkou.
Súd skutok kvalifikoval podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší zákon nie je
podľa posúdenia súdu pre obžalovaných priaznivejší.

Zo správ a charakteristík k osobám obžalovaných súd nezistil bližšie poznatky o ich povahe a správaní v
mieste bydliska. Obaja obžalovaní majú v evidencii priestupkov evidované priestupky na úseku cestnej
dopravy a obžalovaný O.. O. L. aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Napriek tomu, že na
oboch obžalovaných sa hľadí, akoby neboli odsúdení, uvedenou fikciou nezanikla skutočnosť, že sa

obaja v minulosti dopustili trestnej činnosti. P. O. Z. takto v minulosti spáchal trestné činy ublíženia na
zdraví a obžalovaný O.. O. L. zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno b) H. zákona.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaným, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.

§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd u oboch obžalovaných zhodne nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
akoanipriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona.Súdtakobžalovanýmukladaltrest spoužitím

§ 38 odsek 2 Trestného zákona v základnej trestnej sadzbe podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, t.j. v
sadzbe 1 až 5 rokov. Súd obžalovaným vzhľadom uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a výkon
trestu odňatia slobody u nich podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky, zistiac podmienky podľa
§ 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s tým, že možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody.

Súd je toho názoru, že hrozba výkonom trestu odňatia slobody v uvedenej výmere splní účel trestu tak
z hľadiska dosiahnutia nápravy obžalovaných, ako aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Súd oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal k náhrade škody v prospech poškodených
M. F. a C. F. vo výške 14.640,- Eur, predstavujúcej škodu na strojových zariadeniach poškodených v

zmysle ust. § 124 odsek 1 Trestného zákona, vyčíslenú znaleckým posudkom Ing. S. a ktorá je súčasne
i súčasťou popisu skutku výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku. So zvyškom uplatneného nároku
na náhradu škody súd podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodených odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od

oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).