Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/425/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318206545
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8318206545.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.

G. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, pracovisko Snina, za účasti matky Z.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. O. XXXX/X,
K., právne zastúpenej JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, Snina a otca A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. XXX/X, H., právne zastúpeného Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom,
Štefánikova 15, Nitra, o návrhu matky na zmenu úpravy styku takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/352/2016-149 zo dňa 25.01.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6CoP/21/2018-216 zo dňa 27.06.2018 vo výroku o úprave

stretávania otca s dcérou tak, že je oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny týždeň od soboty od
9.00hod.donedeledo17.00hod.tak,žesimaloletúumatkyprevezmeaposkončenístretnutiamaloletú
aj matke odovzdá. V nepárnom týždni je otec oprávnený byť s dcérou v kontakte prostredníctvom Viberu
a to každý nepárny piatok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za súčinnosti matky.

II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka doručila súdu dňa 19.12.2018 návrh, ktorým žiadala, aby súd zmenil stretávanie otca s
dcérou takto: „Otec je oprávnený stretávať sa s mal. G., nar. XX.X.XXXX v párnom týždni v kalendárnom

roku (i) v piatok v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod., (ii) v sobotu v čase od 9,00 hod. do 11,00 hod.
a od 14:00 hod. do 17:00 hod. a (iii) v nedeľu v čase od 9,00 hod. do 11,00 hod. a od 14:00 hod.
do 16:00 hod. v každom dni za prítomnosti matky. Otec si maloletú v mieste jej bydliska prevezme a
na tom istom mieste po ukončení styku maloletú riadne a včas odovzdá. Matka je povinná maloletú
na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie. Týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 25.1.2018, č. k. 24P/352/2016-149 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 27.6.2018, č. k. 6CoP/21/218-216 v časti vo výroku o úprave styku otca s mal. G..“ Návrh

bol odôvodnený tým, že styk otca s mal. G. sa realizuje v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 25.1.2018, č. k. 24P/352/2016-149 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.6.2018,
č. k. 6CoP/21/218-216, t. j. v párnom týždni a to tak, že v piatok je pri styku v čase od 16,00 hod. do
19,00 hod. prítomná aj matka, následne v sobotu a v nedeľu, vždy v čase od 10,00 hod. do 17,00 hod.
sa styk realizuje bez prítomnosti matky. Návrh bol odôvodnený tak, že argumenty uvádzané matkou v
predchádzajúcom konaní a to najmä, že mal. G. vo veku dvoch rokov nie je pripravená na realizáciu
styku s otcom bez prítomnosti matky a styk tak, ako sa doteraz realizoval po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.1.2018, č. k. 24P/352/2016-149 je v rozpore so záujmami
mal. G.. Matka podala návrh na zmenu úpravy práv a povinností k dieťaťu aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s mal. G.. Matka podaný návrh v celom rozsahu vzala
späť, lebo otec, keď sa dozvedel, že si dovolila iniciovať nové konanie, začal sa voči nej správať vulgárnea agresívne a matka mala obavu, že agresívne správanie otca bude smerovať nielen voči nej samotnej,
ale aj voči mal. G.. Matka vzhľadom na aktuálnu situáciu a v záujme dcéry je nútená podať znova návrh
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. G., lebo situácia opisovaná v

predchádzajúcom návrhu sa vôbec nezmenila, naopak situácia sa zhoršila a G. je po každom stretnutí s
otcom psychicky dekompenzovaná a to až do takej miery, že matka má vážne obavy o jej zdravotný stav.
Dcéra i napriek maximálnemu matkinmu úsiliu odmieta realizáciu styku bez prítomnosti matky, keď pre
ňu príde otec (štandardne v prítomnosti tretej osoby, či už jeho matky alebo jeho priateľky), s otcom mal.
G. nechce odísť a to i napriek tomu, že matka sa snaží mal. G. pripraviť na styk, ako aj motivovať, aby s

otcom šla. Následne po príchode od otca je mal. G. uplakaná, opuchnutá a prestrašená, hladná a zjavne
pod stresom, čoho dôsledkom je, že mal. G. po návrate domov odmieta jesť; neobvyklým nie je ani to, že
u otca mal. G. nespí, čo otec „rieši" tak, že mal. G. vozí v aute, kým nezaspí takto. Počas nocí po návrate
od otca sa mal. G. opakovane budí s plačom a neobvyklé nie sú ani zvýšené teploty. Matka prvotne
pripisovala problémy mal. G. rastu zubov, ale po tom, čo mal. G. opakovane v noci zvracala po prvých
stretnutiach s otcom bez prítomnosti matky, matka navštívila s maloletou dňa 30.7.2018 pediatričku,

p. MUDr. Q.. Na odporúčanie MUDr. Q. matka s mal. G. navštívila v ten istý deň Súkromné centrum
špeciálno - pedagogického poradenstva. Nasledujúce dva dni mal. G. mala problémy so spánkom,
pričom odmietala jedlo a vyžadovala si neustálu pozornosť matky, uisťovala sa, či matka je pri nej, túlila
sa k nej a nechcela sa od matky vzdialiť. Situácia sa stabilizovala až v priebehu týždňa, kedy mal. G.
„nabehla“nasvojzaužívanýdennýrežim,naktorýjepočasosobnejstarostlivosti matkyzvyknutá.Počas

realizácie styku v dňoch 11. - 12.8.2018 mal. G. odmietala odísť s otcom a plakala. Otec matke mal. G.
síce vrátil oba dni riadne a včas, t. j. o 17,00 hod., avšak spiacu, čo je absolútne v rozpore s denným
režimom mal. G.. Matka opakovane otca informovala o dennom režime mal. G. (spánok, stravovanie,
aktivity a pod.), no aj napriek tomu otec uvedený denný režim mal. G. nedodržal, čo len potvrdzuje to, že
i keď normálne mal. G. spáva raz za deň medzi 11,00 hod. a 13,00 hod., otec o 17,00 hod. priviedol mal.

G. spiacu, čo u matky evokuje záver, že otec nerešpektoval, denný režim mal. G. a neuložil ju na spánok
alebo mal. G. u otca odmietala spánok a v čase, kedy ju otec matke priviedol, bol spánok dôsledkom
jej únavy a vyčerpania. Je štandardom, že počas realizácie styku je okrem otca prítomná s otcom aj
jeho matka, stará matka mal. G., resp. otcova priateľka, čo len potvrdzuje, že otec zrejme i napriek
svojim deklaráciám v predchádzajúcich konaniach, nie je schopný zabezpečiť sám niekoľkohodinovú

starostlivosť o mal. G. reflektujúc jej denný režim a základné potreby. Je zrejmé, že mal. G. na otca
nie je zvyknutá a nedokáže s ním byť bez prítomnosti matky. Styk tak ako aktuálne prebieha (každý
druhý týždeň v rozsahu 2 hodiny v piatok za prítomnosti matky, 7 hodín v sobotu a 7 hodín v nedeľu bez
prítomnostimatky)niejevnajlepšomzáujmemal.G..Jepotrebné,abynielenvpárnypiatok,aleajpočas
sobotyanedeleprebiehalarealizáciastykuotcasmal.G.zaprítomnostimatky.Mal.G.vzhľadomnasvoj

vek nie je pripravená stráviť s otcom takmer kompletnú časť jej bdelého dňa bez prítomnosti matky v pre
ňu doteraz neznámom prostredí, vrátane oddychového spánku, keď mal. G. má problém so zaspávaním
v pre ňu cudzom prostredí. Matka, ako jej bolo odporučené pediatričkou, navštívila s mal. G. psychológa,
vzhľadom na jej reakciu a úzkosť, ktorú prežívala po návrate domov zo styku s otcom. Ako vyplýva zo
správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 14.8.2018, mal. G. trpí separačnou úzkosťou a pre svoj

pokoj a pohodu, aj vzhľadom na svoj vek, naďalej potrebuje cítiť blízkosť matky. Konkrétne citujúc zo
správy: „matka je pre G. celý svet. Dieťa potrebuje emocionálnu istotou a stálosť, aby u neho mohol
prebiehať zdravý emocionálny vývin, ktorý má vplyv na budúce vzťahy, ktoré dieťa bude nadväzovať
až do dospelosti. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo vhodné, aby prebiehal kontakt otca s G. za
prítomnosti matky, lebo niekoľkohodinové odlúčenie od matky môže separačnú úzkosť ešte viac prehĺbiť

a oddialiť jej pomalé a prirodzené odznenie. Otec napriek tomu, že vidí, ako na neho reaguje mal. G. pri
preberaní, bez akýchkoľvek rešpektov k prežívaniu mal. dcéry túto berie od matky, nakladá ju do auta
a odchádza. Po čase strávenom s otcom sa mal. G. vracia k matke uplakaná, vystresovaná, odmieta
jesť, piť, dokonca sa znova začala pomočovať, i keď už bola dávno odplienkovaná. Takéto opakované
stresové situácie, ktoré vytvára otec svojím vlastným konaním, majú za následok, že mal. G. vníma otca

ako osobu, ktorá ju doslova použitím sily berie od matky, na ktorú je maloletá silno citovo naviazaná.
Matka nebráni kontaktu otca s mal. G., uvedomuje si dôležitosť otca vo vzťahu k výchove mal. G., ako
aj právo mal. G. na zachovanie vzťahu s otcom a na pravidelné stretávanie sa s otcom, čo v konečnom
dôsledku vyplýva aj z toho, že sa riadne realizuje aktuálna úprava styku otca s mal. G.. Zároveň je
však dôvodné konštatovať, že otcov záujem nie je možné povyšovať nad záujmy mal. G., ktorá je

preukázateľne vo veku, kedy si vyžaduje citlivý prístup a predovšetkým stabilitu režimu, ktorý pokiaľ je
vybudovaný, je podľa nášho názoru potrebné zachovať a nie deštruovať necitlivým prístupom zo strany
otca. Pokiaľ ide o realizáciu styku každý párny piatok za prítomnosti matky, matka počas realizácie styku
otca s mal. G. je síce prítomná, ale stojí / sedí obďaleč, nezasahuje do styku otca s mal. G.. Spočiatkubola mal. G. spokojná a čas, ktorý mala stráviť s otcom, bol naplnený a zároveň bol rešpektovaný aj jej
denný režim. V priebehu posledných mesiacov sa však situácia zásadne zmenila. Počas realizácie styku
každý párny piatok je mal. G. čoraz viac plačlivejšia, rázne odmieta prítomnosť otca aj napriek tomu, že

matka je pri realizácii styku prítomná, nechce sa pustiť matky a ísť k otcovi. Matka zo správania sa mal.
G. vyvodzuje, že počas realizácie styku každú párnu sobotu a nedeľu bez jej prítomnosti, sa stalo niečo,
čo v mal. G. vyvolalo toto odmietavé správanie k otcovi aj počas jej prítomnosti. Žiaľ, vzhľadom k svojmu
veku mal. G. zrejme nevie svoje pocity vyjadriť inak ako plačom alebo odmietaním zostať s otcom. Otec
aj napriek prosbe matky, aby bola prítomná na styku aj každú párnu sobotu a nedeľu, naďalej povyšuje

svoje osobné záujmy nad záujmy mal. G., čoho dôsledkom je zhoršený psychický stav maloletej, ako
aj odmietavé správanie maloletej voči otcovi. Pokiaľ by otec zmenil svoje správanie voči mal. G. ako
aj voči matke,. rešpektoval by citlivosť mal. G. a jej silnú naviazanosť na matku, ale zvolil by citlivejší
prístup k mal. dcére aj vzhľadom na jej nízky vek, dovoľujeme si konštatovať, že vzťah medzi otcom a
mal. dcérou by sa mohol postupne zastabilizovať. Realizácia porozvodovej starostlivosti musí v každom
jednom ohľade rešpektovať predovšetkým záujem a potreby mal. G. a rešpektovať aj jej prirodzené

vývojové potreby a prirodzené a silné puto, ktoré má so svojou matkou. Žiaľ, potvrdili sa obavy matky
deklarované v predchádzajúcom konaní, že navrhovaná úprava realizácie styku otca s maloletou bude
v rozpore so záujmami mal. G.. V čase súdom stanoveného vyzdvihovania mal. G. otcom, mal. G. chodí
spať, čo sa ukázalo pri poslednej realizácii styku ako problém a zásah do denného režimu mal. G..
Nehovoriac o tom, že mal. G. má problém so spánkom aj v prostredí, ktoré pozná a je pre ňu domáce.

Zároveň, bolo výrazne zasiahnuté do intímnej interakcie mal. G. s matkou počas zaspávania, kedy je
mal. G. zvyknutá, že zaspáva s matkou, preto matka podala návrh na zmenu úpravy styku na súd.

2. K návrhu matky sa vyjadril otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že
matka bráni otcovi v kontakte s dcérou a skutočnosti uvádzané matkou uviedol za nepravdivé, preto

navrhol, aby súd návrh matky zamietol a zmenil pôvodnú úpravu tak, aby stretávanie upravil aj v
piatok bez prítomnosti matky. Otec uviedol, že tvrdenia matky nekorešpondujú s realitou, lebo dcéra u
otca spí, jedáva a je s ním šťastná, pričom má k nemu vybudované citové puto a namietal závery z
psychologického vyšetrenia predloženého matkou, vychádzajúc iba z informácií uvádzaných matkou.
Spochybnil aj výmenný poukaz predložený matkou vydaný MUDr. Q., z ktorého nevyplýva separačná

úzkosť dieťaťa, ale akútny zápal hrdla, pričom separačná úzkosť sa nelieči antibiotikami. Prítomnosť
matky pri styku považuje za škodlivú, čo odmietol aj súd, ktorý rozhodoval naposledy. Uviedol, že matka
sa nedokáže zmieriť s tým, že dcéra má otca rada, ale dochádza k manipulácii matkou.

3. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2019 advokát otca uviedol, že prebehla mailová komunikácia

matky s otcom, ktorá sama ponúkla, aby nebola prítomná pri stretnutí otca s dcérou v piatok, preto podľa
neho odpadol predmet sporu a uviedol, že nevie načo je vedené toto konanie.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.07.2019 z jej záveru vyplynulo, že matka uviedla, že nemá
problém s tým, aby sa s otcom maloletej dohodla na tom, že piatkové stretnutia nebudú v jej prítomnosti

a v sobotu aj v nedeľu otec bude mať dcéru o hodinu dlhšie (č.l. 104). Z ďalšej správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 16.09.2019 ( č.l. 129) vyplynulo, že vzhľadom na diametrálne predstavy rodičov
o rozsahu aj spôsobe stret6ávania otca s dcérou kolízny opatrovník navrhol znalecké dokazovanie a
obaja advokáti na pojednávaní konanom dňa 20.11.2019 zhodne navrhli, aby bolo nariadené znalecké
dokazovanie pre zistenie príčin, pre ktoré má dieťa otca odmietať.

5. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 3/2020 znalkyňou PhDr. C. X., v znaleckom odbore:
psychológia,odvetvie:klinickápsychológiadetí,klinickápsychológiadospelých,psychológiadopravy,zo
záverov ktorého vyplynulo, že medzi maloletou a matkou je pozitívna citová väzba, pričom matka zahŕňa
dcéru veľkou náklonnosťou s nízkou direktívnosťou, preto navonok vzťah vyznieva viac kamarátsky. K

otcovi má vytvorený pozitívny citový vzťah, ktorý už začína byť kontrolovaný, aby jeho preferovaním
neublížila matke. Otca vidí menej často, preto sa o jeho pozornosť odmieta s kýmkoľvek deliť. Ani
u jedného z rodičov neboli zistené priame snahy o negatívne ovplyvňovanie maloletej voči druhému
rodičovi. Nepriame ovplyvňovanie sa deje na úrovni nepriamych vyjadrení, pri ktorých je maloletá
opakovane prítomná. G. je prítomná aj pri konfliktoch, ktoré sa dejú pri jej odovzdávaní si rodičmi. K

dôvodom, pre ktorý maloletá začala odmietať otca, bolo znalkyňou konštatované, že u otca neboli
zistené patologické prejavy, ktoré by boli podkladom neprimeraných reakcií, pre ktoré by ho maloletá
odmietala. Prirozbore psychodiagnostickýchmetód asprávaniasamaloletejsanajpravdepodobnejším
dôvodom odmietaniajavíkombinácia faktorov:jemožnýpocitohrozeniazodlúčeniamatky-matkamalanového partnera, zmena bydliska, vnímanie prejavov matky a jej snahy o novú rodinu, konflikty otcov,
pričom maloletá má k obom pozitívnu väzbu. Preto odporučila rozsah stretávania každý párny týždeň v
piatokod16.00hod.do18.00hod.anáslednevsobotu každéhopárnehotýždňa od9.00hod. donedele

do 13.00 hod. s možnosťou prespania u otca v prenajatom byte v D.. Rozšírenie kontaktu otca s dcérou
o prázdninový styk zatiaľ znalkyňa neodporučila. Na pojednávaní konanom dňa 18.09.2018, ktorého
sa zúčastnila aj znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok, uviedla, že čas určený pre ukončenie
stretnutia v nedeľu o 13.00 hod. určila preto, aby dieťa už u matky zaspávalo, ale keďže G. je už staršia
a dostáva sa do veku, kedy počas dňa spať nebude, preto odporučila ukončiť stretnutie otca s dcérou v

nedeľu o 17.00 hod.. Keďže otec čas, ktorý by mal tráviť s dcérou v piatok, tento nevyužíva a čas, ktorý
by mali tráviť v piatok, tento čas je pripočítaný k sobote a nedeli po jednej hodine, znalkyňa uviedla,
že rešpektuje rozhodnutie rodičov.

6. V § 25 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine je upravené stretávanie s maloletým dieťaťom, ods. 1, podľa
ktorého rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,

ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
Podľa ods. 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

Podľa ods. 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s
rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého
dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa ods. 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk
s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť

rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa ods. 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

7. Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

8. Naposledy bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 24P/352/2016-149 zo dňa
25.01.2018, ktorým súd manželstvo rozviedol a upravil práva a povinnosti k maloletej na čas po rozvode

tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou po
120,-- eur mesačne a stretávanie bolo upravené v párny týždeň v piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00
hod. za prítomnosti matky a bez prítomnosti matky otec sa s dcérou mohol stretávať v sobotu a v nedeľu
v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok 25.12. a 26.12. v čase
od 10.00 hod. do 17.00 hod. a rozsah stretávania bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.

6CoP/21/2018-216 dňa 27.06.2018.

9. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej
republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež
z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené:
v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť,
v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s

vylúčením nezákonných zásahov,
v čl. 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale
najmä
v čl. 9 bod 3 (cit.): „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo

v rozpore so záujmami dieťaťa“, a v súvisiacom
čl. 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.10. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude
dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností
druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto

rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s
dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného
života. Je chránená čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto
článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia

a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len tak
zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Preto súd musí pri rozhodovaní o
zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a pri úprave styku pri rozhodovaní osobitne zvažovať budúcu
perspektívnosť dodržiavania svojich rozsudkov. Európsky súd pre ľudské práva to opakovane zdôraznil
vo viacerých svojich rozhodnutiach, a to jednak pri rozhodovaní o porušení čl. 8 Dohovoru (ktorý chráni
právo na súkromie a rodinný život), ale tiež v súvislosti s porušovaním čl. 6, ktorý chráni právo na

spravodlivé, verejné a rýchle súdne prejednanie veci. Najmä rýchlosť konania a aktívna účasť súdu
pri zabezpečení výkonu práva styku sú dôležitými faktormi, ktorými štát môže predísť zásahom do
Dohovorom chránených práv. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo
rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu v. Nemecko

- Sťažnosť č. 74969/01), resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo
strany druhého rodiča“ (Hansenová v. Turecko - Sťažnosť č. 36141/97). Právo stretávania sa s dieťaťom
zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob
trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na

náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného.

11. V danom prípade po nadobudnutí právoplatnosti ostatného rozsudku - 27.06.2018, matka podala v
poradí druhý návrh na zmenu úpravy styku (podaný 24.09.2018 - uznesením č.k. 8P/327/2018-70 zo dňa
12.12.2018 zastavené, pre späťvzatie matky). V čase rozhodovania v tomto konaní, maloletá je vo veku

viac ako štyroch rokov, preto stretávanie ktoré bolo upravené doteraz, bolo nepostačujúce. Súd návrh
matky posúdil na zmenu úpravy stretávania, aby sa otec s dcérou stretával iba v jej prítomnosti tak, že
vykonal dokazovanie nielen listinnými dôkazmi, ale aj znaleckým dokazovaním. Návrhy na doplnenie
dokazovania navrhované právnou zástupkyňou matky na poslednom pojednávaní a to výsluchom
účastníkov konania, výsluchom partnera matky súd zamietol, lebo vyjadrenia rodičov na pojednávaní, aj

ich písomné vyjadrenia považoval za dostatočné pre zistenie skutočného stavu konania a rovnako tak
nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom partnera matky dieťaťa. Súd určil rozsah stretávania
tak, aby počas stretávania matka prítomná nebola, lebo už v konaní Okresného súdu v Nitre bolo
preukázané že otec má v D. prenajatý byt na to, aby s dcérou mohol tráviť čas súdom určený a otec
počas doby doteraz súdom určenej dcéru nielen kŕmil, ale ju aj uspával - v priebehu dňa a inak jej vypĺňal

čas s ňou vymedzený, teda je spôsobilý na trávenie času so svojou dcérou. V konaní bolo preukázané,
že dcéra má k otcovi pozitívny vzťah a tento je treba ďalej rozvíjať za pomoci druhého rodiča, ktorý
tomuto stretávaniu má napomáhať. Súd pri úprave styku a aj pri rozhodovaní o jeho zmene vychádzal
z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom trávil polovicu jeho voľného času, pričom obmedzenie
spočívajúce v tom, aby dieťa trávilo čas s otcom za prítomnosti matky súd považoval za diskriminujúce a

najmä za nevhodné, preto súd určil rozsah stretávania otca s dcérou bez prítomnosti matky. Vzhľadom
na vzdialenosť bydliska otca a dcéry umožnil otcovi aj iný ako osobný kontakt, ktorý je tiež pre vývoj
dieťaťa veľmi dôležitý.

12. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.