Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621200040
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4621200040.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: M. H., nar. XX. XX. XXXX a W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, obe zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: U. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U., C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, so sídlom

Topoľčany, Škultétyho 6, IČO: 42 208 602 a otec V.. N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., C. XXXX/XX,
zastúpený Mgr. Patrikom Štefkeje, advokátom, so sídlom Nitra, Školská 3, IČO: 42 371 601, o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti,
určenia výživného, zastupovania maloletých detí, správy ich majetku, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi a o návrhu kolízneho opatrovníka na
nariadenie neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. júla 2021 č. k. 10P/3/2021-324 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í takto:

Súd upravuje styk otca s maloletou W. H., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou každý párny týždeň v stredu od 13.30 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok

od 13.30 hod. do 15.00 hod. v Centre pre deti a rodinu Topoľčany, Kalinčiakova 4295 s účinnosťou od
vykonateľnosti tohto uznesenia po dobu dvoch mesiacov a po uplynutí tejto doby bude otec oprávnený
stýkať s maloletou každý párny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň
od 14.00 hod. do 18.00 hod.

Ostatné výroky napadnutého uznesenia zostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o návrhoch na nariadenie neodkladného
opatrenia takto:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti, určenia výživného, zastupovania maloletých detí a správy ich majetku zamieta.
II. Upravuje styk otca s maloletou W. H., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
ňou každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 16.30 hod. v Centre pre deti a rodiny Topoľčany,

Kalinčiakova 4295 s účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia.
III. Styk otca s maloletým M. H., nar. XX. XX. XXXX neupravuje.
IV. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá maloletým deťom H. a to M., nar. XX. XX. XXXX
a W., nar. XX. XX. XXXX a ich rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa inému
odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Topoľčany, Kalinčiakova
4295 na obdobie 6 (šesť) mesiacov s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia.1. 1. Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 324 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, 2, § 361, § 365 ods. 1, 2 § 367 ods.
1 až 4, § 366 CMP, ako aj § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a zistený skutkový stav.

1.2.Súdpooboznámenísospisovýmmateriálom,povykonaníďalšiehodokazovanianapojednávaniach
v konaní sp. zn. 10P/103/2020 v dňoch 03. 06. 2021 a 01. 07. 2021 dospel k záveru, že je potrebné
upraviť dočasne pomery účastníkov konania, pretože doposiaľ bolo preukázané, že v rodine naďalej
pretrvávajú problémy, ktoré podľa názoru súdu už nevedia rodičia vyriešiť sami, je preto potrebné, aby
im,akoajmaloletýmdeťomzvládnutietohtoobdobia(keďprebiehakonanieorozvodmanželstvarodičov

a s tým súvisiacu úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na
ktorých úpravu majú rodičia zásadne odlišné názory, pričom konanie bude ešte nejaký čas trvať, keďže
bude vykonané znalecké dokazovanie), pomohli prekonať odborníci v záujme toho, aby sa čo najviac
predišlo konfliktom a aby sa zlepšil najmä vzťah maloletých detí k svojmu otcovi, ktorý bol v minulosti
pozitívny a v súčasnosti je veľmi narušený.

1.3. Preto súd nariadil týmto neodkladným opatrením výchovné opatrenie, ktoré spočíva v povinnosti
maloletých detí a rodičov podrobovať sa inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v
Topoľčanoch na obdobie 6 mesiacov.

1.4. Čo sa týka návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí

maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi uloží povinnosť platiť výživné a upraví jeho styk s
maloletými deťmi, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pretože matka neosvedčila
naliehavú potrebu okamžitej úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo
veci samej. Maloleté deti sa v súčasnej dobe stále nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, otec

túto skutočnosť nerozporuje, hoci v konaní o rozvod sa domáha zverenia detí do striedavej osobnej
starostlivosti, ku ktorému rozhodnutiu je však potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Za tejto situácie nie
je preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy, či už rodičov, alebo maloletých detí. Rovnako
podľa názoru súdu nebola doposiaľ osvedčená ani potreba nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov,
až pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej ohľadne výživného, pretože v rozvodovom konaní bolo

preukázané, že otec na výživu detí prispieva od decembra 2020. Z uvedených dôvodov súd návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a
určenia výživného ako nedôvodný zamietol. Zároveň je však súd názoru, že do skončenia konania vo
vecisamejjepotrebnédočasneupraviťstykotcasmaloletouW.,pretožematkamusícestyknezakazuje,
ale mal. W. otca odmieta, nechce s ním tráviť čas, a preto v záujme toho, aby sa väzba medzi otcom a

dcérou neprerušila, treba dočasne upraviť styk otca s maloletou. Styk súd s prihliadnutím na výsledky
doterajšieho dokazovania, najmä na výpovede maloletej W., maloletého M., svedkyne I.. Z. M. R., ako
aj stanovisko kolízneho opatrovníka, upravil tak, že otec sa bude s maloletou stretávať za prítomnosti
tretej osoby v Centre pre deti a rodiny Topoľčany, keďže takáto úprava styku prebiehala dobrovoľne aj
doposiaľ v Centre poradensko-psychologických služieb Topoľčany, kde však počas letných prázdnin nie

je možné stretávania uskutočňovať.

1.5. Pokiaľ ide o mal. M., ide o vyspelé dieťa, de facto už muža, ktorý v marci 2022 bude plnoletý, vie
teda relevantne vyjadriť svoj názor, ktorý súdu prezentoval tak, že otec mu nechýba, nechce sa s ním
stretávať, voľný čas radšej trávi s kamarátmi, čo súd rešpektoval, a preto rozhodol tak, že styk otca s

maloletým M. neupravuje.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku II. napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil takto:
„I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/3/2021-324 zo dňa 13. 07. 2021 o

neodkladnom opatrení mení vo výroku II. tak, že otec maloletých detí, V.. N. H., nar. XX. XX. XXXX, je
oprávnený stretávať sa s maloletou W. H., nar. XX. XX. XXXX, v stredu každého kalendárneho týždňa
od 14.00 hod. do 18.00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do
18.00 hod.
II. Matka maloletej, U. H., nar. XX. XX. XXXX je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť s

potrebnými vecami a školskými pomôckami v určenom čase v mieste posledného spoločného bydliska
rodičov a vonku pred bytovým domom maloletú odovzdať otcovi a otec, V.. N. H., nar. XX. XX. XXXX, je
povinný po ukončení styku maloletú odovzdať matke v mieste posledného spoločného bydliska rodičov
vonku pred bytovým domom. A l t e r n a t í v n e :I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/3/2021-324 zo dňa 13. 07. 2021 o
neodkladnom opatrení mení vo výrok II. tak, otec maloletej, V.. N. H., nar. XX. XX. XXXX, je oprávnený
stretávať sa s maloletou W. H., nar. XX. XX. XXXX v období od 13. 07. 2021 do 31. 07. 2021 v stredu

každého kalendárneho týždňa od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu
od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v období od 01. 08. 2021 do 31. 08.
2021 v stredu každého kalendárneho týždňa od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v období od 01.
09. 2021 do 30. 09. 2021 v stredu každého kalendárneho týždňa od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý

nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00
hod., v období od 01. 10. 2021 v stredu každého kalendárneho týždňa od 14.00 hod. do 18.00 hod. a
každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
II. Matka maloletých detí U. H., nar. XX. XX. XXXX je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť s
potrebnými vecami a školskými pomôckami v určenom čase v mieste posledného spoločného bydliska
rodičov a vonku pred bytovým domom maloletú odovzdať otcovi a otec, V.. N. H., nar. XX. XX. XXXX je

povinný po ukončení styku maloletú odovzdať matke v mieste posledného spoločného bydliska.“

2.1. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie, napriek presvedčeniu o tom, že je tu potreba naliehavej úpravy
jeho styku s maloletou, nedostatočne vyhodnotil potrebu tohto styku, keď jeho upravené stretávanie 1x
počas 14 dní na 1,5 hodiny vôbec neprispieva k obnoveniu vzťahu dcéry s otcom, pričom niet žiadneho

rozumného dôvodu, aby súd prvej inštancie takýmto rozhodnutím vytesnil otca zo života dcéry. Súd
neskúmal okolnosti, ktoré majú byť akýmsi dôvodom na odmietavý postoj detí sa s ním stretávať, pričom
poukázal na konanie o rozvod, z ktorého jednoznačne vyplýva, že matka od polovice roka 2020 deti
uzamkýnala v izbe spoločného bytu, a tak za týmto účelom sa snažila vzbudiť u detí len negatívne
emócie vo vzťahu k nemu. Súd tak neprihliadol na príčiny, ktoré viedli k údajnému nezáujmu detí o svojho

otca, čím vôbec nevyhodnotil účelové správanie matky maloletých detí vytesniť ho z ich života.

2.2. Matka sa dňa 04. 12. 2020 odsťahovala zo spoločného bytu do bytu v tom istom bytovom dome
o poschodie nižšie. Opätovne týmto jej konaním vytvára a znásobuje u detí prítomnosť na ešte viac
negatívny postoj detí k nemu, keďže sa museli vysťahovať z bytu, a to z prostredia, v ktorom mali

doterazvytvorenénajlepšiepodmienkynabývanieaktorépoznali.Súdprvejinštancievôbecneprihliadol
na účelové správanie matky a nedal morálnu možnosť na pravidelné stretávanie sa s deťmi, čo je v
priamom rozpore so záujmom hlavne maloletej dcéry a vytvára to podmienky k tomu, aby sa jeho vzťah s
maloletounadobroprerušildotakejmiery,žeprítomnosťvjejživoteplynutímčasusastane,vzhľadomna
odlúčenie a minimálny čas strávený spolu, nepotrebný. Súd prihliadol výlučne len na hľadisko, a to názor

maloletého dieťaťa, avšak neprihliadol na ďalšie podstatné hľadiská, pričom nepovažoval za správne,
aby sa rozhodnutie ponechávalo len na jednostrannom rozhodnutí dieťaťa, ktoré od polovice roku 2020
až doposiaľ je ovplyvňované v názoroch matkou a zároveň on nebude mať žiadnu možnosť, aby sa
so svojím dieťaťom stretol. Súd neprihliadol na tú skutočnosť, že na jednej strane matka argumentuje
akýmsi strachom pred ním, čo malo byť dôvodom na uzamykanie detí v izbe, a na druhej strane, na

reálne správanie matky, t. j. bývanie v spoločnej domácnosti s ním po dobu 6 mesiacov po vymyslenom
údajnom napadnutí (jún, december 2020).

2.3. Jednoznačným dôvodom, pre ktorý dcérka pri prvotnom stretnutí dávala najavo, avšak len verbálne,
prvotné negatívne emócie voči nemu, je podľa vyjadrení psychologičky spôsobené neverbálnymi

spôsobmi správania jej matky. Žiadny iný dôvod počiatočnej negatívnej emócie voči jeho osobe
objektívne neexistuje. Neexistuje teda žiaden objektívny dôvod, aby sa s dcérou nestretával a to sám,
bez asistencie akejkoľvek tretej osoby počas dlhšieho časového obdobia a dcéra u neho aj prespala,
keďže má vytvorené riadne bytové podmienky. Psychologička R. vo svojej správe zo dňa 03. 05. 2021
uviedla: „dieťa je pri otcovi spontánne, nebojí sa povedať, čo cíti, vie si predstaviť aktivitu, ktorú chce

vykonávať - s otcom“. Na pojednávaní dňa 01. 07. 2021 psychologička doplnila: „nepochybujem o tom,
že je schopný (otec) zvládnuť úlohu otca“.

2.4. Zdôraznil, že psychologička R., ktorá bola prítomná pár stretnutí jednoznačne na otázku jeho
právneho zástupcu uviedla, že dcérka je schopná stretávať sa s ním bez prítomnosti tretej osoby.

2.5. Častejší rozsah stretávania by nútil druhého rodiča, v tomto prípade matku, na ktorej strane chýba
akákoľvek ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenila. Neochota matky akokoľvek sa s ním
rozprávať, vyplýva z veľkého množstva dôkazov založených v súdnom spise. O tom, že deti majú k nemupozitívny vzťah, svedčia fotografie, ktoré predložil v konaní a z ktorých vyplýva, že v jeho prítomnosti
sa správajú uvoľnene, bez toho, aby toto správanie bolo akokoľvek strojené alebo neprispôsobované
tomu, aby navonok pôsobil pozitívne vo vzťahu k akýmkoľvek konaniam.

2.6. Záverom svojho odvolania uviedol, že obe deti majú právo na vytvorenie priestoru pre primeraný,
rovnocenný a rovnoprávny kontakt s ním a iba takto môže byť naplnený najlepší záujem maloletých detí.
Žiadal, aby boli vytvorené podmienky pre pravidelné stretávanie sa s maloletou dcérkou, bez prítomnosti
tretejosoby,vrozsahu,vakomtonavrholvpísomnomnávrhuamodifikovalobsahupodanéhoodvolania.

3. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá odkázala na svoje podanie zo dňa
19. 02. 2021. Poukázala na samotné konanie otca, ktoré považuje za účelové, i keď je pochopiteľné,
že všetky správy svedčia o tom, že spolupráca s ním, jeho postoj k nej, k deťom, ako aj k pracovníkom
samotným je poznačený jeho tvrdohlavosťou, neschopnosťou prijať za svoje konanie, či za rozpad
rodiny, akúkoľvek zodpovednosť. Otec si svoje doterajšie konanie odmieta uvedomiť, čím dochádza

k ďalšiemu sklamaniu v očiach takmer u dospelého syna M., ktorý má rozvodu rodičov plné zuby z
dôvodu, že sa musí stále podrobovať nejakému vyšetreniu, výsluchu, či poradenstvu. Otec však jeho
názor a dôvody odcudzenia vytrvalo ignoruje. Odmieta fabulácie otca o tom, že pred deťmi sa na neho
negatívne vyjadruje. Obidve deti sú rozvodom tak vystresované, že ich od všetkých informácií týkajúcich
sa jej osobných ťažkostí s otcom stráni, aby mali aspoň pri nej pokoj a pohodu. Poukázala na to, že

otec doposiaľ nepreukázal ani to, z akých finančných prostriedkov žije, kde žije a nepreukázal súdu ani
majetkové, či zárobkové pomery. Napriek určitému posunu vo vzťahu otec - W., chce
otec do uvedeného stretávania, bez ohľadu na dieťa, vsunúť stretávanie bez prítomnosti tretej osoby,
čo podľa terajších skúseností s dieťaťom zablokuje akékoľvek napredovanie vo vzťahu, nakoľko W.
na stretnutia nepríde. Psychologička má vytvorený vzťah, pozná ju, rešpektuje ju, lebo táto rešpektuje

pocitydieťaťa.Kskúmaniuhlbšíchpsychologickýchdôvodovpresprávanietoho-ktoréhočlenaichrodiny
slúži znalecké dokazovanie, ktoré ako jediný relevantný dôkaz poskytne obraz o osobnostiach všetkých
členov rodiny a o dôvodoch ich počínania, či o tom, či bolo niektoré z detí ňou manipulované. Podotkla
však, že Mgr. M.-R. toto obvinenie otca vyslovene odmietla. Už v tejto fáze je zrejmé, že pokiaľ otec
bude na ňu útočiť, ako na citovo najbližšiu osobu maloletej W., tak sa jeho vzťah s dieťaťom v pozitívnom

smere neposunie. K odvolaním napadnutej úprave styku otca s dieťaťom podľa jej názoru nebolo
nevyhnutné neodkladné opatrenie, keďže styk otca s dcérou prebieha pravidelne a bez súdnej úpravy.
Prijaté rozhodnutie ohľadne styku otca s maloletou akceptuje, i keď dáva do povedomia odvolaciemu
súdu, že tak ako je formulované, je nevykonateľné, nakoľko centrum je otvorené do 15. hodiny. Po
dohode otca a psychologičky sa styk upravil v čase od 13.30 do 15.00 hod. s tým, že otec zmenu dňa

(z piatku na iný deň) nepovolil s odôvodnením, že si od pondelka do štvrtka intenzívne hľadá prácu a
piatok mu ako jediný deň vyhovuje. Záverom si dovolila uviesť, že nikdy nepopierala otcovo právo na
styk s deťmi, práve v snahe otca a dcéry rozvinúť vzťah, dieťa vodila na stretnutia. Záverom uviedla, že
otec na styk s dcérou v priestore aj časovú možnosť má a je len na ňom, ako tento vzťah posunie.

4. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý sa opätovne obšírne vyjadroval k dôvodom rozpadu ich
manželstva, pričom má za to, že dôvody na rozpad manželstva objektívne neexistovali a neboli v
konaní žiadnym dôkazom preukázané. Zopakoval, že žiadnym fyzickým napadnutiam z jeho strany voči
manželke nikdy nedošlo. Išlo o neustále opakované nepravdivé skutkové tvrdenia manželky s cieľom
vykresliť ho pred súdom ako agresora. Nepovažuje za prirodzené, že takmer dospelý syn ho neodzdraví,

neodpovedá mu na SMS a nedvíha telefonáty. S maloletou W. sa stretáva v centre v zmysle rozhodnutia
súduprvejinštanciezaprítomnostipsychologičky3hodinyzamesiac.Tentorozsahstretávaniapovažuje
za minimálny. Ak by sa skutočne realizoval styk bez súdnej úpravy, ako dôvodí manželka, súd prvej
inštancie by žiadne neodkladné opatrenie nevydal ohľadne úpravy styku, a tobôž by nenariadil, ako
navrhol kolízny opatrovník, výchovné opatrenie rodičov a detí. Za klamlivé a zavádzajúce považuje

tvrdenia manželky, že dcéra kategoricky odmieta sa stretnúť s ním, keď psychologička sa jednoznačne
vyjadrila, že keď sa dcéra „zabudne“, po prvých minútach funguje na stretnutí s vlastným otcom úplne
prirodzene. Dcéru nechce nútiť, aby u neho prespala, len potrebuje dostať šancu, aby s ním strávila
dlhší čas ako 3 hodiny za mesiac, po ktorom sa začne správať viac a viac prirodzenejšie, uvoľnenejšie a
nepochybuje, že by sa potom sama dožadovala častejšieho stretávania. Záverom zdôraznil, že s deťmi

stráca kontakt v dôsledku účelového konania ich matky a neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej
inštancie vôbec nevytvára priestor na jeho pravidelný kontakt s dcérou, ale priamo ho potláča, vytvára
podmienky na to, aby sa tento vzťah úplne prerušil až vytratil.5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 CMP a § 67 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 odsek 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 odsek 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 odsek 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 odsek 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 360 odsek 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu pravej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až §
369 CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné

nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať
bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej,
začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania.
Súd podľa Civilného mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje
verejný záujem. Zrušiť nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery

alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V civilnom mimosporovom poriadku je osobitne
upravenýprocesnýpostuptýkajúcisaneodkladnýchopatrenívoveciachochranymaloletého,voveciach
výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci
starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý
nachádza, na účely výkonu právomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). V

zmysle vyššie uvedeného odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vychádzal z účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán.
A preto Civilný mimosporový poriadok v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanovení o
neodkladných a iných opatreniach súdu, keď v zmysle § 365 až § 368 CSP je možné nariadiť neodkladné
opatrenia vo veciach o ochrane maloletého, výživného, osobnej starostlivosti a vo veciach povolenia

súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých na neodkladné opatrenie, je potrebné v
konaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach
§ 324 a nasl. CSP.17. Samotným účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nie len faktických) pomerov
účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či
očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec

postulátov, ktoré sú inkorporované v zákone, a ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia
skúma a hodnotí a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu
ochranu. Simplicitne ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality.
V zmysle týchto zásad možno konkretizovať, že jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie
danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, ktorá principiálne neprejudikuje

práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
zasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre

naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať
súd zistené pred vydaním rozhodnutia in merito. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia, aspoň

osvedčené, pričom samotná miera osvedčenia je korelatívna konkrétnosťou toho daného prípadu. Z
charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky rýchlosti a efektívnosti, ako bolo vyššie spomenuté,
súd ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia in merito a pri
ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup ustanovený pre fázu dokazovania. Je však
nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie fundamentálne skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto smere je teda zákonným elementárnym
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 CSP) splnenie podmienky, že je daná
potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je
daná naliehavosťou situácie, v ktorej by absencia predbežnej úpravy pomerov až do času rozhodnutia

in merito, (resp. po riadne vykonanom dokazovaní) mohla svojou potrebou dodržania všetkých (vrátane
procesných)postupovvkonanívoveci,viesťažkneodvrátiteľnejujmenaprávomchránenýchzáujmoch,
pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu.

18. Na supranacionálnej úrovni v intencii zabezpečenia práv a právom chránených záujmov maloletých

detí je právna úprava obsiahnutá jednak v Dohovore o právach dieťaťa (čl. 3), v ktorom je zakotvené,
že prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je
záujem dieťaťa, a jednak v Charte základných práv EÚ (čl. 24 ods. 2 a 3), v ktorej je zakotvené, že
pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú

detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

19. Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp.

zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu
2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni Doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni
samotnej Organizácie spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články
Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru
o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do

príslušnej vnútroštátnej legislatívy a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the
Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k
tomu porov. Aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19,
20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom),

ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú
povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.20. Tento princíp bol v podmienkach Právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný (explicitne,
ako aj implicitne) do jednotlivých noriem, napr. Civilného mimosporového poriadku alebo aj Zákona o
rodine. Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v

konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie
podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4
ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

21. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z hore uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Na vnútroštátnej úrovni ochranu dieťaťa determinuje najmä Zákon o rodine, v rámci
ktorého sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona

č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem
maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa;
bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb a obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a
povinností a pod. Otázkou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo
svojom uznesení zo dňa 19. 01. 2017 pod sp. zn. II. ÚS 56/2017, v ktorom uviedol, že v súčasnosti
existuje široká zhoda - a to aj v medzinárodnom práve - na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní

príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom
rozhodovania.

22. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou

prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby
môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie
osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa (porov. Neulinger & Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej

komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 06. 07. 2010, bod 136; Elsholz v.
Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13. 07. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká
republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 04. 04. 20006, bod 71).

23.Zobsahuspisuvyplynulo,žesúdprvejinštancieuznesenímzodňa19.05.2021č.k.10P/39/2021-57

spojil na spoločné konanie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj návrh matky
na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ktoré konania boli ďalej vedené pod
jednou spisovou značkou 10P/3/2021. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I.), výrokom II. upravil styk otca s maloletou W., nar. XX.
XX. XXXX, výrokom III. styk otca s maloletým M., nar. XX. XX. XXXX neupravil a výrokom IV. nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým uložil maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa inému odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pre deti a
rodinu v Topoľčanoch na obdobie 6 mesiacov v účinnosti tohto uznesenia. Otec napadol v zákonnej
lehote odvolaním uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, a to jeho výrok II., ktorým súd upravil
styk otca s maloletou W. H., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s ňou každý

nepárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 16.30 hod. v Centre pre deti a rodinu Topoľčany, Kalinčiakova
4295 s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia. V zmysle odvolacieho petitu sa domáhal určenia
väčšieho rozsahu styku s maloletou a to bez prítomnosti tretej osoby.

24. Z naposledy podanej správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva prevencie v

Topoľčanoch zo dňa 24. 03. 2021, ktoré sa v spise nachádza, vyplýva, že v centre sa realizovali
stretnutia a medzi týmito stretnutiami prebieha aj intenzívna komunikácia so zúčastnenými - rodičia
detí, právnička matky, kuratela ÚPSVaR. Počas stretnutí bolo vzájomné správanie zúčastnených rôzne,
najmä zo strany W., ktorá na prvom stretnutí s otcom bola bezprostredná, hrali sa, spolu komunikovalina ďalšom stretnutí, W. odmietala akúkoľvek komunikáciu s otcom. Problematicky bol vnímaný aj fakt,
že otec v rámci komunikácie s maloletou neustále vyťahoval zážitky z minulosti, čo pôsobilo na maloletú
neprirodzene. Vo vzťahu k otcovi je tu snaha o modelovanie situácie a podávania mu informácií o

vhodnosti, resp. nevhodnosti ním podniknutých krokov smerujúcich k stabilizácii vzťahu s deťmi. Bolo
poukázané na potrebu systematickej trpezlivosti v procese nadväzovania primeraného vzťahu, pričom
otec prejavil ochotu zúčastňovať sa na poradenstve zameranom na zlepšenie komunikácie medzi
rodičmi.

25. Z napadnutého uznesenia (bod 7.) vyplýva, že súd prvej inštancie nahliadol do spisu vo veci rozvodu
manželstva rodičov maloletých vedeného pod sp. zn. 10P/103/2020, kde sa od predchádzajúceho
rozhodnutia (zrušeného odvolacím súdom) vykonali dve pojednávania, a to výsluchmi maloletých detí.
Na pojednávaní dňa 03. 06. 2021 maloletý M. uviedol, že otec mu nechýba, nechce sa s ním stretávať
a do budúcna chce byť jednoznačne s matkou. Maloletá W. je podľa neho naviazaná na matku, a pokiaľ
ide o vzťah k otcovi, podľa neho má v súčasnosti W. k otcovi dosť hrozný stav, resp. žiadny. Pokiaľ otec

býval s nimi, tak s nimi ako s deťmi, trávil málo času. V súčasnosti sú však vzťahy pokazené, čo on
pripisuje zlým vzťahom medzi rodičmi, ako aj tým, že otec s nimi býval nie dosť často. Maloletá W. na
pojednávaní dňa 03. 06. 2021 uviedla, že chodí k psychologičke, tam sa stretáva s tatinom, inak nie,
nebýva jej za ním smutno a nepamätá si, kedy ocino od nich odišiel. Pokiaľ bývali všetci spolu, ona s
maminou a bratom, museli bývať v jednej izbe, lebo tatino robil mamine zle, vzal jej mobil a hodil ho o

stenu. Ďalší vypočutí svedkovia sa vyjadrovali viac k manželskému spolužitiu rodičov ako k starostlivosti
o maloleté deti. Pokiaľ však ide o vzťah rodičov k maloletým deťom, obidvaja majú k deťom pozitívny
vzťah, konflikty v ich spolužití sa prioritne týkali ich manželského vzťahu. Z výpovede svedkyne I.. Z.
M.-R., riaditeľky Centra poradensko-psychologických služieb Topoľčany, vyplynulo, že rodine poskytuje
odborné poradenstvo za účelom nastavenia pravidiel pri stretávaní sa otca s maloletými deťmi. Starší M.

otca odmieta a vzhľadom na jeho vek je treba rešpektovať jeho názor. Pokiaľ ide o maloletú W., stretnutia
s otcom sa realizovali na báze dobrovoľnosti, bez súdneho rozhodnutia, každý druhý týždeň. Spočiatku
bola priečna, otca odmietala, avšak nenásilnou formou sa ju snažila ukazovať pozitíva vyplývajúce z
toho, že otec v jej živote je. W. prezentovala, že otca nechce, nechýba jej, nech jej dá pokoj, teraz je im
dobre. K osobnosti maloletej uviedla, že je sebapresadzujúca. Aj matka uviedla, že často s ňou nepohne.

Svedkyňa dôvod odmietania otca maloletou videla v tom, že maloletá je vo svojom veku naviazaná
najmä na matku, ktorá je primárnou osobou v jej živote a maloletá citlivo vníma aj tie neverbálne prejavy
zo strany matky, ktoré svedčia o jej negatívnom vzťahu k otcovi, čo sa potom prenáša aj na maloletú.
Svedkyňa uviedla, že nezistila, že by matka maloletú manipulovala.

26. Odvolací súd, rozhodujúc o úprave styku otca s maloletou W., vychádzal z toho, že ide o dočasnú
úpravu a to do času, pokiaľ súd v inej veci nerozhodne o rozvode manželstva rodičov maloletých
detí a s tým súvisiacou úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V danej veci súd teda
rozhoduje o styku otca s maloletou W. neodkladným opatrením, čo predstavuje len dočasnú úpravu
pomerov, aj vzhľadom na to, že konečná úprava bude rozhodnutá v konaní o rozvod manželstva a s

tým súvisiacou úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom., ktorá už prebieha a kde bude
vykonané riadne dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, keďže otec sa domáha nariadenia
striedavej starostlivosti s maloletými deťmi. Z obsahu spisu je nesporné, že oddelené spolužitie rodičov
malo za následok aj pretrhnutie väzieb s maloletými deťmi, najmä s maloletou W., keďže súd styk otca s
maloletým M. neupravil a v tejto časti nebolo podané odvolanie. Odvolací súd sa zameral len na rozsah

úpravy styku otca úpravy styku s maloletou W.. Aj vzhľadom na zásadu provizórnosti neodkladného
opatrenia sa snažil odvolací súd zabezpečiť stabilné usporiadanie pomerov rodičov v aspekte úpravy
styku otca s maloletou W. až do rozhodnutia vo veci samej a sledovať tak najlepší záujem maloletého
dieťaťa.

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že úprava styku otca s maloletou
W. prostredníctvom neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na konkrétnu povahu okolností tohto
prípadu, napĺňa základné postuláty pre nariadenie neodkladného opatrenia a to aj v rovine požiadavky
opodstatnenosti, resp. potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán v intencii zabezpečenia práv
maloletého dieťaťa, ktoré nemôže byť na svojich právach dotknuté len z dôvodu, že sa jeho rodičia

nevedia stabilne dohodnúť na úprave styku s maloletou W. a to do času, pokiaľ súd nerozhodne vo
veci samej. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd preto dočasne upravil styk otca s maloletou
W. a zmenil tak výrok II. napadnutého uznesenia v zmysle § 388 CSP tak, že upravil styk otca s
maloletou W. H., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párnytýždeň v stredu od 13.30 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 13.30 hod. do 15.00
hod. v Centre pre deti a rodinu Topoľčany, Kalinčiakova 4295 s účinnosťou od vykonateľnosti tohto
uznesenia po dobu dvoch mesiacov a po uplynutí tejto doby bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou

W., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny
kalendárny týždeň od 14.00 hod. do 18.00 hod. Odvolací súd považoval takto za potrebné upraviť
pomery, vzhľadom na stabilizáciu vzťahu otca s maloletou, keď vzhľadom na pretrvávajúce problémy
medzi rodičmi maloletej, ktorá skutočnosť nepochybne má vplyv aj na správanie sa maloletého dieťaťa
k otcovi, je potrebná odborná asistencia pri napredovaní v rozvíjaní stretávania sa otca s maloletou. Aj

zo správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Topoľčanoch vyplynulo, že
v napredovaní vo vzťahu otca s maloletou je potrebné postupovať pomaly, systematicky a trpezlivo a
iba takýmto spôsobom sa napomôže nadviazaniu primeraného vzťahu otca s maloletou, ktorá následne
po uplynutí dvoch mesiacov by mala byť pripravená na to, aby sa s otcom chcela dobrovoľne stretávať,
bez prítomnosti tretej osoby. Je potrebné uviesť aj vo vzťahu k matke, že na stabilizácii vzťahu medzi
otcom a maloletou by sa mala významnou mierou podieľať aj ona sama, pretože maloletá, pokiaľ bude

cítiť dostatočnú podporu zo strany matky, a na druhej strane otec nebude pôsobiť nátlakovo, je možné
dosiahnuť to, že v blízkej dobe, a teda najneskôr po uplynutí dvoch mesiacov, tak ako to súd stanovil v
tomto rozhodnutí, sa budú realizovať stretnutia aj bez odbornej asistencie. Do budúcna, pokiaľ dôjde k
stabilizácii vzťahov a k obnoveniu prirodzeného vzťahu otca s maloletou, nie je vylúčené aj rozšírenie
styku upraveného týmto neodkladným opatrením.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní otca, uznesenie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom výroku II. zmenil podľa § 388 CSP a upravil styk otca s maloletou W. tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).