Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Šulej
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/55/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319010341
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6319010341.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, v trestnej veci odsúdeného C. Z. za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 15. apríla 2020, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo dňa 09.03.2020, sp. zn. 4Nt/31/2019,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. Z. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením zo dňa 09.03.2020, sp. zn. 4Nt/31/2019 samosudca Okresného súdu Brezno podľa § 399
ods. 2/ Tr. por. zamietol ako nedôvodný návrh odsúdeného C. Z., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3T/99/2016, zo dňa 12.11.2019.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 09.03.2020
sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným okresnému
súdu dňa 16.03.2020. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nezákonné a nesprávne. Maloleté
deti, na ktoré mu bola súdom uložená vyživovacia povinnosť, nie sú jeho biologické deti. Pred
súdom nemal možnosť vykonať navrhnuté dôkazy, a to znalecké dokazovanie na možnosť vylúčenia
z prirodzeného otcovstva k maloletým deťom metódou analýzy DNA. Ide pritom o skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme v zmysle § 394 ods. 1/ Tr. por., ktoré by u neho mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine alebo treste. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie a povolil obnovu predmetného konania.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel krajský súd k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené
zákonné podmienky obnovy konania v zmysle obsahu ust. § 394 ods. 1/ Tr. por.
Odsúdený C. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 13.10.2016, sp. zn. 3T/99/2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 5To/86/2017 právoplatne
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.11.2019 požiadal o povolenie obnovy konania vo vyššie
uvedenej veci.Podľa § 394 ods. 1/ Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V zmysle hypotézy uvedenej v právnej norme je súd povinný povoliť obnovu konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom ak :
- existujú nové skutočnosti alebo dôkazy
- tieto nové skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme
- tieto skutočnosti a dôkazy by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
Rozhodovacou praxou bolo ustálené, že ak odsúdený navrhuje vykonať dôkazy skôr neznáme,
súd je povinný citlivo a zároveň spravodlivo posúdiť potrebu ich vykonania na verejnom zasadnutí
a spravidla až po vykonaní dovtedy neznámych dôkazov na verejnom zasadnutí môže súd so
znalosťou veci zodpovedne rozhodnúť, či ich dôkazná hodnota by mohla privodiť iné rozhodnutie
o vine alebo treste v pôvodnom konaní. Napokon to je samotnou podstatou konania o návrhu na
povolenie obnovy konania - posúdiť, či dovtedy súdu neznáme skutočnosti alebo dôkazy môžu viesť k
zmene rozhodnutia v pôvodnom konaní. Záver o tom, či existencia nových skutočností alebo nových
dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, môže súd ustáliť len
porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených skutočností alebo
novovykonaných dôkazov a to v rozsahu ustanovenia § 2 ods. 12/Tr. por. , ktorý postup nie je v rozpore
s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19/Tr. por.
Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je teda zistiť, či vyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Zákonnosť
a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia sa v konaní o obnove konania nepreskúmava.
Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného C. Z. neboli
splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Výrok o zamietnutí jeho
návrhu tak zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané
prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Napadnutému
rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, a keďže prvostupňový súd svoje rozhodnutie
odôvodnil dostatočne a presvedčivo, krajský súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia na stranách 4
a 5 odkazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.
Treba stručne zdôrazniť, že odsúdený sa obnovy konania domáha argumentujúc tým, že nie je
biologickým otcom detí, za nezaplatenie na výživu ktorých bol v predmetnej veci odsúdený. S jeho
obhajobou v uvedenom smere sa však v pôvodnom konaní relevantným spôsobom vysporiadal tak
prvostupňový súd, ako aj súd druhostupňový, ktorý vo veci rozhodoval na podklade ním podaného
odvolania. Oba súdy bez pochybností dospeli k záveru, že žalovaný skutok spáchal práve on, a to aj s
poukazom na to, že podľa zistení krajského súdu bol ním podaný návrh na zapretie otcovstva v civilnom
konaní odmietnutý v dôsledku jeho pasivity, keď nereagoval na výzvu súdu. Namietanú skutočnosť o
tom, že nie je biologickým otcom detí, nijakým spôsobom nepreukázal ani aktuálne, a tá zostala len v
rovine jeho tvrdenia.
Záverom preto krajský súd konštatuje, že odsúdeným tvrdená skutočnosť, o ktorej mal vedomosť už v
pôvodnomkonaní,niejevspojenísužskôrznámymidôkazmitakéhocharakteruadôkaznéhovýznamu,
aby mohla mať vplyv na iné rozhodnutie o jeho vine a treste.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.Z uvedených dôvodov krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.