Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200846
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119200846.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., proti
žalovanej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., právne zastúpená: JUDr. Anna Žedényiová,
advokátka, so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a vrátenie daru,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2019 domáha, aby súd :
A/ určil, že darovacia zmluva zo dňa 07.09.2009, ktorou previedol na žalovanú spoluvlastnícky podiel
o veľkosti X k bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX postavenom na

pozemkoch KNC parc.č XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX vrátane X spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp.č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX,
ako aj X spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX na pozemkoch KNC parc.č XXXX/XX, XXXX/
XX a XXXX/XX, zapísané na LV č. XXXX, všetko pre k.ú. S. (ďalej len „predmetný byt“) je neplatná.
B/ uložil žalovanej povinnosť vydať spoluvlastnícky podiel k bytu a aby mu súd na základe uvedeného
prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva.

2. Odôvodnenie žaloby spočívalo v tvrdeniach, podľa ktorých vyššie uvedený byt nadobudol žalobca
ešte pred uzavretím manželstva ako výlučný vlastník. Niekoľko dní pred sobášom žalovanej previedol
uvedený spoluvlastnícky podiel k bytu, v dôsledku čoho sa žalobca aj žalovaná stali podielovými
spoluvlastníkmibytupo1.Poukázalnato,žežalovanásaknemusprávalavrozporesdobrýmimravmi,o
čom sa prvýkrát dozvedel po obdržaní návrhu na rozvod dňa 08.02.2016. Žalovaná neuzavrela uvedenú
zmluvu v dobrej viere, pretože to plánovala a svoj nečestný úmysel preukázala prevodom svojho podielu

na svojho syna bez vedomia žalobcu. Žalobca ako darca daroval žalovanej polovicu bytu vo viere, že
spoločne budú láskyplne žiť a vychovávať syna žalovanej. Počas manželstva neboli žiadne konflikty,
žalobca žalovanú zahŕňal láskou a darmi, žalobca uhrádzal všetky náklady aj tie, ktoré boli spojené
s užívaním sporného bytu, vybudoval aj chatu pre spoločne strávené víkendy. Žalobca uviedol, že
žalovaná si odchod zo spoločnej domácnosti vopred naplánovala, prepísala polovicu bytu na syna v
auguste 2015. Počas pobytu žalobcu na lyžovačke, kam každoročne chodil vo februári s kamarátmi,

mala žalovaná plán odsťahovať sa do prenajatého bytu a premiestniť značnú časť spoločných vecí.
V návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala žalovaná, žalobcu obvinila z týrania, obvinila ho z
prenasledovania, agresivity, urážala ho, všetko sú to však len lži a klamstvá. Prvýkrát žalobca pocítil,
že žalovaná hrubo porušila dobré mravy, keď prišiel z lyžovačky do opusteného bytu a nechala mu list,
aby ju nehľadal. Následne 08.02.2016 prevzal zo súdu návrh na rozvod. Potom žalobca zistil, že došlo
k prevodu darovaného podielu 1 bytu na syna žalovanej, čo pociťoval žalobca ako porušenie dobrých

mravov, a preto žalobca žalovanú vyzval listom dňa 09.03.2016 na vrátenie daru. Žalovaná si ho nevzala
z lásky, ale z vypočítavosti za účelom vychovať syna do dospelosti a potom pripraviť žalobcu o celýmajetok. Žalobca uviedol, že už v čase, keď byt kupoval do svojho výlučného vlastníctva, mal priateľský
vzťah so žalovanou, na ktorej naliehanie byt aj kúpil, pričom súhlasil, že žalovaná so synom s ním budú
bývať. Neskôr žalovaná začala naliehať, aby na ňu 1 bytu s príslušenstvom prepísal. Navrhla mu, že

nebudú viac žiť ako priatelia, ale že si ho vezme za manžela, ak prepíše na ňu 1 bytu, sama navrhla
darovaciu zmluvu, ktorú spísal ich spoločný známy. Vyvíjala na žalobcu nátlak, aby zmluvu podpísal
a že potom si ho vezme za manžela, pričom k podpisu zmluvy došlo 5 dní pred sobášom. Žalobca ju
podpisoval v dobrej viere, že spolu budú žiť tak, ako si sľúbili, preto bol prekvapený, že dňa 05.01.2016
podala žalovaná návrh na rozvod počas toho, čo bol žalobca na lyžovačke, ktorý sa dňa 06.02.2016

vrátil do opustenej domácnosti, kde bol len list na rozlúčku. Jej odchodu pritom nič nenasvedčovalo,
žili spolu harmonicky bez hádok a nedorozumení. Ďalej žalobca uviedol, že sa žalovaná o žalobcu
nepostarala, keď to potreboval, v čase keď sa vrátil z lyžovačky s trojitou zlomeninou palca ľavej
ruky, naproti tomu opustila domácnosť. Následne podávala žalovaná žaloby, ktorými žalobcu psychicky
týrala. Žalovaná zo spoločnej domácnosti odniesla hotovosť, zlato, hnuteľné veci, ktoré boli výlučným
vlastníctvom žalobcu, zobrala pokladničné bločky, záručné listy. Od 09.03.2016, kedy žalobca vyzval

žalovanú na vrátenie daru, sa považuje darovacia zmluva za neplatnú. Žalovaná na výzvu nereagovala.
Navrhuje, aby súd posúdil platnosť darovacej zmluvy, aj pre to, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok a až vtedy, keď súd zistí, že darovacia zmluva je platná, bude súd skúmať
porušenie dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov považuje žalobca to, že žalovaná
previedla darovacou zmluvou V XXXX/XXXX sporný spoluvlastnícky podiel k bytu na svojho syna, bez

toho, aby sa o tom žalobca dozvedel. Cieľom žalovanej bolo zbaviť sa podielu k bytu na príbuznú osobu
a obísť tak zákonnú povinnosť ponúknuť druhému spoluvlastníkovi podiel. Darovacou zmluvou V XXXX/
XXXX sa opäť žalovaná stala spoluvlastníčkou bytu v podiele 1.

3.Žalobcapodalajnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýboluznesenímzodňa11.02.2019

zamietnutý.

4. Súd zistil, že pod sp.zn. 19C/5/2016 sa na základe žaloby podanej na tunajšom súde dňa 05.05.2016
totožný žalobca domáhal voči totožnej žalovanej zaplatenia sumy 26.950,- eur s úrokom z omeškania
uplatňujúc si tento nárok na tom skutkovom základe, že previedol na žalovanú polovicu podielu v

predmetnom byte a v spoločných častiach bytového domu, ako aj podiel na pozemkoch, ktoré patrili
do jeho výlučného vlastníctva. Po návrate z lyžiarskeho pobytu zistil, že žalovaná sa z bytu vysťahovala
aj so svojim synom, na ktorého predtým previedla ním darovanú polovicu nehnuteľností. Poukázal na
to, že žalovaná podala návrh na rozvod manželstva v ktorom ho nepravdivo, hrubo poohovárala a
pourážala. Podľa tvrdenia žalobcu ho žalovaná v rozvodovom návrhu obvinila, že je sebecký, lakomý,

agresívny, že jej oplzlo nadával, podvádzal ju a klamal, neustále kontroloval, prenasledoval, podozrieval
a ponižoval, zakazoval jej stýkať sa s rodinou, zakázal jej pomáhať synovi, vyhrážal sa jej a opakovane
ju vyhadzoval z bytu, hoci nič z toho nie je pravdou. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyzval žalobca
žalovanú na vrátenie hodnoty daru. Bol toho názoru, že doručením jeho prejavu vôle došlo k zániku
právneho vzťahu vyplývajúceho z darovacej zmluvy medzi ním a žalovanou. Keďže žalovaná previedla

svoj podiel , ktorý bol predmetom daru na tretiu osobu , vznikol mu nárok na vrátenie hodnoty daru
(hodnoty podielu na byte). Po právnej stránke opieral žalobca svoju žalobu najmä o ustanovenie § 630
a § 451 Občianskeho zákonníka.

5. O tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 19C/5/2016-112 zo dňa 21.12.2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 15.02.2017 tak, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a žalobca bol povinný
nahradiť trovy konania žalovanej v plnom rozsahu. V rozsudku súd konštatoval, že aplikoval na danú vec
stanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, keďže ide o konanie , kde sa žalobca domáhal od žalovanej
splnenia povinnosti zaplatiť peňažnú sumu z dôvodu vrátenia daru. Súd po vykonanom dokazovaní
v tomto konaní dospel k záveru, že nedošlo k takému konaniu žalovanej, ktoré by predstavovalo

porušenie dobrých mravov, keď ustálil, že dôvodom na vrátenie daru nemôže byť skutočnosť, že
obdarovaný požiada o rozvod manželstva, ani to, že dar prevedie na inú osobu. A rovnako tak
za porušenie dobrých mravov nepovažoval ani to, že žalovaná ako účastníčka konania o rozvod
manželstva uvádzala okolnosti, ktoré považovala za nevyhnutné na ochranu svojich vlastných záujmov,
ktoré žalobca považoval za klamstvá a tieto tvrdenia sa ho subjektívne dotkli, nakoľko uplatňovanie tých

práv, ktoré sú zákonom prípustné, nemožno považovať za konanie v rozpore dobrými mravmi hrubým
spôsobom.6. V prejednávanej veci sa žalobca od totožnej žalovanej domáha vrátenia totožného daru na podklade
totožných skutkových tvrdení, aké už raz boli žalobcom prednesené a súdom aj posúdené v konaní
sp.zn. 19C/5/2016, keď za konanie vykazujúce hrubé porušenie dobrých mravov žalobca v oboch

konaniach opísal totožné správanie žalovanej (odchod žalovanej zo spoločnej domácnosti počas
lyžovačky žalobcu a následné podanie návrhu na rozvod manželstva, ktorý bol zo strany žalovanej
odôvodnený lživými skutočnosťami a následný prevod darovaného podielu na predmetnom byte zo
žalovanej na jej syna). Okrem toho sa v prejednávanej veci žalobca domáha, aby súd vyslovil neplatnosť
darovacejzmluvy,keďtátomábyťneplatnápreto,žebolapodpísanápodnátlakom,vtiesniazanápadne

nevýhodných podmienok.

7. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku (CSP), Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9. Nedostatok niektorej z podmienok konania má za následok, že súd nesmie vydať rozhodnutie vo veci
samej. Zákon ukladá súdu povinnosť, aby v každom štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadal na to,
či nie je daný nedostatok podmienok v konaní. Ak ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

súd nemôže ďalej vo veci konať a musí konanie zastaviť. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia
zákona právoplatné skončenie tej istej veci bráni tomu, aby prebiehalo o nej na súde iné konanie. V
tomto ustanovení vyjadrená prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) patrí k podmienkam
konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci rozhodnutej
teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté v

inom konaní. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek) bolo právoplatne skončené konanie tých istých strán,
týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok
vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaví.

6. V oboch konaniach je zachovaná totožnosť strán sporu, keď na oboch stranách vystupujú totožné

subjekty, obe žaloby sa opierajú o naplnenie podmienok na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ, keď za
správanie žalovanej, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ktoré má odôvodňovať vrátenie
daru, žalobca považuje to isté správanie, ktoré už bolo predmetom prieskumu v právoplatne skončenej
veci sp.zn. 19C/5/2016 a ktoré je tiež podrobnejšie opísané vo výzve žalobcu adresovanej žalovanej na
vrátenie daru zo dna 09.03.2016, o ktorú výzvu žalobca opiera svoj nárok v oboch týchto konaniach.

V konaní sp.zn. 19C/5/2016 sa žalobca domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia
predstavujúceho hodnotu darovaného podielu 1 na predmetnom byte, tj. nedomáhal sa fyzického
vrátenia daru - darovaného podielu 1 na predmetnom byte ako v konaní sp.zn. 15C/4/2019, a to z
dôvodu, že v čase podania žaloby sp.zn. 19C/5/2016 žalovaná nebola vlastníčkou daru, pretože tento
previedla ďalej na svojho syna. V čase podania žaloby sp.zn. 15C/4/2019 však už žalovaná (opäť) je

vlastníčkou daru (došlo k spätnému prevodu podielu z jej syna na žalovanú), a teda už je namiesto
vyplatenia peňažnej náhrady daru možné a nutné žalovať o vrátenie daru ako takého. Súd má za to, že
aj keď žalobný petit (žalobný návrh) nie je v oboch konaniach úplne totožný (prvé konanie - vyplatenie
hodnoty daru v peniazoch, druhé konanie - fyzické vrátenie daru), je daná aj totožnosť predmetu
konania. Totožnosť predmetu konania je totiž totožnosťou nároku uplatneného z rovnakého skutkového

základu či skutkového deja. O tú istú vec sa jedná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. V oboch konaniach
sa podľa názoru súdu jedná o uplatnenie totožného nároku, keď sa žalobca domáhal v prvom prípade
peňažného ekvivalentu totožného daru, o vrátenie ktorého teraz fyzicky žiada a činí tak na základe
presne tých istých skutočností, ktoré už raz boli meritórne súdom posúdené a posúdenie ktorých preto

opätovnenemôžebyťpredmetomďalšiehosúdnehosporu.Súdzatakéhotostavunemôžepreskúmavať
opätovne už raz právoplatne prijaté závery a prípadne tak revidovať výsledok skoršieho právoplatne
skončeného konania, keď znovu je tvrdené to isté, vyvodzujúc teda nárok z totožného skutku, znovu
sú navrhované tie isté dôkazy na preukázanie tých istých skutočností za účelom dosiahnutia rovnakého
výsledku v spore, obe konania sú zamerané prakticky na ochranu totožného subjektívneho práva

žalobcu. Súd má za to, že v oboch prípadoch je žalovaný ten istý nárok len prispôsobiac ho v oboch
konaniach aktuálnym vlastníckym vzťahov k daru. Súd preto dospel k záveru, že v časti o vrátenie daru
je daná prekážka veci skôr právoplatne rozhodnutej, a preto súd konanie v tejto časti pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania zastavil.7. Pokiaľ sa žalobca domáhal súčasne i určenia neplatnosti darovacej zmluvy, aj v tejto časti súd má
za to, že je konanie potrebné zastaviť. Podľa právnej teórie žaloba na plnenie (vrátenie daru) zásadne

tvorí prekážku litispedencie pre určovaciu žalobu (kladnú i zápornú), ak sa týka toho istého právneho
vzťahu. Predpokladom stanovenia povinnosti podľa § 137 a) CSP je primárne určenie existencie alebo
neexistencie práva, resp. právneho vzťahu, od ktorého sa splnenie povinnosti odvíja. Právoplatným
rozhodnutím súdu o žalobe na plnenie je riešená aj prejudiciálna otázka existencie, či neexistencie
práva, či právneho vzťahu, z ktorého povinnosť vzišla, a to bez ohľadu na skutočnosť, že toto posúdenie

nebudeobsiahnutévovýrokurozhodnutia.Vychádzajúczvyššiekonštatovanýchskutočnostísúddospel
k záveru, že skoršia žaloba o plnenie sp.zn. 19C/5/2016 založila prekážku res iudicata pre žalobu
o určenie. Po prvé, je splnená podmienka totožnosti predmetu konania. Predmetom neskôr podanej
žaloby je určenie neplatnosti darovacej zmluvy a predmetom skôr právoplatne skončeného konania
bolo vrátenie daru darovaného žalovanej (jeho peňažného ekvivalentu) totožnou darovacou zmluvou,
o akej žalobca následne po právoplatne skončenom prvom konaní tvrdí, že je neplatná a vyslovenia

jej neplatnosti sa aj neskoršou žalobou domáha. Ak sa súd v prvom konaní zaoberal meritórne tým, či
je daná povinnosť žalovanej dar (resp. jeho peňažnú náhradu) vrátiť a posudzoval jej konanie a to, či
toto konanie dosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, prejudiciálne musel nepochybne
vyriešiť, či vôbec došlo k platnému darovaniu zo žalobcu ako darcu na žalovanú ako obdarovanú. Súd
má tak za to, že skôr podaná žaloba o plnenie konzumovala neskôr podanú žalobu o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy. Okrem toho sa žiada dodať, že aj čo do podanej žaloby sp.zn. 15C/4/2019 (keby ju
súd posudzoval izolovane bez jej vzťahu ku konaniu sp.zn. 19C/5/2016) je otázka platnosti či neplatnosti
darovacej zmluvy len otázkou predbežnou, ktorú si súd musí posúdiť skôr, než by pristúpil k skúmaniu
toho, či sú dané dôvody na vrátenie daru, pričom rovnako to platilo aj pri skôr podanej žalobe sp.zn.
19C/5/2016, kde platnosť zmluvy musela byť tiež predmetom skúmania súdom ako prejudiciálna otázka,

a preto skúmanie tejto otázky následne žalobou určovacou po právoplatnom skončení konania o plnenie
opätovne už nie je prípustné. Zároveň je daná aj totožnosť strán sporu, v oboch konaniach vystupujú
totožné subjekty, obe konania sa týkajú totožných nárokov a tiež sú zamerané na dosiahnutie totožného
cieľa i v praktickej rovine. Súd preto konštatuje, že je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci aj v
tejto časti, a preto súd žalobu i v tejto časti s poukazom na § 161 ods. 2 CSP zastavil.

8. Ak žalobca poukazoval na rozhodnutie NSSR č.k. 7Cdo/26/2010 a konštatoval, že ak súd žalobu
zamietne, nejde o rozhodnutie súdu zakladajúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súd konštatuje,
že toto platí len vtedy, ak žaloba bola zamietnutá bez záväzného meritórneho posúdenia skutkového
stavu (teda vtedy, keď žaloba bola zamietnutá z dôvodu procesných nedostatkov, napr. pre neúplný

okruh subjektov, ktorí musia vystupovať ako strany v spore). Vo veci sp.zn. 19C/5/2016 však sa súd
zaoberal žalobou aj vo veci samej, vykonával dokazovanie a po vykonanom dokazovaní posúdil zistený
skutkový stav a žalobu vyhodnotil tak z hľadiska merita veci ako nedôvodnú. Odkaz na uvedené
rozhodnutie preto nie je relevantný.

9. O náhrade trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. K zastaveniu konania došlo pre neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú v konaní spôsobil žalobca
tým, že podal neskoršiu žalobu, ktorú nemôže súd prejednať pre prekážku právoplatne rozhodnutej

veci , hoci o konaní o žalobe, ktoré tvorí túto prekážku, žalobca mal vedomosť. Preto je žalobca povinný
žalovanej nahradiť trovy tohto konania, a teda súd žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.