Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200840
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120200840.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : R.

U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, P., právne zastúpený: JUDr. Alena Virdzeková, advokátka, so
sídlom F. Urbánka 804, Púchov, proti žalovanej: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, O. Y., o
zaplatenie 5.049,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.049,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2020 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na
zaplatenie sumy 5.049,- eur.

2.Žalobuskutkovoodôvodniltým,žežalobcajesynomzosnulejMárieU.-celoživotnejdružkyzosnulého
L. M. (ďalej len poručiteľ). Počas spolužitia jeho matky s poručiteľom, ale aj po jej smrti, sa žalobca o
poručiteľa staral a pomáhal mu, po jeho smrti zabezpečil jeho pohreb. Žalovaná je jedinou dedičkou po
poručiteľovi, ktorá zdedila všetok jeho majetok. Poručiteľ a jeho družka žili od marca 2017 v rekreačnej
chate súp.č. XXX v D. U., pričom chatka aj s pozemkom boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. V čase
kúpy chatky bola táto v pôvodnom stave a vyžadovala si rekonštrukciu. Nakoľko bol medzi žalobcom a

poručiteľom dobrý vzťah, transakcie spojené s predajom a nadobudnutím uvedených nehnuteľností, ale
aj s rekonštrukciou poručiteľ realizoval prostredníctvom účtu žalobcu, pričom žalobca v žalobe uviedol
prehľad všetkých transakcií. Keďže prostriedky poručiteľa nestačili na úhradu nákladov spojených s
rekonštrukcie chaty, požičal žalobca dňa 30.03.2017 poručiteľovi sumu 1.200,-eur na úhradu šporáku.
Uvedené prostriedky žalobca vybral a šporák zaplatil osobne pri jeho dovoze na Mojtín. Nakoľko chata
poručiteľa si vyžadovala ďalšie opravy, vrátane opravy strechy, požičal žalobca tiež poručiteľovi za
týmto účelom sumu 3.849,- eur, a to tak, že zo svojich osobných finančných prostriedkov uhradil túto

opravu za poručiteľa zaplatením faktúry vystavenej zhotoviteľom. Poručiteľov príjem bol obmedzený,
bol dlhodobo nezamestnaný a bol evidovaný na úrade práce. Žalobca mal finančné prostriedky, nakoľko
dňa 27.04.2017 predal pozemok v Dolných Kočkovciach, ktorý mal vo vlastníctve a obdržal kúpnu
cenu 9.000,- eur. Poručiteľ nesplatil do svojej smrti dlh voči žalobcovi ani čiastočne. Dňa 16.07.2018
poručiteľ zomrel, žalobca na vlastné náklady zabezpečil pohreb. V dedičskom konaní po poručiteľovi
nadobúdateľkou celého dedičstva sa stala žalovaná. V dedičskom konaní si žalobca uplatnil svoje
pohľadávky v sume 6.568,72 eur voči poručiteľovi, no bola uznaná len pohľadávka titulom pohrebných

trov, ktorá bola aj žalobcovi uhradená. Žalobca sa rozhodol uplatniť žalobou pohľadávku, ktorá nebola
v dedičskom konaní uznaná v sume 5.049,- eur. Žalobca uviedol, že žalovaná bola informovaná o
existencii pôžičky poručiteľa, odmietla ju však uhradiť. Uviedla, že za pec je ochotná uhradiť cca 400,-eur a peniaze za strechu mu odmietla zaplatiť, nakoľko sa jej nepáči a bude ju chcieť vymeniť. Žalobca
v petite žaloby uviedol, že si pohľadávku uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe dňa 10.03.2020. Potvrdila, že je potomok poručiteľa a zdedila všetok
majetok po ňom, kde jediným majetkom sa rozumie rekreačná chatka súp.č. XXX . s pozemkom v k.ú.
U.. So žalobou nesúhlasila, nakoľko žalobca vymáha voči nej veci a príslušenstvo, ktoré patrili jej otcovi.
Poukázala na to, že s odstupom času s otcom mala dobrý vzťah, aj sa navštevovali. Uhradila polovicu
nákladov na pohreb. Mala za to, že žalobca zrejme nevie predýchať to, že ona zdedila všetok majetok

po poručiteľovi. Poukázala na to, že žalobcov brat pripravil rodinu o chalupu a následne sa poručieteľ
dohodol so sestrou, že mu vyplatí za rodičovskú chalupu 30.000,- eur, za ktoré peniaze kúpil poručiteľ
predmetnú chatku v Mojtíne a ktorá stála 23.000,- eur a zostalo tak 7.000,- eur, ktoré investoval do chaty.
Na chate boli potrebné úpravy a opravy, s ktorými mohol žalobca pomáhať, ale ona neverí a nie je si
vedomá toho, že by žalobca mal tieto opravy a úpravy financovať. Poručiteľ bol šikovný murár, tak si veľa
urobil aj sám. Keďže poručiteľ nemal založený vlastný bankový účet, je pravdepodobné, že na niektoré

prevody a platby bol dobrovoľne použitý po dohode žalobcov účet, čo on teraz používa vo svoj prospech.
Celá situácia je podľa nej diskutabilná, a preto so žalobou nesúhlasí, pretože si nie je vedomá, že by
poručiteľ mal byť žalobcov dlžník. Žalobu považovala za špekulatívnu a účelovú.

4. V replike žalobca zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že si uplatňuje pohľadávku titulom peňažnej

pôžičky za života poskytnutej poručiteľovi. Nepopieral, že po vyplatení poručiteľa z rodičovského domu
ostalo mu 7.000,- eur, ktoré financie použil poručiteľ postupne na opravu chaty, nákup materiálu a bežný
chod domácnosti, nakoľko bol dlhodobo nezamestnaný. Zdôraznil, že práve preto, že poručiteľ žalobcu
vychoval a nahradil mu otca, mali spolu nadštandardné vzťahy, a preto mu žalobca pomáhal vybavovať
jeho záležitosti, na chate mu pomáhal fyzicky a pravidelne ho navštevoval. Poukázal na to, že žalovaná

nepredložila k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy.
5. Žalovaná dupliku nepodala.

6.Vďalšomkonanížalobcazdôraznil,žesporučiteľommalaždojehosmrtiveľmidobrývzťah,vzájomné
si dôverovali a pomáhali, nie len fyzicky, ale ako mladší a zručnejší mu žalobca pomáhal pri práci

s PC a platobnými prostriedkami, pomáhal poručiteľovi aj s finančnými transakciami a vybavovaním
administratívnych záležitostí. Práve z dôvodu korektných vzťahov v snahe pomôcť poručiteľovi žalobca
požičal poručiteľovi finančné prostriedky na kúpu sporáku a opravu strechy a to tak, že uvedené veci za
poručiteľa uhradil a ústne sa s ním dohodol, že mu poručiteľ peniaze vráti, keď bude mať, pretože bol
dlhodobo nezamestnaný. Niečo si ako murár privyrábal, ale to postačovalo akurát tak na bežnú réžiu.

Vrátiť mu ich však už nestihol. Nakoľko však dedičstvo po poručiteľovi žalovaná neodmietla, prevzala
na seba nie len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Súčasne zmenil žalobca žalobu tak, že uplatnený nárok
vyvodzujú z titulu ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom a
nie z titulu skôr uvádzaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Doplnil, že z dôvodu smrti
poručiteľa žaluje žalovanú ako jedinú dedičku, ktorá prevzala aj dlhy poručiteľa. Súd túto zmenu žaloby

pripustil uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 17.09.2020 za účasti oboch strán sporu a ďalej
konal o takto zmenenej žalobe (totožný nárok na podklade upravených skutkových tvrdení - o existencii
ústnej zmluvy o pôžičke).
7. Žalovaná v ďalšom konaní doplnila, že jej rodičia sa rozviedli, keď mala tri roky, otec žil s matkou
žalobcu a vychovával žalobcu. S otcom mala dobré vzťahy, boli v sporadickom kontakte, trávila u neho

prázdniny, platil jej výživné. Pred smrťou sa stretávali častejšie. Vedela, že otec so žalobcovou matkou
sa museli vysťahovať z domu, kde bývali, a to preto, že brat žalobcu s manželkou ich pripravili o
chalupu, z tohto dôvodu museli kúpiť chatku v Mojtíne, kde zostali aj bývať. Ani ju nenapadlo, žeby jej
mala táto chata pripadnúť po smrti otca, ale keď sa tak stalo, ona ju prijala. Nebola nikdy reč o tom,
žeby mal otec dlhy. O dohodách medzi žalobcom a jej otcom vedomosť nemá a nerozumie, prečo si to

nespísali. Nemala predstavu o jeho finančnej situácii, ale bol šikovný murár a podľa nej nemal núdzu
o peniaze. Nevedela, že je dlhodobo nezamestnaný. Keď jej žalobca zaštrngal kľúčmi, že chata je jej,
ona sa pýtala, či ju nechce, či niečo nepotrebuje, či sú nejaké dlhy a žalobca povedal, že nie, všetko
je v poriadku, až potom prišiel s touto žalobou.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,

vrátane výsluchu svedkyne Y. U. a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z úmrtného listu bolo zistené, že L. M., poručiteľ, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Nebolo sporným, že
poručiteľ bol otcom žalovanej a druh matky žalobcu, ktorý žalobcu vychovával. Nebolo sporným, že
poručiteľ a jeho družka - matka žalobcu, bývali v rekreačnej chatke v Obci U., ktorej kúpna cena bola23.000,- eur, ako vyplýva z výpisov z účtu, suma 23.000,- eur bola z účtu poukázaná dňa 08.03.2017. V
konaní nebolo sporným, že poručiteľ počas života obdržal sumu 30.000,- eur z rodinného vyporiadania
rodičovského domu, ktorá suma bola použitá na kúpu predmetnej rekreačnej chatky, čo vyplýva aj z

výpisu z účtu, podľa ktorého suma 30.000,- eur bola obdržaná dňa 07.03.2017.

10. Z faktúry č. XXXXXX splatnej dňa 21.06.2017 vystavenej na meno žalobcu spoločnosťou Palaservis
Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že bola fakturovaná oprava strechy v sume 3.849,- eur, Suma 3.849,- eur bola
dňa 14.06.2017 uhradená z účtu žalobcu (č.l. 17) s poznámkou „U., strecha U.“. Skutočnosť, že išlo o

účet žalobcu, sporné nebolo, pričom aj žalovaná tvrdila, že poručiteľ bankový účet nemal. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 30.03.2017 vystaveného na sumu 1.200,- eur za účelom úhrady sporáku
vyplýva, že suma bola prijatá od žalobcu.

11. Žalobca uvádzal, že peniazmi na požičanie disponoval, nakoľko predal pozemok, ktorý mal vo
vlastníctve, a to za 9.000,- eur. O tom doložil výpis z účtu zo dňa 27.04.2017 o prijatí platby 9.000,- eur

za „úhradu pozemku Dolné M.“.

12. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi
č.k. 8D/165/2018-57, Dnot 212/2018 zo dňa 25.01.2019, právoplatného dňa 25.01.2019 vyplynulo, že
bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nadobúdateľkou celého dedičstva sa

stala žalovaná. Určená bola všeobecná hodnota majetku poručiteľa v sume 24.114,62 eur, výška dlhov
poručiteľa bola ustálená na sumu 795,29 eur, čistá hodnota dedičstva predstavuje 23.319,33 eur.

13. Z výsluchu svedkyne Y. U., manželky žalobcu vyplynulo, že vie od manžela, čo je predmetom
konania, lebo spolu všetko preberajú. To, že peniaze boli vynaložené, sa dozvedela vtedy, keď sa o

tom rozprávali, v čase, keď otec žalobcu s partnerkou kúpili chatu. Chatka nebola v dobrom stave a
rozprávali sa, čo by tam bolo treba opraviť alebo kúpiť. V prvom rade bolo treba opraviť starú strechu a
kúpiť novú pec, pretože tam boli len malé kachle a tie by nevykúrili celú chatku. Vtedy sa s manželom o
tom rozprávali a on povedal, že predá záhradu a z peňazí im pomôže. S manželom sa dohodli, že jeho
rodičom pomôžu, že sa to vyplatí , no a rodičia im povedali, že je to veľa peňazí a že ich vrátia, keď budú

mať. Vzťah so žalobcovým otcom bol veľmi dobrý, jej manžel mu vo všetkom pomáhal, aj s chalupou,
ktorú mali predtým, všetko zariaďoval on. Svedkyňa vedela, že poručiteľ mal dcéru, ale nemá vedomosť
o tom, žeby sa so svojím otcom nejako kontaktovala, ona ju pozná len od poručiteľovho pohrebu. O
pôžičke vedela svedkyňa, jej manžel, jeho mamina a tatino, teda poručiteľ. K dohode došlo tak, že sedeli
v obývačke svedkyňa, jej manžel - žalobca, jeho mamina a poručiteľ. Bolo to na chatke v U. a rozprávali

sa. Svedkyňa a žalobca im povedali, že z peňazí za predaný pozemok zaplatia strechu a pec, s čím
oni súhlasili a povedali, že to je veľa peňazí, a preto peniaze budú postupne splácať. Poručiteľ povedal
tak, že po častiach bude dávať peniaze. On bol totiž nezamestnaný, ale chodieval na fušky, a keď mal
občasne peniaze z fušiek, nepravidelne, tak povedal, že z toho to bude vracať. On sa zaviazal, že vráti
to, čo zaplatili za strechu a pec, nič naviac si nedohodli. Za života z toho ale nevrátil nič. Následne

potom, čo sa tak dohodli, sa s poručiteľom o pôžičke už nijako nebavili. Rozoberali to len vtedy raz v
obývačke na chatke v Mojtíne. Aj svedkyňa bola osobne prítomná pri tejto dohode. Nevedela už presne,
kedy táto dohoda prebehla, ale vedela, že v marci kúpili chatku na Mojtíne a toto bolo až po tom. Uviedla,
že spoločne takto veci preberali, aj rodičom žalobcu pomáhali a aj potom, keď umrela manželova mama,
tak poručiteľovi pomáhali, prali, varili. On chorý nebol, ale potom, čo umrela žalobcova mama, bol

akoby bez života, bez nej sa trápil, psychicky to zle znášal.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovou smrťou.

15. Na úvod súd pre úplnosť uvádza, že na pojednávanie, kde došlo k výsluchu svedkyne a aj k
vyhláseniu rozsudku, sa žalovaná nedostavila, hoci predvolanie na pojednávanie mala doručené dovlastných rúk dňa 19.10.2020, pričom do termínu konania pojednávania svoju neúčasť neospravedlnila
ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaná (ktorá svoju neúčasť do
infokancelárie súdu osobne prišla ospravedlniť až po skončení pojednávania a vyhlásení rozsudku

dňa 19.11.2020, ako to vyplýva z úradného záznamu na č.l. 53 - poznámka súdu) nielenže sa včas
neospravedlnila, ale vôbec nepožiadala o odročenie pojednávania. Jej dodatočné ospravedlnenie
učinené na súde až po skončení pojednávania, logicky nemohlo zabrániť vykonaniu už ukončeného
pojednávania. Pritom ani podanie strany sporu vykonané včas (teda do začiatku pojednávania), ktorým
strana len žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje dôvod

jeho neúčasti bez toho, aby súčasne požiadala o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať
za žiadosť o odročenie pojednávania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/345/2012).
Žalovaná ale ani do termínu pojednávania o jeho odročenie nežiadala, a preto súdu nič nebránilo, aby
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

16. Súd v prvom rade skúmal, či medzi žalobcom ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom došlo

k uzatvoreniu tvrdenej zmluvy o pôžičke, ktorá tvorí právny základ tohto sporu. Žalovaná popierala
existenciu takejto dohody uzatvorenej za života jej otca so žalobcom, tvrdila, že o takejto zmluve
vedomosť nemá, nerozumela, prečo si takúto zmluvu, ak existovala, nespísali. Jej otec podľa nej nebol
žalobcovým dlžníkom, nakoľko ho vychoval, navyše mal dostatok financií, aby opravy chatky zaplatil
aj sám. Mala za to, že je pravdepodobné, že po dohode jej otca so žalobcom, žalobca používal svoj

účet dobrovoľne na vykonanie niektorých úhrad pre jej otca. Uzatvorenie tvrdenej zmluvy o pôžičke tak
bolo sporné.

17. Ak sa žalobca domáha vrátenia určitej sumy s tvrdením, že túto sumu dlžníkovi poukázal titulom
zmluvy o pôžičke, nesie dôkazné bremeno o takomto tvrdení, teda o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy

o pôžičke. Bolo preto na žalobcovi, aby v konaní preukázal uzatvorenie tvrdenej zmluvy o pôžičke, ako
aj reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/
prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/povinnosť
vrátiť veci rovnakého druhu a d/obvykle aj doba splatnosti vrátenia. Súd konštatuje, že žalobcovi sa
podarilovkonanípreukázaťsplnenievšetkýchpodstatnýchznakovprevznikprávnehovzťahuzozmluvy

o pôžičke. Svedkyňa Y. U. potvrdila vznik a existenciu ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a
poručiteľom, nakoľko vo svojej výpovedi potvrdila, že bola osobne prítomná pri kreovaní takejto dohody,
a to v obývačke chatky v Mojtíne, niekedy po tom, čo poručiteľ s družkou chatu v marci kúpili. Opísala
priebeh tohto stretnutia, osoby prítomné pri rozhovore (ona, žalobca, poručiteľ a jeho družka). Svedkyňa
potvrdila,žeonasožalobcomakosvojímmanželomnavrhli,žesazaplatianákladynazakúpenienového

sporáku a opravu strechy na chatke, pretože to bolo v prvom rade nutné urobiť, a to z peňazí, ktoré
žalobca utŕžil za predaj jeho pozemku. S týmto poručiteľ súhlasil a sa výslovne zaviazal, že keď bude
mať peniaze, tak im ich vráti. Povedal, že peniaze bude splácať, keď ich bude mať z fušiek, na ktoré
chodieval. Svedkyňa povedala, že rodičia žalobcu (jeho matka a poručiteľ) povedali, že je to veľa peňazí,
a preto to budú postupne splácať. Vzhľadom na úmrtie sa tak však už nestalo. Uviedla, že žiadne úroky

naviac si nedohodli, len to sa malo vrátiť, čo bolo zaplatené. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje,
že žalobcovi sa v konaní podarilo preukázať vznik dvojstranného právneho úkonu, a to ústnej zmluvy
o pôžičke medzi ním ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom. Svedkyňa potvrdila, že tu bola vôľa
na oboch stranách uzavrieť takúto zmluvu o pôžičke so všetkými patričnými pojmovými znakmi, t.j.
vôľa žalobcu ako veriteľa peňažnú sumu dlžníkovi požičať, v tomto prípade tak, že bude ním priamo

zaplatená oprava strechy a kúpa sporáku a vôľa poručiteľa ako dlžníka takéto peniaze si požičať so
záväzkom ich v dohodnutom termíne aj vrátiť, keď tento potvrdil ústne, že peniaze splatí vtedy, keď z
fušiek financie bude mať. Okrem toho, vzhľadom na fakt, že zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt,
bolo v konaní potrebné preukázať, čo sa tiež žalobcovi podarilo, že požičané finančné prostriedky boli
aj reálne odovzdané. Žalobca uvedené preukázal tým, že predložil faktúru o oprave strechy znejúcu na

sumu 3.849,- eur, ktorú sumu uhradil prevodom zo svojho bankového účtu na účet zhotoviteľa uvedený
vo faktúre dňa 14.06.2017 a tiež príjmovým pokladničným dokladom znejúcim na sumu 1.200,- eur,
z ktorého vyplýva, že žalobca odovzdal dňa 30.03.2017 túto sumu spoločnosti TZBS Market, s.r.o..
Uvedené je dôkazom o tom, že dohodnuté finančné prostriedky boli poskytnuté na dojednaný účel do
rúk tretej osoby, ktorá opravu strechy a dodávku sporáka realizovala. V tomto smere súd konštatuje,

že zaplatenie určitej čiastky na účet tretej osoby v peňažnom ústave, resp. odovzdanie peňažných
prostriedkov takejto osobe v hotovosti, predstavujúce dohodnuté platobné miesto s úmyslom učiniť
zadosťzmluvnémuzáväzku, jetrebapokladaťzaplneniedruhejzmluvnejstraneaniemajiteľoviúčtu.To
znamená, že pokiaľ na základe dohody oboch strán miesto plnenia pôžičky bolo určené tak, že sa zaplatírovno na účet iného veriteľa dlžníka, takéto plnenie sa považuje za reálne odovzdanie a prevzatie
peňazí samotným dlžníkom. Svedkyňa potvrdila, že ústne bolo dojednané, že pôžička sa poskytne tak,
že sa priamo vyplatí oprava strechy a kúpa sporáku, a preto takýto spôsob poskytnutia peňažných

prostriedkov zo zmluvy o pôžičke je treba hodnotiť ako riadne odovzdanie a prevzatie peňazí dlžníkom
a ani vyplatenie dojednanej sumy priamo tretej osobe (dohodnuté platobné miesto) nezbavilo dlžníka
povinnosti, aby peniaze vrátil veriteľovi on sám osobne. V konaní pritom nevyšlo najavo, že by poručiteľ
čo i len časť tejto požičanej sumy za svojho života vrátil. Súd preto zhrnúc uvedené konštatuje, že
bola preukázaná existencia ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol poručiteľovi

finančné prostriedky v sume 5.049,- eur. Svedkyňa potvrdila, že ten, kto sa zaviazal finančné prostriedky
žalobcovi vrátiť bol poručiteľ, ktorý vyhlásil, že peniaze žalobcovi vráti, keď z fušiek bude peniaze mať,
a preto poručiteľa je nutné považovať za dlžníka, len výslovne tento prejavil vôľu peňažné prostriedky
svojmu veriteľovi vrátiť. Veriteľom v tomto prípade bol žalobca, nakoľko nebolo sporné jeho tvrdenie,
že prostriedky, ktoré slúžili na poskytnutie pôžičky, boli finančnými prostriedkami utŕženými za predaj
záhrady, ktorú mal žalobca vo svojom výlučnom vlastníctve. Aj svedkyňa potvrdila toto tvrdenie, keď

uviedla, že žalobca navrhol, že predá záhradu a takto pomôže rodičom. A teda aj finančné prostriedky
takto pretransformované (z pozemku na jeho finančný ekvivalent) sú v jeho výlučnom vlastníctve,
disponovať s nimi (a teda ich aj požičať) prináležalo len žalobcovi ako ich výlučnému vlastníkovi.

18. Pre úplnosť súd podotýka, že ťažiskovým dôkazom v tomto konaní bola výpoveď svedkyne -

manželky žalobcu, ktorá bola osobne prítomná pri ústnej dohode. Svedkyňa je manželkou žalobcu,
a teda mohlo sa vo všeobecnosti môže javiť, že ide o osobu, ktorá má záujem na úspechu žalobcu
v spore. Súd však uvádza, že len samotná skutočnosť, že svedok a strana sporu sú blízke osoby,
neznamená, že takáto osoba je diskvalifikovaná z pozície svedka a bude sa na ňu automaticky nahliadať
ako na osobu, ktorá apriori bude zaujatá, najmä za stavu, keď z dokazovania nevyplynú iné skutočnosti,

ktoré by svedčali tomu, že svedok nehovorí pravdu. Súd hodnotiac dôveryhodnosť vypočutej svedkyne
uvádza, že svedkyňa bola riadne poučená o jej povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a tiež
o následkoch porušenia tejto povinnosti v podobe vyvodenia možnej trestnoprávnej zodpovednosti. Po
tomto poučení, vedomá si možnej trestnoprávnej zodpovednosti svedkyňa vypovedala sama, následne
na otázky žalobcu a súdu súvisle, konzistentne a logicky. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalovaná

sama jej dôveryhodnosť ani nenamietala, nemala nič proti jej výsluchu. Na pojednávanie, na ktorom
došlo k výsluchu svedkyne, sa žalovaná nedostavila, hoci vedela, že predmetom pojednávania bude
výsluch tejto svedkyne, keďže to jednak vyplynulo zo záverov predošlého pojednávania, a jednak jej
táto skutočnosť bola osobitne písomne pripomenutá v predvolaní na pojednávanie. Žalovaná tým, že sa
na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia nedostavila, spôsobila, že súd vec prejednal, a teda aj

svedkyňu vypočul, v jej neprítomnosti. Žalovaná sa tak sama zbavila možnosti klásť svedkyni otázky,
ktoré by prípadne svedkyňu a dôveryhodnosť jej výpovede mohli oslabiť, možnosti produkovať tvrdenia,
dôkazy a námietky spochybňujúce svedkyňu a skutočnosti ňou uvedené. Žalovaná tak v tomto smere
nebola vôbec aktívna. Súd má aj za toho dôvodu za to, že primárne to mala byť žalovaná, ktorá
mohla a mala, ak si takých skutočností bola vedomá, uvádzať tvrdenia, ktoré by vierohodnosť výpovede

svedkyne oslabili. Ak tak sama nečinila, vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti civilného sporu, kedy
sa kladie dôraz predovšetkým na aktivitu strán, súd nemá túto pasivitu strany sporu suplovať, teda
iniciatívne hľadať dôvody, pre ktoré by mal za žalovanú spochybňovať dôkazy produkované protistranou.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ale najmä tiež zo skutočnosti, že svedkyňa bola riadne poučená
o následkoch krivej výpovede v podobe trestného stíhania a vzhľadom na to, že ani súd nezistil v

jej výpovedi vzájomné rozpory takého charakteru, pre ktoré by mohol dôjsť k záveru, že svedkyňa
nehovorila pravdu, a keď ani z dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že
svedkyňa pri výpovedi nehovorila pravdu, súd vychádzal pri hodnotení dôkazov aj zo skutočností
uvedených touto svedkyňou.

19. Súd teda zhrnúc uvedené uvádza, že bola preukázaná existencia ústnej zmluvy o pôžičke medzi
žalobcom ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ požičal a poručiteľ
sa zaviazal mu vrátiť, peňažnú čiastku v sume 5.049,- eur. Tento dlh nebol za života poručiteľa ani
čiastočne uhradený, a zostal teda nezaplatený až do dňa smrti poručiteľa. Nebolo sporným, že tento dlh
neuhradila ani žalovaná, a to ani čiastočne. V zmysle právoplatného uznesenia z dedičského konania

po poručiteľovi sp.zn. 8D/165/2018 zo dňa 25.01.2019 nadobúdateľkou celého dedičstva po poručiteľovi
sa stala žalovaná, ktorá v zmysle cit. ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za dlhy
poručiteľa (ako pôvodného dlžníka zo zmluvy u pôžičke), keďže ide o dlh, ktorý mal poručiteľ voči
žalobcovi v čase svojej smrti a táto zodpovedá za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.Druhého dediča poručiteľa Róberta M., nakoľko nezdedil po poručiteľovi vôbec nič, nemožno považovať
v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka za osobu, ktorá by zodpovedala za dlhy poručiteľa.
V prejednávanej veci čistá hodnota dedičstva bola 23.319,33 eur, pričom žalovaná nadobudla celé

dedičstvo, a preto zodpovedá za dlhy poručiteľa až do tohto rozsahu. Žalovaná pritom netvrdila a ani
nepreukazovala, že by prípadne iné dlhy poručiteľa v konkrétnej sume uhradila, a teda že by suma
23.319,33 eur, alebo čo i len časť z nej, bola už úhradou iného dlhu po poručiteľovi vyčerpaná. Dlh
poručiteľa voči žalobcovi predstavuje sumu 5.049,- eur, a teda vzhľadom na to, že žalovaná zodpovedá
za dlhy až do sumy 23.319,33 eur, je v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná uhradiť

celý žalobcov žalovaný dlh. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by čo i len časť zo žalovanej sumy
bola už žalobcovi uhradená, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

20. Súd pre úplnosť uvádza, že nevypočul svedkyňu, ktorej výsluch na prvom pojednávaní navrhovala
žalovaná, a síce matku žalovanej. Na otázku súdu, aká skutočnosť mala byť výpoveďou svedkyne
objasnená, žalovaná uviedla, že svedkyňa mala povedať svoj názor na to, že nesúhlasí s podanou

žalobou a tiež sa mala vyjadriť k tomu, či otec bol sebestačný. Výslovne však uviedla, že svedkyňa
sa nevie vyjadriť k skutočnostiam, ktoré sa týkajú prejednávanej pôžičky, pretože svedkyňa v kontakte
s poručiteľom vôbec nebola. Súd uvádza, že skutočnosti, ktoré mala svedkyňa súdu uviesť, nie sú
relevantné pre rozhodnutie súdu. Predovšetkým úlohou svedka nemá byť hodnotenie dôvodnosti či
nedôvodnosti nároku, ani vyjadrovanie svojho názoru na žalobu, ale má uviesť, zreprodukovať súdu

podstatnéskutočnosti,ktorésvojimizmyslamivnímal.Aksvedkyňapodľatvrdenížalovanejnemážiadnu
vedomosť o tvrdených pôžičkách, teda právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom konania, pretože s
poručiteľom nebola v žiadnom kontakte, potom súd vyhodnotil, že jej výpoveď nie je pre rozhodnutie
súdu podstatná, keďže by nesmerovala k zisteniu skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo veci. Ak
žalovaná uvádzala, že svedkyňa mala potvrdiť to, že poručiteľ bol sebestačný, súd ani túto skutočnosť

nevyhodnotil ako pre merito veci podstatnú, pretože finančná sebestačnosť poručiteľa, ak by aj bola
svedeckou výpoveďou potvrdená, nie je dôkazom, ktorý by vylučoval existenciu akýchkoľvek zmlúv o
pôžičke, kde by poručiteľ bol dlžníkom.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého Súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,nakoľkosúdujehožalobevyhovelcelkom,apretomá
proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.