Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119206068
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119206068.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: K.. Y. W., trvale bytom N. XXXX/X, M., zast. AK JUDr. Eckmann,
s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanej: U. T., rod. W., trvale
bytom H. XXX, zast. JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín,
IČO: 42 021 626, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. decembra 2020, č.k. 12C/20/2019-115,

takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania
m e n í tak, že stranám sa náhrada trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám jej právneho zástupcu v
lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude po právoplatnosti uznesenia
určená výška náhrady trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že ich všetky
súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej za peňažnú náhradu. K žalobe žalobca pripojil svoju

písomnú výzvu na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 7.8.2018, adresovanú žalovanej a jej písomnú
odpoveď zo dňa 31.8.2018, v ktorej vyjadrila súhlas so spoločným predajom nehnuteľností za trhovú
cenu a rozdelením výťažku rovným dielom. Pred prvým pojednávaním vo veci samej žalobca zobral
žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že nehnuteľnosti obe strany sporu spoločne predali. Žalobca
nežiadal náhradu trov konania. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby a zastavením konania, avšak
žiadala náhradu trov konania. Súd preto zastavil konanie v zmysle § 145 ods. 1 a 146 ods. 1 CSP.

Náhradu trov konania súd priznal žalovanej podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže mal za to, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania tým, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva so žalovanou
došlo na základe spoločného predaja nehnuteľností, s čím žalovaná písomne súhlasila už pred podaním
žalobyžalobcomažalobcanepredložilžiadnydôkazoblokovaníspoločnéhopostupu,resp.nedodržanie
prípadných lehôt na realizáciu predaja nehnuteľností.

2. Proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Rozhodnutie o náhrade trov konania považoval za nesprávne, v rozpore s obsahom súdneho
spisuasdôkazmi,ktorévkonanípredložil.Záversúduprvejinštancie,žesúhlasžalovanejsospoločným
predajom nehnuteľnosti ešte pred podaním žaloby bol daný, nepovažoval za správny. Poukázal na
rozhodujúce momenty a časovú os vzájomnej komunikácie so žalovanou, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že práve žalovaná bola vo veci pasívna a jemu nezostávala iná možnosť riešenia veci, ako cestou

súdu. Zdôraznil, že to bol práve on, kto ako jediný vyvíjal aktivitu smerujúcu k predaju spoločného
majetku a k osloveniu tretích osôb s dopytom o sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Podrobneozrejmil vzájomnú komunikáciu so žalovanou vyplývajúcou zo súdneho spisu. Uviedol, že žalovaná
postupovala zavádzajúco, k veci mala laxný prístup a účelovo klamala pri snahe o riešení veci. V tomto
kontexte mal za to, že žalovaná nikdy nemala skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva so žalobcom dohodou, a preto neexistovala iná možnosť, ako podanie žaloby na súd.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesprávne vôbec nezohľadnil,
že žalovaná nepredložila čo i len jediný dôkaz o jej oslovení jeho ako žalobcu v otázke zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaná v rámci komunikácie dokonca ani raz neuviedla
aspoň rámcovo predstavu o všeobecnej hodnote nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací

súd, aby napadnutý výrok II. zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania a odvolacieho
konania v plnom rozsahu, alternatívne aby napadnutý výrok zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nárok
na náhradu trov konania neprizná.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne, pričom v odvolaní žalobca podľa jej názoru

neuviedol žiadnu právne relevantné námietku, ktorá by mohla privodiť nesprávnosť napadnutého
výroku. Upozornila, že rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania sa spravuje zásadou
zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, v zmysle ktorej povinnosti nahradiť trovy konania
protistrane zaťažuje tú stranu sporu, ktorá svojím správaním zavinila zastavenie konania. Zastavenie
konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Žalobca svojím

podaním prejavil jednoznačnú vôľu, že berie podanú žalobu v celom rozsahu späť, a teda sa domáhal,
aby súd voči žalovanej konanie zastavil. Keďže zo žiadnej dohody medzi žalobcom nevyplýva, že by
sa vzdala náhrady trov konania a takáto dohoda medzi účastníkmi ani nebola, je potrebné v súlade s §
256 ods. 1 CSP priznať jej trovy konania, ktoré si aj riadne uplatnila. Jedine takýto postup vo veci je v
súlade so zákonom. Ďalej zdôraznila, že žalobca v podanom odvolaní zavádza. Od počiatku súhlasila

so zrušením spoluvlastníctva, a teda nebol dôvod na riešenie veci podaním žaloby. Nikdy nebránila
zrušeniu spoluvlastníctva so žalobcom a túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že vo veci objednala a zaplatila
znalecký posudok, ktorý hodnotu nehnuteľnosti zreálnil a umožnil stanoviť reálnu ponuku na predaj a
uzavrieť kúpnu zmluvu. Odvolací súd žiadala o potvrdenie napadnutého uznesenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tomto rozsahu
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovomjazykovomzmysle,alevovzťahukpríčinnejsúvislosti,vktorompríčinoujesprávaniesastrany

sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby, a dôsledkom je vznik trov protistrany.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre správanie
žalovaného žalobca vzal späť žalobu , ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy

konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trovsvojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry

(napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo
46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nakoniec treba zdôrazniť, že moderovať možno aj trovy

zastaveného konania (nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.7.2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018).

10. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný

stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa
sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z
uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať
i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou
vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému
účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

25.2.2009, sp. zn. 4 MCdo 2/2008).

11. V tomto prípade podľa odvolacieho súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo
potrebné vychádzať z postoja žalovanej k veci pred podaním žaloby. Tieto okolnosti vyplývajú z obsahu
súdneho spisu.

12. Dňa 26.7.2018 žiadal žalobca zrušenie podielového spoluvlastníctva so žalovanou prikázaním
nehnuteľností žalovanej s povinnosťou jej výplaty alebo predajom týchto nehnuteľností.

Dňa 7.8.2018 žalobca opätovne žiadal žalovanú o jej stanovisko.

Dňa 31.8.2018 žalovaná odpovedala žalobcovi tak, že vyjadrila súhlas so zrušením ich podielového
spoluvlastníctva, a to predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku rovným dielom.

Dňa 4.4.2019 žalobca žiadal žalovanú o poskytnutie stanoviska k zrušeniu a vyporiadaniu ich

podielového spoluvlastníctva (napriek predchádzajúcej odpovedi žalovanej).

Dňa 29.4.2019 žalovaná reagovala na žalobcovu výzvu. Uviedla, že má záujem o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, pričom požiadala žalobcu, aby oznámil,
akú hodnotu má mať jeho spoluvlastnícky podiel a dodala, že po tomto oznámení túto skutočnosť

preberie s manželom a rodinnými príslušníkmi a zváži vyplatenie žalobcu a nadobudnutie nehnuteľností
do svojho výlučného vlastníctva. V tomto vyjadrení zdôraznila snahu vyriešiť vyporiadanie a zrušenie
podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou.

Dňa 30.4.2019 žalobca v e-mailovej komunikácií žalovanej oznámil, že požaduje na vyplatenie

svojho spoluvlastníckeho podielu 40.000 eur. Doplnil, že je rovnako pripravený súhlasiť s pôvodne
odsúhlaseným predajom nehnuteľností za najvyššiu cenu s následným rozdelením výťažku z predaja
rovným dielom.

Dňa 28.5.2019 žalovaná v e-mailovej komunikácii žalobcovi oznámila, že ním požadovaná suma sa jej

zdá privysoká. Uviedla, že vo veci dá spraviť ocenenie nehnuteľností odborníkom, aby vedela zreálniť
názory na vec. Dodala, že vypracovanie ohodnotenia očakáva v lehote 30 dní.Dňa 22.7.2019 žalobca podal žalobu, ktorou podielové spoluvlastníctvo so žalovanou žiadal zrušiť,
prikázať nehnuteľnosti žalovanej s povinnosťou jej výplaty podľa znaleckého posudku.

Dňa 17.2.2020 na pojednávaní strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania za účelom
dosiahnutia mimosúdnej dohody.

13. Žalovaná, ako možno vidieť z uvedeného prehľadu komunikácie so žalobcom, v priebehu roka,
od žalobcovej žiadosti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do podania žaloby, svoj

postoj k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva neustále menila. Zmenu jej postoja treba vidieť najmä
v zmene jej vyjadrenia zo dňa 29.4.2019, v ktorom uviedla, že zváži vyplatenie žalobcu a nadobudnutie
nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, hoci v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 31.8.2018
súhlasila s predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku rovným dielom. Vo vyjadrení zo dňa 30.4.2019
žalobca uviedol hodnotu požadovanej náhrady, ale súhlasil i s predajom nehnuteľností a rozdelením
výťažku rovným dielom. Následne, dňa 28.5.2019, žalovaná s ponukou žalobcu nesúhlasila. Svoju

predstavu o vhodnej výplate žalobcu neuviedla, iba tvrdila, že si dá spraviť ocenenie odborníkom,
aby vedela zreálniť názory na vec. Takýto postup odvolací súd nepovažuje za korektný - a to jednak
neoznámením svojej predstavy o vhodnosti výplaty žalobcu, a jednak tiež tým, že ocenenie žalovanou v
deklarovanej lehote nebolo splnené, resp. nedošlo z jej strany k oznámeniu príčin vedúcich k zmareniu
tejto lehoty. V tomto prípade treba vziať na zreteľ, že žalobca sa pokúšal o dohodu so žalovanou v

priebehu skoro jedného celého roka bez výsledku, resp. bez poznania ustáleného názoru žalovanej
na zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno
vyčítať žalobcovi, že pre nejednoznačný postoj žalovanej k otázke zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podal žalobu na súd.

14. Okolnosti vedúce k podaniu žaloby preto podľa odvolacieho súdu predstavujú dôvody hodné
osobitnéhozreteľavzmysle§257CSP,ktoréspôsobujúnepriznanienáhradytrovkonaniažiadnejstrane
sporu.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách

prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov prvoinštančného
konania nepriznal.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % proti žalovanej, nakoľko bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov bude
rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).