Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7214215903.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G. X., nar. X. T. XXXX, 2/ G. X., nar. XX. U. XXXX,
oboch bytom E. 7, XXX XX O., zastúpených JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho
3, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820
05 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so
sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.

Ján Šinkovic, 2/ VÚB Leasing, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045, 3/
Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zastúpenej AK JUDr.
Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hric, 4/ BELAS s.r.o., naposledy so sídlom Kováčska 28, 040 01
Košice, ČO: 36 173 347 (ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 30. novembra 2017), o určenie
neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 36C/111/2014, o dovolaní

žalobcov 1/- 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. septembra 2016 sp.zn. 5Co/483/2015
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalované 1/ a 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalované 2/ a 4/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 6. marca 2015 č.k.
36C/111/2014-239I.žalobuvočižalovaným2/až4/zamietol;II.žalobuourčenieneplatnostidobrovoľnej
dražby bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na E. č. X v O. a s ním súvisiacich nehnuteľností, ktorá
sa uskutočnila 12. marca 2014, zamietol; III. konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok o

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 1.000 € vylúčil na samostatné konanie; IV. vyslovil,
že o náhrade trov konania žalovaných 2/ až 4/ bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti I. výroku
rozsudku. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov v časti o určenie neplatnosti dražby ako neoprávnenú
zamietol. S poukazom na § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. skonštatoval, že sa v danom
prípade uzavretej úverovej zmluvy sa nejedná o spotrebiteľský úver, pretože splatnosť dohodnutého
úveru je viac ako 10 rokov a tento úver strany zabezpečili záložným právom k nehnuteľnosti. Dospel k

záveru, že uvedený vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nepovažoval za potrebné položiť prejudiciálne otázky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Rovnako
nepovažoval za opodstatnené tvrdenie o neplatnosti dražby z dôvodu nesprávneho ohodnotenia
predmetu dražby a nízkej vydraženej ceny. Vo vzťahu k žalovanej 2/ uviedol, že žaloba je voči nemu
neoprávnená aj z dôvodu absencie jeho hmotnoprávnej legitimácie v spore, nakoľko nie je osobou,
voči ktorej je možné v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách viesť

konanie o určenie neplatnosti dražby. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, všeobecných
obchodných podmienok a vyhlásení v rámci príslušného úverového vzťahu a záložnej zmluvy, ako ajnároku o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovaným 2/ až 4/ zamietol, pretože
dospel k záveru, že účastníkom uvedených zmluvných vzťahov sú iba žalobcovia a žalovaná 1/, t.j.
žalovaní 2/ až 4/ v konaní o týchto nárokoch nemajú hmotnoprávnu legitimáciu, a teda že žaloba je v tejto

časti voči žalovaným 2/ až 4/ neoprávnená. S ohľadom na dodržanie hospodárnosti konania súd konanie
o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, všeobecných obchodných podmienok a vyhlásení v rámci
príslušného úverového vzťahu a záložnej zmluvy, ako aj nároku o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia voči žalovanej 1/ vylúčil na samostatné konanie. Rozhodnutie o trovách konania si v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalobcov rozsudkom z 20. septembra
2016 sp.zn. 5Co/483/2015 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, keď odôvodnenie rozsudku má podklad

v zistení skutkového stavu veci a zároveň aj dôvody napadnutého rozsudku považoval za správne, v
dôsledku čoho sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Na doplnenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v odvolaní neuvádzajú nič, čo by spochybňovalo správnosť
použitia § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o poskytnutí úveru,

t.j. k 7. aprílu 2011. Ak žalobcovia nevyužili svoje oprávnenie podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/08 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, má to za následok, že po uplynutí lehoty upravenej v tomto ustanovení už
nemôžu namietať nesprávnosť ohodnotenia predmetu dražby. Záver súdu o tom, že určenie ceny (jej
výšky) predmetu dražby (podľa žalobcov nesprávne) nespôsobuje neplatnosť dražby v jej súlade so
súdnou praxou (uznesenie NS SR z 3. októbra 2013, sp.zn. 3Cdo/233/2010). Vyslovil, že o trovách

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ poznámka dovolacieho
súdu: pôvodne žalobcovia 1/ až 3/, pôvodná žalobkyňa 1/ W. X., rod. P., nar. XX. X. XXXX, naposledy
bytom O.-U., E. XXXX/X, zomrela XX. A. XXXX a na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo

17. februára 2020 č.k. 24D/689/2019-39 sa právnym nástupcom po nebohej stal pôvodný žalobca 2/ G.
X., nar. X. T. XXXX - teraz žalobca 1/). Dovolanie doplnili podaním zo 4. januára 2017, avšak dovolací
súd na uvedené podanie v zmysle § 434 CSP neprihliadal, nakoľko bolo podané po uplynutí lehoty na
podanie dovolania. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanoveniami § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm.
a/ až c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Žalobcovia namietali, že súdy oboch inštancií im

odňali možnosť pred súdom konať, nesprávnym procesným postupom im znemožnili, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Rozhodnutia súdov nižších inštancií považovali za nepreskúmateľné a arbitrárne. Namietali, že súd sa
nevysporiadalsoskutočnosťou,žesúdnaznalkyňanevykonalaohliadkuspornýchnehnuteľností,pričom
súd nevykonal žiadne dokazovanie. Rovnako sa súdy podľa žalobcov nevysporiadali s ich tvrdením o

absolútnej neplatnosti napádanej zmluvy, ako aj neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, keď na
základe neplatnej zmluvy nebolo možné vykonať záložné právo. Namietajú, že súdy neodôvodnili prečo
nepredložili žalobcami navrhnuté prejudiciálne otázky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Podľa
názoru žalobcov súdy náležite nezistili skutkový stav veci. Namietajú nesprávne právne závery súdov
ohľadom aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa úrokov z omeškania, nesprávnej

aplikácie § 12 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nesprávny záver o tom,
že žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Žiadali, aby dovolací súd napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, resp. aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil. Zároveň žiadali odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhovala dovolanie žalobcov odmietnuť. resp.
zamietnuť.

5. Žalovaná 2/ (jej právna predchodkyňa) v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že zotrváva na

svojich doterajších vyjadreniach.

6. Žalovaná 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhovala dovolanie žalobcov odmietnuť, resp.
zamietnuť.7. Žalovaná 4/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") rozhodoval opätovne
po tom, čo Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd") zrušil uznesenie najvyššieho
súdu v predmetnom spore z 28. februára 2018 sp. zn. 5Cdo/45/2017 z dôvodu, že základné právo
sťažovateľov garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava") a právo podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor") boli cit.

uznesením porušené. Ústavný súd konštatoval, že nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov zo
strany najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Najvyšší súd predovšetkým nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal

samostatné rozhodnutie.

10. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443

CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ je potrebné odmietnuť.

11. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

12. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už

právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

13. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo

na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

14. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ

vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

16. V danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú z ustanovenia §
420 písm. f/ CSP a zároveň aj z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP.17. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú

stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

18. Pojem „procesny´ postup" bol vysvetleny´ uzˇ vo viacery´ch rozhodnutiach najvysˇsˇieho su
´du tak, zˇe sa ni´m rozumie fakticka´, vydaniu konecˇne´ho rozhodnutia predcha´dzaju´ca cˇinnostˇ
alebo necˇinnostˇ su´du, teda sama procedu´ra prejednania veci (to, ako su´d viedol konanie alebo
spor) znemozˇnˇuju´ca u´cˇastni´kovi (strane sporu) realiza´ciu jej procesny´ch opra´vneni´ a mariaca

mozˇnosti jej akti´vnej u´cˇasti na konani´.

19. Na to, aby mohlo do^jstˇ ku konsˇtatovaniu zatˇazˇenia konania pred su´dom vadou v podobe
porusˇenia nespra´vnym procesny´m postupom su´du pra´va strany sporu na spravodlivy´ proces, musi
´ bytˇ dana´ jednak pri´cˇinna´ su´vislostˇ medzi nespra´vnym procesny´m postupom su´du a upreti´m

strane sporu niektore´ho z jej prina´lezˇiacich procesny´ch pra´v, okrem toho tu vsˇak musi´ bytˇ aj za
´konom predpokladana´ intenzita za´sahu do pra´v, odo^vodnˇuju´ca za´ver, zˇe nebytˇ take´hoto za
´sahu, strane sporu by sa dostalo mozˇnosti uplatnitˇ tie argumenty alebo na´mietky, ktore´ pre nena
´lezˇity´ postup odvolacieho su´du (resp. aj su´du prvej insˇtancie) museli bytˇ uplatnene´ azˇ dovolani´m.

20. V prejedna´vanej veci nesˇlo podlˇa dovolacieho su´du usu´ditˇ na splnenie zˇiadnej z taky´chto
podmienok. Procesný postup nemozˇno vykladatˇ extenzi´vne - jeho vztˇahovani´m aj na fakticku´ merito
´rnu rozhodovaciu cˇinnostˇ su´du (stanovisko obcˇianskopra´vneho kole´gia najvysˇsˇieho su´du z 3.
decembra 2015, uverejnene´ v Zbierke stanovi´sk najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej
republiky ako R 2/2016, podlˇa ktore´ho nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia zaklada´ tzv. zma¨tocˇnostnu

´ vadu, sko^r tvoriacu su´cˇastˇ § 237 ods. 1 pi´sm. f/ O. s. p. len vy´nimocˇne).

21. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala
za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Obsah spisu v ničom
neopodstatňuje tvrdenie dovolateľov, že súdy nižšej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnili. Odvolací

súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho
postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať
za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok, náležitosti v
zmysle § 393 CSP. V posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany

domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil
prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V
odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil
svoje právne závery; vysvetlil tiež dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodné odvolacie
námietky. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením prvoinštančného rozsudku a skonštatoval jeho

správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať
to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Žalobcovia tak neopodstatnene
namietajú existenciu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP.22. Odo^vodnenie su´dneho rozhodnutia v opravnom konani´ nemusi´ odpovedatˇ na kazˇdu´ na
´mietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktore´ maju´ rozhoduju´ci vy´znam pre
rozhodnutie o odvolani´ alebo su´ nevyhnutne´ na doplnenie do^vodov rozhodnutia, ktore´ sa presku

´mava v odvolacom konani´ (II. U´S 78/05). Pra´vo na riadne odo^vodnenie su´dneho rozhodnutia
neznamena´, zˇe su´d musi´ datˇ podrobnu´ odpovedˇ na kazˇdy´ argument u´cˇastni´ka konania (II. U
´S 76/07).

23. V posudzovanom pri´pade obsah spisu neda´va podklad pre za´ver, zˇe odvolaci´ su´d svoje

rozhodnutie odo^vodnil spo^sobom, ktory´m by zalozˇil procesnu´ vadu zma¨tocˇnosti v zmysle § 420 pi
´sm. f/ CSP. Za taku´ vadu nemozˇno povazˇovatˇ to, zˇe odvolaci´ su´d neodo^vodnil svoje rozhodnutie
podlˇa predsta´v dovolatelˇa, ale vy´lucˇne to, zˇe ho neodo^vodnil objekti´vne uspokojivy´m spo^sobom.

24. Zároveň dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle §
237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej

úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993
a 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011,
6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave
civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim

prípustnosťdovolaniavzmysle§420písm.f/CSPnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

25. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu

možnosti konať pred súdom. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania
(1Cdo/126/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/12/2015, 4Cdo/191/2011, 5Cdo/43/2013, 6Cdo/95/2012,
7Cdo/179/2014, 8Cdo/346/2014). K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný
každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by

mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne
súdu, a nie účastníkovi konania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že
sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup
znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia (§ 420 písm. f/ CSP).

26. K ďalšej dovolacej argumentácii žalobcov najvyšší súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy
dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením
(viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011,
6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej
vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Ani od 1. júla 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu
nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na

možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia.
Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (viď. aj
R 24/2017).

27. Na podklade vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa

§ 420 písm. f/ CSP prípustné.

28. Žalobcovia vyvodzovali prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP. K otázke
možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP už
najvyšší súd uviedol, že uplatnenie všetkých alebo dvoch dôvodov prípustnosti dovolania podľa tohto

ustanovenia naraz sa logicky vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Rovnako
nemôže súbežne obstáť argumentácia, že určitá otázka nebola ešte dovolacím súdom vyriešená a(zároveň), že je táto otázka dovolacím súdom riešená rozdielne (tu porovnaj napríklad rozhodnutia
6Cdo/203/2016, 6Cdo/13/2017, 6Cdo/21/2017, 4Cdo/14/2017 a 3Cdo/224/2017).

29. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže
ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a
interpretácii procesných ustanovení).

30. Žalobcovia namietali nesprávne právne závery súdov ohľadom aplikácie ustanovení Obchodného

zákonníka týkajúcich sa úrokov z omeškania, nesprávnej aplikácie § 12 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, nesprávny záver o tom, že žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaným
subjektom.

31. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania v zmysle § 124 CSP možno vyvodiť, že žalobcovia
prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú najmä z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j., že

rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

32. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,
nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa

jej názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo
predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli;
v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ.
V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých

procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd;
v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen
novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétne cieľu
sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/141/2017).

33. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie
skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená v
dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná
z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa
pojem ustálená prax dovolacieho súdu (4Cdo/95/2017, 6Cdo/27/2017, 6Cdo/35/2017 a 3Cdo/24/2018,
m.m. tiež 7Cdo/7/2018 a tiež 2Cdo/57/2017).

34. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že na daný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia

Obchodného zákonníka, čo podľa nich súdy svojou judikatúrou už ustálili. Dovolací súd však poukazuje
na to, že žalobcovia v dovolaní neoznačili žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, od právnych záverov
ktorého sa odvolací súd mal odkloniť. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu pasívnej vecnej
legitimácie poukázali len na rozhodnutia krajských súdov. Ich dovolacia argumentácia v jednotlivostiach
a aj komplexne nedáva podklad pre posúdenie, či skutočne došlo k nim tvrdenému odklonu.

35. So zreteľom na dovolaciu argumentáciu žalobcov najvyšší súd uvádza, že v zmysle judika
´tu R 71/2018 patria do pojmu „usta´lena´ rozhodovacia prax dovolacieho su´du" predovsˇetky´m
stanoviska´ alebo rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du, ktore´ su´ (ako judika´ty) publikovane´ v Zbierke
stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej republiky. Su´cˇastˇou usta´lenej

rozhodovacej praxe dovolacieho su´du je tiezˇ prax vyjadrena´ opakovane vo viacery´ch nepublikovany
´ch rozhodnutiach najvysˇsˇieho su´du, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosialˇ nepublikovanom
rozhodnuti´, pokialˇ niektore´ nesko^r vydane´ (nepublikovane´) rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du na´zory
obsiahnute´ v skorsˇom rozhodnuti´ nespochybnili, pri´padne tieto na´zory akceptovali a z hlˇadiska
vecne´ho na ne nadviazali. Do usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du zmysle § 421 ods.

1 CSP treba zahrnu´tˇ aj nadˇalej pouzˇitelˇne´, legislati´vnymi zmenami a neskorsˇou judikatu´rou
neprekonane´ civilne´ rozhodnutia a stanoviska´ publikovane´ v Zbierkach su´dnych rozhodnuti´ a
stanovi´sk vyda´vany´ch Najvysˇsˇi´mi su´dmi CˇSSR a CˇSFR, dˇalej v Bulletine Najvysˇsˇieho su
´du CˇSR a vo Vy´bere rozhodnuti´ a stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du SSR a napokon aj rozhodnutia,stanoviska´ a spra´vy o rozhodovani´ su´dov, ktore´ boli uverejnene´ v Zborni´koch najvysˇsˇi´ch su´dov
cˇ. I., II. a IV. vydany´ch SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Rovnako pod pojem usta´lenej
rozhodovacej praxe dovolacieho su´du nemozˇno zahrnu´tˇ rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Cˇeskej

republiky (2Cdo/56/2017, 6Cdo/79/2017, 3Cdo/165/2018, 4Cdo/7/2018).

36. Dovolací súd poznamenáva, že pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu" sa nenapĺňa
rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho
súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 6Cdo/79/2017,

8Cdo/102/2017 a 3Cdo/165/2018). Dovolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nie je ani
Ústavný súd Českej republiky (3Cdo/38/2019). V dovolaniach, prípustnosť ktorých je vyvodzovaná z
tohto ustanovenia, nemožno preto (úspešne) poukazovať na rozhodnutia uvedených súdov. Pokiaľ je
riešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odlišné od riešení danej otázky týmito súdmi
(v danom prípade krajskými súdmi), nemôže ísť o „odklon" relevantný v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/
CSP (3Cdo/204/2018).

37. Bez konkretizovania odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,
ktoré pred ním riešili prvoinštnačný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa,
resp. advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa (2Cdo/167/2017, 3Cdo/235/2016,

5Cdo/13/2018, 7Cdo/114/2018, 8Cdo/78/2017).

38. Dovolací súd nemohol (majúc na zreteli limity pre svoje rozhodovanie) existenciu tvrdeného
dovolacieho dôvodu (a dôvodu prípustnosti dovolania) podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP preskúmať a
vzhľadom na práve uvedené nutné je uzavrieť, že predmetná „dovolacia" otázka nemá znaky relevantné

vzmysle§421ods.1písm.a/CSP(vdôsledkučohoprípustnosťdovolaniaztohtoustanovenianemožno
vyvodzovať).

39. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená
dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax

dovolacieho súdu. V tejto su´vislosti dovolaci´ su´d doda´va, zˇe v danom pri´pade, aby mohol pristu
´pitˇ k presku´maniu uvedene´ho dovolacieho do^vodu, je nevyhnutne´ zo strany dovolatelˇov vymedzitˇ
konkre´tnu pra´vnu ota´zku, ktora´ podlˇa ich na´zoru, nebola dovolaci´m su´dom riesˇena´. Z obsahu
dovolania nevyply´va konkre´tna pra´vna ota´zka, ktora´ nebola dovolaci´m su´dom riesˇena´ a dovolaci´
su´d tak nemo^zˇe svoje rozhodnutie zalozˇitˇ na domnienkach, ktoru´ ota´zku mali dovolatelia na mysli,

v opacˇnom pri´pade by jeho rozhodnutie mohlo minu´tˇ za´konom urcˇeny´ cielˇ.

40. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je napokon relevantná
právna otázka, ktorá už bola dovolacími senátmi riešená, pri jej riešení sa ale vyskytla nejednotnosť
navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci sp. zn.

8Cdo/78/2017 konštatoval, že dovolateľ je „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí
dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne
závery)", pričom obdobný záver vyslovil najvyšší súd aj v ďalších svojich rozhodnutiach (3Cdo/87/2017,
4Cdo/14/2017, 6Cdo/185/2016, 8Cdo/141/2017). Dovolací súd uvádza, že dovolatelia neuviedli žiadnu
právnu otázku, ktorá by bola rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.

41. Nesúhlas dovolateľov s právnym posúdením a postupom odvolacieho súdu nie je spôsobilý založiť
prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací
súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.

1 písm. a/, b/ a c/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017,
3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).

42. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd (§ 2 ods. 1 CMP v spojení
s § 442 CSP), a preto dovolanie nie je prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaných dôkazov. Z

týchtodôvodovdovolacísúdnemoholuskutočniťmeritórnyprieskum,apretodovolanieztýchtodôvodov
nie procesne prípustné.43. Sozreteľomnauvedenédovolacísúddovolaniežalobcovvčasti,vktorejnamietalivadyzmätočnosti
podľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietali nesprávne právne

posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako
dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

44. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.