Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352746
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:6120352746.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTopoľčanysamosudcomMariánomMokošomvprávnejvecižalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: V. Y., nar. 04.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX
M., o zaplatenie 1 140,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 140,71 eura s 5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1 140,71 eura od 28.11.2017 do zaplatenia z dôvodu, že mu bola

postúpená pohľadávka proti žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020
uzavretejsVÚBa.s.,ktoráuzatvoriladňa03.12.2013sožalovanouzmluvuoposkytnutíspotrebiteľského
úveru pod číslom úverového účtu 2081088321 a reg. č. 010161411291113, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 530 eur, pričom žalovaná v stanovených termínoch neplnila
splátky a z toho dôvodu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 08.11.2017. Žalobca si
uplatnil len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru v sume 1 140,71 eura s
príslušenstvom, ktorú žalovaná napriek predžalobnej upomienke nezaplatila.

2. / Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní namietala platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky z VÚB a.s. na žalobcu s tým, že tretia upomienka zo dňa
28.09.2017 jej nebola do dnešného dňa doručená a teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
doručeniatejtoupomienky.Okremtohospochybnilavýškuvymáhanejpohľadávkyspoukazomnaobsah
tretej upomienky a výpis z jej úverového účtu, ktorý žalobca predložil s tým, že žalobca nepreukázal, že
ide o jej úverový účet, keďže tam nebolo vyplnené jej meno a priezvisko. V písomnom vyjadrení zo dňa

20.10.2020 (č.l. 63) žalovaná okrem námietky týkajúcej sa neplatnosti postúpenia pohľadávky vzniesla
aj námietku premlčania bez bližšej špecifikácie a okrem toho uviedla, že zmluva o úvere neobsahuje
náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. resp. ich uvádza zavádzajúco a nesprávne a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

3./ Žalobca vo svojej reakcii na odpor žalovanej proti platobnému rozkazu (č.l. 55) uviedol, že v tomto
prípade boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým,

žejehoprávnypredchodcavyzvalžalovanú nazaplateniepeňažnéhodlhupredpostúpenímpohľadávky
a žalovaná napriek písomnej výzve dlh nezaplatila a dostala sa do omeškania s jeho zaplatením viac
ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu v tomto spore, tak táto je preukázaná
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané doporučene, čo preukazuje podacíhárok. V ďalšom vyjadrení (č.l. 82) pripojil prehľad splátok zo strany žalovanej s tým, že posledná splátka
vo výške 5 eur bola uhradená dňa 10.02.2020.

4./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaná dňa
03.12.2013 uzavrela s VÚB a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č.
010161411291113, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver na splatenie spotrebiteľských
úverov vo výške 1 530 eur s lehotou splatnosti 120 mesiacov s tým, že úver sa čerpá jednorazovo
dňa 03.12.2013. Podľa zmluvy mala žalovaná zaplatiť 118 splátok s tým, že mesačná anuitná splátka

vrátane poistného predstavuje 24,73 eura a z toho je mesačná splátka poistného 1,24 eura. Dátum prvej
splátky bol 17.02.2014 a termín konečnej splatnosti 17.11.2023. Výška úrokovej sadzby podľa zmluvy
predstavovala 13,10% ročne a výška RPMN 14,37%. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola
vyčíslená na 2 772,92 eura s tým, že výška istiny je 1 530 eur a výška celkových nákladov dlžníka 1
242,92 eura.

5./ Výzvou zo dňa 28.09.2017(č.l. 29) nazvanou tretia upomienka - pokus o zmier oznámila VÚB a.s.
žalovanej, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila záväzky zo zmluvy o úvere reg. č.
010161411291113 zo dňa 03.12.2013 a dlžná pohľadávka predstavuje 68,82 eura a zároveň vyzvala
žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila
celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.

Žalobca ohľadne doručenia tejto upomienky predložil do spisu poštový podací hárok (č.l.30), ktorý však
nie je datovaný a teda nie je možné z neho zistiť doručovania akej písomnosti a z akého dátumu sa
týka. Následne listom zo dňa 09.11.2017 (č.l. 32) VÚB a.s. vyzvala žalovanú na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom z dôvodu, že neuhradila napriek predchádzajúcim upomienkam dlžnú
pohľadávku banky zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 03.12.2013 a oznámila žalovanej,

že dňom 09.11.2017 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 1 284,31
eura, z toho istina vo výške 1 212,53 eura. Vyzvala žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy, pričom výzva bola doručená žalovanej
doporučene do vlastných rúk dňa 20.11.2017 (č.l. 33).

6./ Listom zo dňa 06.03.2020 (č.l. 35) VÚB a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy
uzavretej dňa 03.12.2013 žalobcovi ku dňu 02.03.2020 a uvedené oznámenie bolo dané na poštovú
prepravu dňa 09.03.2020, čoho dokladom je podací hárok č. EPH192176905 (č.l. 36).

7./ Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splátok žalovanej na poskytnutom úvere (č.l.81), z ktorého

vyplýva, že žalovaná celkovo na úvere zaplatila sumu 1 156,58 eura.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej

banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv

o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľaods.2písm.j/zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť.

Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písmena d/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

8./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1 140,71
eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že právny
predchodca žalobcu so žalovanou dňa 03.12.2013 uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
predmetom ktorej bol spotrebný úver vo výške 1 530 eur. Keďže žalovaná primárne namietala aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu, tak súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa prvotne musel vysporiadať s
uvedenými námietkami a skúmať postup zosplatnenia úveru a následného postúpenia pohľadávky na
žalobcu a až potom skúmať aj samotnú zmluvu o splátkovom úvere z hľadiska náležitosti, ktoré obsahuje
s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a taktiež ustanovenie § 52 a nasl. OZ,
keďže ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah.

9./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedyide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné
postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá
podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený

zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov,
pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale
môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako
objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie
prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ

môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).

10./ Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 14.02.2020):
„Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“

11./ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.zn.
7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi

splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon
špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené.

12./ Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo
strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky,
odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa.
Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§
92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy
ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenúpohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť
len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný
termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť

jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za
vyššie uvedených podmienok.

13./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť

právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu
počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa,
keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď

má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota
môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo
splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník
je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta
§ 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ

(dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou
lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách
použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

14./ V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ
- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady
postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní
bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa 28.09.2017 (č.l. 29) oznámila žalovanej, že je v omeškaní so

splácaním jej pohľadávky ku dňu 28.09.2017 vo výške 68,82 eura a zároveň ju upozornila, že ak dlžnú
sumu neuhradí okamžite, tak bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Následne listom zo dňa 09.11.2017 (č.l. 32)
banka oznámila žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, avšak neuviedla pre nesplnenie
ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru (§ 37 ods. 1

OZ). Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v
dôsledkunezaplatenianiektorejsplátky,alelenvdôsledkujednostrannéhoprávnehoúkonu -vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky
v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda

či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ.

15./ V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu
žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný

pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bolo
nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto
veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,
nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpenie

pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca
nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol
platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Na zdôraznenie svojho
stanoviska súd opätovne poukazuje na obsah výzvy banky zo dňa 28.09.2017, z ktorej nie je zrejmé, s
ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní a od akého dátumu a či potom na uplatnenie práva v zmysle §

53 ods. 9 OZ došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky. Okrem toho zo
strany žalobcu nebolo preukázané, že uvedená výzva bola skutočne doručená žalovanej, keďže žalobca
predložil len poštový podací hárok bez dátumu a bez uvedenia akej poštovej zásielky sa tento hárok
týka. Následné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.11.2017 nemožno považovaťza platný právny úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko tiež z neho nie je zrejmé, v dôsledku čoho došlo zo
strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, i keď v tomto oznámení sa uvádza, že žalovaná
neuhradila dlžnú pohľadávku banky, ale neuvádza sa, s ktorou splátkou a odkedy bola žalovaná v

omeškaní a teda z obsahu oznámenia nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre
platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa §
37 ods. 1 OZ neplatný a súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu
boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby tento dlh následne mohol byť platne postúpený žalobcovi.
Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo

dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru
na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 OZ) a v tom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na
zaplatenie sumy 1 140,71 eura s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

16./ Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že ak by aj došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru, a k následnému platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, tak aj v tom prípade by
nebolo možné žalobe vyhovieť v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že úver by súd považoval
za bezúročný a bez poplatkov, pričom na základe tohto úveru žalovanej bola poskytnutá suma 1 530 eur
a doposiaľ žalovaná splátkami už zaplatila celkovo sumu 1 156,58 eura a teda by bolo možné zaviazať
ju len na zaplatenie rozdielu vo výške 373,42 eura. Svoj názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru súd opiera o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého
vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať aj RPMN a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v tomto prípade v zmluve bola RPMN vyčíslená na 14,37 %, čo
však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko správna RPMN je 15,58 % (interaktívna kalkulačka na výpočet
RPMN na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR), keď do celkových nákladov

spotrebiteľa pre výpočet RPMN je v zmysle § 2 citovaného zákona potrebné započítať aj poistné vo
výške1,24euramesačne,ktorétvorísúčasťmesačnejanuitnejsplátkyvovýške24,73euraatedapokiaľ
žalovaná mala uhradiť 118 splátok po 24,73 eura, tak celková čiastka predstavuje sumu 2918,14 eura,
pričom v zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť na sumu 2 772,92 eura.
ZtohodôvodujevzmluveosplátkovomúverenesprávneuvedenáRPMNataktiežcelkováčiastka,ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť a preto v tejto časti je pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ uvedená zmluva
neplatná a keďže potom neobsahuje jednu z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., tak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zo strany žalovanej už bola
zaplatená suma 1 156,58 eura z úveru poskytnutého vo výške 1 530 eur, tak v prípade dôvodnosti žaloby
by bolo možné žalovanú zaviazať iba na zaplatenie sumy 373,42 eura s príslušenstvom.

17./ Vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
jeho strane, tak už nie je potrebné, aby sa súd podrobnejšie vyjadroval k námietke premlčania vznesenej
žalovanou, keďže táto bola uvedená len všeobecnej bez bližšej konkretizácie a teda nie je zrejmé, či
žalovaná namietala premlčanie celej pohľadávky žalobcu alebo len jej časti a z akých dôvodov.

18./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech nepriznal náhradu trov konania, i keď v zásade žalovaná by mala právo na náhradu trov
konania v plnej výške, avšak žalovaná náhradu trov konania nepožadovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).