Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoKR/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117218856.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Beňo, PhD.,
IČO: 48485357_00186, so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, správca konkurznej podstaty
úpadcu IE group, a. s., v konkurze, IČO: 36 518 531, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, právne
zastúpeného IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., IČO: 36 854 808, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava,

proti žalovanému: ISTROENERGO INTERNATIONAL, a. s., IČO: 36 520 594, so sídlom Ulica Andreja
Sládkoviča 24, 934 01 Levice, právne zastúpenému MALICH advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47
256 991, so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 4Cbi/21/2017-127 z 24. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a
nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania.

2. Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 31. júla 2017 domáhal určenia neúčinnosti

právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, alternatívne ukracujúceho právneho úkonu. Uznesením,
č. k. 4Cbi/21/2017-121 z 5. novembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. januára 2020, bolo
konanie na štyri mesiace prerušené. Žalobca 20. novembra 2020 doručil súdu žiadosť o pokračovanie
v konaní.

3.Súdprvejinštanciekonanieprerušilzdôvodu,žestranysporuzhodnenavrhliodročeniepojednávania.

V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
strany sporu mohli podať návrh na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, t. j. do 16. júla 2020. Keďže žalobca podal takýto návrh po uplynutí
zákonom ustanovenej lehoty, (ani žalobca ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v konaní do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania), súd konanie v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia zastavil.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že v danej veci nie je možné pripísať
procesné zavinenie na zastavení konania žiadnej zo strán sporu, keďže k zastaveniu konania došlo zo
zákonných dôvodov, nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo vecisamej (uznesenie o prerušení) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a to malo vplyv na
napadnuté rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že návrh na odročenie
pojednávania nariadeného na 5. novembra 2019 podali strany sporu z dôvodu, že v právne a skutkovo
totožných veciach bolo súdom prvej inštancie už rozhodnuté a ďalej rozhodoval o odvolaniach voči
týmto rozhodnutiam odvolací súd, t. j. totožná právna a skutková otázka bola predmetom posúdenia

pred odvolacím súdom. Ak by strany sporu takýto návrh nepodali, mohlo dôjsť k porušeniu princípu
hospodárnosti konania, kedy by súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol totožne ako rozhodol
vo veciach sp. zn. 1Cbi/20/2017, sp. zn. 1Cbi/21/2017, sp. zn. 1Cbi/23/2017, sp. zn. 2Cbi/19/2017, sp.
zn. 2Cbi/20/2017, sp. zn. 2Cbi/21/2017 a sp. zn. 2Cbi/22/2017, v ktorých boli rozhodnutia odvolacím
súdom zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pritom odvolací súd vo väčšine z
týchto prípadov rozhodol počas obdobia štvormesačného prerušenia konania. V dôsledku uvedených

časových súvislosti je podľa neho zrejmé, že rozhodnutím odvolacieho súdu odpadla prekážka, ktorou
strany dôvodili podaný návrh a súd mal po odpadnutí tejto prekážky (v spojení s uplynutím času,
na ktorý bolo súdne konanie prerušené) ďalej vo veci konať a aplikovať ustanovenie § 165 CSP. S
ohľadom na uvedené konštatoval, že dôvodom na odročenie pojednávania nebola snaha o mimosúdne
rokovanie, čo je v zmysle odbornej literatúry predpokladom pre aplikáciu ustanovenia § 163 CSP, ale

dôvodom na odročenie pojednávania bola hospodárnosť s cieľom vyčkať na rozhodnutia odvolacieho
súdu v skutkovo a právne zhodných veciach. Konanie bolo prerušené na presne vymedzený čas
štyroch mesiacov, uplynutím ktorého odpadla aj formálna prekážka v konaní a súd bol povinný vo veci
konať (obdobne podľa ustanovenia § 165 CSP). Po uplynutí štyroch mesiacov teda nebola splnená
ani zákonná požiadavka ustanovená v § 163 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho v tomto období nebolo

možné a dôvodné ani podať návrh na pokračovanie v konaní, ani konanie pre nepodanie takéhoto
návrhu zastaviť. Opačným postupom súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom, v spojení s vytvorením inej vady majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP
bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania
a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:11. Z obsahu spisu vyplýva, že po realizácii úkonov smerujúcich k prejednávaniu predmetnej veci na
pojednávaní(výzvysúduprvejinštancienavyjadreniekžalobe,poučeniežalovanéhopodľaustanovenia

§ 90 ods. 2 CSP, doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi, výzvy na vyjadrenie k návrhu na
zmenu žaloby, doručovanie ďalších podaní stranám sporu a podobne), súd prvej inštancie nariadil vo
veci pojednávanie na 5. novembra 2019.

12. Žalobca doručil súdu 4. novembra 2019 podanie, v ktorom po citácii ustanovenia § 163 ods. 1 CSP

a s odkazom na aplikáciu tohto ustanovenia navrhol so zreteľom na prebiehajúce odvolacie konania
v skutkovo a právne totožných sporových veciach vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
1Cbi/20/2017, 1Cbi/21/2017, 1Cbi/23/2017, 2Cbi/19/2017, 2Cbi/20/2017, 2Cbi/21/2017, 2Cbi/22/2017
odročiť nariadené pojednávanie. Poukázal pritom na princíp hospodárnosti konania zakotvený v čl. 17
CSP. Ako prílohu podania doručil súdu súhlasné stanovisko žalovaného, ktorým sa žalovaný pripojil k
návrhu žalobcu zo 4. novembra 2019 na odročenie pojednávania nariadeného na 5. novembra 2019

o 09.00 hod., a to z dôvodu hospodárnosti konania, pričom sa stotožnil s argumentáciou uvedenou v
podanom návrhu žalobcu.

13. Podľa zápisnice o pojednávaní konanom 5. novembra 2019 bolo na tomto pojednávaní vyhlásené
uznesenie o prerušení konania na štyri mesiace s tým, že predmetné uznesenie bolo následne v

písomnej podobe doručené do elektronických schránok ich právnych zástupcov. V odôvodnení tohto
uznesenia súd citoval ustanovenie § 163 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že ak strany zhodne navrhli odročenie
pojednávania, súd podľa citovaných ustanovení prerušil konanie na dobu štyroch mesiacov.

14. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

15. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

16. Ustanovenie § 163 ods. 1 CSP upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej
miery odlišný od iných dôvodov prerušenia konania. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom,
že v danom prípade je prerušenie konania vyvolané aktivitou sporových strán. Spočívanie konania
predstavuje možnosť prerušiť konanie pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú sporové

strany aktivitu a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní
a rozhodovaní veci.

17. Z tohto ustanovenia vyplýva aj skutočnosť, že možnosťou, keď súdne konanie môže spočívať, je
komisívne správanie, keď sporové strany zhodne navrhnú odročenie pojednávania.

18. Postup podľa ustanovenia § 163 ods. 1 CSP je potrebné odlišovať od postupu ustanoveného v § 164
CSP, podľa ktorého, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

19. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia § 164 CSP normuje
zákon tak, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne
prerušenie konania podľa tohto ustanovenia znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre

samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný však najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo aj z dikcie § 164 CSP a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť. Aj v tomto prípade rozhodujúcim hľadiskom sa javí byť zásada hospodárnosti konania,
preto prerušenie konania podľa tohto ustanovenia by malo predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako
pravidlo. Každopádne však odvolací súd aj pre predmetnú vec zdôrazňuje, že pre aplikáciu ustanovenia

§ 164 CSP je takýto fakultatívny postup možný len vtedy, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia.

20. Z vyššie uvedených podaní sporových strán zo 4. novembra 2019 však nevyplýva návrh na
prerušenie súdneho konania z dôvodu čakania za právoplatnými rozhodnutiami v iných veciach. Bezakýchkoľvek pochybností je zrejmé, že obe sporové strany navrhovali odročiť predmetné pojednávanie,
čo správne súd prvej inštancie viedlo k postupu o prerušení konania v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1
CSP. Odvolací súd opätovne v tejto súvislosti uvádza aj to, že samotný žalobca, ktorý žiadal o odročenie

pojednávania, navrhoval v podaní aplikáciu ustanovenia § 163 ods. 1 CSP. Z obsahu tohto podania
nevyplýva kladenie dôrazu na prerušenie konania do právoplatného skončenia iných vecí. Relevantná
je tiež okolnosť, z akého dôvodu bolo predmetné konanie uznesením súdu prvej inštancie prerušené.

21. Z vyššie citovaného ustanovenia § 163 ods. 2 CSP vyplýva, že pokiaľ súd preruší konanie z

dôvodu podľa ustanovenia § 163 ods. 1 CSP (tak, ako to je v predmetnej veci z dôvodu, že odročenie
pojednávania zhodne navrhli obe strany), môže v takomto prerušenom konaní pokračovať len na návrh
niektorej zo sporových strán. Návrh na pokračovanie v konaní môže ktorákoľvek z týchto sporových
strán podať aj pred uplynutím lehoty, na ktorú súd konanie prerušil. Lehota na podanie takéhoto
návrhu plynie od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Návrh na pokračovanie v konaní mohla
podať ktorákoľvek zo sporových strán aj pred uplynutím štvormesačnej lehoty, majúc na zreteli to, že

predpokladom pre spočívanie konania bola existencia konsenzu oboch sporových strán, pričom tento
predpoklad odpadá, ak jedna zo sporových strán prejaví vôľu v konaní pokračovať. Osobitne však treba
zdôrazniť, že najneskôr môže návrh na pokračovanie v konaní podať strana sporu do šiestich mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Nemožno sa stotožniť s argumentom žalobcu, že
spočívanie konania sa ukončilo uplynutím štvormesačnej lehoty, ktorá bola uvedená v uznesení o

prerušení súdneho konania.

22. Žalobca, ale ani žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nepodali včas návrh na pokračovanie v
konaní prerušenom uznesením súdu prvej inštancie 5. novembra 2019. Podmienkou pre pokračovanie
v predmetnom konaní bolo to, že najneskôr v šesťmesačnej lehote podá niektorá zo sporových strán

návrh na pokračovanie v konaní, preto nie je určujúcim to, že predmetné konanie bolo prerušené na
dobu štyroch mesiacov.

23. Odvolací súd už vyššie uviedol dôvod, ktorý viedol pri príslušnom procesnom postupe k záveru súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 163 ods. 1 CSP (zhodný návrh strán na odročenie nariadeného

pojednávania), preto akékoľvek námietky smerujúce k nesprávnemu právnemu posúdeniu tohto
procesného úkonu strán sú nedôvodné. Nedôvodné sú aj námietky odvolateľa poukazujúce na to, že po
uplynutí doby prerušenia mal súd sám v konaní pokračovať. Nezodpovedá to totiž aplikácii ustanovenia
§ 163 ods. 2 CSP. Ak žiadna zo sporových strán v zákonnej lehote nepodala návrh na pokračovanie v
konaní, dôvodným bol záver súdu prvej inštancie o zastavení tohto konania.

24. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje (aj pri uplatnených odvolacích námietkach), že právo na
súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, ktorého súčasťou je nepochybne tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie sa v civilnom

súdnomkonanízaručujelenvtedy,aksúsplnenévšetkyprocesnépodmienky,zasplneniaktorýchcivilný
sporový súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. V predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky
pre to, aby súd prvej inštancie prerušené konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil.

25. Odvolací súd mal na zreteli aj odkazy na súdne rozhodnutia, ktoré odvolateľ pripojil k podanému

odvolaniu,atonajmäsozreteľomnato,abysavsúladesprincípomprávnejistotyrozhodovalovsporoch
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, alebo ak takejto praxe niet, aby
sa spor rozhodoval spravodlivo a aj, aby v totožných veciach neboli prijaté rôzne rozhodnutia (viď čl. 2
Základných princípov CSP). Pokiaľ odvolateľ poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
23Co/169/2018 z 25. júla 2019, ktoré viedlo k postupu o zrušení uznesenia o zastavení konania vo veci

určenia vlastníckeho práva, odvolaciemu súdu sú známe aj iné súdne rozhodnutia, ktoré riešili podobnú
procesnú situáciu, keď bolo prerušené konanie podľa ustanovenia § 163 ods. 1 CSP a následne došlo
k zastaveniu konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní postupom podľa ustanovenia §
163 ods. 2 CSP. Záver, aký bol prijatý súdom prvej inštancie v predmetnej veci tak korešponduje aj so
záverom, ktorý plynie napríklad z uznesenia Krajského súdu v Trnave, č. k. 31Cob/102/2018-196 zo

14. augusta 2019, ktoré bolo predmetom prieskumu dovolacím súdom, pričom Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením, sp. zn. 4Obdo/46/2020 z 30. novembra 2020 dovolanie žalobcu proti uzneseniu o
zastavení konania odmietol. Dovolací súd prijal záver, podľa ktorého súd prvej inštancie, ale aj odvolací
súd správne vychádzali z toho, že ak nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestichmesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, správne súdy vychádzali z toho, že boli
splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 163 ods. 2 CSP. Aj v označenom spore súd prvej
inštancie uznesením prerušil konanie na dobu troch mesiacov a pritom súd prvej inštancie, odvolací i

dovolací sa zhodli v tom, že aj v takomto prípade bolo potrebné pre pokračovanie v konaní podať návrh
na pokračovanie v konaní najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení
konania. Rovnako rozhodol dovolací súd aj uznesením, sp. zn. 6Cdo/32/2018 z 24. mája 2018, pričom
v tejto veci bolo konanie prerušené na obdobie šiestich mesiacov, pretože strany sporu zhodne navrhli
odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúceho rokovania o možnosti mimosúdneho urovnania sporu.

Keďže strany sporu návrh na pokračovanie v konaní nepodali, súd prvej inštancie konanie zastavil.

26. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).