Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/193/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117213131
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117213131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové
námestie 2, Trenčín, IČO: 00 312 037, proti žalovanej: Z.. A.. W. P., trvale bytom J., o zaplatenie 3.396,58
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla
2019, č.k. 17Csp/131/2017-57, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 3.396,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 5.11.2017 do
zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol a výrokom
III. priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodoval na základe
žaloby,ktorousažalobcadomáhalodžalovanejzaplateniasumy3.396,58eurspríslušenstvom,nakoľko
žalovanej prenajímal byt v jeho vlastníctve, pričom po jeho skončení žalovaná byt užívala bez právneho
dôvodu a neplatila za jeho užívanie riadnu odplatu. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v zmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného

plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná užívala byť žalobcu v období od 1.10.2015 do 15.3.2015 bez
právneho dôvodu. Na jeho užívanie neoprávňovala žalovanú žiadna zmluva ani iný právny titul a za toto
užívanie neplatila žiadnu odplatu. Výšku bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil v sume nájmu,
ktorý by bola povinná zaplatiť žalobcovi žalovaná na základe nájomnej zmluvy, ktorá medzi sporovými
stranami bola uzatvorená a ktorá platne zanikla. Súd sa s týmto vyčíslením žalovanej sumy stotožnil,
keď konštatoval, že predstavuje objektívnu a reálnu peňažnú náhradu za užívanie bytu žalobcu v
zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná, zdôraznil súd, žiadnym relevantným spôsobom

výšku tejto náhrady nespochybnila, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalobcovi priznal i uplatnené
príslušenstvo, nie však v rozsahu, aký žiadal žalobca z dôvodu, že splatnosť dlžnej sumy na vydanie
bezdôvodného obohatenia nastala deň po doručení žaloby, keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy
na zaplatenie dlžnej sumy skôr. Úroky z omeškania boli stanovené v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Zb. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že si je

vedomá dlžnej sumy. Nesúhlasila však s platením úrokov z omeškania. Mala za to, že obohacovanie sa
úrokmi z omeškania je nezákonné. Následne poukázala na svoju nepriaznivú situáciu s tým, že nemá
finančné prostriedky na platenie úrokov z omeškania. Čo sa týka odvolania voči náhrade trov konania
(výrok III.), konštatovala, že súd nešpecifikoval, o aké trovy konania sa jedná. Záverom odvolaniažiadala, aby jej súd umožnil zaplatenie istiny v mesačných splátkach určených súdom, na základe výšky
príjmu po vykonaných zrážkach zo mzdy.

3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že ako mesto je povinný
podľa právnych predpisov vykonávať všetky právne prostriedky na ochranu svojho majetku, vrátane
uplatňovania príslušenstva k pohľadávke. Ich výška bola súdom prvej inštancie stanovená v súlade s
právnymi predpismi. Ohľadom namietaných trov konania žalobca upozornil na to, že si uplatnil trovy
iba vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 203,50 eur za podanú žalobu. Na tomto základe

žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

4. V replike sa žalovaná pridržala skôr vedenej argumentačnej línie.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie treba v napadnutých výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

7. Žalovaná predovšetkým v odvolaní namietala priznanie úrokov z omeškania. Tieto považovala za
nezákonné.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9. Z citovanej úpravy je zrejmé, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že
veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť k plneniu (dlh), vznikajú

nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon.
Bezdôvodné obohatenie teda prestavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné,

že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením viaže § 517 Občianskeho zákonníka
nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať popri plnení aj
úroky z omeškania. I výška úrokov z omeškania bola v tomto prípade stanovená v súlade s § 3 ods. 1
nariadenia č. 87/1995 Zb. Na tomto základe nie je námietka žalovanej dôvodná.

10. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nešpecifikoval, o aké trovy konania,
ktoré súd žalobcovi priznal, sa jedná.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti v uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodnej aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesení, ktoré vydá súdny úradník.

13. Tieto ustanovenia definujúce, čo sa rozumie trovami konania a aký postup je stanovený pri ich
rozhodovaní, nezakladajú povinnosť súdu prvej inštancie, aby špecifikoval, o akých trovách konania
rozhodne.Čosarozumietrovamikonania,vyplývaz§251CSP,pretosúdnemápovinnosťichvpriebehu
konania a ani pri rozhodovaní špecifikovať. Na rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko rozhoduje
najskôr iba o nároku na ich náhradu, stačí, aby nejaké trovy v konaní vznikli, špecifikovať ich nie

je povinný, pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia. V tomto prípade trovy konania pozostávali minimálne zo zaplateného
súdneho poplatku žalobcom.14. Nakoniec žalovaná v odvolaní žiadala, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach určených
súdom.

15. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie uložené rozsudkom súdu je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok
sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s
plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že v konaní bola preukázaná výška príjmu žalovanej, ani jej
výdavky a ani iné pomery, ktoré by boli rozhodné pre posúdenie jej možnosti splatiť peňažné plnenie.
V spore zistený skutkový stav tak nijako neodôvodňuje, aby bolo žalovanej povolené splácať žalobcovi
priznané peňažné plnenie v splátkach. V konaní pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní
žalovaná nekonkretizovala, iba upozornila na svoje nepriaznivé pomery, tieto však nepreukázala, že sú

spôsobilé na určenie dlhšej než zákonnej lehoty na plnenie.

17. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny.

18. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).