Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119205886
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119205886.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne E. L., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom v B., V.. T.. D. XXX/XX, zastúpenej R.. T. B., advokátkou so sídlom v Y. P., O. XXXX/
XX, proti žalovanému Y. A. T., T.., so sídlom v P., Y. XX, S.: XX XXX XXX, zastúpenému D. Q. J.. D. A., T..,
so sídlom v P., Q. XX, S.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 1 376,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. júna 2020, č. k. 27Csp/83/2019-92 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému

domáhala zaplatenia sumy 1 376,85 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 376,85 eur
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník uzavreli dňa 23.08.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté peňažné

prostriedky vo výške 1 500,- eur a žalobkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver spolu s úrokmi v
celkovej výške 3 375,54 eur v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur (zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX).
V ten istý deň došlo medzi stranami aj k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, v ktorej
veriteľ vyhlásil, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom
úvere, že dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a dlžník vyhlásil, že o tejto skutočnosti
bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie

o dôsledkoch jej uzavretia. Podľa nej akékoľvek spory medzi stranami vyplývajúce zo zmluvy o úvere
mali byť riešené buď cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov, pričom výber mal uskutočniť žalobca. V
rozhodcovskej zmluvy bolo zakotvené aj právo dlžníka od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu
do 14 dní od jej uzavretia (rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX). Dňa 19.07.2017 bolo
rozhodnuté rozsudkom v rozhodcovskom konaní sp. zn. 122/10/16 pred T. arbitrážnym súdom

zriadeným D. T. D.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2017 a
vykonateľnosťdňa14.11.2017,vktoromúčastníkmikonaniaboliobesporovéstrany vopačnom
procesnom postavení. Rozhodcovský súd v tomto rozhodcovskom konaní priznal žalovanému ako
žalobcovi právo na zaplatenie úrokov a poplatkov na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej
zmluvnými stranami boli sporové strany. Žalobkyňa ako povinná podľa tohto rozhodcovského rozsudku
proti tomuto rozsudku žalobu o jeho zrušenie nepodala, pričom o možnosti podania žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku bola poučená rozhodcovským súdom priamo v texte tohto rozhodcovského
rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa v ňom vysporiadal aj sosvojou právomocou vec rozhodnúť v nadväznosti na uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, pričom dospel
k záveru o platnosti rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovský rozsudok sp. zn. 122/10/16 z 19.07.2017).
Podľa karty klienta došlo k poslednej úhrade zo strany žalobkyne na úver 29.12.2016, a to v sume 8,89

eur.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 1 376,85 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť tým, že mu poskytla plnenie, na ktoré nemal právo,

t. j. plnenie nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov. Na toto plnenie žalovaný podľa žalobkyne
nemal nárok z dôvodu, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový. Obrana
žalovaného spočívala v tom, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, pretože
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 zákona o
spotrebiteľských úveroch, v námietke premlčania časti uplatnenej pohľadávky, ale hlavne v tzv. námietke
veci rozsúdenej. Malo sa jednať o rozsudok z 19.07.2017, vydaný v rozhodcovskom konaní sp.

zn. 122/10/16 pred T. arbitrážnym súdom zriadeným D., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2017
a vykonateľnosť dňa 14.11.2017. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne.

4. Prvou kľúčovou otázkou, ktorú súd prvej inštancie riešil, bolo, aké účinky má vyššie označený
rozhodcovský rozsudok. Na rozdiel od žalovaného mal za to, že rozhodcovský rozsudok netvorí

prekážku rei iudicatae pre prebiehajúce konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zistenie o
neidentite prejednávanej veci s vecou rozhodnutou pred rozhodcovským súdom vyplýva z rozdielneho
predmetu konania.

5. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má však pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Teda výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre strany. Ak bola žalobkyňa právoplatným rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť žalovanému
úroky a poplatky z úveru, nemôže tvrdiť, že žalovaný ako veriteľ na ne nemá právo a že sa prijatím
takéhoto plnenia bezdôvodne obohatil. Rozhodcovský rozsudok by nemal tieto účinky len v prípade,
ak by rozhodcovský súd, ktorý ho vydal, odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z absolútne

neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky). V takom prípade by išlo o nulitné rozhodnutie, ktoré by
nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
musí súd prihliadnuť aj bez návrhu (ex officio). Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva nemá znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 OZ, nevyvoláva
značnú nerovnováhu medzi stranami a nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z

procesnýchstrán.Rozhodcovskázmluvabolauzavretánasamostatnejlistine,bolajasneazrozumiteľne
naformulovaná a žalobkyňa tým, že ju podpísala vyslovila súhlas s jej uzavretím, teda
vyslovila súhlas aj s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie
sporov v súvislosti so zmluvou o úvere. Jej uzavretie nebolo predpokladom alebo podmienkou
uzavretia samotnej zmluvy o úvere. Žalobkyni nebola odňatá možnosť domáhať sa ochrany svojich

práv na všeobecnom súde. Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa mohla od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní aj bez uvedenia dôvodu. Nič teda nebránilo žalobkyni pre
prípad, pokiaľ by po uzavretí danej rozhodcovskej zmluvy sa rozhodla od nej odstúpiť, takýmto právnym
úkonom takto učiniť. Žalobkyňa mala tiež možnosť brániť sa podľa § 45 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského konania, ktorú možnosť v zákonom

stanovenej prekluzívnej lehote nevyužila. V dôsledku toho sa rozhodcovský rozsudok stal právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, a teda pre strany musí byť aj záväzný. Súd v tomto konaní už nie
je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozsudku, pretože právoplatný rozhodcovský rozsudok
má účinky právoplatného rozsudku všeobecného súdu. O bezdôvodnom obohatení by bolo možné pri
existencii právoplatného rozsudku na plnenie uvažovať iba vtedy, ak by žalobkyňa plnila nad rozsah

povinnosti uloženej rozsudkom. Žalobkyňa nepreukázala, že by plnila nad rámec rozhodcovského
rozsudku, a teda bez právneho dôvodu, preto je jej nárok nedôvodný. Keďže žalobkyňa nepreukázala,
že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6.Preúplnosťsúdprvejinštancieuviedol,žeikebyvyhodnotilrozhodcovskúzmluvuakoneplatnú,musel

by žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej
dvojročnej premlčacej dobe, nakoľko poslednú úhradu úveru žalobkyňa urobila dňa 29.12.2016 v
sume 8,89 eur a nárok na vydanie tohto plnenia, ale aj všetkých pred týmto dátumom uskutočnených
plnení nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov by bol vzhľadom na podanie žaloby na súdeaž 12.07.2019 premlčaný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka,
§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods.1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) a ods.§ 451,
§ 456, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 228 ods. 1 CSP, § 41, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1,

3 zákona č. 335/2014 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie,
eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o podanej žalobe sa nezaoberal aj tým,
či rozhodcovský rozsudok predstavuje materiálne vykonateľný exekučný titul vydaný rozhodcovským
súdom, ktorého právomoc na prejednanie a rozhodnutie v rozhodcovskej
veci musí byť založená na platnej rozhodcovskej zmluve. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Mcdo/8/2012, 3Cdo/27/2011 (R 77/2015), z ktorých vyplýva, že predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami,

a to vo forme rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedla, že predmetná
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá ako samostatná zmluva, jej text bol vopred
pripravený, naformulovaný veriteľom a predložený žalobkyni, ktorá nemala reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, prípadne niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť, rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská zmluva možnosť riešenia

sporov na všeobecnom súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred
rozhodcovským alebo všeobecným súdom) rozhoduje žalovaný, čo vzhľadom na charakter sporov
zo zmluvy o úvere znamená, že o forme konania rozhodne veriteľ (dodávateľ), nakoľko je to práve
dodávateľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Z
rozhodcovskej zmluvy tak, ako je koncipovaná, sa žalobkyňa ako spotrebiteľka vopred vzdala práva,

aby bol jej spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom, aj
keď zmluva pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť je iba teoretická,
pretože žalobu na rozhodcovskom súde podáva dodávateľ, ktorý má záujem získať exekučný titul
a spotrebiteľ sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože
to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Spotrebiteľ (žalobkyňa) nemá možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť už skôr dodávateľ vylúčil. Žalobkyňa
tiež nemohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, keď priamo v rozhodcovskej zmluve bolo vopred
uvedené, že v rozhodcovskom konaní budú rozhodovať tam uvedené dva rozhodcovské súdy. V zmluve
je síce uvedené, že spotrebiteľ bol jasne a zrozumiteľne informovaný zo strany veriteľa, že nie je
povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, ide o vyhlásenie, ktoré je súčasťou predpripravenej

rozhodcovskej zmluvy a o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu bola žalobkyňa informovaná o tom,
že nie je povinná prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a aké sú dôsledky prijatia či neprijatia návrhu
rozhodcovskej zmluvy, o tom žalovaný nepredložil súdu žiadne listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že
sa návrh rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu prerokúval. V rozhodcovskej zmluve je síce
uvedené, že žalobkyňa bola oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu

do 14-tich kalendárnych dní od podpísania tejto zmluvy, avšak základnou podmienkou odstúpenia od
zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s
poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) a neplatnou s poukazom na § 53 ods. 5, preto odstúpenie od neplatnej
rozhodcovskej zmluvy by neprichádzalo do úvahy. Rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne
dojednaná, pričom spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu, a preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku
veci právoplatne rozhodnutej pre občianske konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.
Poukázala na rozhodnutie súdov v obdobnej veci týkajúcej sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorých

súdyrozhodli,žepovažujúzmluvuzabezúročnúabezpoplatkov.Kzáverusúduprvejinštancie,ženárok
žalobkyne bol premlčaný, poukázala na znenie ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zdôraznila,
že rozhodujúce je, kedy sa oprávnený (žalobkyňa) skutočne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa obohatil. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až po konzultácií s advokátkou
dňa 19.07.2017 , od ktorej doby jej plynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá by uplynula

dňa 19.07.2019, žaloba bola podaná včas. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR
III.ÚS 43/2020, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/167/2017, sp. zn. 1Cdo/67/2011, sp. zn.
5Cdo/121/2009, sp. zn. 4Cdo/256/2010.8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní sp. zn. 122/10/16 zo dňa 19.07.2017 pred T. arbitrážnym súdom zriadeným D. nebol napadnutý

žalobou o jeho zrušenie podľa zákona č. 335/2014 v zákonom určenej lehote, ktorá má povahu
prekluzívnej lehoty. Rozhodcovský rozsudok bol posúdený vrátane platnosti rozhodcovskej zmluvy ako
predpokladu na konanie stáleho rozhodcovského súdu aj exekučným súdom, ktorý ho preskúmal a vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Mcdo/8/2012 alebo sp. zn. 3Cdo/27/2011, uvedené rozhodnutia nie

sú aplikovateľné na danú vec, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný za účinnosti inej
právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako i právna úprava, ktorá bola aplikovaná
v týchto rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a právna úprava v zákone č. 335/2014 Z. z. je
odlišná od úpravy zákona č. 244/2002 Z. z. v čase, keď boli uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
vydané. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/20/2020
a dôvodil, že v danej veci sa jedná o prekážku veci rozsúdenej tak, ako bolo rozhodnuté i v ďalšom

rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoCsp/8/2020 ako i Krajským súdom v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/91/2019.

9. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 2 CSP.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že v rozhodcovskom konaní sp. zn.

122/10/2016 pred T. arbitrážnym súdom zriadeným D. bol dňa 19.07.2017 prijatý rozsudok, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2017 a vykonateľnosť dňa 14.11.2017, v ktorom bolo žalovanému (v
právnom postavení žalobcu) priznané proti žalobkyni (v právnom postavení žalovanej) právo na
zaplatenie úrokov a poplatkov na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o

ktorej možnosti bola poučená, nebolo preukázané, že plnila nad rozsah povinnosti uloženej jej
týmto rozhodcovským rozsudkom, a preto jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
ako nedôvodný zamietol. Zaoberal sa i platnosťou rozhodcovskej zmluvy a dospel k záveru, že nie je
absolútne neplatným právnym úkonom (bod 7.4, bod 7.8 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

12. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v rozsahu
uvedenom v predchádzajúcom bode. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal preukázané a ktoré

nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220
CSP. Námietky žalobkyne, uvedené v podanom odvolaní (v rozsahu uvedenom v predchádzajúcom
bode odôvodnenia odvolacieho súdu), sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal, a preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani

v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa
23.08.2013 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1 500,- eur s tým, že sa zaviazala poskytnutý úver splatiť spolu s úrokmi v celkovej
výške 3 375,54 eur v 42-och mesačných splátkach po 80,37 eur. V ten istý deň došlo medzi
stranami sporu i k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedených zmlúv bol

vydaný T. arbitrážnym súdom zriadeným D.L. rozhodcovský rozsudok dňa 19.07.2017 sp. zn. 122/10/16,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2017 a vykonateľnosť dňa 14.11.2017, v ktorom bola žalobkyni
(v právnom postavení žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v právnom postavení žalobcu)
sumu 849,44 eur s príslušenstvom a trovy konania.14. Spornou otázkou zostala skutočnosť, či rozhodcovská zmluva zo dňa 23.08.2013 uzavretá medzi
stranami sporu je platným právnym úkonom.

15. Žalobkyňa namietala, že predmetná rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená dodávateľom,
nemala reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, nebola individuálne dojednaná a vyžadovala od nej, aby
spory s dodávateľom riešila výlučne v rámci prejednania a rozhodnutia veci v rozhodcovskom
konaní, nemohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, jej vyhlásenie o informovaní zo strany veriteľa

o dôsledkoch prijatia alebo neprijatia rozhodcovskej zmluvy bolo súčasťou predpripravenej zmluvy,
preto vychádzajúc z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvedená rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech
ako spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka a je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.

16. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.

17. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba

konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/217/2012).

18. Rozhodcovská zmluva je dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto
vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, ktorým môže byť rozhodca, prípadne viacerí rozhodcovia alebo stály

rozhodcovský súd.

19. Nevyhnutnou podmienkou rozhodcovského konania je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy.
Formálna platnosť rozhodcovskej zmluvy je úzko spojená s otázkou, či zmluvné strany skutočne vyslovili
súhlas s rozhodcovským konaním. Účelom formálnych požiadaviek je zabezpečiť, aby zmluvné strany

reálne s arbitrážou súhlasili.

20. Ak má byť rozhodcovská zmluva akýmkoľvek súdom posúdená ako nie neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, súd musí nevyhnutne zistiť jednoznačné odpovede na otázky: 1. Mohol
spotrebiteľ ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy? 2. Pripúšťa rozhodcovská zmluva, aby sa spory

medzi dodávateľom a spotrebiteľom riešili aj v inom ako rozhodcovskom konaní? (ak nie, ide o
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), 3. Tvrdil a preukázal
dodávateľ individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy?.

21. Žalobkyňa až v podanom odvolaní tvrdila, že rozhodcovská zmluva bola formulárová a nebola

individuálne dojednaná, zmluva je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou a neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka . Nie je však možné prehliadnuť,
že v rozhodcovskej zmluve je v bode 1 je vyjadrený výslovný súhlas žalobkyne s uzatvorením tejto
zmluvy , v bode 2 je vyhlásenie veriteľa (dodávateľa), že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.

Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že
o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3 rozhodcovskej
zmluvy je okrem iného uvedené, že dlžník (žalobkyňa) bola o dôsledkoch jej uzatvorenia poučená
tak, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere (s číslom zmluvy totožným, ako je číslo

rozhodcovskej zmluvy), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy
o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Súčasťou rozhodcovskej zmluvy boli dva
rozhodcovské súdy (zmluva bola uzatváraná podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní), pričom prípadné rozhodcovské konanie by bolo vedené na základe návrhu s tým, že každý z

účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť
za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa
vlastného uváženia a v prípade, že sporové strany navrhnú za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná
a rozhodne táto osoba, ak sa na osobe rozhodcu nezhodnú, prípadne nenavrhnú žiadnu osobu, určíosobu rozhodcu, ktorá vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu (bod 5, 6
rozhodcovskej zmluvy). Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník (žalobkyňa) oprávnená písomne
odtejtozmluvyodstúpiťajbezuvedeniadôvodudoštrnástichkalendárnychdníoduzavretiatejtozmluvy.

22.Ztakéhotozneniarozhodcovskejzmluvy(uzavretejvroku2013zaúčinnosti zák.č.244/2002
Z. z.) odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva pripúšťa, aby sa spory medzi dodávateľom
a spotrebiteľom riešili buď v súdnom konaní, alebo rozhodcovskom konaní, pričom návrh v prípade
rozhodcovského konania môže byť podaný na niektorom z dvoch rozhodcovských súdoch označených

názvom a sídlom s tým, že osobu rozhodcu môže navrhovať ktorákoľvek zo sporových strán a v prípade,
že sa nedohodnú na osobe rozhodcu, rozhodne predseda súdu. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva
výslovne, že žalobkyňa svojim podpisom verifikovala vyhlásenie veriteľa v bode 2 rozhodcovskej zmluvy
(..že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a

zrozumiteľne informovaný). Nie je preto možné prijať záver namietaný žalobkyňou až v odvolacom
konaní, že znenie rozhodcovskej zmluvy nebolo s ňou individuálne dodávateľom dojednané a nemohla
ovplyvniť jeho obsah, nakoľko mala možnosť výberu prijať resp. neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy,
ktorú možnosť nevyužila (3Cdo/80/2017). Naviac ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z
ktorého znenia vyvodzuje žalobkyňa svoje závery, bol ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a

rozhodcovskej zmluvy v znení „Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“, čo preukázateľne nie je prípad danej veci.
Neboli tak splnené zákonné predpoklady pre posúdenie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

23. Z uvedeného znenia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 23.08.2013 nie je neplatným
právnym úkonom, preto bola daná právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a rozhodnúť v
konaní sp. zn. 122/10/16 a jeho právoplatný a vykonateľný rozsudok má účinky právoplatného rozsudku

všeobecného súdu, ktorý nie je možné v tomto súdnom konaní reparovať.

24. Odvolací súd sa nezaoberal druhým dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol -
premlčaním nároku žalobkyne, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne
na základe prvého dôvodu ním uvedeného považoval za vecne správne.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane
rozhodnutia o trovách konania, ktoré vecne spochybnené neboli.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v
celom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).