Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621010089
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7621010089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Miroslava Baňackého v trestnej veci proti obžalovanému U. F. pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/3/2021 zo dňa 18. 5. 2021, na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 6. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému U. F., nar. XX. 5. XXXX v L., trvale
bytom X. A. Q., O.
XXXX/XX

u k l a d á

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1,
2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere

350 (tristopäťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr. zák. ukladá aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
8 (osem) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/3/2021 zo dňa 18. 5. 2021 uznal obžalovaného
U. F. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého

sa mal dopustiť tak, že

dňa 07. decembra 2019, v čase okolo 21:18 hod., v obci Harichovce, okres Spišská Nová Ves, po ceste
II/533 v smere od mesta Levoča, po predchádzajúcom požití psychotropných látok, viedol nákladnémotorové vozidlo značky Renault Trafic, evidenčného čísla BL XXXJJ, čo bolo zistené pri policajnej
akcii, v rámci ktorej bol na ulici Levočskej pred rodinným domom č. 1XX/X, zastavený a kontrolovaný
a následným toxikologickým vyšetrením odobratej krvi a moču v čase o 04:54 hod. do 05:05 hod. dňa

08.12.2019, mu bola v krvi zistená hodnota konfirmácia metamfetamínu (pervitínu) v hodnote 143,31
ng/ml a jeho metabolitu amfetamínu v hodnote 9,33 ng/ml, pričom metamfetamín je podľa zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov
zaradený do II. skupiny psychotropných látok a podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria mal
v čase jazdy toxické koncentrácie metamfetamínu a amfetamínu v organizme vylučujúce spôsobilosť

vedenia vozidla.

Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr.
zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 350,- €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 2 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3

Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu do tej časti, ktorou
súd samostatným výrokom uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 18 mesiacov. Uviedol, že odvolanie nepodáva voči výroku o vine, voči výroku o uložení

peňažného trestu vo výške 350,- € a voči výroku o náhradnom treste odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Tieto obžalovaný v celom
rozsahu rešpektuje. Trest zákazu činnosti súd uložil s odôvodnením, že vychádzal z ustanovení § 31 a
34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, čím chce zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a iných odradil od páchania trestných činov, zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Uvedomuje si protiprávnosť svojho konania, spáchanie skutku priznal a úprimne oľutoval.
U obžalovaného išlo o prvý a jediný skutok, kedy viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
pričom sám si je veľmi dobre vedomý nebezpečnosti tohto konania, pričom je rád, že sám svojím
protiprávnym konaním nespôsobil akýkoľvek závažnejší následok. Uložený trest zákazu činnosti tak

nesplní uvažovanú funkciu v tom, že by jeho cieľom malo byť ochrániť spoločnosť pred páchateľom a
morálne ho odsúdiť spoločnosťou. Samotný zákaz činnosti nie je spôsobilý ochrániť spoločnosť pred
páchaním ďalšej trestnej činnosti, keďže len samotná skutočnosť, že vedenie motorových vozidiel
obžalovaným by bolo porušením uloženého trestu zákazu činnosti ešte neznamená, že by spoločnosť
bola uložením tohto trestu chránená. Naopak, ochranu spoločnosti je možné v danej veci efektívne

zabezpečiť uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, v dôsledku
ktoréhobybolodsúdenýpodkontrolouodborníka,ktorýjednoznačnevienastaviťparametreochranného
liečenia tak, aby mal odsúdeného pod kontrolou. Uvedené platí o to viac, že obžalovaný požil návykovú
látku, ktorá zanecháva v tele dlhšie trvajúcu stopu, teda lekár môže mať pod kontrolou to, či skutočne
abstinuje, a teda či je alebo nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Súd pri ukladaní trestu podľa jeho názoru vôbec nezohľadnil zásadu ukladania trestov v zmysle § 34
ods. 3 Trestného zákona. V danom prípade obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, jeho manželka
je toho času na rodičovskej dovolenke a teda bremeno zabezpečenia výživy maloletých detí a manželky
je najmä na ňom. Uložením trestu zákazu činnosti, keďže vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje

pre výkon svojho povolania, by tak značne zasiahlo jeho najbližšiu rodinu, najmä maloleté deti. Je jasné,
že to mal byť v prvom rade obžalovaný, kto mal myslieť na výživu svojej rodiny ešte predtým, než daný
skutok spáchal. Vzhľadom však na to, že obžalovaný spáchal „menej závažný prečin", ako to ustálil aj
prvostupňový súd, javí sa ako neprimerané, aby za spáchanie takéhoto skutku bola po relatívne dlhý čas
(18 mesiacov) zasiahnutá najmä rodina obžalovaného výpadkom jeho príjmu. Uložený peňažný trest,

ktorý obžalovaný akceptuje, je dostatočnou sankciou na to, aby ho uložený trest zasiahol, a to najmä
po finančnej stránke. Súd pri ukladaní trestu podľa jeho názoru dal prednosť zabezpečeniu individuálnej
prevencie a naplnil prvok generálnej prevencie pred zásadou, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V danom prípade však vplyv
na osoby odkázané výživou na osobu páchateľa bude zásadný, pričom toto obmedzenie bude trvať nie

iba krátky čas.

Preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý výrok o uložení
trestu zákazu činnosti a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. mája 2021 v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku, na základe čoho následne okresný súd procesným postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por.

rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Tak na podklade vyhlásenia o vine obžalovaného, ako aj dôkazov vyplývajúcich z prípravného konania,
nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný U. F. naplnil tak po objektívnej, ako aj po

subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák., pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky
inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Z vykonaného dokazovania, podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria mal v čase jazdy toxické
koncentrácie metamfetamínu a amfetamínu v organizme vylučujúcu spôsobilosť vedenia motorového

vozidla.

Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z odôvodnenia podaného odvolania je zrejmé, že
obžalovaný napadol rozsudok vo výroku o treste, konkrétne vo výroku o treste zákazu činnosti.

Po preskúmaní dokazovania vykonaného okresným súdom vo vzťahu k výroku o treste krajský súd
konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a pri rozhodovaní vychádzal z
podmienok ukladania účelu trestu, ktoré sú vyjadrené v ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1 a nasl. Tr. por.

Okresný súd neopomenul vyhodnotiť v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. pomer a mieru poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností a správne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže sa
obžalovaný k spáchaniu trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval, čo následne okresný súd viedlo k
zákonnému postupu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. tak pri ukladaní peňažného trestu podľa § 56 ods. 1, 2 Tr.
zák., ako aj trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. V zmysle okresným súdom vykonaného
dokazovania a na podklade jeho záveru krajský súd, rovnako ako okresný súd, uložil obžalovanému

peňažný trestný vo výške 350 eur a zároveň obligatórne podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere
dvoch mesiacov.

Oproti názoru okresného súdu však dospel krajský súd k záveru, že trest zákazu činnosti viesť všetky

druhy motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov je v danom konkrétnom prípade neprimerane prísny a
je toho názoru, že pri ukladaní tohto druhu trestu prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. v zmysle známeho stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného z odpisu registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný
má jeden záznam pre odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/77/2007 zo
dňa 8. 6. 2007, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 20 mesiacov, ktorý vykonal dňa 21. 9. 2007.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil doposiaľ 12 priestupkov na
úseku dopravy, ktoré však neboli spáchané pod vplyvom alkoholu, či inej návykovej látky.

Z charakteristiky zamestnávateľa SCM, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaného externe zamestnáva od roku

2019 ako servisného technika špecifických zariadení, ktoré fungujú v nonstop prevádzke s tým, že pre
výkon tejto práce je nevyhnutné vodičské oprávnenie. Prácu vykonáva zodpovedne, bez pracovných
pochybení.Obžalovaný je ženatý, je otcom dvoch maloletých detí a jeho manželka je t. č. na rodičovskej dovolenke.

Niet žiadnych pochybností o tom, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením

motorového vozidla a že pre uloženie trestu zákazu činnosti sú splnené všetky zákonné predpoklady.

Je síce pravdou, že obžalovaný bol raz trestne stíhaný a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti. Ten
však vykonal už v roku 2007 s tým, že tento trest zákazu činnosti mu bol uložený za nedbanlivostný
trestný čin. Rovnako je tak pravdou, že obžalovaný má 12 priestupkov na úseku dopravy, tieto však

neboli spáchané pod vplyvom alkoholu, či iných návykových látok.
Keďže obžalovaný sa konania, ktoré je predmetom posudzovania tejto trestnej veci dopustil prvýkrát, k
svojmu konaniu sa priznal a aj ho úprimne oľutoval, zamestnávateľ ho hodnotí kladne a je otcom dvoch
maloletých detí, pričom jeho manželka je t. č. na rodičovskej dovolenke a teda bremeno zabezpečenia
rodiny je na jeho osobe, dospel krajský súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má
trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke

osoby k záveru, že je analogicky namieste aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a
teda mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu, v zmysle citovaného stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Tpj 55/2016.

Preto krajský súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti pri zákonnej sadzbe trestu zákazu
činnosti vo výmere 1 až 10 rokov uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vo výmere 8 mesiacov s
tým, že takto uložený trest spĺňa v danom prípade všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj
generálnej prevencie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.