Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/137/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618203382
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5618203382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkýň v 1/ rade O. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, A. E., v 2/ rade P. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/X, A.
E., žalobkyne v 1/ a 2/ rade právne zastúpené JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, s miestom výkonu
činnosti Ul. X. E. XXX/XX, A. E., proti žalovanému Bc. S. T. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/
XX, H., právne zastúpený JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou, advokátkou, so sídlom S. XX, J. F. R., o
určenie vlastníckeho práva k bytu, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 6C/29/2018-284 zo dňa 25. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyniam v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému voči žalobkyniam v 1/ a
2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne
súdprvejinštanciesamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradníkpoprávoplatnostitohtorozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 48, § 49 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/
CSP, § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyne sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy považovali za vlastníčky bytu č.
XX. s príslušenstvom a aktuálne na liste vlastníctva je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný, mal súd
preukázaný naliehavý právny záujem žalobkýň na určení vlastníctva k bytu. Nakoľko žalobkyne odstúpili
od kúpnej zmluvy, uzavretej s kupujúcim Váš dom, Váš byt, s.r.o. dňa 20.01. 2017, súd skúmal, či sa
jedná o odstúpenie platné, a teda či nastali účinky podľa § 48 ods. 2 Obč. zák.

Žalobkyne tvrdili, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 20. 01. 2017 konali v tiesni, pričom za tieseň
označili skutočnosť, že dňa 20. 01. 2017 mal byť byt vydražený v dobrovoľnej dražbe, v dôsledku čoho
by žalobkyňa v 1/ rade prišla „o strechu nad hlavou“.
Podľa judikatúry pojem tieseň treba na účely ustanovenia § 49 Obč. zák. vykladať tak, že tieseň je
vyslovene subjektívnym stavom, ktorý musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Z
listinných dôkazov vyplýva, že niekoľko rokov pred konaním dobrovoľnej dražby bol žalobkyniam (alebo
jednej z nich, čo však v konaní nebolo ozrejmené) poskytnutý úver v K. T. B. S. I.., a.s., v dôsledku

čoho bolo v prospech tohto veriteľa zriadené záložné právo na byt č. XX s príslušenstvom v októbri
2014. Žalobkyne si preto museli byť vedomé toho, že pokiaľ nebude úver riadne splácaný, záložný
veriteľ môže podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je upravená zákonom
č. 527/2002 Z. z., ktorý obsahuje presný postup realizácie dobrovoľnej dražby a záložný dlžník má vzákone garantované práva, a aj povinnosti. Pretože termín dražby bol stanovený na deň 20. 01. 2017 a v
konaní nebolo tvrdené iné, súd vychádzal zo predpokladu, že proces dražby bytu č. XX s príslušenstvom
bol v súlade so zákonom a že žalobkyne, ako záložné dlžníčky, sa v konaní o dobrovoľnej dražbe

nebránili a ani nepodnikli žiadne zákonné postupy, ktorými by oddialili, alebo zabránili dražbe bytu. Z
výpovede svedka H. G. vyplýva, že jeho stretnutie so žalobkyňami bolo len náhodné a pri tomto stretnutí
(1-2 dni pred termínom dražby) žalobkyňa v 2. rade požiadala H. G. o pomoc, ktorá mala spočívať v
tom, že svedok vyplatí dlh žalobkýň u veriteľa, ktorý bol navrhovateľom dražby a následne poskytne
žalobkyniam lehotu (6 mesiacov), v ktorej si žalobkyne mali možnosť zabezpečiť finančné prostriedky

a spätne byt odkúpiť. Žalobkyne, ktoré očakávali predaj bytu v dražbe, potom pri stretnutí s H. G. len
využili možnosť spätnej kúpy bytu, čo pri predaji bytu v dražbe by bolo nemožné. Takéto riešenie zvolili
žalobkyne nepochybne preto, aby sa predišlo strate bytu, v ktorom bývala (a stále býva) žalobkyňa v 1.
rade. Podmienky spätnej kúpy bytu, dohodnuté s H. G., žalobkyne považovali za prijateľné, pretože inak
by neuzavreli kúpnu zmluvu so spoločnosťou Váš dom, Váš byt, s.r.o., ale vyčkali na výsledok dražby,
ktorá bola stanovená na deň 20. 01. 2017. Vzhľadom na uvedené okolnosti, nemohla byť obmedzená

sloboda rozhodovania žalobkýň pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 20. 01. 2017. V konaní navyše bolo
zistené, že byt č. XX užívala iba žalobkyňa v 1/ rade (užíva ho doteraz) a žalobkyňa v 2/ rade v byte v
čase konania dražby a ani teraz, nebýva. Predajom bytu žalobkyňa v 2/ rade preto „neprišla o strechu
nad hlavou“, takže táto žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jej právo
odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu, že ju uzavrela v tiesni.

Z ustanovenia § 49 Obč. zák. vyplýva, že musí byť súčasne splnená podmienka tiesne aj nápadne
nevýhodných podmienok. Cena predmetu dražby bola určená v súlade s ustanovením § 12 zákona
o dobrovoľných dražbách, znaleckým posudkom Ing. Mariána Pilku, vypracovaným dňa 08. 11. 2016,
ktorý byt ohodnotil sumou 33 100,- eur. Žalobkyne nenamietali túto cenu bytu postupom podľa § 12
ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, z čoho možno vyvodiť, že sa stotožnili s cenou bytu, určenou

znalcom. Potom žalobkyne mohli dôvodne očakávať, že v prípade realizácie dobrovoľnej dražby bude
byt predaný za túto sumu, príp. za cenu, zodpovedajúcu právnej úprave § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z. z. Napriek tomu žalobkyne akceptovali v kúpnej zmluve zo dňa 20. 01. 2017 dojednanú kúpnu cenu 25
306,26 eura. Nakoľko žalobkyne neuviedli dôvody, ktoré ich k tomu viedli a v konaní nebol navrhnutý ako
dôkaz ich výsluch, súd ustálil, že žalobkyne, ako predávajúce, uzavreli s kupujúcim Váš dom, Váš byt, s.

r. o. kúpnu zmluvu s cieľom získať časový priestor 6 mesiacov, počas ktorého mali možnosť zabezpečiť
si finančné prostriedky na spätné odkúpenie bytu. Potom nebolo v záujme žalobkýň, dohodnúť v kúpnej
zmluve vyššiu kúpnu cenu ako sumu, ktorú nevyhnutne potrebovali zaplatiť navrhovateľovi dražby, aby
došlo k upusteniu od dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že žalobkyne nevyužili možnosť spätnej kúpy
bytu napriek opakovaným ponukám zo strany spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o. a neskôr aj zo strany

žalovaného neznamená, že kúpna zmluva zo dňa 20. 01. 2017 bola uzavretá za nápadne nevýhodných
podmienok.
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade v byte doteraz býva, pričom okrem poplatkov za
energie neuhrádza iné náklady spojené s užívaním bytu - tieto hradí žalovaný, ako vlastník bytu. To, že
žalovaný mal záujem riešiť bytovú otázku žalobkýň, potvrdzuje skutočnosť, že ako konateľ spoločnosti

House Warm, s. r .o., zabezpečil pre žalobkyňu v 2/ rade znalecký posudok u znalca Ing. Stanislava
Hanulu. Podľa e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobkyňou v 2/ rade zo dňa 09. 01. 2018, bol
tento znalecký posudok zabezpečený na podnet žalobkyne v 2/ rade pre účely čerpania úveru. Z toho
potom vyplýva, že aj keď skončila platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobkyniam bolo ponúkané
byt spätne odkúpiť, na čo však tieto nereflektovali, ale ani neuzavreli so žalovaným, ako vlastníkom bytu,

nájomnú zmluvu. Navyše od kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 20. 01. 2017 odstúpili žalobkyne až listom zo
dňa 21. 11. 2018 potom, ako žalovaný (ako žalobca) podal na súde voči nim žalobu o vypratanie bytu
(konanie vo veci 20C/33/2018 sa začalo 15. 11. 2018).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyne nepreukázali, že kúpnu zmluvu zo dňa 20. 01. 2017
uzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, takže nemohli podľa § 49 Obč. zák. od tejto

zmluvy platne odstúpiť. V dôsledku toho odstúpením nedošlo podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. k zrušeniu
kúpnej zmluvy zo dňa 20. 01. 2017 a ani nenastali vecno-právne účinky odstúpenia, t. j. nedošlo k
obnoveniu vlastníckeho práva žalobkýň k bytu č. XX s príslušenstvom. Preto súd žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 251, § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP.

Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal voči obidvom žalobkyniam nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Majú za to, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súdenej veci subjektívny stav tiesne žalobkýň

bol práve dokázaný v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Vzhľadom na dokázaný faktický
stav v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyne scudzili predmetný byt, na jej podmienky, ako aj
dokázaný následný stav po jej uzavretí, konštatovať, že kúpna zmluva bola uzavretá v inom stave ako v
tiesni, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobkyne boli tiesnené ťažkou ekonomickou situáciou,
ktorá ich doviedla až do stavu, že pokiaľ sa chceli vyhnúť tomu, aby žalobkyňa v 1. rade v dôsledku

nemožnosti plniť si svoje finančné záväzky a v dôsledku nemožnosti žalobkyne v 2. rade finančne
pomôcť osemdesiatštyriročnej žalobkyni v 1. rade, ktorá je jej matkou, prišla o byt, v ktorom dlhoročne
býva, tak dňa 20. 1. 2017 uzavreli so spoločnosťou Váš dom, Váš byt s.r.o., so sídlom Jarmočná
3988/30, 058 01 Poprad - Veľká, IČO: 46759123, kúpnu zmluvu, ktorou byt previedli do vlastníctva
kupujúceho za sumu 25.306,26 eura. Dôkazom toho, že žalobkyne konali v tiesni, je skutočnosť, že
kúpnu zmluvu uzatvárali v deň, kedy sa mala konať dražba bytu a neuzatvárali ju za účelom reálne

scudziť vlastníctvo k tejto nehnuteľností, ale práve naopak, vlastníctvo k nej si zachovať. Svedčí o tom
skutočnosť, že hoci uzavreli kúpnu zmluvu, tak hneď nasledujúci deň uzavrela žalobkyňa v 2. rade
s kupujúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mala kupujúca spoločnosť previesť
vlastnícke práva k bytu na žalobkyňu v 2. rade. Aj svedok H. G. potvrdil, že žalobkyňa v 2. rade ho
požiadala o pomoc tým spôsobom, aby vyrovnal dlhy, ktoré na byte viaznu, pričom následne byt spätne

kúpia spolu s matkou. Žalobkyne sa preto nestotožňujú s názorom súdu, že nepodnikli žiadne zákonné
postupy, ktorými by oddialili, alebo zabránili dražbe bytu. Veď práve v tiesni vyvolanej nepriaznivou
ekonomickou situáciou a hroziacim vydražením bytu uzavreli vyššie uvedené právne úkony, len aby
zabránili dražbe, ktorej aj zabránili. Skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena vo výške 25.306,26 eura bola
nápadne nevýhodná, bola dokázaná znaleckým posudkom číslo 92/2017 vypracovaným znalcom Ing.

Stanislavom Hanulom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, podľa
ktorého všeobecná hodnota bytu bola 56.300,- eur, ktorý posudok nechal vypracovať žalovaný. Pokiaľ aj
žalobkyne nenamietali v dražbe cenu bytu, tak tieto sa nedomáhajú neplatnosti dražby a zároveň výška
kúpnej cena je nápadne nevýhodná objektívne, bez ohľadu na to, či túto skutočnosť niekto spochybňuje.
Zároveň dohodnutá kúpna cena bola aj o jednu štvrtinu nižšia ako bol znalecký posudok Ing. Mariána

Pílku zabezpečený pre účely dražby. Potom je nepochybné, že jediným dôvodom pre predaj bytu v
spoluvlastníctve žalobkýň za tak nízku cenu bola len ich tieseň, v ktorej boli ochotné byt predať za
akúkoľveksumu,lenabytentonebolvydraženýažalobkynizostalamožnosťbývaniavňom.Skutočnosť,
že jediným dôvodom pre predaj bytu bola ekonomická tieseň žalobkýň, je dokázaná aj tým, že žalobkyňa
v 1. rade v tomto byte naďalej býva aj tri a pol roka po jeho predaji. So zreteľom na vyššie uvedené

skutočnosti, žalobkyne 1/ a 2/ žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie.

5. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva boli vytýčené
a otvorené dve pojednávania. Na prvom pojednávaní sa nezúčastnil ani právny zástupca žalobkýň

ani samotné žalobkyne. Na druhom pojednávaní sa zúčastnil iba právny zástupca žalobkýň, ktorý
súhlasil,abysapojednávalobezprítomnostižalobkýň.Pretosúdprivykonávanídôkazovnapojednávaní
vychádzal iba z dôkazov uvedených žalobkyňami v žalobe o určenie vlastníckeho práva a z dôkazov,
ktoré predkladal žalovaný, či už vo vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaniach, a to tým, že navrhol
byť vypočutý a tým, že navrhol vypočuť ako svedka spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o. H. G.. Vo

všetkýchvyjadreniach,čiužpísomnýchaleboústnychnapojednávanížalovanýpoprelskutkovétvrdenia
žalobkýň, že konali v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keď dňa 20.01.2017 uzatvorili
kúpnu zmluvu so spoločnosťou Váš dom, Váš byt, s.r.o., v ktorej súhlasili so spôsobom uhradenia
kúpnej ceny ako aj výškou kúpnej ceny, ktorá vychádzala zo znaleckého posudku Ing. Mariána Pilku.
Pri posudzovaní veci preto súd správne uzavrel, že kúpna cena bola v súlade so znaleckým posudkom.

K tomuto znaleckému posudku sa nevyjadrili ani žalobkyne, ani ich právny zástupca a len zmätočne
poukazujú na znalecký posudku Ing. Hanulu zo dňa 19.12.2017, ktorý v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
medzi žalobkyňami a spoločnosťou Váš dom, Váš byt, s.r.o. neexistoval. Pôvodný úmysel žalobkýň,
ktoré vôbec nemali v úmysle odovzdať predmet kúpy kupujúcemu, deklaruje vo svojom odvolaní právny
zástupca žalobkýň, ktorý uvádza, že žalobkyne neuzatvárali kúpnu zmluvu s úmyslom reálne scudziť

vlastníctvo, ale naopak vlastníctvo k nej si zachovať. Žalobkyne neuznávajú nielenže kúpnu zmluvu, ani
zmluvu o budúcej zmluve, ani zmluvu o úvere, ani povinnosť platiť mesačné úhrady za služby spojené s
užívaním bytu. Žalobkyne sa svojim procesným postupom snažia oddialiť vypratanie a odovzdanie bytu.
Žalobkyne v odvolaní uvádzajú, že tieseň má byť pre účely ust. § 49 vykladaná tak, že tieseň je výslovnesubjektívnym stavom, ktorý musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Ďalej však
platí, že na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci subjekt ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať
pohnútkou pre jeho prejav vôle. V tejto súvislosti poukazujú aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo

16.08.2001 sp. zn. 28Cdo 1221/2001. Z vykonaného dokazovania nebol preukázaný hospodársky stav
osoby, ba práve naopak žalobkyňa v 2/ rade bola od novembra 1995 do marca 2020 podnikateľkou
na základe živnostenského oprávnenia. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy vlastnila ďalší byt v A. E..
Preto by ani jedna žalobkyňa neprišla o strechu nad hlavou. K sociálnemu postaveniu žalobkyne v
1/ rade sa taktiež žalobkyne nevyjadrili. Z výsluchu žalovaného a svedka H. G. je tiež zrejmé, že

obe žalobkyne nejavili žiadne známky rozrušenia, strachu, zmätku alebo že by iným spôsobom bola
narušená ich rozhodovacia schopnosť. V konaní nebola preukázaná tieseň žalobkýň a žalobkyne konali
slobodne a bez tiesne. Samotná tieseň nemôže byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Preto súd
pri určení platnosti odstúpenia od zmluvy musí v každom prípade individuálne prihliadať na nápadne
nevýhodné podmienky. O nevýhodnú podmienku ide vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne
poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších zmluvných podmienok, alebo ak

by sa porušila ekvivalencia dohovorených zmluvných plnení. V tomto spore boli preukázané viaceré
právne úkony vykonané žalobkyňami a žalovaným, resp. právnymi predchodcami. Žiaden z právnych
úkonov však nebol tiesnivý pre žalobkyne a ak sa porušila ekvivalencia, bola porušená samotnými
žalobkyňami. Ďalej poukazuje na to, že kúpna zmluva medzi žalobkyňami a spoločnosťou Váš dom, Váš
byt, s.r.o. obsahovala ustanovenia o kúpnej cene. Vychádzala zo znaleckého posudku vyhotoveného

Ing. Mariánom Pilkom a tento znalecký posudok nebol namietaný ani v procese dražby, ani pri uzatváraní
kúpnej zmluvy. Žalobkyne si zároveň s kupujúcim dohodli podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
ktorú podpísali nasledujúci deň po uzatvorení kúpnej zmluvy, t.j. 21.01.2017. Spoločnosť Váš dom, Váš
byt,s.r.o.dodržaladohodnutépodmienkyvýhodnéprežalobkyne,abysibytodkúpili,vlehote6mesiacov
od podpisu zmluvy o budúcej zmluve, avšak žalobkyne byt neodkúpili ani nenavrhli predĺženie platnosti

zmluvy ani zmenu dohodnutých podmienok. Následne po uplynutí platnosti zmluvy o budúcej zmluve
bola žalobkyniam poskytnutá možnosť byt kúpiť od spoločnosti House Warm, s.r.o., ktorej konateľom bol
žalovaný.Taktiežponúkolžalobkyniamuzatvoriťnájomnúzmluvu,natútovšaknereflektovali.Žalobkyne
nesplnili podmienky žiadnej zmluvy, neodovzdali predmet kúpy po uplynutí platnosti zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, neuzavreli nájomnú zmluvu a spôsobujú žalovanému škodu tým, že neplatia správcovi

bytového domu za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 29.08.2006 sp. zn. 28Cdo 1406/1999. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Žalobkyne 1/, 2/ sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkýň v 1/
a 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 219
ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil správne

skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
zodpovedá kritériám ustanoveným pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, vyplývajúcich z ust. § 220
ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplývajú jeho skutkové
a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

9. Odvolanie žalobkýň v 1/ a 2/ rade nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

10. Medzi základné procesné povinnosti, resp. procesné bremená žalobcu ako strany sporu patrí
a/ povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia, t.j. pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové

okolnosti prípadu, b/ dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, t.j. preukázať tvrdené skutočnosti.
Neunesenie dôkazného bremena znamená pre stranu stratu sporu.

11. V kontradiktórnom spore v zásade platí, že každý, kto niečo tvrdí, musí toto tvrdenie preukázať.

12. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade sa domáhali svojho práva v súlade s ustanovením § 49 Občianskeho
zákonníka.13. V zmysle ustanovenia § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

14. Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu
nebola vytvorená slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku, ktorý je v tomto prípade tieseň. Aby
bola strana pri odstúpení od zmluvy z uvedeného dôvodu úspešná, musí preukázať existenciu tiesne
a zároveň nápadne nevýhodných podmienok pri uzavretí zmluvy. Najvyšší súd SR vymedzil pojem
tiesne takto: „Tieseň je hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase

robenia právneho úkonu, ktorý stále naňho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku
neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne
existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou stránkou -
samotným konajúcim a jeho odolnosťou proti pôsobiacej ťaživej situácii. Rovnaká objektívna situácia
môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom z hľadiska existencie tiesne a to je
potrebné osobitne zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav vznikol a čo ho spôsobilo. Právny význam

treba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než politických motívoch, ba aj tiesni vyvolanej
samotným konajúcim“ (rozsudok NS SR z 15.7.1996 sp. zn. 2Cdo/41/1996).

15. Dôkaznou povinnosťou žalobkýň v 1/ a 2/ rade, ak chceli byť v spore úspešné, bolo preukázať tieseň
a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatvorení zmluvy.

16. V uvedenej súvislosti možno dať za pravdu súdu prvej inštancie, že žalobkyne 1/ a 2/ tieseň ako
jednu z kumulatívne vyžadovaných podmienok pre možnosť využitia práva na odstúpenie od zmluvy
nepreukázali.

17. V tejto súvislosti treba poukázať aj na procesný postoj žalobkýň 1/, 2/ a ich obhajcu, keď na prvé
nariadené pojednávanie sa ani jedna zo žalobkýň, ani obhajca neodstavili. Hoci na ďalšom nariadenom
pojednávaní bol obhajca žalobkýň 1/, 2/ prítomný, nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalobkýň v 1/
a 2/ rade, alebo aspoň jednej z nich, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
25.6.2020 postupom podľa ust. § 181 ods.2 CSP uviedol ako spornú skutočnosť konanie žalobkýň pri

uzatváraní kúpnej zmluvy v tiesni.

18. Žalobkyne 1/, 2/ síce prostredníctvom svojho obhajcu poukázali na objektívne skutočnosti, ktoré
mohli tieseň vyvolať - dražba nehnuteľnosti, ktorá zároveň predstavuje bydlisko žalobkyne v 1/
rade. Samotná existencia týchto objektívnych skutočností však bez posúdenia subjektívnej stránky -

prežívania samotných konajúcich - žalobkýň v 1/ a v 2/ rade ešte tieseň nepreukazuje. Ako vyplýva
aj z vyššie uvedenej judikatúry, rovnaká objektívna situácia môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u
druhého nemusí. Žalobkyne v 1/ a v 2/ rade ich výsluch, resp. iný dôkaz, ktorý mohol práve preukázať
subjektívnu stránku konajúceho, nenavrhli. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie potom dospel
k záveru, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu tiesne ako

jedného z kumulatívne potrebných predpokladov pre možnosť odstúpiť od zmluvy.

19. Ako už odvolací súd uviedol, pokiaľ odvolateľ poukazuje na objektívny stav ku dňu uzavretia
predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý bol vyvolaný hroziacou dražbou nehnuteľnosti a stratou bývania
pre žalobkyňu v 1/ rade, samotné tieto objektívne okolnosti bez ďalšieho nemôžu viesť k záveru o

subjektívnom stave tiesne žalobkýň v 1/ a 2/ rade.

20. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkýň v 1/ a 2/ rade predstavuje pre žalobkyne 1/, 2/
procesný následok, ktorý sa prejavuje stratou sporu - zamietnutím žaloby.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny a odvolací súd
ho preto potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý strany nenapadli konkrétnymi odvolacími
námietkami a zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 CSP s poukazom na

ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalovaný, preto mu
vznikol voči neúspešným žalobkyniam v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.23. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)