Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218203422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: GYŐR - SZOL Zrt., Orgona
u. 10, 9024 Győr, Maďarsko, právne zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska kancelária
Zárecký Zeman, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U.. J. H. XX/X, XXX XX N. E., o zaplatenie 86,86 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 6C/33/2018-30 zo dňa 25. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 86,86 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100
%. Žalobca žalobou zo dňa 26.07.2018 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému označenému

ako držiteľ motorového vozidla z EČV DS 550 CJ k 11.06.2018 zaplatenia sumy 86,86 eur z dôvodu, že
vozidlo žalovaného dňa 11.06.2018 (najmä v čase 14:34 hod.) parkovalo na parkovisko v Győri bez toho,
aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkované, resp. bez tohto aby potvrdenie o zaplatení parkovného
bolo riadne umiestnené na vozidle. Žalobca v žalobe žiadal súd, aby požiadal o poskytnutie údajov
z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného a poukázal na nález Ústavného súdu českej
republiky z 26.03.2009 sp. zn. ÚS 1424/07, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo

dňa 28.02.2018 sp. zn. 12Co/13/2018.

2. Súd I. inštancie rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a)
CSP (pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur).
Súdpoukázal,žezistiltentoskutkovýstav:Žalobcajeprávnickouosobou,ktoráakoposkytovateľslužieb

vyberá parkové za použitie parkovacích miest v meste Győr, Maďarsko, vrátane parkoviska na ulici
Bajcsi-Zs. u. Takéto oprávnenie žalobcu vyplýva z § 3 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 2 písm. c) Nariadenia
mesta Győr č. 17/2013 v spojení s § 9/D ods. 1,2 Maďarského cestného zákona č. 1998/1. Žalovaný je
osobou, ktorá k 11.06.2018 bola držiteľom motorového vozidla Citroen s EČV DS 550 CJ. Uvedeného
dňa predmetné vozidlo, najmä v čase 14:34 hod. parkovalo na vyššie uvedenom parkovisku bez toho,
aby za vozidlo bolo zaplatené parkovné. Žalobcovi takto vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie

cestovného. Čo sa týka výpočtu žalovanej sumy, predmetné parkovisko sa nachádza v zóne, ktorá je
spoplatnená parkovým vo výške 400,- Ft za hodinu. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie 1x 400,-
Ft (dodatočný hodinový poplatok) + 40 x 400,- Ft (pokutový poplatok) + 8.000,- Ft + 12,- eur (náklady
poskytovateľovi služieb) =24.400,- Ft + 12,- eur. Pri použití výmenného kurzu 325,92 Ft/eur (výmenný
kurz zverejnený Európskou centrálou bankou ku dňu podania žaloby) uvedená suma predstavuje 86,86
eur.3. K pôvodnému označeniu žalovaného, iba ako držiteľa predmetného motorového vozidla, žalobca
v žalobe poukázal na to, že z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného,
nakoľko evidencia vozidle podľa § 117 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov, v ktorej je účastník evidovaný ako držiteľ predmetného vozidla, nie je verejne prístupná. Súd
je však orgánom, ktorému musia byť údaje z evidencie vozidiel poskytnuté s poukazom na § 113 ods. 1
citovaného zákona a navyše podľa § 190 CSP. Je teda zrejmé, že žalovaný je identifikovateľný, avšak
len za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. V tejto súvislosti súd poukázal na Nález Ústavného
súdu Českej republiky a rovnako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.02.2018 sp. zn.

12Co/13/2018, ktorý riešil presne tú istú situáciu. Zo záverov rozhodnutí vyplýva nielen to, že súd má
povinnosťvtakýchtoprípadochzistiťosobužalovaného,aleajto,žeoznačeniežalovanéhovtejtožalobe
predstavuje postačujúce označenie, t.j. že po zistený údajov o žalovanom zo strany súdu, súd nevyzýva
na odstránenie nedostatkov, ale pokračuje bez ďalšieho v konaní. Týmto spôsobom postupoval súd,
ktorý vyžiadal správu od Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Dunajskej Strede, Okresného
dopravného inšpektorátu, Múzejná 230/6, Dunajská Streda. Z poskytnutých údajov je nepochybné,

že držiteľom predmetného motorového vozidla od 31.1.2012 je žalovaný B. E., nar. XX.XX.XXXX.
Z doloženej fotodokumentácie je nepochybné, že uvedeného dňa motorové vozidlo parkovalo na
parkovisku v meste Győr, v Maďarsku, na ulici Bajcsi-Zs. út bez toho, aby bolo zaplatené parkovné, resp.
aby potvrdenie o zaplatení parkovaného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania.

4. Po citácii § 9/D ods. 3 , § 15/C ods. 1 a 2 a § 9/D ods. 6, § 15/D ods. 3 cestného zákona platného
na území Maďarskej republiky. Odôvodnil súd I. inštancie, že výsledkami vykonaného dokazovania súd
dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko doložením fotodokumentácie bolo preukázané,
že vozidlo, ktorého držiteľom je žalovaný, uvedeného dňa parkovalo na ulici Győr, Bajcsi-Zs. út bez
tohto, aby bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho, aby potvrdenie o zaplatení parkovaného bolo riadne

umiestnené na vozidle počas parkovania v čase 14:34 hod. Na základe tohto uvedeného skutkového
a právneho stavu veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, preto súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

5. Odvolanie žalovaného:
Žalovaný považuje rozsudok vo všetkých jeho častiach (výroky I. a II.), napadnutých týmto odvolaním,
za vecne nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný pre zmätočnosť i nedostatok dôvodov. Žalovaný
odôvodňuje toto odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP. Pred
vydaním napádaného rozsudku nedoručil žalovanému žalobu a neumožnil žalovanému vyjadriť sa k

žalobe, neumožnil žalovanému vzniesť akékoľvek prostriedky procesnej obrany a procesného útoku.
Naopak - súd doručil žalobu žalovanému až spolu s písomným vyhotovením rozsudku dňa 16.11.2018.
Narušil zásadu rovnosti strán v konaní, ktorej súčasťou je i kontradiktórnosť konania a ktorá je zárukou
toho, že žiadna z procesných strán sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia oproti inej strane
sporu. Súd svojim nesprávnym procesným postupom žalovanému uprel takmer všetky jeho procesné

práva v konaní pred súdom I. inštancie (snáď okrem práva podať odvolanie proti rozsudku podľa § 365
CSP) a neumožnil mu ich vykonať. Ide najmä o nasledovné práva - právo byť informovaný o súdnom
konaní vedenom voči osobe žalovaného, právo na doručenie žaloby a jej príloh do vlastných rúk, právo
vyjadriť sa k veci samej pred rozhodnutím vo veci samej, právo navrhovať dôkazy, právo vyjadriť sa k
návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, právo uplatniť vlastné prostriedky procesnej obrany, právo

na poučenie o procesných právach a povinnostiach žalovaného ako strany sporu atď. Z ustanovení CSP
je zrejmé, že súd má možnosť rozhodnutia v „drobnom spore“ bez prejednania sporu na pojednávaní
podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Táto skutočnosť však nezbavuje súd povinnosti doručiť žalovanému
pred rozhodnutím vo veci samej žalobu, poučiť ho o jeho procesných právach a dať mu dostatočný
priestor na to, aby svoje procesné práva riadne realizoval. Súd porušil ústavný princíp rovnosti strán

sporu, nakoľko so žalobcom zjavne konal aj po podaní žaloby (vyzýval ho napr. na zaplatenie súdneho
poplatku). Oproti tomu žalovanému neumožnil vo veci sa ani len vyjadriť. Poukázal na základné právo
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zmyslom
práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej
musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami,
ktoré z tohto postavenia vyplývajú (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006). Nedoručeniežaloby žalovanému vytvára stav nerovnosti strán sporu pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci
žaloba nebola žalovanému doručená pred vyhlásením rozsudku a tento sa nemal možnosť k nej vyjadriť,

nie je možné konanie na súde I. inštancie považovať za spravodlivé. Dáva do pozornosti aj rozhodnutie
ESĽP z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na
to, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania,
vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane. V

danom prípade súd I. inštancie nesprávnym procesným postupom (nedoručením žaloby žalovanému
pred rozhodnutím vo veci samej) znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že skutočne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného.
Námietka preklúzie - Žalovaný týmto zároveň vznáša námietku preklúzie proti pohľadávke uplatnenej zo
strany žalobcu žalobou. Pohľadávka žalobcu zanikla preklúziou dňa 10.08.2018, uplynutím 60-dňovej
prekluzívnej lehoty.

Podľa § 15/D maďarského zákona č. 1998/I.:
„(1) Ak poplatok za parkovanie a náhradný (sankčný) poplatok nebol uhradený, vlastník, resp.
poskytovateľslužiebpodľa§16AZMMSodošlevýzvunazaplateniepoplatkuanáhradného(sankčného)
poplatku za použitie parkovacej plochy bez zaplateného parkovného držiteľovi vozidla, a to poštovou
zásielkou alebo iným dokázateľným spôsobom v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty odo dňa

nezaplateného parkovania.“
K preklúzii pohľadávky žalobcu došlo z dôvodu, že žalobca si zákonom predpísaným spôsobom
(odoslaním písomnej výzvy na zaplatenie poplatku a sankčného poplatku) neuplatnil žalovanú
pohľadávku v 60-dňovej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 15/D ods. 1 maďarského zákona č. 1998/
I. u žalovaného. Žalobca zároveň nijakým spôsobom v spore pred súdom I. inštancie nepreukázal, že

by žalovanú pohľadávku u žalovaného, postupom podľa § 15/D ods. 1 maďarského zákona č. 1998/I.,
v čase pred podaním žaloby uplatnil. Súd I. inštancie opomenul skúmať, či pohľadávka uplatňovaná zo
strany žalobcu v spore ku dňu vyhlásenia rozsudku (t. j. ku dňa 25.10.2018) naozaj existuje, resp. či už
skôr (v dôsledku preklúzie) podľa príslušných ustanovení maďarských právnych predpisov (zmienených
žalovaným vyššie) nezanikla, čoho dôsledkom by bola nedôvodnosť žaloby v celom jej rozsahu. Zo

strany súdu I. inštancie preto prišlo aj k predčasnému a nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci.
Žalovaný na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týmto navrhuje odvolaciemu súdu, aby po
preskúmaní tohto odvolania vydal nasledovné uznesenie: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 6C/33/2018-30 zo dňa 25.10.2018, zrušuje a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie
konanie. II. Odvolací súd ukladá súdu I. inštancie, aby o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v

novom rozhodnutí o veci.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu:
V právnej veci žalobcu proti žalovanému vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda (ďalej len
„súd“) pod sp. zn. 6C 33/2018 týmto predkladáme nasledovné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti

rozsudku.
I. K nesprávnemu procesnému postupu
Pokiaľ ide o nesprávny procesný postup súdu, na ktorý poukazuje žalobca v čl. III. odvolania, nevieme
sa k nemu riadne vyjadriť, nakoľko nám nie sú známe skutočnosti, ako bola žaloba doručovaná
žalovanému. Žalobca podal žalobu proti žalovaného, ktorého riadne označil ako osobu, ktorá bola

držiteľom motorového vozidla s EČV DS550CJ k 11. 6. 2018. (riadne označenie žalovaného, ako to
napr. vyplýva aj uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 2. 2018, sp. zn. 12Co 13/2018, uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 7. 2018, sp. zn. 9Co 411/2017). Vo vzťahu k žalobcovi teda boli
riadne splnené podmienky na vydanie rozsudku proti žalovanému.
II. K aplikácii § 15/D maďarského Cestného zákona

Podľa § 15/D ods. 1 maďarského Cestného zákona:
Ak parkovné a pokutové poplatky nie sú zaplatené, potom miestne zastupiteľstvo alebo poskytovateľ
služieb uvedený v § 9/D ods. 6 a § 16/A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách môže odoslať
oznámenie o parkovnom a pokutových poplatkov poštou alebo iným overiteľným prostriedkom držiteľovi
vozidla do prekluzívnych 60 dní po dátume užívania parkovacieho miesta bez zaplatenia. Žalobca splnil

svoje oprávnene odoslať výzvu žalovanému v lehote 60 dní v zmysle § 15/D ods. 1 Cestného zákona.
Za takúto výzvu je potrebné považovať aj žalobu. Žalobca podal (odoslal) žalobu v lehote 60 dní.
Žaloba sa následne prostredníctvom súdu dostala, resp. dostane do sféry žalovaného, a teda žalobca
podaním žaloby odoslal hmotnoprávnu výzvu žalovanému v lehote 60 dní. Žalobca nemá možnosťzískať údaje o držiteľoch vozidiel z evidencie vozidiel na území Slovenskej republiky. Navyše, § 15/D
ods. 1 maďarského Cestného zákona sa použije len vo vzťahu k držiteľovi vozidla, a nie aj vo vzťahu
k osobe, s ktorou bola uzatvorená zmluva podľa § 9/D ods. 3 maďarského Cestného zákona. Žalovaný

má nárok voči obom takýmto osobám; držiteľ vozila zodpovedá za zaplatenie popri osobe, s ktorou bola
uzatvorená zmluva podľa § 9/D ods. 3 maďarského Cestného zákona.
III. K právnej kvalifikácii
Pokiaľ ide o príslušné ustanovenia maďarského cestného zákona č. 1998/I. (ďalej len „Cestný zákon“),
znenie maďarského Cestného zákona je k dispozícii na nasledovnej adrese (obdoba ASPI): T.. Napriek

tomu, že ide o otázku právnu, za účelom hospodárnosti konania predložil preklad ustanovení Cestného
zákona: § 9/D ods. 1, 2, 3 ods. 6; § 15/C ods. 1, 2, 3.
Ako vyplýva z fotodokumentácie, predmetné vozidlo nemalo za oknom žiadne potvrdenie o zaplatení
parkovného. Po vykonaní úkonov zo strany kontroly, bolo na predné sklo umiestnené oznámenie o
parkovacích a pokutových poplatkoch tak, ako to vyžaduje § 15/C ods. 2 Cestného zákona.
§ 15/D ods. 3 Cestného zákona umožňuje poskytovateľovi služieb vymáhať všetky nároky na súde,

pričom § 9/D ods. 6 Cestného zákona reguluje, aké platby patria miestnemu zastupiteľstvu a aké platby
patria poskytovateľovi služieb (t.j. ak platby nie sú uhradené dobrovoľne vo vlastnom mene ich môže
vymáhať poskytovateľ služieb s tým, že následne dôjde k ich vysporiadaniu v zmysle zásad podľa §
9/D ods. 6 Cestného zákona. Z predmetného § 15/D ods. 3 Cestného zákona teda zároveň vyplýva,
že nároky žalobcu sú občianskoprávneho charakteru vymáhateľné na súde. Žalobca má totiž právo na

žalované platby jednak voči osobe, ktorá sa protiprávneho konania dopustila, ako aj voči osobe, ktorá
bola držiteľom predmetného vozidla (ak je odlišná) v spojení s § 9/D ods. 3 Cestného zákona (posledná
veta).
IV. Navrhuje, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok:
Súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.10.2018, sp. zn. 6C 33/2018 potvrdzuje.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

8. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednané nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. V zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami

strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
odôvodnený, dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto na dohady a

domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonompožadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia, nie je len formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí a má byť v prvom rade prameňom poznania, úvah súdu,

tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí
byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, to znamená musí byť
preskúmateľné.

12. Odvolací súd poukazujúc na vyššie zákonné zdôvodnenie obsahu odôvodnenia rozhodnutia
konštatuje, že rozhodnutie súdu I. inštancie tieto atribúty nespĺňa. Nie je preskúmateľné, nie je teda
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydaní. V odôvodnení rozhodnutia súdu I.
inštancie v bode 5 poukazuje súd I. inštancie, že oprávnenie žalobcu vyberať parkovné vyplýva z ust.
§ 3 ods. 1 v spojení s ust. § 1 ods. 2 písm. c) Nariadenia mesta Győr č. 17/2013 v spojení s § 9/
D ods. 1, 2 maďarského cestného zákona 1998/1. V ďalších častiach odôvodnenia sa znovu súdom

citujú ust. cestného zákona platného na území Maďarskej republiky, a to v bodoch 9, 10, 11, 12, 13,
14. Prečo však súd I. inštancie aplikuje maďarský zákon v danom prípade nie je z rozhodnutia súdu
zrejmé. Z tohto jednoznačne vyplýva, že chýba právny predpis, na základe ktorého súd I. inštancie
aplikuje zákon iného štátu, nie je zrejmé z akého Dohovoru, prípadne Smernice, či iného právneho
predpisu vychádza súd I. inštancie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje len na maďarský

cestný zákon a bez ďalšieho ho aplikuje. Prijaté právne závery musí náležite súd I. inštancie vysvetliť
vo svojom rozhodnutí, čo však z rozhodnutia súdu I. inštancie zrejmé nie je. Zo skutkových okolností
zo žaloby malo vyplynúť, že držiteľ motorového vozidla, evidenčné číslo DS 550CJ mal parkovať dňa
11.6.2018 na parkovisku v Győri bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkovné. Žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 86,86 eur z tohto dôvodu. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

teda neuvádzal právne predpisy, na základe ktorých aplikoval maďarský cestný zákon. Jeho rozhodnutie
nie je náležite právne zdôvodnené a nezodpovedá všetkým požiadavkám kladených na odôvodnenie
rozhodnutia. Z rozhodnutia súdu I. inštancie tiež nevyplýva, aké prostriedky procesného útoku použil
žalobca, ani ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Rozhodnutie je
tak nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

13. V zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

14. Uvedený inštitút predstavuje akúsi náhradu za vypustené drobné spory v predchádzajúcom
procesnom poriadku. Ak sú splnené podmienky podľa ods. 2 písm. a) nie je potrebné ani nariadiť
pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a
pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán,
ak zo žaloby nie je zrejmé, či istina žalovaného nároku neprevyšuje 2.000 eur v pochybnostiach by

mal súd pojednávanie nariadiť. Vychádzajúc z uvedeného treba pri konštatovaní nespornosti tvrdených
strán poukázať na to, že súdna prax sa delí na dve skupiny, kým jedny zastávajú názor, že nespornosť
skutkových tvrdení možno konštatovať len v prípade, ak súd už disponuje vyjadrením žalovaného, ktorý
skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, druhý sú toho názoru, že pre aplikáciu ods. 2 písm.
a) postačuje a v konaní dosiaľ nedošlo k výslovnému popretiu, teda pod toto ustanovenie sa dajú

subsumovať situácie, keď súd doručí riadne žalobu žalovanému a ten sa k žalobe vôbec nevyjadrí, alebo
doručil žalobu žalovanému len fikciou (napr. podľa § 106 ods. 3 CSP alebo § 116 ods. 2 CSP) a rovnako
nedisponuje jeho vyjadrením k žalobe.

15. V spise je z postupu súdu I. inštancie zrejmé, že súd I. inštancie po doručení žaloby 26.7.2018

s neoznačeným žalovaným len s uvedením, že je držiteľ motorového vozidla s evidenčným číslom
DS 550CJ, urobil dotaz na Dopravný inšpektorát v Dunajskej Strede so žiadosťou o zistenie držiteľa
predmetného motorového vozidla, dňa 3.8.2018. Odpoveď z Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej
Strede, Okresného dopravného inšpektorátu Dunajská Streda došla súdu 21.8.2018 a potom súd I.
inštancie vec zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, bez volania účastníkov, bez doručenia

akýchkoľvek písomností vrátene žaloby a vo veci rozhodol na tomto termíne verejného vyhlásenia
rozhodnutia, dňa 25.10.2018. Až úpravou z 9.11.2018 doručuje žalovanému rozsudok a zároveň aj opis
žaloby, prílohy a procesné poučenie. Už týmto procesným postupom súdu I. inštancie je zrejmé, že
nemohol rozhodnúť rozsudkom v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pretože mu nebolo zrejménesporné tvrdenie strán, keďže nedoručil žalovanému žalobu, tento nemal sa k nej vôbec možnosť
vyjadriť, preto nie je splnená podmienka v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, že pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd I. inštancie vôbec nevedel

posúdiť, či skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pretože žalovaný nemal doručenú žalobu a súd tak
nedisponoval jeho vyjadrením k žalobe.

16. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na ust. § 167 ods. 2 CSP, keď s doručením žaloby súd vyzýva,
aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,

uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

17. Odvolací súd poukazuje, že sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Ide najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala v starostlivosť so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovala nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov, vyplýva to z ust. § 153 v spojení s ust. § 149 CSP.

18. Z procesného postupu súdu I. inštancie je zrejmé, že žalovaný nemohol uplatniť prostriedky
procesnej obrany, toto právo mu bolo odopreté tým, že mu nebola doručená žaloba a znovu sa v úvahe
odvolací súd dostáva k podmienkam postupu podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keď súdu neboli
zrejmé skutkové tvrdenia strán, ktoré v prípade takéhoto postupu by nemali byť sporné. Súd nedoručil

žalobu, nemal zistené, či sú skutkové tvrdenia sporné alebo nie sú, rovnako nemohol disponovať
vyjadrením k žalobe, lebo žalobu nedoručoval pred rozhodnutím, je zrejmé, že ju doručoval súčasne s
rozsudkom, čiže ani takto nemohol postupovať v prípade, že by sa k žalobe vôbec nevyjadril žalovaný,
nakoľko ju doručenú nemal. Odvolací súd tak konštatuje, že je splnený odvolací dôvod v zmysle ust. §
365ods.1písm.b)CSP,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň
takýmto spôsobom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené, čo je odvolací dôvod daný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP.

19. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemôže napraviť v
konaní pred odvolacím súdom.

20.Odvolacísúdkonštatuje,žezuvedenýchdôvodovsúdI.inštancienesprávnymprocesnýmpostupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a tak došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemôže naprávať v odvolacom konaní, a preto v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu I. inštancie zrušil. Zároveň v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu I. inštancie v ďalšom konaní bude umožniť žalovanému, aby použil prostriedky
procesnej obrany v zmysle ust. § 149 sú prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany
najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany v spore
majú rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu. Cieľom vyvažovať prirodzené nerovnovážne postavenie strán sporu. Žalovaný
mal doručený návrh nie pred pojednávaním, ale súčasne s doručením rozsudku, čiže treba konštatovať,
že mu bolo porušené právo na spravodlivý proces, ale žaloba už doručená bola s doručením rozsudku
a k tejto žalobe má možnosť sa vyjadriť prostriedkami procesnej obrany. Po doručení protistrane bude

môcť súd pokračovať ďalej v konaní. Odvolací súd tiež poukazuje nielen na správne skutkové zistenia,
ktoré musí súd vykonať a vychádzať z nich, ale dôležité je tiež právne posúdenie veci, tak ako bolo
už uvedené a je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia súdu. Ako bolo už vytknuté súdu I.
inštancie jeho rozhodnutie bolo nepreskúmateľné tým, že nebolo zdôvodnené prečo aplikuje maďarskýcestný zákon, neodkázal na žiaden iný právny predpis, z ktorého by to vyplývalo, preto nad akúkoľvek
pochybnosť pri právnom zdôvodnení a pri aplikácii právnych predpisov musí súd I. inštancie na toto
prihliadať.

22. Toto uznesenie bolo odvolací senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).