Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8Csp/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202421
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5318202421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová
banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti
žalovanému K. N., R.. XX.XX.XXXX, A. R. J. XXX, XXX XX T. o zaplatenie 1 644,43 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 907,38 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 907,38 € od 4.10.2015 do zaplatenia, ktoré mu p o v o ľ u j e
uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej z nich.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 10,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe podanej na súde elektronicky dňa 7.9.2018
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 644,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy 1 644,43 € od 4.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto sporového

konania, a to z titulu nesplatenej časti úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy s názvom
„Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2013.

2. Žalovaný, ktorý prevzal žalobu do vlastných rúk dňa 22.1.2019, sa k žalobe písomne nevyjadril,
dostavil sa však na pojednávanie, na ktorom uviedol, že zmluvu so žalobcom uzavrel, úver čerpal vo
výške 2.000,- € a je pravda, že na úver uhradil 1.092,62 €. Je to už dávno, čo úver prestal platiť. Zmenil
prácu a nedokázal úver splácať. Nebude však schopný splatiť žalovanú sumu jednorázovo. Mal úraz, je

tretí mesiac PN a nezostávajú mu žiadne peniaze. Poberá od Všeobecnej zdravotnej poisťovne 10,- €
na deň, mesačne zhruba 300,- €. Iný príjem nemá. Žije sám. Jeho mesačné výdavky sú 286,- €. Rodinní
príslušníci ho už prakticky tri mesiace živia. Je zamestnaný ako vodič, jeho pracovný pomer trvá, zarába
okolo 700,- € v čistom. Nevie, kedy bude uschopnený. Nevie, v akej splátke by som bol schopný úver
splácať, ponechal to na úvahe súdu. Pokiaľ nastúpi opäť do zamestnania, bude schopný splatiť žalovanú
sumu aj na dvakrát.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila strana žalobcu, ktorá svoju
neprítomnosť ospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, vyjadrilasúhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Súd považujúc podmienky pre vykonanie
pojednávania v neprítomnosti strany žalobcu za splnené, vec v zmysle § 180 CSP prejednal a rozhodol.

4. V uvedenom spore súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: žiadosťou o pôžičku
čl. 15, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 27.11.2013 čl. 10, európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere čl. 13, informáciou k dojednanému poisteniu čl. 17, výzvou na
predčasné splatenie úveru čl. 19, vrátane doručenky (čl. 19 rub), troma upomienkami čl. 20, 21 a
tabuľkovým výpisom čl. 9. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Žalovaný ako dlžník a Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 27.11.2013 zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo
výške 2 000 €. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 59 pravidelných mesačných
splátkach po 54,76 € (pričom z tejto sumy predstavovala suma 2,96 € mesačnú splátku poistného) s
dátumom prvej splátky dňa 20.1.2014 a poslednej dňa 20.11.2018 (konečná splatnosť úveru). V zmluve

bolo dojednané čerpanie úveru jednorazovo dňa 27.11.2013, výška úrokovej sadzby 17,90 % ročne,
RPMN 20,08 %, priemerná RPMN 21,09 % a celkové náklady dlžníka 1 055,98 €. Podľa tabuľkového
výpisu z úverového účtu žalovaný čerpal sumu úveru vo výške 2 000 € dňa 27.11.2013. Keďže po
vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, bol
troma upomienkami zo dňa 1.6.2015, 1.7.2015 a 31.7.2015 vyzvaný, aby dlžnú sumu uhradil. V tretej

upomienke bol vyzvaný k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 174,26 € a upozornený na možnosť
žalobcu od zmluvy odstúpiť a súčasne na to, že v opačnom prípade bude žalobca požadovať vrátenie
celej poskytnutej sumy úveru pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. K upomienkam žalobca
doručenky nepripojil. Z výzvy žalobcu zo dňa 21.9.2015 čl. 19 vyplýva, že k uvedenému dňu žalobca
úver mimoriadne zosplatnil, dlžná suma predstavovala 1 799,32 € (z toho istina 1 644,43 €, úroky 130,59

€ a poplatky 24,30 €). Žalovanému bola poskytnutá lehota 7 dní na dodatočné plnenie, ktorá mala začať
plynúť odo dňa doručenia výzvy. Z doručenky na čl. 19 rub spisu vyplýva, že žalovaný výzvu prevzal
dňa 26.9.2015.

6.Vprejednávanejvecisúdaplikovalustanoveniaprávnychpredpisovúčinnýchkudňuuzavretiazmluvy,

t.j. ku dňu 27.11.2013.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j, k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: ) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a zároveň

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal
žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v
čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3
OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní

úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny
vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon
o ochrane spotrebiteľa).9. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
27.11.2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej žalobca ako

veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2 000 € a žalovaný sa zaviazal
vrátiť ich spolu s príslušenstvom v celkovej výške 3 055,98 € (istina 2 000 € + náklady spotrebiteľa
spojené s úverom 1 055,98 €), a to v 59 mesačných splátkach po 54,76 € (zahrňujúcich aj splátku
poistného 2,96 €), pričom žalobca v bode 3. zmluvy v rámci predpokladov použitých pre výpočet RPMN
uviedol výšku splátky zahŕňajúcu i poistné.

10. Súd vzhľadom k povahe zmluvného vzťahu i samotného úveru podrobil zmluvu preskúmaniu z
pohľadu jej zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zistil, že zmluva neobsahuje všetky tie náležitosti, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Zmluve chýbajú podľa názoru súdu takéto náležitosti dve: správny údaj RPMN
a členenie splátky. V bode 3. zmluvy žalobca uviedol všetky predpoklady, z ktorých pri výpočte RPMN

vychádzal. Výšku splátky však uviedol s poistným (54,76 €), pričom pri výpočte RPMN vychádzal zrejme
zo splátky bez poistenia, pretože vychádzajúc z údajov uvedených v bode 3. zmluvy by výška RPMN
predstavovala 23,29 % (nie 20,08 %). S poukazom na uvedené je potom nesprávny aj údaj týkajúci
sa výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, keď 54,76 € x 59 splátok predstavuje
sumu 3 230,84 €, nie sumu 3 055,98 € (ktorú nepredstavuje ani súčin 59 splátok x splátka bez poistenia

51,80 € = 3 056,20 €, kedy RPMN predstavuje 19,41 %). Keďže nie je zrejmé, na základe čoho žalobca
dospel k RPMN vo výške 20,08 %, súd tento údaj nemohol považovať za určitý a teda zároveň za platný.
Ustálil, že zmluva za takýchto okolností tento údaj teda neobsahuje. Je potrebné uviesť, že zo žaloby
je pritom zrejmé, že žalobca uplatnil aj splátky poistného, vo vzťahu ku ktorým na okraj súd udáva, že
podľa jeho názoru k platnému dojednaniu poistného, resp. k uzavretiu poistnej zmluvy v zmysle § 788

Občianskeho zákonníka ani nedošlo. Vo vzťahu k nároku na poistné súd tiež poukazuje na to, že bez
ohľadu na to, či žalobca pri výpočte RPMN zohľadnil aj tento poplatok, z tohto titulu, žalovanému tým
povinnosť uhradiť ho nezanikla.

11. V zmluve nie je presne uvedená ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a
napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak boli nejaké poplatky dojednané.
V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 54,76 € bez bližšej špecifikácie (okrem sumy 2,96
€ titulom poistného). Z citovaného ustanovenia pritom vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky
splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto

informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť (napr. na základe
predloženého splátkového kalendára) ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný
úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú
výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.

12. Súd sa v rámci posudzovania zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaoberal
aj rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v ktorom súd predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal
len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie
údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a neuvedenie správnej RPMN, ktoré sú ako

náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť

možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, a neuvedenie správnej RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) jednoznačne určuje náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.13.V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa

má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v

ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší

súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom

frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

14. Súd v tejto súvislosti poukazuje však najmä na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10Co 10/2019 zo dňa 30.4.2019, ktorý sa zaoberal namietnutým záverom súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu vyslovenej absencie obligatórnej obsahovej náležitosti
vyžadovanej v zmluve v zmysle § 9 ods.2 písm.k / zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací

súd dospel k záveru, že výsledok vykonaného ex offo prieskumu zmluvy o úvere, z ktorej žalobca
nárok uplatnil, jednoznačne preukazuje, že zmluva neobsahovala obligatórnu náležitosť vymedzenú
v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. rozčlenenie aká časť zaplatenej splátky pripadá
na istinu, úroky a poplatky, absencia uvedeného údaja vedie ako to správne vyhodnotil aj okresný
súd, k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z tohto dôvodu žalobca má nárok iba na

sumu poskytnutej a nevrátenej sumy úverovej istiny. V súvislosti s takto vymedzeným predmetom
odvolacieho konania disponoval krajský súd v čase svojho rozhodovania vedomosťou o dvoch vecne
odlišných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. Chronologicky skorším je rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo 128/2006 zo dňa 29.11.2017, neskorším je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018. S ohľadom na disproporciu v záveroch

týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, týkajúcich sa výkladu totožného zákonného textu a (hlavne)
pri absencii výslovného vyporiadania sa s existenciou a predovšetkým dôvodmi odklonu od záverov
skoršieho/ odlišného rozhodnutia Najvyšším súdom SR (nesprávne je východiskové konštatovanie NS
SR obsiahnuté v bodoch 16 a 17 uznesenia sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018, že ide o
doposiaľ neriešenú otázku), odvolací súd pri nevyhnutnosti priklonenia sa k niektorému z označených

rozhodnutí dovolacieho súdu pristúpil k podrobnému rozboru/ výkladu predmetného slovného spojenia.
Dospel k záveru, že právna norma (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) úplne
jednoznačne prezentuje úmysel zákonodarcu, aby obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy
bolo vnútorné rozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky, dokonca súčet týchto položiek bol len
fakultatívny (za splnenia stanovenej podmienky). Tento záver následne potvrdila aj aplikačná prax

súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR. Jazykový aj logický výklad tohto znenia je jednoznačný a
vyplýva aj z dôvodovej správy k predmetnému zákonu. Dôvodová správa k predmetnému zákonu
zdôrazňovala princíp minimálnej harmonizácie pri prevzatí Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch, ktoré sa týkajúspotrebiteľského úveru, keď predmetná smernica (čl. 15) umožňovala členským štátom možnosť zaviesť
aj prísnejšie ustanovenia pre zabezpečenie komplexnej ochrany spotrebiteľov. K zmene predmetného
ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. došlo zákonom č. 568/2007 Z.z., a to tak, že znel:

"Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov." Zmena teda spočívala v nahradení slova "sumu" slovom
"výšku" (bez právnej relevancie k rozoberaným otázkam) a vypustenie požiadavky uviesť súčet platieb
(položiek). Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva požiadavka posilniť postavenie spotrebiteľa,
ako aj zvyšovať informovanosť spotrebiteľov. Z toho možno vyvodiť jediný záver, a to, že uvedenou

novelou zákonodarca neupustil od požiadavky členenia splátok, vypustil len požiadavku na uvedenie
súčtu týchto platieb. Opačný výklad by totiž nesmeroval k posilneniu postavenia spotrebiteľov, naopak,
znižoval by rozsah ich informovanosti (absenciu údaja o členení splátok) a nemal by žiadnu oporu
v texte dôvodovej správy, kde niet zmienky o zámere vypustiť doteraz nepochybné rozčlenenie ani
v samotnom (legislatívno-technickom) prevedení/realizácii novelizácie, keď zákonný text stále (ako
pred novelizáciou) odčleňuje splátky istiny od splátok úverov a iných poplatkov. Posledná relevantná

novelizácia (zákona č. 129/2010 Z.z.) bola vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č.
299/2017 Z.z., ktorá novela s účinnosťou od 01.05.2018 zmenila ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) tak,
že aktuálne znie: "Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". V poslednom označenom prípade (zrušenie zákona č.
258/2001 Z.z. prijatím zákona č. 129/2010 Z.z.) už je zreteľný rozdiel v použitom pojmosloví a nadväzne
z logiky vyššie opísaných zmien možno nepochybne vyvodiť, že zákonodarca textom "výška, počet a

termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov"mienilčlenenie(každej)splátkyspotrebiteľskéhoúverua
termínom (frekvencia splátok) od 1.5.2018 len uvedenie/označenie splatnosti dohodnutých/jednotlivých
splátok bez požiadavky ich rozčlenenia na časť zodpovedajúcu istine, úrokom a iným poplatkom. Z
aplikovanýchvýkladovýchmetódtedavyplýva,žeažsúčinnosťouod1.5.2018(§25jzákonač.129/2010
Z.z.) došlo k zmene zákonného predpisu, z ktorej (zmeny) možno preukázať, že vnútorné členenie

splátok už nie je zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdená vec, ako i obidva
prípady posudzované Najvyšším súdom SR (odkaz na body tohto odôvodnenia rozhodnutia, kde sa
otázka rozoberá) sa však týkajú skutkového a právneho stavu pred novelou vykonanou zákonom č.
279/2017 Z.z.. Najvyšší súd SR však v druhom z označených rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo
dňa 22. februára 2018 pristúpil k zmene doterajších záverov svojej rozhodovacej činnosti (akceptujúcej

požiadavku vnútorného členenia splátok) za nezmenenej právnej úpravy, za ktorej aplikačná prax
prijala záver o danosti zákonnej požiadavky vnútorného členenia splátok (zodpovedajúcej aj záveru
vyplývajúcemu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 128/2016 zo dňa 29.11.2017). Odvolací
súd tiež pripomenul akceptovaný postulát, v zmysle ktorého je rôzny výklad rovnakých slov v rozpore
s princípom právnej istoty. Ústavný súd SR (napríklad Pl. ÚS 6/04) už v opísanej spojitosti konštatoval,

že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľné. Osobitne od Najvyššieho súdu SR pritom požadovať, aby pri zámere zmeniť svoje
skoršie závery venoval zvýšenú pozornosť vypracovaniu dôsledného a presvedčivého odôvodnenia pri
vyrovnaní sa so svojou "rozchádzajúcou sa" rozhodovacou činnosťou.

15. Vzhľadom k vyššie uvedenému, z dôvodu absencie vyššie citovaných zákonných náležitostí, sa
predmetný úver považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len
na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré žalovanému skutočne poskytol a ktoré mu žalovaný
nevrátil, teda na rozdiel medzi poskytnutou sumou flexipôžičky a uhradenými splátkami. Výška pôžičky

predstavovala sumu 2 000 €, z ktorej žalovaný podľa tabuľkového výpisu na čl. 9 a následne i v zmysle
špecifikácie žalobcu v podaní na čl. 32 spisu nesporne uhradil sumu 1 092,62 €, pričom žalobca z tejto
sumy na istinu žalobca započítal 355,57 €, na úroky 470,27 €, na poplatky 215 €, na ú rok z omeškania
1,46 € a na poistné 50,32 €. Na rozdiel vo výške 907,38 € (2 000 - 1 092,62 má preto žalobca nárok. Vo
zvyšnej časti (predstavujúcej úroky a poplatky) je žaloba nedôvodná, preto ju súd v II. výroku zamietol.

16. Priznaný nárok súd povolil žalovanému splácať v 50 € mesačných splátkach, v súlade s § 232/4 a
217/2 CSP, majúc za to, že je to nielen s poukazom na tvrdené pomery žalovaného (dlhodobá PN), ale
aj vzhľadom k výške dlhu a pôvodne určenej výške splátky (54,76 €), dôvodné i primerané. Žalovanýuviedol,žesplátkyvovýške 50€budeschopnýuhrádzaťapokiaľbudeopäťdosahovaťpríjemzosvojho
zamestnania, uhradí dlh aj skôr. Súd je zároveň toho názoru, že povolením splátok v uvedenej výške
nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý, jeho pohľadávka bude postupne čiastočne

uspokojovaná. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne
mu povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.

17. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, žalobcovi vznikol aj nárok na
úrok z omeškania, ktorý uplatnil v zákonnej výške, v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o vznik omeškania žalovaného,
súd vychádzal z preukázaných tvrdení žalobcu, ktorý uplatnil sankčný úrok odo dňa nasledujúceho
po uplynutí 7 dňovej lehoty určenej na dodatočné plnenie vo výzve doručenej žalovanému dňa
26.9.2015. Táto lehota začala plynúť dňa 27.9.2015 a uplynula 3.10.2015, od 4.10.2015 je teda žalovaný
preukázateľne v omeškaní.

18. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
keď najskôr rozhodoval o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V tomto spore bol žalobca
úspešný v rozsahu 55,18 % predstavujúcom priznanú sumu 907,38 € (vychádzajúc zo žalovanej sumy
1 644,43 € = 100 %), vo zvyšku predstavujúcom 44,82 % bol úspešný žalovaný. Čistý úspech žalobcu
tak predstavuje 10,36 %. V tomto rozsahu má voči žalovanámu nárok na náhradu trov tohto konania.

O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, v súlade s
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.