Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225402
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115225402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: P. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. K. I., D.
XX, zast. JUDr. Katarínou Michálkovou, MBA, advokátkou v Bratislave, Košická 48, proti žalovaným:
1/ UNIQA poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 15, IČO: 00 653 501, zast. PRK Partners
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hurbanovo námestie 3, 2/ Tatra banka a.s., so sídlom v Bratislave,
Hodžovo nám. 3, IČO:00 686 930, o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky a zaplatenia 6.004,25 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave
zo dňa 3. júla 2020 č.k. 15C/223/2015-445 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému 1/ splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z cestovného
poistenia k platobným kartám klientov Tatra banky, a.s., podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ dňa 14.03.2015 tým, že poskytne žalobcovi poistné
plnenie vo výške 6.004,25 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6.004,25 eur od
17.06.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu voči žalovanému 1/
v prevyšujúcej časti, ako i žalobu voči žalovanému 2/ celkom zamietol. Žalovanému 2/ voči žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal, ďalej vyslovil, že žalobca a žalovaný 1/ nemajú právo na náhradu trov
konania. Vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania tento nárok priznal štátu tak voči žalobcovi,
ako i voči žalovanému 1/, voči každému v rozsahu 50 %.
2/Žalobca žalobouuplatňovalvočižalovanýmnárokna zaplateniepoistnéhoplnenia ztituluuzatvorenej
poistnej zmluvy, cestovné poistenie k platobným kartám klientov Tatra banky a.s. medzi žalovaným 1/
ako poisťovateľom na jednej strane a žalobcom ako poisteným na strane druhej. Taktiež žiadal určiť
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria

prílohu dojednanej poistnej zmluvy.
3/Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 29.04.2015 žalobca podstúpil vyšetrenie bolesti
brucha, pričom bolesti po infúznej liečbe úplne ustúpili, stav žalobcu ošetrujúci lekári nevyhodnotili ako
závažný v súvislosti s nástupom žalobcu na zájazd nemali žiadne obavy či námietky, preto ten dňa
30.04.2015 vycestoval letecky na plánovanú dovolenku do Egypta. Dňa 01.05.2015 v
popoludňajších hodinách sa objavili u žalobcu bolesti brucha, následne bol v nemocnici žalobcovi
diagnostikovaný ileózny stav, pričom musel podstúpiť akútnu operáciu, počas ktorej mu zistili zrasty

v oblasti slepého čreva po operácii apendixu pred 50 rokmi, uvedené nebolo možné podľa žalobcu
pred vycestovaním zistiť žiadnou vyšetrovacou metódou. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že pred
vycestovanímbol ošetrujúcimilekármi ubezpečený,žemôženastúpiťnadovolenku30.04.2015,žejeho
zdravotný stav nie je prekážkou a nie je akútny. Jeho návšteva lekára nesúvisela s jeho hospitalizáciouv Egypte, žalobca špekulatívne nekonal, Egypt podľa žalobcu nie je destinácia, kam by sa ktokoľvek
dobrovoľne vybral realizovať operačný zákrok a to v malej provinčnej turistickej destinácii. Ak by si
mal žalobca slobodne vybrať, chcel by byť operovaný v nemocničnom zariadení na Slovensku, kde

jeho manželka 38 rokov pracuje (Národný onkologický ústav). Za poskytnutú lekársku starostlivosť bol
žalobca nútený zaplatiť 6.004,25 eur, ktorých preplatenie si uplatnil u žalovaného 1/ z titulu dojednanej
poistnej zmluvy. Ten však ani po opakovaných výzvach nepristúpil k plneniu s tým, že na prípad žalobcu
sa vťahuje výluka z poistenia, preto jeho náklady preplatiť nemôže. Žalobca mal za to, že poistná
zmluva nebola individuálne dojednaná a výluka z poistenia uvedená v oddiele II, č.l17 VPP CPPK- Ta

je neprijateľná a voči spotrebiteľovi neprimerane tvrdá. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nepreplatí zdravotnú
starostlivosť, ktorá bola poskytnutá klientom, ak došlo k ich ošetreniu, prípadne došlo ku komplikáciám
v súvislosti s chorobou resp. úrazom ktorý vznikol 12 mesiacov pred začiatkom cesty, poskytuje podľa
žalobcu žalovanému 1/ neprimeranú výhodu na úkor spotrebiteľa. K postaveniu žalovaného 2/ žalobca
uviedol, že ho považuje za pasívne vecne legitimovaného v tomto konaní, nakoľko mal svojvoľne zmeniť
rozsah ponúknutého cestovného poistenia pred nástupom žalobcu na zájazd. Nezaplatením nákladov

za zdravotnú starostlivosť, v lehote jej splatnosti sa žalovaný 1/ a 2/ dostal do omeškania, z ktorého
dôvodu má žalobca popri istine právo na zaplatenia úrokov z omeškania.
4/Žalovaný 1/ nároky žalobcu neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil, že žalobca odletel na
zájazd 30.04.2015 napriek tomu že deň predtým mu bola okrem iného diagnostikovaná dyspepsia a
začínajúca gastroenteritída. Správanie žalobcu, ktorý napriek zdravotným ťažkostiam vycestoval do

zahraničia, označil za priečiace sa ust. § 415 OZ, teda vymykajúce sa povinnosti dodržať všeobecnú
prevenčnú povinnosť. K žalobcom tvrdenej neprijateľnosti výluky z poistenia uviedol, že predmetná
výluka je celosvetový štandard v poistných zmluvách, ktorých predmetom je cestovné poistenie. Jej
zámerom je zamedziť špekulatívnemu správaniu poistených, ktorí by na úhradu lekárskych zákrokov
využili lacnejšie komerčné poistenie na úhradu zákrokov za choroby, ktoré si priniesli z domovskej

krajiny a ktoré existovali už pred vycestovaním. Žalobcom napádaná výluka z poistenia je upravená
každou slovenskou komerčnou poisťovňou. Pokiaľ ide o dĺžku času, počas ktorého sa kontroluje zdravie
poisteného, na slovenskom trhu ide štandardne o 9-24 mesiacov, teda časové obdobie upravené v VPP
žalovaného1/jeskôrnadolnejhranicisledovanéhoobdobia.Výlukazpoisteniajepodmienkouhlavného
predmetu plnenia, preto v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách sa kontroluje len jej transparentnosť a nie neprijateľnosť. Výluka je vo VPP
jasne a zrozumiteľne definovaná, žalobca sa mal možnosť s ňou oboznámiť.
5/ Žalovaný 2/ namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a žiadal žalobu zamietnuť.
V konaní sa ďalej vyjadril, že hoci poistenie sprostredkoval, bolo slobodnou vôľou žalobcu poistnú
zmluvu za daných podmienok podpísať.

6/Z poistnej zmluvy z 14.03.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným 1/ ako
poistiteľom (čl. 13) súd zistil, že rozsah v zmluve dojednaného poistného krytia v rámci dojednaného
cestovnéhopoisteniakplatobnýmkartámklientovbankypredstavujeipoistenieliečebnýchnákladov(č.l.
3 bod 3.1 zmluvy). Z VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) súd zistil, že výluku z dojednaného
poistenia predstavujú liečebné náklady, keď liečebná starostlivosť súvisí s ochorením resp. úrazom,

ktoré existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty poisteného, prípadne s
komplikáciami, ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré nie sú zahrnuté do tohto poistenia.
7/Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok
má základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na poskytnutie poistného plnenia v zmysle medzi
žalobcom a žalovaným 1/ dojednanej poistnej zmluvy z titulu poistnej udalosti, ktorá nastala v zahraničí,

preto žalobca v konaní má postavenie spotrebiteľa.
8/Ako prvé sa zaberal súd otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, kde vyhodnotil, že nakoľko
nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje oba svoje nároky, nie
je nositeľom právnej povinnosti v tomto spore. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný 2/ mal svojvoľne zmeniť
podmienky cestovného poistenia jednak nemajú žiaden vplyv na záver, že žalovaný 2/ nie je účastníkom

zmluvného vzťahu, rovnako však neboli ani preukázané, žalobca podpísal poistnú zmluvu dobrovoľne,
bez nátlaku, svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s jej obsahom oboznámil a to i vrátane VPP
CPPK-TA, to že žalobcovi bol žalovaným 2/ doručený list v ktorom mu oznamuje, že k zmene poistenia
nemusí pristúpiť, žalobca potvrdil v rámci svojho výsluchu na pojednávaní. Z uvedených dôvodov súd
námietku žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu

voči žalovanému 2/ zamietol.
9/Vo vzťahu k nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti ustanovenia všeobecných poistných podmienok
súd konštatoval, že u žalobcu v postavení spotrebiteľa existuje naliehavý právny záujem na určení
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúci ex lege z § 3 ods. 3 zákonač. 250/2007 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2019, sp. zn.
1Cdo/235/2017).Kotázkežalobcomtvrdenejneprijateľnostianeplatnostizmluvnejpodmienkyuvedenej
v VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) v časti označenej ako výluky poistenia mal súd za

to, že dojednanie, že výluku z poistenia predstavujú liečené náklady keď liečebná starostlivosť súvisí s
ochorením resp. úrazom ktoré existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty
poisteného, prípadne s komplikáciami, ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré nie sú
zahrnuté do tohto poistenia, nemožno považovať ani za neprijateľné, ani za netransparentné a teda
ani za neplatné. Ustanovenie ako také je zaradené v osobitnej časti VPP CPPK-TA, je prehľadné a

jasné a z jeho obsahu je možné zreteľne pochopiť jeho následky. Je pravdou, že nejde o individuálne
dojednané ustanovenie, ktorého obsah mal možnosť žalobca ovplyvniť, minimálne mal však možnosť,
napokon sám svojim podpisom na poistnej zmluve potvrdil, že sa s prílohou k poistnej zmluve oboznámil
a súhlasil s ňou bez výhrad, takto koncipovanú zmluvu, pokiaľ sa mu podmienky výluky zdali nevýhodné,
nepodpísať. Námietky žalobcu ohľadne toho, že takéto zmluvné podmienky mu boli svojvoľne zmenené
žalovaným 2/ neboli v konaní preukázané, súd ich preto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom je potrebné

podotknúť, že od priemerne rozumného človeka je možné očakávať, že pred podpisom zmluvy si túto
aspoň prečíta, a to minimálne v rozsahu, ktorý sa týka možnej výluky z poistenia. To, že žalobca tak
pravdepodobne neučinil, resp. sa spoliehal, že oproti pôvodne dojednanej zmluve nedošlo k žiadnej
zmene, nie je dôvodom na vyhlásenie výluky z poistenia za neprijateľné a neplatné, a to preto,
že ide o štandardnú podmienku ktorú ma v zmluvách každá komerčná spoločnosť poskytujúca

cestovné poistenie k platobným kartám (napr. Kooperativa, AXA, ČSOB), taktiež preto, že výluka z
poistenia je podmienkou hlavného predmetu plnenia preto v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z
5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa kontroluje len je transparentnosť,
podmienku transparentnosti napadnutá zmluvná podmienka podľa súdu z vyššie uvedených dôvodov
spĺňa (pozri rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-96/14 Van Hove). Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Súd však nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by predmetný článok Všeobecných
poistných podmienok vyvolával hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Rovnako súd nemal za to,
že ide o neurčitú zmluvnú podmienku alebo podmienku, ktorá by bola v rozpore s účelom zákona (o
poistných zmluvách). Súd preto zamietol žalobu v časti nároku žalobcu na určenie neplatnosti zmluvnej

podmienky. Nad rámec súd poznamenal, že i keď dojednanú výluku z poistenie nepovažuje za neplatnú,
toto ustanovenie poistnej zmluvy by malo byť vykladané v zmysle ust § 54 ods. 2 OZ teda spôsobom,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Priemerný spotrebiteľ nevie vyhodnotiť mieru rizika spojeného
s akýmkoľvek vyšetrením pred vycestovaním a jeho dopady na prípadnú aplikáciu výluky z poistenia,
čo má zrejmý dopad i na vyhodnocovanie jeho povinnosti dodržiavať všeobecnú prevenčnú povinnosť,

preto výluky by mali štandardne byť vykladané tak, pokiaľ toto nevyplýva jednoznačne z ich obsahu,
že to, či liečebné náklady resp. liečebná starostlivosť súvisí s ochorením resp. úrazom ktoré existovali
pred vycestovaním, majú sa odvíjať striktne od odporúčaní resp. povolenia vycestovať ošetrujúcim
lekárov. V prípade žalobcu bolo mu povolenie na vycestovanie oboma ošetrujúci lekármi dané, pred
odletom a následne deň po ňom sa cítil úplne bez problémov, preto nemal dôvod sa domnievať, že by

jeho zdravotný stav mohol do budúcna predstavovať možné riziko prípadnej výluky z poistenia, resp.
bol takej povahy, aby na dovolenku nenastúpil.
10/Medzi stranami sporu zostalo po vyriešení námietky žalobcu 2/ ako i otázky žalobcom tvrdenej
existencie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v dojednanej zmluve sporné, či žalovaný 1/ dôvodne
pristúpil k uplatneniu výluky na prípad žalobcu v zmysle VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm.

a) a žalobcovi poistné plnenie z tohto dôvodu nepriznal. Nebolo sporné, že žalobca 29.04.2015, teda
deň pred odletom na dovolenku dostal pichľavé bolesti brucha a podstúpil vyšetrenie, kde ošetrujúci
lekár internista a chirurg jeho stav uzavreli ako začínajúcu gastroenteritídu, nasadili mu infúznu a
medikamentóznu liečbu a odporučili mu, v prípade, že jeho bolesti ustúpia, vycestovať. Dňa 01.05.2015
dostal žalobca už v zahraničí silné kŕčovité bolesti brucha, ktoré popisoval ako iné ako tie, pre ktoré

navštívil lekárov v Bratislave, následne bol akútne operovaný s diagnózou ileus. Nebolo sporné, že dňa
01.05.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda. Žalovaný 1/ sa v konaní
snažil preukázať, že zdravotné problémy žalobcu začali už pred odletom, len boli ošetrujúcimi lekármi zle
diagnostikované, a teda že jeho ošetrenie v Egypte súviselo s zdravotnými problémami pred nástupom
na dovolenku, pričom v zahraničí došlo len k ich zhoršeniu.

11/Žalovaný 1/ pri odôvodnení výluky z poistenia vychádzal zo svojho interného posúdenia lekárskych
správ žalobcu, podľa ktorých pred odletom trpel dyspepsiou - tráviace ťažkosti a bol mu zistený
subileózny stav na snímke RTG brucha. S postupom žalovaného sa však súd nestotožnil. Z lekárskych
správ, na ktoré sa žalovaný 1/ odvolával jednoznačne nevyplýva, že bolesti žalobcu a ich ošetreniepred odletom mali súvis s ošetrením žalobcu v zahraničí, kde mu bol diagnostikovaný ileus, teda úplná
obštrukcia čriev.
12/V konaní nebolo sporné, že 29.05.2015 vo večerných hodinách pred odletom, sa žalobca dostavil

s pichľavými bolesťami brucha na vyšetrenie, s tým že ho komplexne vyšetrila internistka i chirurg a
zhodne stanovili u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade počínajúcej gastroenteritídy
s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe, po konzumácii kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý
klinický priebeh, tráviace ťažkosti, začínajúca gastroenteritída. Obaja ošetrujúci lekári svoj postup
popísali i v rámci svedeckej výpovede, kde najmä chirurg Dolník popisoval, ako prebieha vyšetrenie a

čo všetko pri vyhodnocovaní bolesti žalobcu zobral do úvahy. Vysvetlil, rovnako ako doktorka Ladická,
rozdiel medzi subileóznym a ileóznym stavom a uviedol, že brucho nebolo bolestivé ani nafúknuté,
bola tam len drobná citlivosť, počúval funkčnosť čreva fonendoskopom, kde tieto zvuky sú iné pri
subileóznom a iné pri ileóznom stave, kedy má pacient také bolesti, že mu nepomôže ani infúzia,
samotná pichľavá bolesť brucha ktorú svedok diagnostikoval, mohla podľa neho mať pôvod v infekcii,
obaja lekári diagnózu subileózneho stavu 29.05.2015 u žalobcu na základe jeho klinického vyšetrenia

vylúčili. Lekári i znalci sa zhodli i na tom, že subileózny stav resp. ileózny stav sú takzvané pracovné,
učebnicové diagnózy, samotný subileózny stav môže byť konštatovaný i pri bežnej zápche, infekcii
čreva, má prechodný charakter, časom môže ustúpiť a nemusí byť predzvesťou stavu ileózneho,
teda úplnej črevnej nepriechodnosti. Znalec Mihálik vo svojom znaleckom posudku uvádza, že obaja
ošetrujúci lekári, správne vyhodnotili klinický nález žalobcu dňa 29.4.2015, (teda sa jasne vyjadril, že

ich diagnostika bola správna) pretože o diagnóze pacienta rozhoduje v prvom rade jeho anamnéza,
vývoj a priebeh jeho zdravotných problémov a najmä klinické vyšetrenie, určite nie UZ obraz alebo
RTG obraz, ktoré ako morfologické nálezy nemôžu samotné v žiadnom prípade viesť k stanoveniu
klinickej diagnózy. Tiež uvádza, že dňa 29.4.2015 bol u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na
podklade počínajúcej gastroenteritídy s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii

kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý klinický priebeh, dobre zareagoval na spasmoanalgetickú liečbu a
jeho príznaky rýchlo odzneli. Dňa 1.5.2015 dostal poobede žalobca brušné bolesti, ako sám uviedol,
iného charakteru, boli kŕčovité a intenzívne (teda nie pichľavé ako v Bratislave), preto musel rýchlo
vyhľadať lekársku pomoc. Svedčili pre vznik a rozvoj ileózneho stavu, čo sa aj potvrdilo po prijatí do
egyptskej nemocnice PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Ide teda o dve klinicky rozdielne

chorobné jednotky. V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy, pravdepodobne
po diétnej chybe a po zjedení kapusty. Jej priebeh býva často benígny, t.j. po sprísnení diéty a po
spasmoanalgetikách môžu klinické príznaky črevného dyskomfortu ustúpiť do niekoľkých hodín, ako
tomu bolo aj u žalobcu. Klinický rozvoj ileózneho stavu, t.j črevnej nepriechodnosti býva naproti tomu
oveľa dramatickejší, nástup bolestí a nafúknutia brucha je zväčša veľmi rýchly v priebehu niekoľkých

desiatok minút, postihnutý opakovane zvracia, cíti sa slabý, malátny, bolesti sa stupňujú, spravidla
nereagujú promptne na analgetickú liečbu, pacient odmieta potravu, snaží sa čím skôr vyhľadať
lekársku pomoc. Vyšetrenie dvoch lekárov internistky MUDr. Miriam Ladickej a chirurga MUDr. Jozefa
Dolníka dňa 29.4.2019 nekonštatovalo subileózny až ileózny stav, čo je vážna diagnóza a vyžaduje
okamžitý príjem postihnutého na chirurgické oddelenie, intenzívnu, spočiatku konzervatívnu liečbu.

Pri nezlepšení klinického stavu, resp. dokončení diagnostiky napr. urgetne vykonaným CT vyšetrením
brucha v priebehu maximálne 2-3 hodín je indikovaná akútna operačná revízia, ako tomu bolo u žalobcu
pri jeho hospitalizácii dňa 1.5.2015 v nemocnici PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na základe
vyššie uvedených faktov konštatoval, že zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými bol žalobca dňa
29.04,2015 vyšetrený v NOÚ, nesúvisia so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca

dňa 01.05.2015 operovaný.
13/Žalovaný 1/ sa so závermi znalca ošetrujúcich lekárov i znalca Mihálika nestotožňoval, mal za
to, že síce snímku RTG nie je možné vyhodnocovať samostatne ale ak žalobcovi bol v Egypte
diagnostikovaný ileus, ten sa zaiste rozvíjal už pred odletom, teda už 29.04.2015, pričom v prípade
žalobcu nemal dramatický priebeh, preto sa prejavil až ťažkosťami v Egypte, pričom prítomnosť ileu v

Egypte predstavuje jasné potvrdenie nesprávnosti diagnostiky pri vyšetrení 29.04.2015, žalovaný 1/ sa
domnieva, že na základe snímky RTG mali ošetrujúci lekári zvážiť hospitalizáciu žalobcu a nepovoliť
mu vycestovať a to ani v prípade, žeby žalovaný 1/ pripustil, že bolesti brucha žalobcu boli podmienené
začínajúcou gastroenteritídou. Znalec Labaš, ktorý dospel k úplne odlišným záverom, ako znalec
ustanovený súdom i žalobcovi ošetrujúci lekári, v závere znaleckého posudku konštatuje, že všetky

diagnostické postupy boli správne, ale na základe vykonaných vyšetrení sonografia, RTG v stoji a
klinického vyšetrenia ide o typický počínajúci sa postupne sa rozvíjajúci stav črevnej nepriechodnosti,
pričom pruh, ktorý postupne zaškrcoval kľučku vznikol po predchádzajúcej operácii slepého čreva,uzavrel, že zdravotné problémy žalobcu jednoznačne vznikli už pred vycestovaním a v Egypte sa jeho
stav len zhoršil a jeho prepuknutie oddialilo užitie liekov na utíšenie bolesti.
14/Súd mal za preukázané, že žalobca bol pred odletom vyšetrený na pichľavú bolesť brucha, ktorú

ošetrujúca internistka i prizvaný chirurg vyhodnotili po komplexnom vyšetrení, pri ktorom brali v úvahu
i informáciu, že žalobca mal ako dieťa operované slepé črevo, ako počiatočnú gastroenteritídu s tým,
že ak stav žalobcu bude priaznivý, nič mu nebráni vycestovať. Obaja vylúčili prítomnosť subileózneho
resp. ileózneho stavu, na ktoré poukazovalo len podporné vyšetrenie RTG, pričom celkový klinický
stav pacienta tejto diagnóze nezodpovedal. Diagnózu stanovenú ošetrujúcimi lekármi nespochybnil ani

znalec Mihálik, ktorý ich celý postup (diagnostiku i navrhovanú liečbu) vyhodnotil ako správny a úplne
štandardný. Bolo taktiež nesporné, že bolesti brucha žalobcu, ktoré nastúpili 01.05.2015, teda deň
po príchode na dovolenku, boli iného charakteru, boli kŕčovité a oveľa intenzívnejšie, sám žalobca ich
vyhodnotil na návštevu lekára, i keď pri ťažkostiach v Bratislave by lekára dobrovoľne ani nenavštívil,
keby na tom netrvala manželka. Znalec Mihálik, uzavrel, že v prípade bolestí žalobcu pred vycestovaním
a následne po ňom, ide o dve klinicky rozdielne chorobné jednotky (rovnaký názor mali i obaja ošetrujúci

lekári žalobcu). V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy pravdepodobne po
diétnej chybe, kedy klinické príznaky črevného dyskomfortu ustúpia zväčša do niekoľkých hodín, ako
tomu bolo aj u žalobcu, naproti tomu bolesti v Egypte, ktorých výsledkom bola diagnóza ileus, teda
črevná nepriechodnosť, nastúpili náhle, pričom vysvetlil, že to vplýva z operačného nálezu, nakoľko po
odstránení škrtiaceho pruhu sa podarilo operatérovi prikladaním teplých vlhkých rúšok oživiť priškrtenú

kľučkutenkéhočreva.Ztohtojednoznačnevyplýva,žekľučkatenkéhočrevanemohlabyťpriškrtenáviac
ako4-6hodín,pretožeprijejdlhšejstrangulácii/priškrtení/bydošlovdôsledkuischémie/neprekrvenia/
k jej odumretiu - k nekróze. Kľučka by mala tmavofialovú až hnedočiernu farbu alebo by mohla byť
už prasknutá a jej vyliaty obsah by spôsobil závažnú komplikáciu - zápal pobrušnice. Musela by byť
preto resekovaná /odstránená/, čo by viedlo jednak k predĺženiu operácie a jednak k dlhšiemu liečeniu

v pooperačnom období. Zo znaleckého posudku doktora Labaša naopak nevyplýva jeho tvrdenie o
jednoznačnomsúviseťažkostížalobcupredodletomsťažkosťamipoodlete.Zjehozáverovniejemožné
odvodiť, na základe čoho dospel k záveru, že prípadná črevná nepriechodnosť mala u žalobcu nastať
už 29.05.2015 resp. dokonca skôr, no mala len pomalý priebeh, a vyústila do nepriechodnosti úplnej,
nakoľko k tejto otázke sa vôbec nevyjadril, len odkázal na odborné vyjadrenie bližšie neurčenej osoby

pána X. S., s ktorým sa plne stotožnil. Taktiež jeho posudok nepreukazuje jednoznačný záver, že by
podporný snímok RTG, ktorý posudzovali ošetrujúci lekári mal napovedať, že u žalobcu začína črevná
nepriechodnosť, ktorá mala následne vyústiť v úplnú črevnú nepriechodnosť, keď síce konštatoval, že
natívna snímka v stoji urobená 29.04.2015 o 21,01 hod. konštatuje, že voľný vzduch nie je prítomný,
zvýšená plynová črevná náplň v kľučkách tenkého čreva šírky do 30mm s prítomnými hladinkami a nález

zodpovedá RTG obrazu subileózneho stavu), hrubé črevo vyplnené tvrdou stolicou, na druhej strane
pripúšťa, že nález hladiniek na RTG sa vyskytuje i v prípade začínajúcej gastroenteritídy, ktorú však
úplne vylúčil aj napriek tomu, že žalobcu nemal možnosť klinicky vyšetriť s tým, že žalobca nemal podľa
neho jej prejav, lebo netrpel známkami infekcie aj napriek tomu, že laboratórne vyšetrenie leukocytov
žalobcu bolo jediné pozitívne (čo vyplýva zo správy lekárky Ladickej i znaleckého posudku znalca

Mihálika) s odôvodnením, že pacient nemal hnačku, čo je sprievodným javom gastroenteritídy, pričom
i pri čiastočnom upchatí čriev môže mať pacient hnačku, resp. pri neúplnej nepriechodnosti môže i
zvracať, teda mať podobné symptómy. Taktiež k možnej gastroenteritíde v rámci konfrontácie znalcov
len úsmevne podotkol, že neviem čo je diétna chyba, a že jesť kapustu už staré babky vedia, že z
nej nafukuje, že o diétnu chybu nemohlo predsa u žalobcu dôjsť a to aj napriek tomu, že nevedel čo,

kedy v akom množstve a akej kvalite žalobca zjedol. Z posudku tiež nevyplýva, aký vplyv má podanie
liekov na utíšenie bolesti v prípade začínajúcej črevnej nepriechodnosti a v prípade gastroenteritídy, keď
síce nie je sporné, že tieto žalobca užil, nie je však jasné, koľko mohli u žalobcu účinkovať, resp. či
ich užitie bolo schopné dlhodobo, teda nie na pár hodín, ak by skutočne u neho začínal ileózny stav
už pred vycestovaním, umožniť mu prežiť úplne bez príznakov a bolesti absolvovať leteckú prepravu,

zmenu tlaku a následne zmenu klimatického podnebia v zahraničí. Posudok znalca Labaša podľa súdu
jednoznačne nepreukazuje kauzálny súvis zdravotných ťažkosti žalobcu, ktoré mal pred odletom, s
ťažkosťami, ktoré nastali na dovolenke, rovnako ani to, že diagnostika ošetrujúcich lekárov doktora
Dolníka a doktorky Ladickej boli nesprávne. Ak sám znalec Labaš pripúšťa, že je úplne bežné, že viac
lekárov má na posúdenie zdravotného stavu pacienta rôzne názory, súd sa priklonil k záverom dvoch

ošetrujúcich lekárov, ktorí ako jediní mali možnosť žalobcu vyšetriť komplexne, vytvoriť si úplný obraz
o jeho stave, anamnéze, vývoji a priebehu jeho zdravotných problémov a najmä mohli realizovať jeho
klinické vyšetrenie, ktorého správnosť bola odobrená znalcom Mihálikom.15/NámietkystránsporuohľadneznalcaLabaša,ktorýpodľažalobcujenechválneznámyvypracovaním
kontroverzného posudku v prípade G. A., podľa ktorého si mala spôsobiť zranenia sama, pričom
následne sa ukázalo, že tento posudok bol absolútne nesprávny, ako i námietku žalovaného 1/,

že žalobca sa nenechal vyšetriť na obdobnom pracovisku úrazovej chirurgie, tieto vyhodnotil súd
ako nedôvodné. Obaja vyšetrujúci lekári majú atestácie v príslušných odboroch pričom pracujú na
renomovanom pracovisku, preto na znevažovanie ich odbornej kredibility zo strany žalovaného 1/, či
ním osloveného znalca pána Labaša, nebolo na mieste.
16/Súd mal za to, že žalovanému 1/ sa v konaní nepodarilo preukázať, že zdravotné ťažkosti žalobcu

(pichľavá bolesť brucha s ktorou prišiel na vyšetrenie pred odletom) mali priamy kauzálny súvis s
kŕčovitou bolesťou brucha (a následnou operáciou žalobcu v zahraničí), čím žalovaný 1/ neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že výluku z poistenia uplatnil voči žalobcovi dôvodne, čiže neboli
splnené podmienky na použitie výluky z poistenia podľa VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a).
Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na použitie výluky z poistenia,
zaviazal žalovaného 1/ na poskytnutie, teda zaplatenie poistného plnenia žalobcovi v sume 6.004,25

eur, výška žalobcom vyplatených liečebných nákladov nebola sporná.
17/O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný 2/ bol v konaní plne
úspešný, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu tieto nepriznal. Žalobca
i žalovaný 1/ boli obaja úspešní čiastočne, žalobca v časti v ktorej sa domáha zaplatenia poistného

plnenia vrátane príslušenstva, žalovaný v časti určenia neplatnosti zmluvného dojednania, preto súd
vyslovil v zmysle § 255 ods. 2 CSP, že tieto strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania. O
trovách štátu rozhodol súd podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď
priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči rovnako úspešným žalobcovi a žalovanému 1/, a to
podľa rozsahu ich neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 50%.

18/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal
včas odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nie je daný súvis medzi
bolesťami brucha, pre ktoré žalobca dňa 30. apríla 2015 podstúpil vyšetrenie a operáciou v Egypte
vykonanej niekoľko hodín po vyšetrení. Žalovaný 1/ mal za to, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy
skutočnosti a dôkazy, ktoré svedčili v prospech tohto, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru,
že bolesť brucha, ktorou trpel žalobca na Slovensku, súvisí s operáciou v Egypte. Podľa odvolateľa

pri riadnom a logickom zohľadnení všetkých dôkazov nie je možné prísť k inému záveru ako tomu,
že liečebná starostlivosť poskytnutá v Egypte súvisí so zdravotnými problémami žalobcu, ktoré u neho
vznikli a existovali ešte pred začiatkom jeho cesty do Egypta.
Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že v tomto prípade išlo o tzv. "strangulačný ileus", t.j. postupne
sa rozvíjajúcu črevnú nepriechodnosť, ktorá bola spôsobená útlakom väziva zo zrastov vzniknutých po

skoršej operácii slepého čreva.
Z lekárskej správy z 1. mája 2015 vyhotovenej v súvislosti s operáciou žalobcu v nemocnici Portghalib
Hospital v Marsa-Alam vyplýva, že žalobca už 3 dni trpí bolesťami brucha, pričom úplná konstipácia (t.j.
zápcha) trvá 2 dni. Z tejto lekárskej správy tak vyplýva, že zápcha u žalobcu začala už na Slovensku dňa
29. apríla 2015. Rovnako z prvotnej telefonickej komunikácie manželky žalobcu s asistenčnou službou

žalovaného vyplýva, že zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými žalobca absolvoval vyšetrenie,
pretrvávali až do operácie, v neskoršej komunikácii už uviedla, že pôvodné zdravotné ťažkosti jej
manžela ustúpili a objavili sa až po tom, ako prileteli do Egypta. Žalovaný 1/ vzhľadom na okolnosti
považuje túto zmenu ohľadom skutkových okolností za účelnú, ktorá mala za cieľ získať poistné plnenie,
ktoré žalobcovi vzhľadom na dojednanú výluku nepatrilo. Žalobca ako i jeho manželka zmenili svoje

tvrdenia ohľadom priebehu bolestí brucha až po tom, ako boli informovaní, že vzhľadom na pre-
existenciu im nebude poistné plnenie poskytnuté, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy.
Žalobca pred vycestovaním nenavštívil pracovisko akútnej chirurgie, ale navštívil NOÚ, konkrétne
ambulanciu klinickej onkológie, kde zdravotnícky personál nie je školený v oblasti akútnej chirurgie
a nemá s ňou skúsenosti, teda zvolil na vyšetrenie svojho zdravotného stavu nesprávne pracovisko,

čo malo zásadný vplyv na (ne)určenie správnej diagnózy, nastavenie liečby a poskytnutie odporúčaní
ohľadom možnosti vycestovať, v čom žalovaný videl porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti
žalobcu. Žalovaný mal tiež za to, že výpovede svedkov MUDr. Ladickej a MUDr. Dolníka (ošetrujúcich
lekárov) sú nerelevantné, zaujaté a nedávajú odpoveď na to, či zdravotné problémy, v dôsledku ktorýchbol žalobca operovaný v Egypte majú pôvod v zdravotných problémoch, pre ktoré žalobca absolvoval
vyšetrenie v NOÚ, keď opačnou výpoveďou by uznali svoje vlastné pochybenie, rovnako sa ale vyjadrili,
že nevideli lekárske záznamy o vykonanej operácii v Egypte, nemôžu sa preto vyjadrovať k tejto otázke.

Znalec Mihálik v znaleckom posudku nijako nehodnotil správnosť určenej diagnózy, ale vyjadruje sa a
hodnotí diagnostický postup, t.j. či MUDr. Ladická a MUDr. Dolník vykonali všetky potrebné vyšetrenia,
úkony.Žiadnymspôsobomvšaknevyhodnocuje,činazákladevykonanýchvyšetreníprišlitiežksprávnej
diagnóze. Aj pri správnom diagnostickom postupe, je možné konštatovať nesprávny diagnostický záver.
Túto skutočnosť súd pri rozhodovaní žiadnym spôsobom nevzal do úvahy. Znalec pri vypracovaní svojho

znaleckého posudku nezobral do úvahy viacero podstatných skutočností a to najmä: RTG snímok, na
ktorom sú viditeľné hladinky (v zmysle popisu tohto snímku nález zodpovedá sub-/ileóznemu stavu),
že žalobca pred vyšetrením užil analgetiká (lieky Algifen a Degan), anamnézu žalobcu, t.j. že tento
bol v minulosti operovaný na slepé črevo, absencia typických príznakov pre gastroenteritídu. RTG
nález hladiniek bol úplne zreteľne a explicitne popísaný v lekárskej správe z vyšetrenia žalobcu na
Slovensku dňa 29. apríla 2015, teda vo večerných hodinách deň pred odletom do Egypta. Znalec Labaš

v Znaleckom posudku konštatuje, že: "nález hladiniek na RTG sú typickým počínajúcim príznakom
svedčiacim pre sub až ileózny stav". Postupným rozvojom tohto stavu došlo k črevnej nepriechodnosti
ako aj zaškrteniu tenkého čreva fibróznym zrastom, čo viedlo k nevyhnutnosti chirurgického zákroku
a vykonaniu operácie, ktorá prebehla do 48 hodín po vyšetrení, čo jednoznačne preukazuje časovú
súvislosť medzi uskutočneným vyšetrením a následnou operáciou. Lekárska dokumentácia z 29.

apríla 2015 popisuje rozvoj bolestí brucha, zástavu vetrov, pričom je klinicky popisovaná usilovná
peristaltika (rytmický pohyb stien čreva, ktorý všeobecne býva zvýšený nad "prekážkou", ktorú sa
črevo snaží usilovne prekonať), čo sú typické príznaky pre črevnú nepriechodnosť. Naopak medzi
typické príznaky gastroenteritídy patria hnačky, zvracanie, zvýšená teplota, či dehydratácia, ktorými
príznakmi však žalobca netrpel. Požitie analgetík malo zásadný vplyv na diagnostiku počas vyšetrenia,

keďže mohla byť úplne objektívne zakrytá (výrazne znížená) citlivosť a napätie brucha pacienta počas
vyšetrenia. Na určenie diagnózy má rozhodne vplyv tiež anamnéza pacienta, keď žalobca bol v minulosti
operovaný na slepé črevo, v dôsledku čoho sa vyvíjajú tzv. zrasty, ktoré môžu zapríčiniť nepriechodnosť
čreva. Znalec Mihálik poukazoval na to, že kľučka slepého čreva bola priškrtená len pár hodín, inak
by odumrela (nekrotizovala). Toto potvrdil tiež znalec Labaš, podľa ktorého však táto kľučka slepého

čreva nebola priškrtená, ale bola stlačená predmetným zrastom, t.j. nebol zaškrtený cievny systém (a
črevo neodumrelo). Ťažkosti žalobcu sa rozvíjali postupne, nešlo o dramatický priebeh ileózneho stavu,
ale práve naopak išlo o menej dramatický priebeh. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že MUDr.
Ladická a MUDr. Dolník a ani znalec Mihálik nevzali vôbec do úvahy úplný a komplexný klinický stav
žalobcu, a preto ich závery nemôžu byť správne. Okresný súd založil svoj prvostupňový rozsudok tiež

na tej skutočnosti, že bolesti žalobcu na Slovensku a v Egypte mali byť iného charakteru. Tento záver
však odporuje vyjadreniam manželky žalobcu zo dňa 1. mája 2015, ktorá pôvodne tvrdila, že problémy
trvajú už 48 hodín, ich rétorika sa zmenila až po tom, ako im bolo oznámené, že poistné plnenie im z
dôvodu výluky nebude môcť byť poskytnuté.
MUDr. Ladická a MUDr. Dolník pri stanovovaní diagnózy žalobcu nezobrali do úvahy viacero

podstatných skutočností, v dôsledku čoho boli ich závery nesprávne, a teda ani závery znaleckého
posudku, ktorý vypracoval znalec Mihálik, nemôžu byť správne. Znalec Labaš naopak závery MUDr.
Ladickej a MUDr. Dolníka síce zobral za podklad pre svoj znalecký posudok, avšak pri jeho vypracovaní
skúmal a posudzoval tiež ostatné dôležité skutočnosti pre posúdenie, či operácia žalobcu v Egypte
bola v príčinnej súvislosti s ochorením, ktorým žalobca trpel už v čase vycestovania a teda, či sa u

žalobcu v čase vycestovania postupne rozvíjal stav črevnej nepriechodnosti. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, povahu veci a všetky okolnosti, priame i nepriame dôkazy je zrejmé, že išlo o postupne sa
rozvíjajúcu nepriechodnosť čreva, ktorá začala ešte na Slovensku a vyústila až do operácie v Egypte.
Jednalo sa o zmenu stavu toho istého ochorenia (mechanickej obštrukcie), ktorý sa zo sub-ileózneho
stavu zmenil v Egypte do akútneho ilea. Podľa žalovaného je tak zrejmé, že bolesti brucha žalobcu, pre

ktoré absolvoval vyšetrenie, súviseli s bolesťami brucha žalobcu, pre ktoré musel absolvovať operáciu v
Egypte. Operácia tak súvisela s problémom, ktorý u žalobcu vznikol ešte pred jeho odchodom do Egypta.
Podľa žalovaného bez ohľadu, či u žalobcu išlo o postupne sa rozvíjajúcu nepriechodnosť čriev, alebo
gasteroenteritídu,žalobcanemalvzhľadomnajehovtedajšízdravotnýstavvycestovaťdoEgypta,svojím
konaním porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám na zdraví a zbytočne sa

vystavil riziku, ktoré nakoniec vyústilo až do nutnosti operácie.
Žalovaný 1/ mal teda za to, že boli naplnené podmienky dojednaných výluk podľa oddielu I, čl. 12, ods.
1, písm. b) VPP ako i oddielu II, čl. 17, časť 2, ods. 1, písm. a) VPP, keďže žalobca bol večer dňa
29. apríla 2015 vyšetrený s akútnymi bolesťami brucha, pričom hneď na druhý deň ráno vycestovaldo Egypta, kde sa jeho stav natoľko zhoršil, že musel byť ihneď operovaný. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, pri posúdení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, je zrejmé, že u žalobcu sa od 29.
apríla 2015 začal vyvíjať stav črevnej nepriechodnosti, ktorý v Egypte viedol k nutnej operácii. Zároveň

žalobca tým, že svoje vyšetrenie absolvoval v zariadení, ktoré sa zaoberá liečbou úplne iných ochorení,
ako je akútna bolesť brucha a zároveň tým, že v stave, v ktorom sa nachádzal, vycestoval do Egypta,
porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby škoda nevznikala. Žalobca mohol predvídať,
že v súvislosti s jeho zdravotným stavom bude potrebné pristúpiť k jeho liečbe, resp. hospitalizácii.
Komplikácie v súvislosti s jeho zdravotným stavom tak bolo možné predvídať. Žalobcovi preto právo

na poistné plnenie nevzniklo. Žalovaný 1/ netvrdil, že žalobcovi nevznikla škoda, avšak nejde o škodu,
za ktorú mu podľa poistnej zmluvy patrí poistné plnenie. V danom prípade sa javí, že môžu existovať
iné subjekty, ktoré sú občianskoprávne zodpovedné za škodu vzniknutú žalobcovi, uzavrel odvolanie
žalovaný 1/.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolateľ, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti (vo vzťahu voči žalovanému 1/) zmenil a žalobu žalobcu zamietol,

žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100% a štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
19/Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že dňa 29.4.2015 sa dal z opatrnosti pred plánovanou
dovolenkou vyšetriť z dôvodov bolesti brucha, pričom vzhľadom na povahu bolesti by žalobca
pravdepodobne na žiadne vyšetrenie sám ani nešiel, pokiaľ by jeho manželka na tom netrvala.

Nepovažoval svoj stav za vážny, iba mu netrávilo, nakoľko konzumoval v ten deň neľahkú stravu ako
kapustu, klobásu. Po vyšetrení a podaní infúznej liečby bolesti úplne ustúpili, žiaden z ošetrujúcich
lekárov nemal vôbec žiadne námietky ohľadne zdravotného stavu žalobcu a nevyjadrili ani obavy v
súvislosti s nástupom na zájazd na nasledujúci deň. Stav žalobcu teda pred nástupom na zájazd
nepredstavoval akútne ochorenie, ktoré by si z lekárskeho hľadiska vyžadovalo hospitalizáciu, prípadne

pripútanie na lôžko, preto neexistoval dôvod na stornovanie zaplateného zájazdu. Ráno na druhý deň
žalobca vstal, naraňajkoval sa, odviezol sa sám na letisko do Viedne odkiaľ absolvoval 5 hodinový
let do Egypta, bez akýchkoľvek bolestí a komplikácií. Po príchode do Egypta išiel s manželkou na
pláž a prežil úplne v poriadku prvý dovolenkový deň. Až na druhý deň v poobedňajších hodinách sa
žalobcovi objavili silné kŕčovité bolesti, pričom tieto boli iného charakteru. Žalobca bol na základe jeho

komplikácií hospitalizovaný a následne po vykonaní vyšetrení operovaný. V miestnej
nemocnici Portghalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte bol vyšetreniami diagnostikovaný ileózny stav, z
dôvodu ktorého bol akútne operovaný. Až počas operácie sa zistili zrasty v oblasti slepého čreva, pričom
uvedené nebolo možné zistiť počas vyšetrenia žiadnou vyšetrovacou metódou (ani počas vyšetrenia
pred zájazdom). Žalobca vo svojom konaní neurobil žiadnu chybu - predtým ako išiel na dovolenku si

splnilsvojuprevenčnúpovinnosťapreistotuišielnavyšetrenie,keďžemalbolestibrucha.Podôkladných
vyšetreniach internistkou a chirurgom, potom čo sa cítil dobre, vycestoval na dovolenku, kde až o 48
hodín nastali komplikácie, kvôli ktorým ho operovali. Rovnako neobstoja argumenty žalovaného 1/, kde
súdu boli predložené dôkazy - nahrávky manželky žalobcu z telefonátu s poisťovňou, kde mala viac
krát odlišne opísať vzniknutú situáciu, vnímal ako úplne logické a pochopiteľné vzhľadom na emočne

vypätú situáciu v ktorej sa nachádzala, kde si bola vedomá zlého stavu svojho manžela ako dlhoročná
staničná sestra a jeho pobytu v nemocnici v krajine, kde sa nevedela dorozumieť s personálom a cítila
svoju bezmocnosť. V prípade, že by bol stav žalobcu dňa 29.4.2015 čo i len trochu závažný a lekári by
neodporúčali cestu, prípadne stav žalobcu by uvedenému nezodpovedal, žalobca by s manželkou určite
súhlasili s hospitalizáciou, čo je objektívny dôvod na storno zájazdu a nič by neriskovali.

Podľa žalobcu žalovaný 1/ pri odmietnutí poskytnutia poistného plnenia vychádzal zo svojho interného
a pravdepodobne laického posúdenia lekárskych správ, ktoré žalobca poskytol, spolu s dokumentáciou
z poskytnutia zdravotnej starostlivosti v Egypte a v podstate iba na základe toho, že dátum ošetrenia
a dátum operácie boli k sebe dátumovo blízko. Znalecký posudok, ktorý si dal žalovaný vypracovať
a riadne preštudovanie lekárskych správ žalobcu sa realizovali až v rámci súdneho konania, čo

jasne dokazuje, že odmietnutie poskytnutia poistného plnenia pôvodne nemalo žiaden lekársky alebo
medicínsky základ.
Pred odletom trpel žalobca tráviacimi ťažkosťami (pichľavé bolesti), ktoré boli spôsobené veľmi
pravdepodobne diétnou chybou, ktoré mali veľmi priaznivý klinický priebeh. MUDr. Dolník vo svojej
výpovedi popísal priebeh vyšetrenia, kde brucho žalobcu nebolo bolestivé ani nafúknuté, bola drobná

citlivosť, funkčnosť čreva bola preverená fonendoskopom a podľa zvukov diagnózu subileózneho stavu
obaja ošetrujúci lekári vylúčili. Pre diagnózu pacienta je veľmi dôležitá anamnéza, vývoj a priebeh
zdravotných problémov a klinické vyšetrenie a nie len RTG snímok, ktorého nálezy nemôžu samotné v
žiadnom prípade viesť k stanoveniu klinickej diagnózy (čo tvrdí znalec prof. Labaš). Naopak v Egyptemal žalobca brušné bolesti iného charakteru, kŕčovité a intenzívne, pre ktoré sám žalobca chcel vyhľadať
rýchlu lekársku pomoc. Po prijatí do nemocnice v Egypte bol potvrdený žalobcovi nález vzniku a
rozvoja ileózneho stavu. Teda klinicky rozdielna diagnóza, kde nástup choroby býva oveľa dramatickejší

sprevádzaný silnými bolesťami, kŕčovitými bolesťami, zvracaním, pocit slabosti, malátnosť.
Vyšetrenie ošetrujúcich lekárov MUDr. Dolníka a MUDr. Ladickej dňa 29.4.2015 nekonštatovalo
subileózny stav. Táto diagnóza vyžaduje okamžitý príjem postihnutého na chirurgické oddelenie,
intenzívnu a spočiatku konzervatívnu liečbu. Nie je ani prípustné, že by ich diagnóza bola nesprávne
stanovená, pretože pacient - žalobca by pri subileóznom stave nebol v stave riadne spať, cestovať do

Viedne a následne bez akýchkoľvek bolestí absolvovať päťhodinový let do Egypta (podtlak v lietadle
by jeho stav výrazne zhoršil), pobyt na slnku a pláži, nemohol by ani vzpriamene chodiť. Po prepuknutí
subileózneho stavu je maximálne v priebehu 2-3 hodín indikovaná akútna operačná revízia. Počas
operácie v Egypte lekári objavili priškrtenú „kľučku tenkého čreva,“ ktoré sa im podarilo zachrániť, čo
naznačovalo, že uvedený stav nemohol trvať viac ako 4-6 hodín, inak by mala kľučka tmavofialovú až
hnedočiernu farbu alebo by mohla byť prasknutá a nepodarilo by sa ju zachrániť. Uvedené je podľa neho

v súvislosti s tým, že tlak na tenké črevo nastal až poobede dňa 1.5.2015.
Súdy sa podľa žalobcu nemusia vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, ale len s tými, ktoré
majú význam pre rozhodnutie. Nie je nesprávnym právnym posúdením skutočnosť, ak súd na základe
voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil tieto inak ako ich vyhodnotil žalovaný 1/. Ošetrujúci MUDr.
Dolník je špecializáciou chirurg rovnako ako MUDr. Labaš, príp. MUDr. Mihálik. Okrem toho samotný

NOÚ je nutné vnímať do určitej miery ako špeciálny a vysoko odborný ústav medzi slovenskými
zdravotníckych zariadeniami, kde pacienti na ošetrenia, zákroky chodia z celého Slovenska, práve z
dôvodu vysokej odbornosti, preto tento argument je maximálne nulitný. MUDr. Ladická vypovedala, že
vyšetrovala žalobcu ako internistka počas svojej služby, kde MUDr. Dolníka prizvala ako chirurga na
vyšetrenie. Tento rovnako vyšetril žalobcu v rámci svojej služby a videl žalobcu prvý krát. Samotná

telefonická komunikácia bola nimi dohodnutá pri vyšetrení a jedná sa o bežnú prax, kde telefonicky
pacienti oznamujú svoj stav, konzultujú, pýtajú sa na výsledky atď. Pokiaľ pri stave žalobcu sa
malo jednať o „typicky postupne sa rozvíjajúci stav črevnej nepriechodnosti, pričom pruh vznikol
po predchádzajúcej operácii slepého čreva“, konštatoval žalobca, že operácia slepého čreva bola u
žalobcu vykonaná 50 rokov dozadu. Sám znalec MUDr. Mihálik uvádza lekárske správy a výsluchy

ošetrujúcich lekárov medzi zdrojmi svojho posudku, nie je totiž možné urobiť znalecký posudok v
reálnom čase. Znalec môže v tomto prípade len vychádzať zo správ, dokumentácie a výpovedí, ktoré
boli v reálnom čase vykonané, nemôže sám vykonať vyšetrenia a iné vyšetrenia k dispozícii neboli.
Zdôraznil, že anamnéza pacienta je základom klinickej diagnózy, ktorú je následne nutné doplniť
objektívnym klinickým vyšetrením (napr. RTG vyšetrenie, ktoré je paraklinickým - pomocným vyšetrením

v danom prípade). V súkromnom posudku prof. Labaša práve naopak chýba zdôvodnenie záverov, nie
je zdôvodnené, prečo nevzal do úvahy anamnézu žalobcu, prípadne diétnu chybu. Prof. Labaš tvrdil
vo výpovedi, že črevo žalobcu malo byť pritlačené a nie priškrtené, jedná sa však len o domnienku,
nakoľko z ošetrujúcej správy z Egypta vychádza iba skutočnosť, že sa im podarilo črevo zachrániť,
takže nie je jasné z čoho vychádzal prof. Labaš pri svojom tvrdení a rovnako nevedel zdôvodniť, či tento

stav „pritlačenia“ mohol trvať viac ako dva dni, keďže MUDr. Mihálik uviedol, že v prípade, že by tento
stav „priškrtenia“ trval viac ako 4-6 hodín, nepodarilo by sa črevo zachrániť. K tvrdeniu odvolateľa, že
žalobca mal vycestovať v zlom zdravotnom stave a mal porušiť povinnosť vychádzajúcu z § 415 a nasl.
OZ, ako aj čl. 12 ods. 1 písm. b) VPP, čl. 15 ods. 3 VPP konštatoval, že ráno dňa 30.4.2015 sa cítil
dobre, nemal žiadne komplikácie. O porušení ustanovení v súvislosti s prevenčnou povinnosťou žalobcu

nemôže byť už vôbec reč, nakoľko práve tým, že nechcel vycestovať so zdravotným problémom na
naliehanie manželky sa išiel dať vyšetriť pri bežných tráviacich ťažkostiach.
Žalovaný 1/ nepreskúmal riadne zdravotný stav a neprizval na vyhodnotenie zdravotného stavu a
poskytnutej zdravotnej starostlivosti znalca skôr, ako žalobca nenapadol žalovaného na súde žalobou
o poskytnutie poistného plnenia. Znalecký posudok si žalovaný 1/ dal vypracovať až potom, čo nebol

spokojný so závermi znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať súd na jeho návrh. Žalobca trval na tom,
žežalovaný1/nebolschopnýsámavčase,keďreálneodmietolposkytnúťpoistnéplnenie,vyhodnotiť,či
žalobca mal alebo nemal na uvedené nárok. Žalovaný 1/ počas konania začal zdôvodňovať odmietnutie
poskytnutie poistného plnenia závermi zo znaleckého posudku prof. Labaša. Odmietnutie poistného
plnenia nie je v súlade s účelom poistnej zmluvy a žalovaný 1/ nemal pre toto právny základ. Každú

jednu zdravotnú komplikáciu a zdravotnú starostlivosť je nutné vyhodnocovať jednotlivo a neposudzovať
ich súvis iba vzhľadom na to, že tieto boli poskytnuté v dátumovo blízkom rozmedzí. Žalobca si ako
spotrebiteľ roky platil cestovné poistenie na ktoré sa spoliehal v situácii, keď si bude chcieť vychutnať
zaslúžený oddych na dovolenke.Podľa žalobcu znalecký posudok prof. Labaša, ako aj vyjadrenia k zdravotnému stavu žalobcu, sú v
príkrom rozpore s vyjadreniami a výpoveďami ošetrujúcich lekárov, ako aj znalca MUDr. Mihálika, bez
reálnych odôvodnení svojich tvrdení, ktorý počas výpovede skôr namietal odbornosť ostatných lekárov,

ako sám zdôvodňoval svoje závery. Rovnako žalobcovi nie je vôbec jasné, ako mohol mať prof. Labaš
tak výrazne odlišný názor na diagnózu a stav žalobcu, ako mali ošetrujúci lekári, že tí nemali vôbec
žiaden problém s vycestovaním žalobcu do Egypta a prof. Labaš by žalobcu dokonca hospitalizoval.
Mal za to, že súd má posúdiť v rámci konania ustanovenia na ochranu spotrebiteľa aj bez ohľadu na
skutkový stav v danej veci, teda bez ohľadu na ošetrenie žalobcu na Slovensku a jeho operáciu v Egypte.

Napriek tomu, že podľa žalobcu „výluka z poistenia“ je neplatné ustanovenie, v konaní preukázal, že táto
výluka (alebo jej podmienka) ani nebola naplnená a liečebná starostlivosť nesúvisela s ošetrením, ktoré
existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty žalobcu. Na základe vyššie
uvedeného preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.
20/Obdobné či totožné argumenty uviedla každá strana i v ďalších podaniach, žalovaný 1/ v odvolacej

replike a žalobca v odvolacej duplike.
21/Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1acontrarioCSP,adospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

22/Za výluku z poistenia sa vo všeobecnosti považuje udalosť, riziko, predmet alebo záujem, na ktoré
sa dohodnuté poistenie podľa poistných podmienok nevzťahuje.
23/V súdenej veci bolo sporné, či žalovaný 1/ dôvodne pristúpil k uplatneniu výluky na prípad žalobcu
v zmysle VPP CPPK-TA, oddiel I, čl. 12, ods. 1 písm. b/ žalovaného 1/, podľa ktorého poistenie sa
nevzťahuje na prípady, keď škodová udalosť mohla byť predvídaná alebo bola známa v čase pred

vycestovaním poisteného do zahraničia; resp. oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a/ žalovaného 1/, podľa
ktorého výluku z dojednaného poistenia predstavujú liečebné náklady, keď liečebná starostlivosť súvisí s
ochorením resp. úrazom, ktoré existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty
poisteného, prípadne s komplikáciami, ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré nie sú
zahrnuté do tohto poistenia, a žalobcovi poistné plnenie z tohto dôvodu nepriznal.

24/Podľa VPP CPPK-TA, oddiel I, čl. 15, ods. 3 žalovaného 1/ pokiaľ poistený porušil povinnosti
stanovené v týchto VPP CPPK-TA, je poistiteľ oprávnený poistné plnenie primerane tomu znížiť alebo
odmietnuť.
25/Žalobcovi nemožno vytýkať, že by v danom prípade svojím konaním porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť predchádzať škodám na zdraví a zbytočne sa tak vystavil riziku, ktoré nakoniec vyústilo až

do nutnosti operácie. Zdravotné problémy u žalobcu nastali vo večerných hodinách deň pred odletom,
kedy sa žalobca dostavil s pichľavými bolesťami brucha na vyšetrenie s tým, že ho komplexne vyšetrila
internistka i chirurg a zhodne stanovili u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade
počínajúcejgastroenteritídy,snajväčšoupravdepodobnosťoupodiétnejchybe,ktorýmalveľmipriaznivý
klinický priebeh, tráviace ťažkosti, začínajúca gastroenteritída. Z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, že tak ošetrujúci chirurg MUDr. Dolník, ako aj internistka MUDr. Ladická realizovali vyšetrenie
v širokom rozsahu, do úvahy zobrali pri vyšetrení aj možnosť subileózneho či ileózneho stavu, ktorý
však, keďže brucho nebolo bolestivé ani nafúknuté, bola tam len drobná citlivosť, funkčnosť čreva bola
fonendoskopom počuteľná, vylúčili, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že pri takomto stave má pacient
také bolesti, že mu nepomôže ani infúzia. Lekári i znalci sa zhodli i na tom, že samotný subileózny

stav môže byť konštatovaný i pri bežnej zápche, infekcii čreva, má prechodný charakter, časom môže
ustúpiť a nemusí byť predzvesťou stavu ileózneho, teda úplnej črevnej nepriechodnosti. Znalec Mihálik
vo svojom znaleckom posudku uvádza, že obaja ošetrujúci lekári správne vyhodnotili klinický nález
žalobcu dňa 29.4.2015, (teda že ich diagnostika bola správna) pretože o diagnóze pacienta rozhoduje
v prvom rade jeho anamnéza, vývoj a priebeh jeho zdravotných problémov a najmä klinické vyšetrenie,

určitenieUZobrazaleboRTGobraz,ktoréakomorfologickénálezynemôžusamotnévžiadnomprípade
viesť k stanoveniu klinickej diagnózy. Z výsledkov vykonaného dokazovania takisto nie je sporné, že
chorobný stav žalobcu mal veľmi priaznivý klinický priebeh, dobre zareagoval na spasmoanalgetickú
liečbu a jeho príznaky rýchlo odzneli. Po vyšetrení a podaní infúznej liečby bolesti úplne ustúpili, žiaden
z ošetrujúcich lekárov nemal vôbec žiadne námietky ohľadne zdravotného stavu žalobcu a nevyjadrili

ani obavy v súvislosti s nástupom na zájazd na nasledujúci deň.
26/ Žalobcovi taktiež nemožno vytýkať, že vo večerných hodinách, deň pred odletom do Egypta,
zvolil ako zdravotnícke zariadenie, kde sa podrobil vyšetreniu, zdravotnícke zariadenie najbližšie k
bydlisku, kde je navyše manželka žalobcu zamestnaná. Je všeobecne známe, že obdobné vyšetrenievo večerných či nočných hodinách na pohotovosti trvá niekoľko hodín, niektoré vyšetrenia sa realizujú
až nasledujúci pracovný deň, čo by v prípade, ak by stav žalobcu nebol akútny, nedôvodne znemožnilo
nástup na zájazd. V priebehu konania neboli zistené okolnosti, svedčiace o tom, že žalobca zvolil

na vyšetrenie svojho zdravotného stavu nesprávne pracovisko, čo by malo zásadný vplyv na určenie
nesprávnej diagnózy, nastavenie liečby a poskytnutie odporúčaní ohľadom možnosti vycestovať, v čom
žalovaný videl porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu. Nakoniec silné kŕčovité bolesti
brucha, ktoré popisoval ako iné ako tie, pre ktoré navštívil lekárov v Bratislave, a pre ktoré bol akútne
operovaný s diagnózou ileus, žalobca dostal až dňa 1.5.2015 v zahraničí.

27/Ošetrujúci lekári po zhodnotení klinického stavu a pomocných vyšetrení nediagnostikovali subileózny
až ileózny stav, ale brušný bolestivý syndróm, pravdepodobne na podklade začínajúcej gastroenteritídy.
MUDr. Labaš v znaleckom posudku vyjadril záver, že výsledky vyšetrenia dňa 29. apríla 2015 svedčia
pre subileózny stav a nie pre gastroenteritídu, a je tak zrejmé, že išlo o postupne sa rozvíjajúcu
nepriechodnosť čreva, ktorá začala ešte na Slovensku a vyústila až do operácie v Egypte. K takémuto
záveru však znalec dospel až po oboznámení sa s príčinami či výsledkami vyšetrenia a operačného

zákroku v zahraničí, pričom súčasne pripustil, že tzv. hladinky na RTG sa môžu vyskytnúť i pri
gastroenteritíde. Znalec Mihálik poukazoval na to, že kľučka slepého čreva bola priškrtená len pár hodín,
inak by odumrela (nekrotizovala). Toto potvrdil tiež znalec Labaš, podľa ktorého však táto kľučka slepého
čreva nebola priškrtená, ale bola stlačená predmetným zrastom, t.j. nebol zaškrtený cievny systém (a
črevo neodumrelo). Ťažkosti žalobcu sa rozvíjali postupne, nešlo o dramatický priebeh ileózneho stavu,

ale práve naopak išlo o menej dramatický priebeh.
28/Pokiaľ sám znalec Labaš pripustil, že je úplne bežné, že viac lekárov má na posúdenie zdravotného
stavu pacienta rôzne názory, nemožno vytýkať žalobcovi, že by nástupom na zájazd po vyšetrení a
po tom, čo zdravotné problémy resp. ich príznaky rýchlo odzneli, v súlade s odporúčaním lekárov
(nesprávnosť diagnostiky ktorých nebola bez pochybností preukázaná) porušil povinnosti stanovené

VPP CPPK-TA žalovaného 1/, keď škodová udalosť nemohla byť za daných okolností predvídaná resp.
nebolaznámavčasepredvycestovanímpoistenéhodozahraničia.Rovnakotakbezpochybnostínebola
vsporezodpovedanáotázka,čioperáciažalobcuvEgyptebolavpríčinnejsúvislostisochorením,ktorým
žalobca trpel už v čase vycestovania a teda, či sa u žalobcu v čase vycestovania postupne rozvíjal stav
črevnej nepriechodnosti, ktorý nakoniec viedol k potrebe operačného zákroku v zahraničí.

29/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,

presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaný v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré
uvádzal už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní
o veci samej, jeho námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku.
Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, z

hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP.
30/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262

ods. 2 CSP).
31/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).