Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/4182/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220783
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7113220783.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: X. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX,
O. proti povinnému: H. I., A.. XX.X.XXXX, M. F. O. - X. Ť., o vymoženie dlžného a bežného výživného,
v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Ferko, zastúpený náhradníkom JUDr. Michaela
Zubaľ Burdová, so sídlom Štefánikova 18, 06601 Humenné, pod sp. zn. EX 19/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému u k l a d á nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 50,46 €,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 3. 7. 2013 a
poverenia na vykonanie exekúcie C. vydaného Okresným súdom Košice I dňa 29. 10. 2013, bol

exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ferko.

2. Dňa 10. 2. 2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom
uviedol, že nie je si vedomý, aby povinný mal voči oprávnenému nejaký dlh, všetky boli vyrovnané.

3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) v znení účinnom

do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

4. Podľa ust. § 36 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekučné konanie možno začať len na
návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný
princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom
dispozičného oprávnenia je aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) EP, podľa ktorého exekúciu súd zastaví,

ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.

5. Nakoľko bol zo strany oprávneného preukázaný prejav vôle predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu,
že oprávnený netrvá na ďalšom pokračovaní vo vykonávaní exekúcie, súd rešpektoval rozhodnutie
oprávneného, a preto vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, keďže v prípade nevymožiteľnosti

pohľadávky by ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobilo zbytočné navýšenie trov exekúcie.

6. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a nepochybný prejav vôle oprávneného exekúciu
zastaviť, súd exekúciu v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

11. S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 EP, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o
trovách exekúcie. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdny
exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie, a taktiež svoj exekučný spis.

12. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

13. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných

konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

15. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.
a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

16.Podľa§14ods.3vyhláškyvznenído30.4.2008,paušálnasumazakaždýjednotlivýúkonexekučnej
činnosti je 100 Sk (3,32 €).

17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie
exekúcie,c)doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,d)doručenieexekučnéhopríkazu,e)doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)
každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie

účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj
náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a

poplatky.

19. Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada
za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

20. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za úkony exekučnej činnosti v
rozsahu:
Spolu: 40 min. 3x6,64= 19,92 €2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto
úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.....................................................................3,32 €
g) každé zisťovanie bydliska povinného 12x....................................................................39,84 €
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x..............................................................6,64 €
i) každé zisťovanie účtu povinného 2x...............................................................................6,64 €
- súčinnosť CRE 10x.........................................................................................................33,20 €

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného...................................................................3,32 €
Spolu.................................................................................................................27x3,32= 92,96 €

3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné................................................................................................................12,50 €

b) spisový obal.............................................................................................................0,50 €
c) obálky......................................................................................................................1,60 €

Celkové trovy exekúcie vrátane DPH....................................................................170,23 €

21. Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak,
že časovú odmenu nepriznal, pretože v prípade vymedzeného úkonu (získanie poverenia na vykonanie
exekúcie), ktorý je zahrnutý aj do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky,
by priznanie aj časovej odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15

ods. 1 vyhlášky a má byť správne odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na
jeho uskutočnenie, je neprípustné a v rozpore s cit. vyhláškou. Súd je toho názoru, že ak sa má priznať
paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a)
- j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako
ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať

iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen
názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol
k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri
vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú
hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 €. Uvedený postup však nie je v

súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Uvedenému
záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.
4. 2008. Pokiaľ ide o úkon za ktorý si súdny exekútor vyúčtoval časovú odmenu (doručenie výzvy
zamestnávateľovi), považoval ho súd za administratívny úkon, nie je možné za tento úkon exekútorovi

priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Časovú odmenu
súdnemu exekútorovi priznal vo výške 6,64 € (v trvaní 20 min.), a to v prípade vymedzených úkonov
(doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu), nakoľko si pri uvedených
úkonoch súdny exekútor neuplatnil duplicitne paušálnu odmenu.

22. § 15 ods. 1 ods. 1 vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je
možné priznať paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za jeden úkon. Súd nepriznal paušálnu odmenu za
úkon ,,súčinnosť s CRE“ (10x3,32 €), pričom vychádzal zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, z
ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené

v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, nakoľko predmetný úkon, tak ako ho uviedol súdny exekútor, je svojim
obsahom, nielen názvom, odlišný od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Na základe
uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnu odmenu spolu
vo výške 56,44 € (17x3,32€).

23. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide
o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd pretonevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených
listínadospelkzáveru,žeexekútorovipatrípoštovnévovýške12,30€+DPH(pozostávajúce:doručenie
exek. spisu 1x1,10, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x3,20+2x1,95, doručenie žiadosti o

súčinnosť 2x1,40 +1x1,30), a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových
výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd
nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní
prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.

24. Trovy exekúcie, ktoré by súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 90,46 €, ktoré
pozostávajú z odmeny spolu vo výške 75,38 € + DPH, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v zmysle ust.
§ 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 56,44 € (17x3,32) a z časovej odmeny vo výške 6,64 € v zmysle ust. §
14 ods. 1,2 cit. vyhlášky a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške
12,30 € (poštovné). Avšak nakoľko bol súdnemu exekútorovi poskytnutý preddavok na trovy exekúcie
vo výške 40,00 €, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,46 € (90,46-40).

25. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 EP, v zmysle ktorého náklady podľa § 196
uhrádza povinný, nakoľko súd mal v predmetnom konaní preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dôvodne a v súlade s ust. § 38 ods. 2 EP, vzhľadom k tomu, že povinný si riadne a včas
neplnil vyživovaciu povinnosť, a nárok na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s vedením exekúcie

vznikol súdnemu exekútorovi oprávnene a v súlade s ust. § 196 EP, preto súd zaviazal povinného na
úhradu zostatku trov exekúcie vo výške 50,46 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).