Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118340598
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118340598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu X., A. XXXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Mikuláš, adresa sídla Bratislava,
Nejedlého 29, proti žalovanému: D. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu X., G. XXXX/X,
zastúpený advokátom: JUDr. Helena Čerešňová, adresa sídla Svätý Jur, Horné predmestie 216/16, o
150.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. februára
2020 č.k. 21C/2/2019-82 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že spoločnosť A courier s.r.o., IČO: 45 340 625,
adresa sídla Trnava, Ostravská 1880/1 zaslala na bankový účet žalovaného dňa 13.9.2016 sumu
150.000 eur. Prevodný príkaz za spoločnosť A courier s.r.o. vykonal jej konateľ, ktorým bol žalobca.

1.2.2 Žalobca v konaní tvrdil, že predmetnú sumu zaslal ako konateľ spoločnosti na účet žalovaného
omylom, uvedenú sumu chcela táto spoločnosť poslať žalobcovi ako fyzickej osobe a to z dôvodu, že
žalobca požičal spoločnosti A courier s.r.o. sumu 150.000 eur, ktorú pôžičku mu spoločnosť A courier
s.r.o. týmto chcela vrátiť. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení predložil len výpis z účtu spoločnosti
A courier s.r.o. preukazujúci predmetnú finančnú transakciu.

1.2.3 Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu o omyle poprel a uviedol vlastné skutkové tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach. Spoločnosť A courier s.r.o. mu nezaslala sumu 150.000 eur
bez právneho dôvodu, ale z dôvodu splnenia si svojej vlastnej povinnosti a to splatenia dlhu dlžníčky
žalovaného Bc. X. L., adresa trvalého pobytu Z. XXX voči žalovanému, ku ktorému plneniu sa tejto
(dlžníčke) ústne zaviazala (dohodou o pristúpení k dlhu). Okrem toho dôvodil, že žalobca túto sumu
spoločnosti požičať nemohol z dôvodu, že tieto finančné prostriedky nemal, nakoľko sám žalobca bol v
uvedenej dobe dlžníkom Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a mal viac ako 20 exekúcii.

1.2.4 Bc. X. L., bytom Z. XXX si požičala v roku 2012 na podnikanie od žalovaného sumu 150.000 eur a
Ing. N. L. (svojho otca) ústne poverila k tomu, aby so spoločnosťou A courier s.r.o. dohodol pristúpenie
k splneniu jej dlhu voči žalovanému.1.2.5 Spoločnosť A courier s.r.o. ako kupujúci nadobudla nehnuteľnosti od spoločnosti TRANS TAH,
s.r.o., ako predávajúceho za kúpnu cenu 320.000 eur a to kúpnou zmluvou z 30.4.2015. Následne

spoločnosť A courier s.r.o. ako predávajúci uzatvorila dňa 18.8.2016 kúpnu zmluvu so spoločnosťou
Výroba kameňa a pieskov, spol. s.r.o., adresa sídla Buková 919 10 ako kupujúcim, na základe ktorej
spoločnosťVýrobakameňaapieskov,spol.s.r.o.,nadobudlanehnuteľnostiazaviazalasazaplatiťkúpnu
cenu 650.000 eur. Dňa 7.9.2016 spoločnosť A courier s.r.o. prijala platbu vo výške 150.000 eur od
platiteľa Výroba kameňa a pieskov, spol. s.r.o.. Dňa 16.9.2016 spoločnosť A courier s.r.o. prijala platbu

vo výške 500.000 eur od platiteľa od J., a.s. s poznámkou Výroba kameňa a pieskov (podľa kúpnej
zmluvy zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 500.000 eur mala zaplatiť na účet predávajúceho J., a.s.,
ktorá poskytne kupujúcemu úver). Žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Výroba
kameňa a pieskov, spol. s.r.o.. Spoločnosť A courier s.r.o. produkovala v tejto súvislosti zisk 330.000 eur.

1.2.6 Spoločnosť A courier s.r.o. uzatvorila s Bc. X. L., zastúpenou Ing. N. L., ako dlžníčkou podľa § 534

Občianskeho zákonníka ústnu dohodu o pristúpení k záväzku dlžníčky voči žalovanému ako veriteľovi
vo výške 150.000 eur, pričom spoločnosť A courier s.r.o. splnila záväzok dlžníčky voči žalovanému dňa
13.9.2016 poukázaním sumy 150.000 eur na účet žalovaného.

1.2.7 V rokoch 2006 až 2018 bolo voči žalobcovi vedených 25 exekučných konaní a tento má voči

Sociálnej poisťovni dlh vo výške 1.382,85 eur a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 575,52
eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok postupníka (právneho nástupcu osoby na úkor ktorej bolo získané
bezdôvodné obohatenie) na vydanie majetkového prospechu získaného žalovaným prijatím plnenia bez

právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, ods. 2, § 534, § 39, § 18, § 19,
§ 20a § 38 O.z. ( ...) a nárok veriteľa na úrok z omeškania peňažného plnenia podľa § 517 ods. 1 ods. 2
O.z. a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní (že sa stal právnym
nástupcom spoločnosti A courier s.r.o., IČO 45 340 625, adresa sídla Trnava, Ostravská 1880/1), ani
existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor spoločnosti A courier s.r.o.,

a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že predmetnú sumu zaslal
na účet žalovaného omylom, uvedenú sumu chcel poslať žalobca sebe ako fyzickej osobe a to z dôvodu,
že žalobca požičal spoločnosti A courier s.r.o. sumu 150.000 eur, ktorú pôžičku mu spoločnosť A courier

s.r.o. týmto chcela vrátiť. Poskytnutie pôžičky spoločnosti A courier s.r.o. nevie preukázať, lebo už nie
je jej majiteľom. Toto tvrdenie žalobcu nebolo pre súd presvedčivé z dôvodu, že žalobca bol zmluvnou
stranou tvrdeného právneho úkonu, teda veriteľom, ktorý prenechal spoločnosti A courier s.r.o. ako
dlžníkovi sumu 150.000 eur, preto nebolo možné žalobcovi uveriť, že ako veriteľ by si o poskytnutí
tak vysokej sumy žiadny dôkaz nezabezpečil a to aj vzhľadom na prezentované vedenie účtovníctva

spoločnosti A courier s.r.o. ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike platba v hotovosti
nesmie presiahnuť sumu 5.000 eur, preto ak žalobca nekonal v rozpore so zákonom, musel spoločnosti
A courier s.r.o. uvedenú sumu poskytnúť bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti. Žalobca však
žiadnym dôkazom nepreukázal, že spoločnosti A courier s.r.o. požičal sumu 150.000 eur.

1.5 Žalovaný tvrdil, že spoločnosť A courier s.r.o. mu nezaslala sumu 150.000 eur bez právneho dôvodu,
ale z dôvodu, že spoločnosť A courier s.r.o. pristúpila k záväzku dlžníčky Bc. X. L. voči žalovanému, ktorý
touto platbou splnila. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu čestné prehlásenie Bc. X.
L. (č.l. 75) v ktorom prehlásila, že si požičala od D. V. 150.000 eur a Ing. N. L. ústne poverila k tomu,
aby so spoločnosťou A courier s.r.o. dohodol pristúpenie k splneniu jej dlhu voči pánovi D. V.. Uvedené

potvrdil pri výsluchu aj svedok Ing. N. L. ktorý uviedol, že záväzok jeho dcéry voči žalovanému vznikol v
roku 2012, potrebovali finančné prostriedky na chod spoločnosti. Svedok konal v mene dcéry a dohodol
pristúpenie k záväzku vo vzťahu k žalovanému. Žalobca jej záväzok voči žalovanému v zmysle dohody
vyrovnal. Svedok objasnil, že žalobcu pozná cez svojho syna, ktorý si od žalobcu požičal finančné
prostriedky 400.000 eur. Žalobca im deklaroval, že nechce zarobiť na nehnuteľnostiach, chce vrátiť len

to, čo si od neho syn požičal. Svedok preto našiel kupujúceho, ktorým bol pán V., ktorý bol ochotný za
nehnuteľnosť zaplatiť 650.000 eur pánovi U.. Žalobca dodržal časť ústnej dohody medzi svedkom a
pánom V. a ním, teda pánom U. a poslal 150.000 eur.1.6 Z vykonaného dokazovania mal súd potom za preukázané, že žalobca ako konateľ spoločnosti
A courier s.r.o. uzatvoril s Bc. X. L., zastúpenou Ing. N. L., ako dlžníčkou podľa § 534 Občianskeho
zákonníka ústnu dohodu o pristúpení k záväzku dlžníčky voči žalovanému ako veriteľovi vo výške

150.000 eur, pričom spoločnosť A courier s.r.o. splnila záväzok dlžníčky voči žalovanému dňa
13.9.2016 poukázaním sumy 150.000 eur na účet žalovaného. Súd poznamenáva, že Občiansky
zákonník nevyžaduje pre dohodu uzavretú podľa § 534 Občianskeho zákonníka písomnú formu.
Uvedené potvrdzuje aj správanie žalobcu po vykonaní tejto úhrady, keď žalobca nekontaktoval svoju
banku, neoznámil jej mylnú platbu, nepožiadal ju o vrátenie platby, prípade o oznámenie osoby majiteľa

účtu. Žalobca zároveň nevedel dôveryhodne vysvetliť, ako dokázal identifikovať príjemcu tejto platby,
keďže banku o toto nepožiadal a nevedel uviesť, odkiaľ vzal číslo účtu žalovaného. Žalobca potvrdil,
že neriešil so žalovaným ako fyzickou osobou nejaké iné záležitosti okrem kúpy nehnuteľnosti, ktorú
kupovala obchodná spoločnosť žalovaného od spoločnosti A courier, s.r.o., vtedy mu mali prísť peniaze
za kúpu tej nehnuteľnosti, takže podľa žalobcu to číslo účtu mu dal nejakým spôsobom žalovaný, asi
nejakým nedorozumením mu dal obidve čísla účtov. Žalovaný tieto tvrdenia poprel a uviedol, že pri

uzavretí kúpnej zmluvy bola spoločnosť VKP s.r.o. kupujúci, preto nebol dôvod žalobcovi oznamovať
číslo účtu, nakoľko spoločnosť VKP s.r.o. peniaze vyplácala a nebola príjemcom, pričom žalovaný
bezdôvodne ani omylom neoznamuje číslo svojho bankového účtu tretím osobám, preto ak spoločnosť
A courier s.r.o. týmto disponovala, bolo to na základe právneho titulu zaslať sumu 150.000 eur.

1.7 Žalobca zároveň dostatočne nevysvetlil, ako mohlo dôjsť k zámene bankového čísla účtu žalobcu
vedeného v X. banke, a.s., s bankovým číslom žalovaného vedeným v S. Y., a.s., keďže sa nejedná o
bežný omyl v jednom čísle, ale o celé úplne iné číslo účtu a zároveň žalobca ako konateľ spoločnosti
A courier s.r.o. posielal predmetnú sumu na svoj vlastný účet ako fyzickej osoby, pričom jeho tvrdenie,
že v danom období mal viacero spoločností, ktoré mali viacero účtov v bankách, bolo vyvrátené výpismi

z obchodného registra, podľa ktorých bol žalobca v danom období konateľom len spoločnosti A courier
s.r.o. (č.l. 64 - 69). Žalobca zároveň potvrdil, že pri zadávaní čísla účtu si toto overuje v telefóne alebo to
máuložené,čopodľanázorusúduvylučuje,abysapomýlilpriúplnevšetkýchčísliciachsvojhočíslaúčtu,
pričom pri tak vysokej sume akou 150.000 eur je, si aj bežný klient banky, nieto ešte konateľ spoločnosti,
niekoľkokrát skontroluje číslo účtu príjemcu v prevodnom príkaze. Preto súd tvrdeniu žalobcu o omyle

v čísle účtu neuveril.

1.8 Súd ďalej neuveril tvrdeniu žalobcu, že žalobcovi ako fyzickej osobe nechýbala do 14.7.2017
suma 150.000 eur a ani tomu, že jeho prvým krokom smerujúcim k získaniu mylnej platby bolo
postúpenie pohľadávky. Žalovaný v konaní namietal, že Zmluva o postúpení pohľadávky vznikla po

zániku spoločnosti A courier s.r.o. (zanikla 20.1.2017), niekedy v období, kedy žalobca prvý krát
kontaktoval žalovaného, t.j. polovica roku 2017, z dôvodu, že podľa § 526 Občianskeho zákonníka
postúpenie pohľadávky je postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Žalobca predložil
Zmluvu o postúpení pohľadávky z ktorej vyplýva, že spoločnosť A courier s.r.o. ako postupca, zastúpená
konateľom Z. U., a žalobca Z. U. ako postupník uzavreli dňa 3.10.2016 bezodplatnú zmluvu o postúpení

pohľadávky, predmetom je postúpenie peňažnej pohľadávky postupcu vo výške 150.000 eur voči
dlžníkovi D. V., ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia dlžníka na úkor postupcu, kedy postupca
poslal dňa 13.9.2016 nesprávne jeho vlastné peňažné prostriedky z bankového účtu č. IBAN H vedený
v X. banke, a.s. na bankový účet dlžníka č. M. H vedený v S. Y. W. Z. and H., a.s.

1.9 Žalovaný namietal, že Zmluva o postúpení pohľadávky nebola vyhotovená dňa 3.10.2016, nakoľko
bankový výpis je z 30.9.2016 (piatok) a zmluva je datovaná 3.10.2016 (pondelok) a je v nej kompletná
identifikácia žalovaného vrátane jeho rodného čísla, pričom žalobca nemal šancu za víkend identifikovať
majiteľa účtu s týmito údajmi, nemohla zmluva objektívne vzniknúť 3.10.2016, keď žalobca sám potvrdil,
že mylnú platbu si nevšimol a bol veľmi zaneprázdnený, bol odcestovaný a podľa jeho výpovede

na pojednávaní jeho prvým krokom bola písomná výzva, preto podľa žalovaného vznikla Zmluva o
postúpení pohľadávky až v čase tejto písomnej výzvy v polovici roka 2017, kedy už spoločnosť A courier
s.r.o. neexistovala. K možnej žiadosti žalovaného o odbornú analýzu dátumu vzniku elektronického
dokumentu právny zástupca žalobcu reagoval tým, že je povinný zachovať mlčanlivosť. Podpisy
postupcuapostupníkanapredmetnejzmluve,vobochprípadochZ.U.,niesúúradneoverené,zčohoby

bol dátum podpisu zmluvy nepochybne preukázaný, preto tento dokument bolo naozaj možné vyhotoviť
kedykoľvek a to aj po zániku spoločnosti A courier s.r.o. Žalobca pochybnosť o tom, kedy bola Zmluva
o postúpení pohľadávky skutočne vyhotovená, žiadnym dôkazom nevyvrátil a ani sa o to nesnažil, preto
súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola vytvorená v čase, kedy žalobca zaslalžalovanému návrh na mimosúdne rokovanie vo veci, teda dňa 14.7.2017, kedy ale spoločnosť A courier
s.r.o. ako postupca už neexistovala, keďže z obchodného registra bola vymazaná dňa 20.1.2017 (č.l.
24). Nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrela ako postupca právnická osoba, ktorá v čase jej

uzavretia už neexistovala, nakoľko zanikla výmazom z obchodného registra, nemala už podľa § 18 ods.
1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na právne úkony, preto je tento právny úkon absolútne neplatný
podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.10 Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že sumu 150.000 eur plnil žalovanému bez právneho

dôvodu, keď naopak žalovaný preukázal, že právny predchodca žalobcu spoločnosť A courier s.r.o.
zaslala žalovanému sumu 150.000 eur titulom splnenia záväzku dlžníčky Bc. X. L. voči žalovanému,
ku ktorému spoločnosť A courier s.r.o. pristúpila, dospel súd k záveru, že spoločnosť A courier s.r.o.
ako postupca nemohla postúpiť na žalobcu pohľadávku, ktorá neexistovala, teda nemohla na žalobcu
previesťviacprávakosamamala,zktoréhodôvodujeZmluvaopostúpenípohľadávkyzodňa3.10.2016
absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

1.11 Nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2016 je z vyššie uvedených dôvodov
absolútne neplatný právny úkon, nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný, preto súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol a v časti úroku z omeškania žalobu zamietol z dôvodu, že pokiaľ nie je dané
právo na zaplatenie samej istiny nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

1.12 O trovách konania rozhodol tak, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a vecne
potrebou priznania žalovanému plnej náhrady trov konania z dôvodu jeho plného úspechu v spore.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm.
b), e), f), g), a h) C.s.p.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie oprel svoje závery o viacero

vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, že jeho
postup sa javí do značnej miery nepresvedčivý, nepreskúmateľný a odporujúci článku 2 základných
princípov C.s.p.

2.3 Súd zmätočne - bez poukazu na čo i len jeden dôkaz predložený žalovaným spochybnil aktívnu

legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní a svoj záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z
3.10.2016 oprel výlučne o subjektívne úvahy nemajúce relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Takýto postup súdu je arbitrárny (pre sporovú stranu nepredvídateľný), majúci za následok predčasné
rozhodnutie vo veci bez zákonného dokazovania a odôvodnenia. Súd sa nedôvodne stotožnil s
vyvrátiteľnou domnienkou žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávky, z ktorej žalobca odvodzoval

svoju aktívnu legitimáciu v spore bola uzatvorená v čase, keď právny predchodca žalobcu už mal byť
vymazaný z príslušného obchodného registra a teda bez právnej subjektivity, čo by malo za následok
nulitu právneho úkonu.

2.4 Pre toto konanie je podstatné to, že v roku 2017 (v čase, keď mu žalobca doručil výzvu na

mimosúdneurovnaniesporu)žalovanýžiadnymspôsobomneargumentovalaktuálnouobranouvzmysle
akejsi doposiaľ skutkovo, ani právne nestotožnenej a nepodloženej pohľadávky voči Bc. X. L. z titulu
či už pôžičky alebo iného právneho inštitútu. V súčasnosti preto možno dôvodne považovať obranu
žalovaného za špekulatívnu a nepresvedčivú, naviac pri absencii akéhokoľvek dôkazu o existencii tejto
pôžičky a jej konkrétnych predpokladoch a náležitostiach.

2.5 Žalobca po zrušení napadnutého rozhodnutia žiada vykonanie dôkazov za účelom ustálenia
objektívneho skutkového stavu veci, právneho posúdenia veci a spravodlivého rozhodnutia zo strany
súdu.

2.6 Súd sa bez ďalšieho neobjektívne stotožnil s tvrdeniami žalovaného o neexistencii pôžičky žalobcu
poskytnutej jeho právnemu predchodcovi vo výške 150.000 eur a nevykonal žiaden dôkaz (ako,
napríklad zabezpečenie účtovníctva spoločnosti A courier s.r.o., ktoré žalobca reálne nemal možnosťpre potreby konania zabezpečiť) pre osvedčenie si deklarovaného stavu jedným z účastníkov konania
a ustálil tak v celku vyvrátiteľný skutkový stav veci.

2.7 Doposiaľ sa v otázke údajného pristúpenia právneho predchodcu žalobcu k dlhu Bc. X. L.
nepodarilo súdu odstrániť viacero nezrovnalostí ako napríklad, prečo žalovaný požičal predmetné
finančné prostriedky práve menovanej, keď ich skutočnosti mala potrebovať a boli určené pre doposiaľ
nestotožnenú spoločnosť, z akého dôvodu nebol zo strany žalovaného predložený akýkoľvek doklad
preukazujúci skutočnú realizáciu tejto pôžičky, akým spôsobom sa malo uskutočniť pristúpenie k dlhu

a prečo prostredníctvom poverenej osoby Ing. L., kto bol v skutočnosti zúčastnenou stranou pri tejto
dohode o pristúpení na strane pristupujúceho i dlžníka, aký dôvod by mal právny predchodca žalobcu
pristúpiť k takejto dohode a to i bez znalosti dlžníka Bc. L..

2.8 Súd si mýli povinnosť dôkazného bremena na strane žalobcu s dôkazným bremenom na strane
žalovaného a naopak aj pokiaľ ide o pochybnosti o dátume uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky,

kedy na samotného žalobcu prenáša dôkazné bremeno ktoré má niesť žalovaný. Súd totiž v rozsudku
konštatuje, že žalobca pochybnosť o tom kedy bola zmluva o postúpení pohľadávky skutočne
uzatvorená, žiadnym dôkazom nevyvrátil, preto súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky
bolavytvorenávčase,kedyžalobcazaslalžalovanémunávrhnamimosúdnerokovanievoveci,tedadňa
14.7.2017, kedy ale právny predchodca žalobcu ako postupca už neexistoval, nakoľko z obchodného

registra bol vymazaný 20.1. 2017. Takýto postup súdu je neprijateľný.

2.9 Súd prvej inštancie objektívne v priebehu konania nezisťoval faktický stav a správanie sa žalovaného
v rozhodnom období ani v nevyhnutnej miere pre verifikáciu jeho tvrdení, aby bol spôsobilý následne
hodnotiť a ustáliť tak rozporuplné rozporné závery ohľadne jeho spornej "pohľadávky" voči tretiemu

subjektu na aktuálnom stave majúcom za následok uvedenej predmetné súdne konanie. Zo strany súdu
tak došlo k závažnému pochybeniu a opomenutiu elementárne zásady posudzovania vôle účastníka
konania vo vzťahu k uskutočnenému právnemu úkonu, kedy je obsah právneho úkonu smerodajnými
a prevyšujúcim formu tohto úkonu.

2.10 Súd svojou nečinnosťou do značnej miery zmaril reálnu možnosť vysvetlenia a objasnenia
pravdivého skutkového stavu veci, t.j. samotný súd v rámci svojej vyšetrovacej právomocí z pozície
autoritatívneho orgánu nepristúpil k žiadnemu dokazovaniu, ktoré by malo relevantný a zásadný vplyv
na presvedčivosť jeho konečného rozhodnutia vo veci samej, v kontexte množstva nepravdivých
skutočností uvádzaných žalovaným v priebehu konania.

3.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania poukazujúc
na neopodstatnenosť námietok žalobcu smerujúcich k spochybňovaniu postupu súdu prvej inštancie
nevykonaním ex offo bližšie neurčeného dokazovania vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti súdneho

konania kedy súd z úradnej povinnosti iné ako navrhované dôkazy nevykoná.

3.2 Žalobca okrem toho, že predložil bankový výpis a povedal, že chce peniaze späť, lebo ich poslal
omylom, nebol schopný k veci nič iné uviesť. Nebol schopný vysvetliť ako mohlo prísť k takému
fatálnemu omylu, že, hoci sám zadával prevodný príkaz a chcel poslať peniaze na svoj účet, ktorý bol

vedený v X. banke, poslal peniaze na celkom iný účet a to do S. banky. Nevedel tiež vysvetliť, ako
dokázali identifikovať osobu žalovaného ako majiteľa účtu, na ktorý údajne omylom zaslal peniaze,
odkiaľ vôbec získal číslo účtu žalovaného nakoľko ako sám uviedol, nebol so žalovaným v žiadnom
záväzkovom vzťahu ani osobne sa nepoznali. S poukazom na uvedené žalobca nevedel zodpovedať ani
elementárnelogickéotázkysúvisiacesmeritomveci,atedanevedelhodnovernepreukázať,žeskutočne

poslal peniaze na účet žalovaného omylom. Naopak žalovaný jednak logickou argumentáciou, jednak
skutkovými tvrdeniami, ktoré podložil dôkazmi, preukázal, že plnenie prijal na základe relevantného
právneho dôvodu.

3.3 Neobstojí námietka žalobcu na porušenie jeho práva na súdnu ochranu, zásadu právnej istoty,

zásadu ústavnosti a povinnosti uložené v § 220 ods. 3 v C.s.p. nakoľko súd postupoval v súlade so
všetkými vyššie citovanými ustanoveniami.3.4 Okrem relevantných okolností, ktoré dôvodne spochybnili žalobcove tvrdenia o vyhotovení zmluvy
dňa 3.10.2016 žalovaný považuje za najzásadnejší okamih spochybňujúci žalobcove tvrdenia to,
že hoci žalovaný predostrel súdu ako by mohol žalobca preukázať pravdivosť svojich tvrdení

(predložiť elektronický dokument nesúci elektronickú stopu o dátume jeho vytvorenia), žalobca sa k
tomuto vehementne bránil poukazom na povinnosť mlčanlivosti. Takáto povinnosť v tomto prípade
nemôže obstáť, nakoľko žalobca môže advokáta mlčanlivosti zbaviť a predložiť dôkazné jednoznačné
preukázanie spochybňovaných skutočností. Keďže však žalobca sa predloženiu takéhoto dôkazu bránil,
je dôvodné usudzovať, že veľmi dobre vedel kedy bola v skutočnosti zmluva o postúpení pohľadávky

vyhotovená a, že to rozhodne nebolo 3.10.2016. Vychádzajúc z elementárnej logiky možno usudzovať,
že každá strana sporu by spravila všetko preto, aby vyvrátila pochybnosti o jej tvrdeniach a teda aby
uniesla dôkazné bremeno a bola v spore úspešná. Rozhodne sa spochybnená strana sporu predloženia
dôkazu nebránila tak ako to spravil žalobca; ibaže samotný dôkaz by bol v priamom rozpore so
žalobcovými tvrdeniami, a teda jeho predloženie by bolo v jeho výrazný neprospech.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods.
1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu,
na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej,
nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1
C.s.p. (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť

odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj C.s.p..
Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom
prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z
20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú
osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd
prejednáva právne otázky).

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 150.000 eur s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu prijatím plnenia

(žalovanej sumy poukázanej spoločnosťou A courier s.r.o. dňa 13.9.2016 na účet žalovaného vedený v
S. Y. W. Z. and H., a.s., účet č. M. H XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) bez právneho dôvodu. Súd žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom

na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), a h) C.s.p.)

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a správnosti dôvodov súdu prvej inštancie
pre ktoré bolo potrebné žalobu žalobcu pre nepreukázanie základných skutkových tvrdení žalobcupodstatných pre rozhodnutie o veci o existencii vymáhanej pohľadávky zamietnuť (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj
s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné

doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave odvolací súd uvádza:
Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa

pokynov súdu.

9.2 Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9.3 Podľa § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti.

Obsahomtohtoprincípujeexistenciaprávedvochprotisebestojacichsporovýchstránskontradiktórnym
záujmom na výsledku civilného procesu. Inak povedané, je to práve žalobca a žalovaný, ktorí vyvíjajú
procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorá by im bola na prospech. Práve citované ustanovenie
čl. 8 C.s.p. zakladá základnú procesnú povinnosť sporových strán substancovať všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V

sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne
opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho
procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu pristihne pri porušení povinnosti tvrdenia, je v
rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť

a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporov
(§ 191 ods. 1 - za stredníkom C.s.p.). Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej
povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a
úplne). Obdobnou povinnosťou je aj dôkazná povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, teda každý,
kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena

vedie v prípade sporovej strany k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu.
Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou v zmysle ktorej Civilný
sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán pri dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri
navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Civilný sporový poriadok dáva súdu oprávnenie požadovať
doplňujúce informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií. Na zistenie

podstatných rozhodujúcich skutočností môže súd požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Súd však
nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť
strán (ako sa to nedôvodne snaží podsúvať žalobca). Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia
rovnosti strán. Aj bez návrhu môže súd vykonať len dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a
zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou, prípadne na zistenie či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné a na zistenie cudzieho práva.

9.5 Odvolací súd konštatuje, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.7 tohto rozsudku (§ 383 C.s.p.). Takto zistený skutkový stav

zodpovedá zisteným nesporným skutkovým okolnostiam, ako aj vykonanému dokazovaniu a preto
odvolacia námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave neobstojí. Súd umožnil stranám
predniesť všetky ich skutkové tvrdenia, ktoré tieto považovali za právne relevantné pre rozhodnutie
vo veci a vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené
princípy civilného súdneho konania neobstojí ani námietka žalovaného, že samotný súd v rámci svojej

vyšetrovacej právomoci z pozície autoritatívneho orgánu nepristúpil k žiadnemu dokazovaniu, ktoré by
malorelevantnýazásadnývplyvnapresvedčivosťjehokonečnéhorozhodnutiavovecisamej,vkontexte
množstva nepravdivých skutočností uvádzaných žalovaným v priebehu konania. Súd nie je vyšetrovacíorgán a nenáleží mu vykonávať dokazovanie na preukazovanie alebo vyvracanie skutkových tvrdení
strán z úradnej povinnosti.

10.1 Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na to, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a to najmä vykonanie bližšie
neurčeného dokazovania (ex offo) na preukázanie konkrétnych okolností, predpokladov a náležitosti
zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným a Bc. X. L. a jeho návrhy na vykonanie (bližšie
neurčených) dôkazov za účelom ustálenia objektívneho skutkového stavu veci, právneho posúdenia

veci a spravodlivého rozhodnutia zo strany súdu odvolací súd uvádza:
Podľa § 153 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak vykonáva starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania(1).Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2).

10.2 Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

10.3 Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10.4 Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale by iba

v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácie konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncepcia
odvolacieho konania v civilnom procese vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému. To
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej

obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali
v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí i tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom
poučené o sudcovskej koncentrácie konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Tieto sú stanovené
jednak ako taxatívne vymedzené (taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa tieto novoty

týkajú - § 366 písm. a), c) a jednak ako podmienky neporušenia procesnej diligencie sporovej strany
v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) až h) C.s.p., právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Strana bude teda musieť jednak tvrdiť a následne
aj preukázať, že nové prostriedky procesného útoku alebo nové prostriedky procesnej obrany, ktoré

udáva až teraz, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad
úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj
opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti.

10.5 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalobca počas konania pred súdom

prvej inštancie nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania konkrétnych okolností,
predpokladov a náležitostí zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným a Bc. X. L. (pri výsluchu
svedka Ing. N. L., ktorého sa zúčastnil len jeho právny zástupca, sa uspokojil s jeho odpoveďou o vzniku
tohto právneho vzťahu, ako aj účele, na ktorý si menovaná finančné prostriedky od žalovaného požičala
a túto výpoveď žiadnym spôsobom nerozporoval) a zároveň vo svojom odvolaní netvrdil a nepreukázal,

že takéto nové prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany až doteraz nemohol
v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Z tohto dôvodu potom odvolací súd na takúto
odvolaciu námietku neprihliadol.11.Neobstojíaninámietkažalobcuoabsenciiakéhokoľvekdôkazuoexistenciipôžičkymedzižalovaným
a Bc. X. L., prípadne rozpornosti skutkových tvrdení žalovaného a dôkazov preukazujúcich ich
pravdivosť, nakoľko na jednej strane skutkové okolnosti tvrdené žalovaným ohľadom právneho dôvodu

plnenia spoločnosti A courier s.r.o. žalovanému žalovaný preukázal či už svedeckou výpoveďou Ing.
N. L. a čestným prehlásením jeho dcéry Bc. X. L. a na druhej strane predmetom konania vo veci
samej nebol samotný nárok žalovaného voči Bc. X. L. na plnenie zo zmluvy o pôžičke (kedy by bolo
dôvodným, aby žalovaný ako veriteľ v konaní preukázal, že mu takýto nárok vznikol a nebol uspokojený
dlžníkom), ale predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa

na jeho úkor, respektíve na úkor jeho právneho predchodcu plnením jeho právneho predchodcu bez
právneho dôvodu žalovanému, kedy pre úspech žalovaného v spore postačovalo vyvrátenie skutkového
tvrdenia žalobcu o plnení jeho právneho predchodcu žalovanému bez právneho dôvodu, čo bolo v
konaní aj práve citovaným dokazovaním preukázané, pričom žalobca takéto dôkazy žalovaného účinne
nespochybnil a nevyvrátil. Pre poriadok je potrebné uviesť, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal ani svoje len všeobecné skutkové tvrdenia, že spoločnosť A courier s.r.o. si od žalobcu

požičala finančné prostriedky vo výške 150.000 eur (bez tvrdenia čo aj len účelu, dátumu vzniku pôžičky,
jej výšky a splatnosti a pod. absenciu ktorých nesebakriticky namieta v podanom odvolaní v prípade
pôžičky na strane žalovaného) a tieto finančné prostriedky mu dňa 13.9.2016 za účelom splatenia takejto
pôžičky mala úmysel zaslať na jeho účet. Žalovaný takéto skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprel
(pravdaže len vo všeobecnej rovine, nakoľko boli len v takejto rovine tvrdené samotným žalobcom) a

zároveň súdu predložil dôkazy o insolventnosti samotného žalobcu v rozhodnom čase, ktoré dôkazy
žalobca taktiež nespochybnil a nevyvrátil. Skutkové tvrdenia žalobcu boli nepresvedčivé aj vzhľadom
na to, že pred súdom sám prehlásil, že nevie zdokladovať, že firme požičal sumu 150.000 eur, keďže
nie je už majiteľom firmy, hoci v prípade pôžičky mal byť jednou zo strán takejto zmluvy a preto doklady
o jej existencii mala mať nielen spoločnosť, ale aj on sám, zároveň pred súdom prehlásil, že nevie

odkiaľ sa dozvedel súkromné číslo účtu žalovaného, nakoľko s ním ako osobou nemá žiaden obchodný
ani iný vzťah a získanie takejto informácie dával za vinu/ľahostajnosti žalovaného, ktorý mu nejakým
nedorozumením mal oznámiť číslo svojho súkromného účtu, zároveň pred súdom prehlásil, že nevie
určiť ani len časový horizont, kedy zistil mylnosť platby napriek tomu, že mu účtovníctvo viedol účtovník,
žesanevievyjadriťktomu,akoidentifikovalúčetžalovaného, naotázkuprečosvymáhanímpohľadávky

čakal tak dlho odpovedal, že nemal čas a súdu nevysvetlil z akého dôvodu nevykonal bezprostredne po
zistení mylnej platby úkony smerujúce k vráteniu tejto platby a to či už v mene svojho údajného právneho
predchodcu alebo v mene svojom a čakal až do 14. júla 2007.

12. Obdobne neobstojí ani námietka žalobcu, že súd sa bez ďalšieho neobjektívne stotožnil s tvrdeniami

žalovaného o neexistencii pôžičky žalobcu poskytnutej jeho právnemu predchodcovi vo výške 150.000
eur a nevykonal žiaden dôkaz (ako napríklad zabezpečenie účtovníctva spoločnosti A courier s.r.o.,
ktoré žalobca reálne nemal možnosť pre potreby konania zabezpečiť) pre osvedčenie si deklarovaného
stavu jedným z účastníkov konania a ustálil tak v celku vyvrátiteľný skutkový stav veci, nakoľko ako bolo
uvedené vyššie, žalobca na preukázanie tohto jeho skutkového tvrdenia účinne popretého žalovaným

(§ 151 ods. 2 C.s.p.) súdu nepredložil žiaden dôkaz a takéto dokazovanie nikto nenavrhol a súd
nie je povinný, ani oprávnený, z úradnej povinnosti vykonávať dokazovanie za účelom preukázania
(osvedčenia)skutkovýchtvrdeníktorejkoľvekzozmluvnýchstrán,nehovoriacotom,žesamotnýžalobca
mal byť jednou zo zmluvných strán takejto zmluvy o pôžičke (teda nebola ňou len spoločnosť A courier
s.r.o. ako to podsúval žalobca) a tak mohol súdu predložiť dôkazy o takejto zmluve ktorými sám

disponoval (pravdaže, ak vôbec takéto dôkazy existovali, lebo reálne existovala aj skutková okolnosť,
ktorú by mohli preukazovať). Ako už bolo uvedené vyššie, ak chcel byť žalobca v spore úspešný,
musel preukázať existenciu postupovanej mu pohľadávky, čím sa on však neriadil a na preukázanie jej
existencie nepredložil súdu žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie potom správne ustálil, že z vykonaného
dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že takéto jeho tvrdenie je pravdivé a na ňom založiť svoje

rozhodnutie.

13. Námietku žalobcu o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky odvolací súd považuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania totiž aj podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo možné k takémuto jednoznačnému záveru dospieť. Aj napriek tomu však

odvolací súd konštatuje, že takýto nesprávny záver súdu prvej inštancie nemal vplyv na správnosť
samotného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, že žalobca
nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor jeho právneho predchodcu, teda
existenciu samotnej postupovanej pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. Ztoho dôvodu potom aj ostatné námietky týkajúce sa nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie o dátume
vzniku zmluvy o postúpení pohľadávky bolo potrebné považovať za právne irelevantné pre rozhodnutie
v tejto veci.

14. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., odvolací súd musí konštatovať, že
žalobca vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. iba deklaroval, ale žiaden
konkrétny dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal neuviedol a tak nemohol byť ani predmetom

prieskumu odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd
bol oprávnený a povinný zaoberať konkrétnou odvolacou za námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom
nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods.
1 C.s.p., ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací
dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním
je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

15.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie
veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej
normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci
je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový

stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne
interpretoval).

15.2 Súd prvej inštancie správne kvalifikoval nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní ako nárok
postupníka (právneho nástupcu osoby na úkor ktorej bolo získané bezdôvodné obohatenie) na vydanie

majetkového prospechu získaného žalovaným prijatím plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1
ods. 2, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 ods. 2, § 534, § 39, § 18, § 19, § 20a § 38 O.z. a nárok veriteľa na úrok
z omeškania peňažného plnenia podľa § 517 ods. 1 ods. 2 O.z. a tieto právne predpisy aj správne na
prejednávanú vec interpretoval. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie potom nemohla obstáť.

16.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza:
Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015

zo 17. marca 2016).

16.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová

strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

17. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozhodol i o náhrade trov konania.

19.1 Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania.

19.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

19.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).