Dopĺňací rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21Csp/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119273306
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:6119273306.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: PRIVATdebt,

s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 45322571, zastúpený: JUDr. Ján Halko, advokát, Cyrila a
Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanému: W. P., F.. XX.XX.XXXX, C. X, T., o zaplatenie 70,70 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd d o p ĺ ň a výrok rozsudku č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci samej tak o
ďalší výrok:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,20

Eur, vo zvyšku súd uplatnený nárok z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 70,70 Eur spolu s 5 %
zákonným úrokom z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,40
Eur ako príslušenstva. Uvedené náklady predstavujú odmenu za úkon právnej služby - predžalobná
výzva podľa vyhlášky o odmenách advokátov.

2. V predmetnej právnej veci súd rozsudkom č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a to tak,
že žalovaného zaviazal povinnosťou na úhradu žalovanej sumy vo výške 70,70 % s príslušným úrokom

z omeškania a zároveň žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

3. Podľa § 225 ods. 1,2,3 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím
rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na
doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti

výrokov pôvodného rozsudku.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiadal zaplatenie sumy vo výške 70,70 Eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania z dlžnej sumy do zaplatenia. spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 26,40 Eur. Taktiež žiadal priznať trovy konania. Súd predmetným rozsudkom zaviazal žalovaného
na úhradu istiny so zákonným úrokom a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

5. Žalobca následne navrhol doplnenie rozsudku, nakoľko súd opomenul rozhodnúť o časti žalovaného
nároku, a síce o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,40 Eur.6. Vzhľadom na uvedené súd dopĺňajúcim rozsudkom doplnil predmetný rozsudok o výrok týkajúci sa
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

7. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

8. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

9. Je síce pravdou, že od 15.06.2019 obsahuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. v § 13a ods. 1 písm. d) aj
úkon "predžalobná výzva", ktorý však v rámci § 251 CSP nemôže a ani nepredstavuje trovy konania,
tak ako to vyžaduje CSP. Uvedenú položku je preto možné v konaní uplatniť iba ako príslušenstvo
pohľadávky, čo aj žalobca učinil. Podľa názoru súdu sa však, aj bez ohľadu na vyššie uvedené, jedná
o neúčelné a nespravodlivé uplatnenie práva (v časti tohto príslušenstva, ktoré je predmetom žiadosti

o doplnenie rozsudku), potažmo v kontexte výšky žalovanej sumy, pravidelnú formulárovosť týchto
hromadnýchžalôbaprávneabsolútnunenáročnosťprípadu.Jevpríkromrozporesozásadamiprávneho
štátu, aby povinný subjekt, v dôsledku porušenia svojich povinností (cestujúci bez platného cestovného
lístka), bol neúmerne a zbytočne zaťažovaný voči, ani nie voči oprávnenému, ale priamo jeho právnemu
zástupcovi. Samotný zákon č. 56/2012 Z. z., resp. 514/2009 Z. z. ustanovuje sankciu za takéto správanie

sacestujúceho.Úspešnýžalobcamápotomlegitímnynároknanímúčelnevynaloženétrovykonaniaako
i žalovanú istinu (tá v sebe obsahuje uvedenú sankciu vo výške 100násobku základného cestovného).
Pokiaľ však žalovaná istina predstavuje 70,70 Eur a trovy konania 79,86 Eur (16,50 Eur ako súdny
poplatok a 63,36 Eur ako trovy právneho zastúpenia) a príslušenstvo - náklady spojené s uplatnením
pohľadávky - je vo výške 26,40 Eur (odmena právneho zástupcu) ide o neúmerné zaťaženie povinnej

strany a to priamo v prospech právneho zástupcu žalobcu, ktorý navyše (ako je uvedené nižšie)
ani nepreukázal reálne doručenie predžalobnej výzvy. Aj keď má strana právo nechať sa zastúpiť v
akomkoľvek spore právnym zástupcom, toto právo nemôže byť na úkor druhej strany v tom smere, že
sa tým dosiahne absolútne neúčelné navyšovanie žalovanej pohľadávky.

10. Navyše je potrebné uviesť, že ani argument, ktorý zákonodarca uviedol v dôvodovej správe, a síce,
že "kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má
svoj účel v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady
trov právneho zastúpenia", nie je spôsobilý zmeny uvedených záverov súdu. Ako už bolo uvedené
vyššie, v dôsledku aplikácie § 251 CSP, nemožno hovoriť o "odmene za takýto úkon v rámci náhrady

trov právneho zastúpenia". Vzhľadom na to, že hromadné spory týkajúce sa Dopravného podniku BA,
kedy cestujúci nezaplatia cestovné, sa v absolútne drvivej väčšine nekončia dohodou pred súdnym
konaním, je argument o možnom odvrátení súdneho konania (a tak i odbremenenia súdov) irelevantný.
Je hodno taktiež dôrazne žalobcovi pripomenúť, že uvedené predžalobné výzvy cestujúcim (budúcim
žalovaným) zasiela, resp. iba preukazuje ich zaslanie podacím hárkom. Súdu je z rozhodovacej

praxe známe, že žalobca (ani ostatné subjekty, na ktoré boli tieto pohľadávky Dopravným podnikom
BA postúpené) pravidelne nepredkladá doručenky, ktoré by skutočne preukazovali reálne zaslanie
a prebratie predžalobných výziev. Ani samotné priloženie podacieho hárku neznamená skutočné
doručenie listiny v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podací hárok len preukazuje odoslanie
tejto zásielky a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená zásielka adresovaná

na miesto bydliska žalovaného. Žalobca tak nepreukázal, že sa predmetné výzvy skutočne dostali do
dispozičnej sféry žalovaného. Ide iba o čisto formálny prejav vôle, ktorý nepôsobí a ani v rozhodnom
čase nepôsobil voči neprítomnej osobe - žalovanému, tak ako to § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predpokladá a vyžaduje. Ak teda žalobca iba "pro forma" preukazuje zaslanie predžalobných výziev,
bez skutočného preukázania ich doručenia, nemožno z takéhoto správania vydedukovať iný záver

ako ten o jeho neúčelnosti. Nie je tak naplnený účel, ktorý zákonodarca uviedol v dôvodovej správe
ohľadne možnosti odvrátenia súdneho konania kvalifikovanou výzvou. V danom prípade nemôže byť
o možnom odvrátení konania ani zmienky, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal aj reálnu
možnosť oboznámenia sa povinným (žalovaným) o takejto výzve podľa § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Takýto postup nemožno prekryť ani poukázaním na § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky.

Podľa názoru súdu je potrebné v podobných prípadoch zohľadniť aj iné skutočnosti ako iba slepo
vykladať konkrétne ustanovenie vyhlášky. Žalobná požiadavka v časti nákladov vzniknutých spojených
s uplatnením pohľadávky (odmena advokáta za úkon, kedy ten ani nepreukázal jeho doručenie, resp.možnosť žalovaného aby sa s ním oboznámil) nepredstavuje spravodlivý a proporcionálny výkon práv,
a to ani vtedy ak samotný žalobca bol v konaní úspešný.
11. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (napr. č. k. XXCo/XXX/XXXX - XX

zo dňa 10.12.2019, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XX zo dňa 31.05.2018, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XX, zo dňa
31.05.2018), kde odvolací súd v obdobných veciach priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33 %. Odvolací súd vo veci prihliadol na skutočnosť, že ide o právne i skutkovo jednoduchú vec.
Žalobca si obdobné nároky uplatňuje v desiatkach iných sporoch. Uvedený záver odvolací súd aplikoval
aj po spomenutej novele vyhlášky, účinnej od 15.06.2019.

12. Pokiaľ z podacieho hárku vyplýva suma 1,20 Eur ako výplatné (poštovné), súd je názoru, že práve
táto suma predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nakoľko ide o preukázaný náklad, a
to najmä v spojení so zásadami proporcionality.

13. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd výrokovú časť predmetného rozsudku Okresného súdu

Bratislava II týmto dopĺňacím rozsudkom zodpovedajúcim spôsobom doplnil, pričom ostatná časť
pôvodného rozsudku zostáva nedotknutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.