Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120296262
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120296262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. L. XXXX/X, U., právne zastúpenému JUDr. Danielom Malíkom, advokátom so
sídlom C. XXXX/X, Y., o zaplatenie 14.547,02 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18Csp/26/2020-140 zo dňa 12.novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku I. o čiastočnom
zastavení konania a vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 892,56 eur spolu so

špecifikovaným úrokom z omeškania, vrátane určenej lehoty splatnosti.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t vr d z u j e vo zvyšnej časti (výroky III. až V.).

III.Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zastavil
konanie v časti o zaplatenie sumy 150 eur aplikujúc ustanovenia § 144 a § 145 ods. 2 CSP (citované
v napadnutom rozhodnutí) a to na základe dispozitívneho úkonu žalobcu vykonaného z dôvodu, že

žalovaný dňa 17.06.2020, t.j. po podaní žaloby, uhradil sumu 150 eur.

2.Následne súd prvej inštancie s poukazom na § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, § 9 ods. 1 veta prvá, § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu
v spojení s § 52 ods. 1 až 4 OZ (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) východiskovo
za preukázané vyhodnotil, že na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. 621981 zo dňa 04.06.2015
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou L., a.s. - a žalovaným boli žalovanému

poskytnuté peňažné prostriedky formou bezúčelového spotrebného úveru vo výške 25.000 eur so
zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 9,29 % ročne, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 108-ich
pravidelných mesačných splátkach v sume 344,38 eur. Prvá splátka úveru bola splatná do 05.07.2015,
posledná do 05.06.2024. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 9,7 %, priemerná
RPMN vo výške 11,53 %. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 37.193,04 eur, čo predstavuje
odplatu v percentuálnej výške 9,29 %. Právne nástupníctvo žalobcu vyplýva z príslušného výpisu z
Obchodného registra.

3.Nadväzne okresný súd argumentoval, že podľa 53 ods. 9 OZ mohol žalobca uplatniť právo podľa §
565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splátky a po uplynutí
15 dňovej lehoty vymáhať od dlžníka zaplatenie celej zvyšnej pohľadávky. Žalobca však ani v jednejlistine neuviedol, pre ktorú nezaplatenú splátku uplatňuje toto právo. Vychádzajúc z listinných dôkazov
predložených samotným žalobcom, bolo preukázané, že žalovaný zaplatil splátku splatnú 5.12.2019 dňa
13.1.2020, teda v čase keď žalobca zasielal žalovanému upozornenie. Hoci žalobca uvádza, že ide o

opakované upozornenie, nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy. Preto súd vychádzal zo skutočnosti,
žeprvýkrátžalobcaupozornilžalovanéhonaomeškanésplátkykudňu6.2.2020.Rozvinúcopísanéplatí,
že k uvedenému dátumu neboli zaplatené celé dve splátky a čiastočne tretia splátka, splatné vždy k 5.
dňu príslušného mesiaca, t.j. nebola zaplatená splátka splatná v decembri, januári a čiastočne splátka
splatná vo februári. Nesporne však k dátumu 14.4.2020 žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením

omeškanej splátky splatnej v decembri 2019 viac ako tri mesiace, keďže vykonal úhradu na túto splátku
(ako to vyplýva z prehľadu splátok na č.l. 63) dňa 13.1.2020 v ovýške 360,45 eur. Žalobcom predložený
prehľadsplácaniatedanekorešpondujesostavomomeškanýchsplátokakovyplývazlistínposkytnutých
taktiež žalobcom.
4.Súd prvej inštancie zhrnul, že nakoľko nie je preukázané platné zosplatnenie úveru, má žalovaný
právo platiť svoj záväzok v dohodnutých splátkach (po 344,38 eur vždy k 5. dňu príslušného mesiaca). V

tejto spojitosti podrobne špecifikoval žalovaným vykonané úhrady omeškaných splátok ku dňu (svojho)
rozhodovania, pričom dospel k záveru, že k uvedenému momentu predstavuje dlh žalovaného sumu
892,56 eur, ktorý nárok ako dôvodný priznal (výrok II.).Vo zvyšnej časti - doteraz/aktuálne nesplatnej -
žalobu zamietol (výrok III).

5.Okrem istiny okresný súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo v podobe úroku z omeškania (§ 517 ods.
2 OZ).

6.O trovách konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) súhrnne
vo vzťahu k istine i príslušenstvu. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v sume 14.547,02 eur + príslušenstvo

predstavujúce sumu 407,93 eur, celkovo 14.954,95 eur. Úspech žalobcu predstavuje priznaný nárok
v sume 892,56 eur + príslušenstvo v sume 7,23 eur, čo v percentuálnom vyjadrení (po zaokrúhlení)
predstavuje 6 %. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 88 % (94 - 6 %), v ktorom rozsahu bol
priznaný žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, podal odvolanie žalobca
a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu.
8.Primárne namietal, že Okresný súd Banská Bystrica v danom konaní dňa 28.5.2020 vydal platobný
rozkaz. Ide o rozhodnutie vo veci samej, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené
žalobcom a preukázané ním predloženými listinnými dôkazmi. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu

vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené;
požadované plnenie musí byť dovolené objektívnym právom. Vydať platobný rozkaz teda možno len
vtedy, ak v žalobe uplatnené právo vyplýva zo skutočnosti tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá
pochybnosti, najmä, ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, ktoré sú prílohou žaloby.
9.Ak teda súd vydá platobný rozkaz, pričom po jeho zrušení žalobu čiastočne zamietne z dôvodu,

že nemá preukázané platné zosplatnenia a bez toho, aby umožnil stranám adekvátne reagovať na
zmenu svojho stanoviska ohľadne uplatneného nároku, ide podľa odvolateľa o prekvapivé rozhodnutie.
Procesný poriadok pritom stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také
rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Strany by nemali
byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené

tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie
dôkazy. Žalobca sa (vychádzajúc z platobného rozkazu) domnieval, že jeho žaloba je spolu s
predloženými dôkazmi pre súd zrozumiteľná a určitá, jeho skutkové tvrdenia úplne, preukázané a
nárok vyšpecifikovaný. Žalobca objektívne nemohol predvídať následné čiastočne zamietavé súdne
rozhodnutie, keď súd ani jednou výzvou nevyzval žalobcu, aby špecifikoval, pre nezaplatenie ktorej

splátky žalobca zosplatniť úver.
10.Okrem toho, podľa žalobcu, v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/
opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia,
ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 CSP uvedeným
postupom. Súd žalobcu na doplnenie žaloby ohľadom ozrejmenia vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, čím žalobcovi odňal možnosť uplatňovať si
procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Zamietnutím žaloby súd rozhodne, že žalobca
vo veci samej nárok voči žalovanému nemá, a to či už preto, že mu nevyplýva z určitého skutkového
základu alebo preto, že neuniesol dôkazné bremeno. Ak však súd nedisponuje skutkovými tvrdeniaminevyhnutnými na to, aby dospel k záveru o neexistencii nároku alebo neunesení dôkazného bremena,
nemá ako v tom okamihu rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Nemôže preto v odôvodnení rozhodnutia podľa
§ 220 ods.2 CSP uviesť ani to, ako posúdil skutkové tvrdenia strán, pokiaľ sú skutkové tvrdenia natoľko

neurčité a neúplné, že ich nie je možné posúdiť.
11.Odvolateľ dodal, že ku dňu zosplatnenia úveru (14.4.2020) bolo splatných 58 splátok, čo predstavuje
19974,04 eur (58 x 344,38 =19974,04 eur). Podľa prehľadov splácania, ktoré pripojil k žalobe, žalovaný
do zosplatnenia úveru uhradil spolu 18699,20 eur, rozdiel medzi tým, čo mal uhradiť je 1274,84 eur,
čo predstavuje omeškanie s 3,7 splátkami ku dňu zosplatnenia (1274,84 : 344,38 = 3,7 splátky), preto

bol žalovaný ku dňu zosplatnenia úveru v omeškaní s viac než tromi splátkami. Stav omeškaných
splátok na úvere zohľadňuje iba posledné tri omeškané splátky pred zosplatnením úveru. Z prehľadov
splácania však vyplýva omeškanie so všetkými splátkami. K zosplatneniu úveru teda došlo z dôvodu
neuhradenia splátky splatnej za mesiac január 2020 (táto splátka nebol uhradená v plnej výške), pričom
dňa 5.4.2020 uplynuli tri mesiace od splatnosti splátky za mesiac január 2020. Úver bol zosplatnený dňa
14.4.2020, takže je zrejmé, že žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru v omeškaní so splátkou splatnou

dňa 5.1.2020 viac než tri mesiace.

12.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. V
konaní totiž bolo jednoznačne skutkovo preukázané, že žalobcom nebol dodržaný zákonný procesný
postup v zmysle ustanovení § 565 OZ k platnému zosplatneníu pohľadávky voči žalovanému. Zo spisu je

v celku zrejmé, že k 14.4.2020 (list doručený žalovanému dňa 20. 04. 2020) žalovaný nebol v omeškaní
sozaplatenímsplátkyzaobdobiemesiacadecember2019,keďžekúhradedošlodňom13.1.2020.Tento
procesný postup žalobcu už nie je možné žiadnym spôsobom skutkovo vo vzťahu k ním uvádzaným
skutočnostiam upraviť/validovať. K platnému zosplatneniu teda nedošlo, z ktorého dôvodu uplatnený
nárok postráda základný zákonný predpoklad.

13.Napadnuté rozhodnutie nemožno podľa žalovaného považovať ani za prekvapivé. Žalobca totiž
pred rozhodnutím vo veci, kde žiadal, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti, poznal argumentáciu a
stanovisko žalovaného, ktorý od začiatku tvrdil, že nie sú splnené podmienky zosplatnenia pohľadávky.

14.V následnom stanovisku žalobca odkázal na obsah podaného odvolania a doplnil, že rozhodnutie

súdu bolo nepredvídateľné z toho dôvodu, že stanovisko/vyjadrenie žalovaného, že neboli splnené
podmienky zosplatnenia úveru, nebolo vyjadrením súdu, ale žalovaného, pričom s týmto tvrdením
žalobca nesúhlasil. Žalobca teda nemá možnosť predvídať rozhodnutie súdu, nakoľko zo strany súdu
nebol ani jednou výzvou vyzvaný, aby sa vyjadril k zosplatneniu úveru, resp., aby sa vyjadril, či pri
zosplatnení úveru postupoval v súlade so zákonom.

15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala neúspešná strana sporu
(§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté a samostatné
výroky o čiastočnom zastavení konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 892,56 eur

vrátane príslušenstva a lehoty splatnosti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.

16.Nesprávnym a evidentne účelovým je výklad (inak relevantného) princípu/zákazu prekvapivosti

súdnych rozhodnutí prezentovaný odvolateľom. V zmysle ním naznačenej/podsúvanej úvahy by totiž
muselo byť meritórne rozhodnutie súdu vydané v štádiu konania po vydaní/zrušení platobného rozkazu
identické s vydaným/zrušeným platobným rozkazom (inak je podľa žalobcu neprípustne prekvapivé).
Uvedené jednak nevyplýva z žiadneho ustanovenia procesného predpisu/kódexu, predovšetkým
však ide o nelogickú až absurdnú konštrukciu, úplne negujúcu zmysel/význam procesu ustaľovania

relevantného skutkového/právneho stavu (vrátane prenosu dôkazného bremena) v priebehu súdneho
konania/dokazovania. Inými slovami, argumentácia žalobcu vo svojich dôsledkoch smeruje k tomu, že
okresný súd v štádiu po vydaní platobného rozkazu už fakticky nemôže akceptovať žiadnu námietku/
obranu zo strany žalovaného, len rozhodnúť tak, ako znel výrok platobného rozkazu. Ide o zjavne mylnú
a neakceptovateľnú úvahu.

17. Z obsahu spisu je v rozoberanej spojitosti evidentné, že žalovaný už v rámci písomného odporu
(doručeného žalobcovi v zmysle ref. na čl 84 spisu) spochybnil žalobcom uplatnený nárok (predčasné
zosplatnenie úveru). Táto skutočnosť následne bez ďalšieho vylučuje legitímnosť očakávania žalobcu,
že jeho žalobe musí byť v plnom rozsahu vyhovené. Na tom nič nemení skutočnosť, že v štádiu vydaniaplatobného rozkazu posúdil okresný súd skutkové vymedzenie žaloby za postačujúce/úplné a to práve
a len z pohľadu možnosti rozhodnúť v skrátenom konaní. Tým je súčasne vyvrátená argumentácia - bod
10 tohto odôvodnenia - žalobcu o povinnosti súdu vyzvať žalobcu na odstránenie neúplnosti skutkových

tvrdení. Ním predložené skutkové tvrdenia totiž boli úplné z pohľadu všeobecných náležitostí žaloby, t.j.
bolo možné o nich konať, čo však v žiadnom prípade automaticky neznamená/neimplikuje dôvodnosť
nároku. Žalobca tieto dve diametrálne odlišné inštitúty neprípustne a svojvoľne zamieňa.
18.Nadväzne platí, že podaním odporu je jednoznačne založená spornosť žalobcom uplatneného
nároku a tým daná povinnosť súdu svojim rozhodnutím nastolenú spornosť odstrániť a zodpovedať

vzniknutéprávneotázky(založenépochopiteľnepredovšetkýmprocesnouobranoužalovaného),kčomu
v súdenej veci aj došlo. V danej súvislosti je tvrdenie žalobcu, že vyjadrenia prezentované v odpore
sú „len“ názorom žalovaného a nie súdu a preto ich nepovažoval za relevantné (z pohľadu možnosti
súdu rozhodnúť inak než v platobnom rozkaze) opäť len ilustráciou tendenčnosti, resp. nepochopenia
súdneho konania. Následne bolo výlučne vecou procesnej taktiky žalobcu, že sa rozhodol nezúčastniť
sa na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo svojej neprítomnosti (č.l. 102 spisu), čím sa sám zbavil

možnosti reagovať na predbežné posúdenie súdu, resp. na protiargumentáciu žalovaného. Na rozdiel
od platobného rozkazu, totiž základom konečného rozhodnutia/rozsudku súdu nie sú „len“ skutočnosti
tvrdené/osvedčené žalobcom ale skutkový stav, ktorý vyplynie z dokazovania vykonaného po zrušení
platobného rozkazu.
19. Možno preto čiastkovo zhrnúť, že zásadná odvolacia námietka žalobcu o prekvapivom charaktere

zamietajúcej časti napadnutého rozsudku je neopodstatnená a nie je daný žiadny zákonný podklad
pre dôvodnosť očakávania žalobcu, že ním uplatnenému nároku musí byť napriek jeho kvalifikovanému
spochybneniu protistranou vyhovené v (konečnom) rozsudku súdu identickým spôsobom ako tomu bolo
v platobnom rozkaze.

20.Pokiaľ následne žalobca až v odvolacom konaní (bod 11 tohto odôvodnenia) prezentuje konkrétne
skutkové tvrdenia o zosplatnení úveru, t.j. výpočet/chronológiu, kedy došlo k omeškaniu žalovaného (s
viac než tromi splátkami), tieto tvrdenia neboli ani obsahom žaloby, ani neskorších vyjadrení žalobcu
(vyjadrenie k odporu na č.l. 85 spisu), preto ide o tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktoré sú (v
tomto štádiu konania) procesne neprípustné, nie je preto možné na ne prihliadnuť. Práve pre absenciu

týchto tvrdení sa súd prvej inštancie podrobne (ide o podstatnú časť jeho odôvodnenia) zaoberal (musel
zaoberať) vyhodnotením okamihu zosplatnenia/omeškania. Aj tu pritom platí nosná myšlienka (bod 17
veta posledná tohto odôvodnenia) a to, že skutkové tvrdenia predložené žalobcom boli dostačujúce na
to, aby súd o nich mohol rozhodovať (nebolo pochybné o aký nárok v žalobe ide), preto nebol povinný
postupovať v zmysle § 129 ods. 1 CSP.

21.Vychádzajúc z opísaných úvah a záverov krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku (ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá).
22.Nadväzne, ako vecne správny, potvrdil krajský súd od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o
trovách prvoinštančného konania. Okresný súd totiž v rámci neho náležite aplikoval zásadu pomerného

úspechu v spore.

23.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto protistrane - žalovanému patrí
voči nemu náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov (po ich

vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.