Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200388
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620200388.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Mgr. Róberta

Bartoša, s trvalým pobytom Sibírska 6959/22, Prešov, zastúpeného JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou,
advokátkou, so sídlom Radlinského 20, Spišská Nová Ves proti žalovaným : 1.) G. H., nar. X. XX. XXXX,
s trvalým pobytom Š. XXXX/XX, D.Ý. P., a 2.) O. P., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/X, D.
P., o zaplatenie 1.461,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie v časti vedenej voči žalovanej v 2. rade.

II. V časti konania vedenej voči žalovanej v 1. rade z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 1.461,10 eur od 8. 3. 2020 do zaplatenia.

III. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.461,10 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.461,10 eur od 8. 3. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca m á voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v časti vedenej voči žalovanej

v 1. rade v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

V. Žalovaná v 2. rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti vedenej voči žalovanej
v 2. rade v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 11. 2. 2020, doručenou na tunajší súd 12. 2. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalované v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 1.461,10 eur spolu s úrokom z omeškania

odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 0,5 % ročne do zaplatenia. Tento
návrh odôvodnil tým, že nadobudol byt č. XX, Q. Č.. XX, A. X. F. W. T. X. X.. Č.. XXXX, postavenom
na pozemku registra „C“ parc. č. 365/4, spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5601/375570, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to
titulom kúpnej zmluvy z 5. 6. 2018, keď vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený 25.
6. 2018. Napriek tomu, že žalobca je vlastníkom bytu, byt mu nebol odovzdaný a ostal vo faktickej
držbe žalovaných, ktoré sú tak neoprávnenými držiteľkami bytu a byt odmietajú odovzdať, pričom ho

užívajú a za náklady súvisiace s užívaním bytu neplatia. Táto povinnosť prináleží vlastníkovi, ktorý je v
právnom vzťahu so správcom bytu v zmysle zmluvy o výkone správy, avšak žalované nie sú so žalobcom
v žiadnom právnom vzťahu, a preto žalobca žiada od žalobkýň uhradiť náklady súvisiace s užívaním
bytu. Ak by žalobca nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z vlastníctva bytu, správca bytového domuby mu mohol obmedzovať prísun poskytovaných služieb a taktiež pri neplatení zálohových platieb by
mohol začať s výkonom záložného práva k bytu, ktoré existuje zo zákona počas celej doby existencie
bytu. Za mesiac jún 2018 uhradil žalobca sumu v zmysle pôvodného zálohového predpisu, určeného

ešte predošlému vlastníkovi bytu (Haus Warm, s.r.o.) vo výške 76,54 eur a následne správca bytového
domu určil vlastníkovi bytu mesačný predpis vo výške 76,92 eur, pričom túto sumu žalobca uhrádzal od
mesiaca júl 2018 do mesiaca december 2019, s tým, že k 1. 7. 2017 bol navýšený na sumu 114,63 eur.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 19. 3. 2020, doručenom na tunajší súd 20. 3. 2020, žalované v 1. a 2. rade

uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú, pretože hoci je žalobca na liste vlastníctva zapísaný ako
vlastník predmetného bytu, tak podľa nich v skutočnosti nie je jeho vlastníkom. Navyše žalovaná v 2.
rade predmetný byt neužíva a ani v ňom nemá umiestnené žiadne veci, a preto voči nej žaloba nie je
dôvodná. Otázka vlastníctva bytu je predmetom súdneho konania, vedeného na tunajšom súde pod
sp. zn. : 6C/29/2018, v ktorom sa žalované v 1. a 2. rade domáhajú určenia, že sú spoluvlastníčkami
tohto bytu. Ďalej, žalovaná v 1. rade nemôže byť vo vzťahu k správcovi bytového domu (Stavebnému

bytovému družstvu Liptovský Mikuláš) v omeškaní s úhradami súvisiacimi s plneniami spojenými s
užívaním bytu, pretože tieto mu platí, ale on ich odmieta prevziať, a teda je v omeškaní on a nie žalovaná
v 1. rade. Správca bytového domu pritom žalovanej v 1. rade povedal, že mu nemá ďalšie úhrady platiť.

3. V replike z 18. 5. 2020, doručenej na tunajší súd 18. 5. 2020 žalobca uviedol, že je ako vlastník

zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom list vlastníctva preukazuje vlastníctvo v danom čase a toto
vlastníctvobytuhozároveňzaväzujevzmysle ÚstavySR.Zvlastníctvabytumutakvyplývaajpovinnosť
uzatvoriť v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov so správcom bytového domu
zmluvu o výkone správy, resp. pristúpiť k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov. V tomto prípade
je správcom bytového domu Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, ktoré vyzvalo žalobcu na

uzatvorenie zmluvy a ten v zmysle svojich povinností, ktoré mu ako vlastníkovi bytu prináležia, túto
zmluvu uzavrel. Následne stavebné bytové družstvo oboznámilo žalobcu s predpisom mesačných
zálohových platieb, ktorých suma vyplynula z reálne spotrebovaných energií, ktoré však bez právneho
dôvodu užíva neoprávnený držiteľ. Žalobca je takto povinný tieto zálohové platby uhrádzať podľa
príslušného rozvrhu. Od momentu účinnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa stal vlastníkom bytu, žalobca tento

byt neužíval, pretože mu nebol odovzdaný. Vypratanie bytu je predmetom súdneho sporu vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. : 20C/33/2018. V tomto konaní žalobca podal žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti z dôvodu, že ani po niekoľkomesačnom žiadaní žalovaných, aby mu byt odovzdali alebo s
ním uzatvorili nájomnú zmluvu, ku konsenzu nedošlo, v dôsledku nesúčinnosti žalovaných. Žalovaná v
2. rade namietala pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, avšak táto jej vyplynula z jej hmotnoprávneho

vzťahu so žalovanou v 1. rade, nakoľko obe boli podielovými spoluvlastníčkami bytu, zapísané na liste
vlastníctva a po uzatvorení kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu boli povinné spoločne
a nerozdielne vypratať a odovzdať byt. Preto aj keď žalovaná v 2. rade nemá odnesené veci, čo
však žiadnym spôsobom nepreukázala, je pasívne vecne legitimovaná nielen v spore o vypratanie a
odovzdanie bytu, ale aj v spore o zaplatenie škody, ktorá im vyplýva ako neoprávneným držiteľkám bytu.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej v 1. rade, že nie je voči správcovi bytového domu v omeškaní, žalobca
uvádza, že ani v omeškaní nemôže byť, pretože s ním nie je v žiadnom právnom vzťahu a prijaté úhrady
správca bytového domu od žalovanej v 1. rade správne vrátil, nakoľko by sa prijatím týchto úhrad od
nevlastníka bezdôvodne obohatil a toto plnenie by bol potom povinný vrátiť. Na záver repliky vzhľadom
na chybu v počítaní, ku ktorej došlo v rámci podanej žaloby, opravil svoj pôvodný žalobný petit, keď

namiesto úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne požadoval len úroky vo výške 5 % ročne, pričom
zdôraznil, že teda v tejto prevyšujúcej časti berie žalobu späť.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade právo na dupliku nevyužili.

5. Na pojednávanie konané 31. 8. 2021 sa dostavil predvolaný zástupca žalobcu a (aj bez predvolania)
žalobca. Predvolané žalované v 1. a 2. rade sa nedostavili, pričom svoju neúčasť nijako neospravedlnili.

6. Žalobca na pojednávaní konanom 31. 8. 2021 zopakoval svoje skutkové tvrdenia z písomných
vyjadrení, vrátane žaloby a v záverečnej reči (po predbežnom právnom posúdení súdom) a uviedol,

že nárok na úroky z omeškania žiada priznať od 8. 3. 2020, teda nie od dátumu podania žaloby a (po
predbežnom právnom posúdení súdu) zobral späť žalobu voči žalovanej v 2. rade bez toho, aby to
odôvodnil.7.Súdnatomtopojednávanívykonaldokazovanienazáklade,ktoréhodospelknasledovnýmskutkovým
zisteniam.

8. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. : 6C/29/2018 z 25. 6. 2020 (č.l. 66 až 74 spisu)
súd zistil, že vo veci, kde sa žalované v 1. a 2. rade voči žalobcovi domáhali určenia, že sú podielovými
spoluvlastníčkami bytu č. XX, A. X. F., Q. XX, bytového domu X.. Č.. XXXX, postaveného na pozemku
registra „C“ parc. č. 365/4, v k. ú. D. P., ako aj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5601/375570 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, bolo rozhodnuté, že táto žaloba sa zamieta,

pričom tento výrok súd odôvodnil tým, že :

„12. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy považovali za vlastníčky bytu
č. XX s príslušenstvom a aktuálne na liste vlastníctva je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný, mal
súd preukázaný naliehavý právny záujem žalobkýň na určení vlastníctva k bytu.

13. Nakoľko žalobkyne odstúpili od kúpnej zmluvy, uzavretej s kupujúcim Váš dom,
Váš byt, s.r.o. dňa 20.01. 2017, súd skúmal, či sa jedná o odstúpenie platné a teda či nastali účinky
podľa § 48 ods. 2 Obč. zák.

14. Žalobkyne tvrdili, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 20. 01. 2017 konali

v tiesni, pričom za tieseň označili skutočnosť, že dňa 20. 01. 2017 mal byť byt vydražený v dobrovoľnej
dražbe, v dôsledku čoho by žalobkyňa v 1. rade prišla „o strechu nad hlavou“.

15. Podľa judikatúry pojem tieseň treba na účely ustanovenia § 49 Obč. zák. vykladať
tak, že tieseň je vyslovene subjektívnym stavom, ktorý musí mať základ v objektívne existujúcom a

pôsobiacomstave.Zlistinnýchdôkazovvyplýva,ženiekoľkorokovpredkonanímdobrovoľnejdražbybol
žalobkyniam (alebo jednej z nich, čo však v konaní nebolo ozrejmené) poskytnutý úver v J. W. I. H. Y. X.,
a.s.,vdôsledkučohobolovprospechtohtoveriteľazriadenézáložnéprávonabytč.XXspríslušenstvom
v októbri 2014. Žalobkyne si preto museli byť vedomé toho, že pokiaľ nebude úver riadne splácaný,
záložný veriteľ môže podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je upravená

zákonom č. 527/2002 Z. z., ktorý obsahuje presný postup realizácie dobrovoľnej dražby a záložný dlžník
má v zákone garantované práva, a aj povinnosti. Pretože termín dražby bol stanovený na deň 20. 01.
2017 a v konaní nebolo tvrdené iné, súd vychádzal zo predpokladu, že proces dražby bytu č. 28 s
príslušenstvombolvsúladesozákonomažežalobkyne,akozáložnédlžníčky,savkonaníodobrovoľnej
dražbe nebránili a ani nepodnikli žiadne zákonné postupy, ktorými by oddialili, alebo zabránili dražbe

bytu. Z výpovede svedka F. L. vyplýva, že jeho stretnutie so žalobkyňami bolo len náhodné a pri tomto
stretnutí(1-2dnipredtermínomdražby)žalobkyňav2.radepožiadalaF.L.opomoc,ktorámalaspočívať
v tom, že svedok vyplatí dlh žalobkýň u veriteľa, ktorý bol navrhovateľom dražby a následne poskytne
žalobkyniam lehotu (6 mesiacov), v ktorej si žalobkyne mali možnosť zabezpečiť finančné prostriedky
a spätne byt odkúpiť. Žalobkyne, ktoré očakávali predaj bytu v dražbe, potom pri stretnutí s F. L. len

využili možnosť spätnej kúpy bytu, čo pri predaji bytu v dražbe by bolo nemožné. Takéto riešenie zvolili
žalobkyne nepochybne preto, aby sa predišlo strate bytu, v ktorom bývala (a stále býva) žalobkyňa v 1.
rade. Podmienky spätnej kúpy bytu, dohodnuté s F. L., žalobkyne považovali za prijateľné, pretože inak
by neuzavreli kúpnu zmluvu so spoločnosťou Váš dom, Váš byt, s.r.o., ale vyčkali na výsledok dražby,
ktorá bola stanovená na deň 20. 01. 2017. Vzhľadom na uvedené okolnosti, nemohla byť obmedzená

sloboda rozhodovania žalobkýň pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 20. 01. 2017. V konaní navyše bolo
zistené, že byt č. 28 užívala iba žalobkyňa v 1. rade (užíva ho doteraz) a žalobkyňa v 2. rade v byte v
čase konania dražby a ani teraz, nebýva. Predajom bytu žalobkyňa v 2. rade preto „neprišla o strechu
nad hlavou“, takže táto žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jej právo
odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu, že ju uzavrela v tiesni.

16. Z ustanovenia § 49 Obč. zák. vyplýva, že musí byť súčasne splnená podmienka
tiesne aj nápadne nevýhodných podmienok.

17. Cena predmetu dražby bola určená v súlade s ustanovením § 12 zákona

o dobrovoľných dražbách, znaleckým posudkom G.. P. F., vypracovaným dňa 08. 11. 2016, ktorý byt
ohodnotil sumou 33 100,- eur. Žalobkyne nenamietali túto cenu bytu postupom podľa § 12 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách, z čoho možno vyvodiť, že sa stotožnili s cenou bytu, určenou znalcom. Potom
žalobkyne mohli dôvodne očakávať, že v prípade realizácie dobrovoľnej dražby bude byt predaný zatúto sumu, príp. za cenu, zodpovedajúcu právnej úprave § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Napriek
tomu žalobkyne akceptovali v kúpnej zmluve zo dňa 20. 01. 2017 dojednanú kúpnu cenu 25 306,26
eura. Nakoľko žalobkyne neuviedli dôvody, ktoré ich k tomu viedli a v konaní nebol navrhnutý ako dôkaz

ich výsluch, súd ustálil, že žalobkyne, ako predávajúce, uzavreli s kupujúcim Váš dom, Váš byt, s. r. o.
kúpnu zmluvu s cieľom získať časový priestor 6 mesiacov, počas ktorého mali možnosť zabezpečiť si
finančné prostriedky na spätné odkúpenie bytu. Potom nebolo v záujme žalobkýň, dohodnúť v kúpnej
zmluve vyššiu kúpnu cenu ako sumu, ktorú nevyhnutne potrebovali zaplatiť navrhovateľovi dražby, aby
došlo k upusteniu od dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že žalobkyne nevyužili možnosť spätnej kúpy

bytu napriek opakovaným ponukám zo strany spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o. a neskôr aj zo strany
žalovaného neznamená, že kúpna zmluva zo dňa 20. 01. 2017 bola uzavretá za nápadne nevýhodných
podmienok.

18. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade v byte doteraz býva,
pričom okrem poplatkov za energie neuhrádza iné náklady spojené s užívaním bytu - tieto hradí

žalovaný, ako vlastník bytu. To, že žalovaný mal záujem riešiť bytovú otázku žalobkýň, potvrdzuje
skutočnosť,žeakokonateľspoločnostiHouseWarm,s.r.o.,zabezpečilprežalobkyňuv2.radeznalecký
posudok u znalca G.. X. M.. Podľa e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobkyňou v 2. rade zo
dňa 09. 01. 2018, bol tento znalecký posudok zabezpečený na podnet žalobkyne v 2. rade pre účely
čerpania úveru. Z toho potom vyplýva, že aj keď skončila platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,

žalobkyniam bolo ponúkané byt spätne odkúpiť, na čo však tieto nereflektovali, ale ani neuzavreli so
žalovaným, ako vlastníkom bytu, nájomnú zmluvu. Navyše od kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 20. 01. 2017
odstúpili žalobkyne až listom zo dňa 21. 11. 2018 potom, ako žalovaný (ako žalobca) podal na súde voči
nim žalobu o vypratanie bytu (konanie vo veci 20C/33/2018 sa začalo 15. 11. 2018).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyne nepreukázali, že kúpnu zmluvu zo
dňa 20. 01. 2017 uzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, takže nemohli podľa § 49 Obč.
zák od tejto zmluvy platne odstúpiť. V dôsledku toho odstúpením nedošlo podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. k
zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 20. 01. 2017 a ani nenastali vecnoprávne účinky odstúpenia, t j. nedošlo
k obnoveniu vlastníckeho práva žalobkýň k bytu č. XX s príslušenstvom. Preto súd žalobu zamietol.“

9. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho sp. zn. : 11Co/137/2020 z 26. 1. 2021 (č.l.
76 až 84) vyplynulo, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. : 6C/29/2018 z 25. 6. 2020
bol v odvolacom konaní potvrdený, čo odvolací súd odôvodnil tým, že :

„ 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkýň v 1/
a 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 219
ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil správne

skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
zodpovedá kritériám ustanoveným pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, vyplývajúcich z ust. § 220
ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplývajú jeho skutkové
a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

9. Odvolanie žalobkýň v 1/ a 2/ rade nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

10. Medzi základné procesné povinnosti, resp. procesné bremená žalobcu ako strany sporu patrí
a/ povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia, t.j. pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové

okolnosti prípadu, b/ dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, t.j. preukázať tvrdené skutočnosti.
Neunesenie dôkazného bremena znamená pre stranu stratu sporu.

11. V kontradiktórnom spore v zásade platí, že každý, kto niečo tvrdí, musí toto tvrdenie preukázať.

12. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade sa domáhali svojho práva v súlade s ustanovením § 49 Občianskeho
zákonníka.13. V zmysle ustanovenia § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

14. Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu
nebola vytvorená slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku, ktorý je v tomto prípade tieseň. Aby
bola strana pri odstúpení od zmluvy z uvedeného dôvodu úspešná, musí preukázať existenciu tiesne
a zároveň nápadne nevýhodných podmienok pri uzavretí zmluvy. Najvyšší súd SR vymedzil pojem
tiesne takto: "Tieseň je hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase

robenia právneho úkonu, ktorý stále naňho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku
neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne
existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou stránkou -
samotným konajúcim a jeho odolnosťou proti pôsobiacej ťaživej situácii. Rovnaká objektívna situácia
môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom z hľadiska existencie tiesne a to je
potrebné osobitne zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav vznikol a čo ho spôsobilo. Právny význam

treba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než politických motívoch, ba aj tiesni vyvolanej
samotným konajúcim" (rozsudok NS SR z 15.7.1996 sp. zn. 2Cdo/41/1996).

15. Dôkaznou povinnosťou žalobkýň v 1/ a 2/ rade, ak chceli byť v spore úspešné, bolo preukázať tieseň
a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatvorení zmluvy.

16. V uvedenej súvislosti možno dať za pravdu súdu prvej inštancie, že žalobkyne 1/ a 2/ tieseň ako
jednu z kumulatívne vyžadovaných podmienok pre možnosť využitia práva na odstúpenie od zmluvy
nepreukázali.

17. V tejto súvislosti treba poukázať aj na procesný postoj žalobkýň 1/, 2/ a ich obhajcu, keď na prvé
nariadené pojednávanie sa ani jedna zo žalobkýň, ani obhajca neodstavili. Hoci na ďalšom nariadenom
pojednávaní bol obhajca žalobkýň 1/, 2/ prítomný, nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalobkýň v 1/
a 2/ rade, alebo aspoň jednej z nich, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
25.6.2020 postupom podľa ust. § 181 ods.2 CSP uviedol ako spornú skutočnosť konanie žalobkýň pri

uzatváraní kúpnej zmluvy v tiesni.

18. Žalobkyne 1/, 2/ síce prostredníctvom svojho obhajcu poukázali na objektívne skutočnosti, ktoré
mohli tieseň vyvolať - dražba nehnuteľnosti, ktorá zároveň predstavuje bydlisko žalobkyne v 1/
rade. Samotná existencia týchto objektívnych skutočností však bez posúdenia subjektívnej stránky -

prežívania samotných konajúcich - žalobkýň v 1/ a v 2/ rade ešte tieseň nepreukazuje. Ako vyplýva
aj z vyššie uvedenej judikatúry, rovnaká objektívna situácia môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u
druhého nemusí. Žalobkyne v 1/ a v 2/ rade ich výsluch, resp. iný dôkaz, ktorý mohol práve preukázať
subjektívnu stránku konajúceho, nenavrhli. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie potom dospel
k záveru, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu tiesne ako

jedného z kumulatívne potrebných predpokladov pre možnosť odstúpiť od zmluvy.

19. Ako už odvolací súd uviedol, pokiaľ odvolateľ poukazuje na objektívny stav ku dňu uzavretia
predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý bol vyvolaný hroziacou dražbou nehnuteľnosti a stratou bývania
pre žalobkyňu v 1/ rade, samotné tieto objektívne okolnosti bez ďalšieho nemôžu viesť k záveru o

subjektívnom stave tiesne žalobkýň v 1/ a 2/ rade.

20. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkýň v 1/ a 2/ rade predstavuje pre žalobkyne 1/, 2/
procesný následok, ktorý sa prejavuje stratou sporu - zamietnutím žaloby.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny a odvolací súd
ho preto potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý strany nenapadli konkrétnymi odvolacími
námietkami a zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní.“

10. Z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (č.l. 85) súd zistil, že vyššie uvedený rozsudok odvolacieho

súdu nadobudol právoplatnosť 11. 2. 2021.

11. Súd ma za nesporné (pre nepopretie žalovanými v 1. a 2. rade podľa § 150 OZ) skutkové tvrdenia
žalobcu, že je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník bytu č. XX, Q. Č.. XX, A. X. F. W. T. X.X.. Č.. XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 365/4, k. ú, D. P., ku ktorému prináleží tiež
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5601/375570, a to na liste
vlastníctva č. XXXX, pričom pri tomto zápise v katastri nehnuteľností je ako titul nadobudnutia uvedená

kúpna zmluva z 1. 6. 2018 s tým, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený 25. 6.
2018(spornéboloto,čiježalobcaskutočnýmvlastníkombytu,aniečijenalistevlastníctvazapísanýako
vlastník bytu.) Ďalej, z rovnakého dôvodu mal súd za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že v prospech
správcu bytového domu (Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš) uhradil za mesiac jún 2018
sumuvzmyslepôvodnéhozálohovéhopredpisuurčenéhopredošlémuvlastníkovibytuspoločnostiHaus

Warm, s.r.o. vo výške 76,54 eur, pričom následne tento správca ustanovil žalobcovi mesačný predpis vo
výške 76,92 eur, a túto sumu uhrádzal žalobca v mesiacoch júl 2018 až december 2019, pričom zálohový
predpis bol k 1. 7. 2019 navýšený na sumu 114,63 eur. Taktiež nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu,
že v rozhodnom období (od júna 2018 do decembra 2019) žalovaná v 1. rade užívala predmetný byt a
požívala plnenia spojené s užívaním tohto bytu, a že žalobca ako zapísaný vlastník bytu mal s týmto
správcom bytového domu uzatvorenú zmluvu o výkone správy, a taktiež ani skutkové tvrdenie žalobcu,

že žalovaná v 1. rade nebola so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu pokiaľ ide o predmetný byt.

12. Súd však mal za nesporné (pre nepopretie žalobcom podľa § 151 CSP) aj skutkové tvrdenie
žalovanej v 1. rade, že správcovi bytového domu ponúkala platby za plnenia spojené s užívaním tohto
bytu, avšak on ich odmietal prevziať.

13. Takto (na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán sporu) zistený
skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,

ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk.)

17. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; avšak ak o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Po prezentácii predbežného právneho posúdenia súdom na pojednávaní konanom 31. 8. 2021

žalobca zobral späť žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom to nijak neodôvodnil. Vzhľadom
na toto čiastočné späťvzatie žaloby (vo vzťahu k žalovanej v 2. rade) súd podľa § 145 ods. 2 CSP
musel konanie v tejto časti (bez posúdenia vo veci samej) zastaviť. Vzhľadom na neospravedlnenú
neprítomnosťžalovanýchv1.a2.radenatomtopojednávaníbolomožnémaťzato,ževzdanímsapráva
účasti na tomto pojednávaní sa žalované v 1. a 2. rade vzdali aj práva reagovať na skutočnosti, ktoré

vyplynú z prednesov protistrany na tomto pojednávaní, a tým aj práva na vyjadrovanie súhlasu, resp.
nesúhlasu k čiastočnému späťvzatiu žaloby prednesenému žalobcom prvýkrát na tomto pojednávaní
(späťvzatia žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade), a preto aplikácia § 146 ods. 2 CSP v danom prípade
neprichádzala do úvahy, a taktiež ani odročenie pojednávania z dôvodu uskutočnenia písomnej výzvy
(súdu) pre žalované na vyjadrenie sa k tomuto späťvzatiu žaloby.

19. Súd však takisto čiastočne zastavil konanie (pre čiastočné späťvzatie žaloby v rámci repliky) v časti
konania vedenej vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, a to v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
0,5 % ročne zo sumy 1.461,10 eur od 8. 3. 2020 do zaplatenia, pretože žalobca si pôvodne uplatňoval
nárok na úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne a v replike už iba v úrokovej sadzbe 5 % ročne.

Keďže k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, nevyžadoval sa súhlas
žalovaných s týmto späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 2 CSP.

20. Vo zvyšnom rozsahu, v ktorom nedošlo k zastaveniu konania, súd dospel k nasledovným meritórnym
záverom.

21. V rozhodnom období od júna 2018 do decembra 2019 (za ktoré obdobie si žalobca uplatňoval voči
žalovanej v 1. rade nárok na náhradu úhrad platených správcovi bytového domu za plnenia spojené
s užívaním predmetného bytu - mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu apríspevky do fondu opráv) žalovaná v 1. rade užívala predmetný byt a tiež požívala plnenia spojené
s užívaním tohto bytu. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe pritom namietala, že sa (so
žalovanou v 2. rade) považujú za spoluvlastníčky predmetného bytu, pričom poukázala na to, že v

tejto súvislosti tiež podali na tunajší súd žalobu o určenie, že sú spoluvlastníčkami tohto bytu, ktorá je
vedená pod sp. zn. : 6C/29/2018. Pre účely tohto konania (sp. zn. : 21C/6/2020) však žalovaná v 1.
rade svoj právny záver o ich spoluvlastníctve nijako skutkovo neodôvodnila. Preto možno mať za to,
že žalovaná v 1. rade dostatočne neuniesli bremeno tvrdenia ku podstatným skutkovým okolnostiam,
ktoré by odôvodňovali právny záver o ich podielovom spoluvlastníctve k bytu. V tejto súvislosti súd tiež

poukazuje na to, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno podľa § 132 ods. 2 CSP nahradiť
odkazom na označené dôkazy, a preto súd (v tejto veci) si nemohol tieto podstatné skutkové tvrdenia
(za žalovanú v 1. rade) vyabstrahovať zo spisu sp. zn. : 6C/29/2018, ktorý ako dôkaz žalovaná v 1.
rade navrhla vykonať v tomto konaní. Preto už len na základe tohto neunesenia bremena tvrdenia by
bolo možné mať za to, že námietka žalovanej v 1. rade týkajúca sa spoluvlastníctva bytu žalovanými
(v tomto konaní) vôbec nemôže obstáť.

22. Navyše, vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. : 6C/29/2018 bolo už súdom prvej inštancie,
ako aj odvolacím súdom právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby (žalovaných v 1. a 2. rade)
o určenie ich spoluvlastníckeho práva k predmetnému bytu. Podľa názoru súdu v takomto prípade
ide o situáciu upravenú v § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku, kedy o určitej otázke, ktorá

je pre súd v tomto konaní prejudiciálnou otázkou, už existuje právoplatné rozhodnutie iného orgánu
verejnej moci (ktorý nie je orgánom verejnej moci v zmysle § 193 CSP, teda ktorý nie je orgán, ktorého
právoplatným rozhodnutím by bol civilný súd v tejto veci viazaný.) Avšak súd sa (v tomto konaní) pri
posúdení tejto prejudiciálnej otázky (existencie spoluvlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k
bytu) stotožnil s (vyššie citovanými) právnymi závermi a úvahami k tejto otázke uvedenými v (ods.

12. až 19. odôvodnenia) rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ako súdu prvej inštancie) sp.
zn. : 6C/29/2018 z 25. 6. 2020 v spojení s (ods. 7 až 21. odôvodnenia) potvrdzujúceho rozsudku
Krajského súdu v Žiline (ako odvolacieho súdu) sp. zn. : 11Co/137/2020 z 26. 1. 2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11. 2. 2021, keďže nemal žiadne argumenty na odklon od týchto záverov v zmysle § 194
ods. 2 CSP a s týmito závermi a ich odôvodnením sa stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Súd totiž musí na takéto právoplatné rozhodnutie podľa § 194 ods. 2 CSP rozhodnutie prihliadať, a
hoci ním nie je viazaný, tak pre prípad odklonu od záverov takéhoto rozhodnutia sa s jeho obsahom
musí vyporiadať a podrobne zdôvodniť prečo považuje názory (v danom prípade nielen súdu prvej
inštancie, ale aj odvolacieho súdu) za nesprávne. Tunajší súd mal teda za to, že prejudiciálnu otázku
spoluvlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k predmetnému bytu je potrebné vyriešiť tak, že

žalovaní v 1. a 2. rade nie sú spoluvlastníkmi predmetného bytu. Vzhľadom na tento záver, tak mal súd
za to, že žalovaná v 1. rade užívala byt a tiež požívala plnenia s ním spojené (v rozhodnom období)
bez akéhokoľvek právneho dôvodu, t.j. neoprávnene (išlo o protiprávny úkon). A keďže žalobca (ako
zapísaný vlastník bytu, ktorý so správcom bytového domu uzatvoril zmluvu o výkone správy) musel
správcovi domu podľa tejto zmluvy platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v rozhodnom období

(v celkovej výške 1.461,10 eur), došlo tak na strane žalobcu k vzniku škody (v podobe zmenšenia jeho
majetku spôsobeného úhradami za tieto plnenia správcovi bytového domu), a to v príčinnej súvislosti (v
dôsledku) neoprávneného užívania bytu a požívania plnení spojených s užívaním bytu žalovanou v 1.
rade (protiprávnym úkonom), čím (keďže zavinenie žalovanej v 1. rade sa v tomto prípade predpokladá
podľa § 420 ods. 3 OZ, a teda jeho existenciu žalobca nemusí preukazovať, ale dôkazné bremeno o

nezavinení tejto škody zaťažovalo žalovanú v 1. rade, ktorá ho však neuniesla), bolo možné mať za to,
že boli naplnené všetky predpoklady vzniku nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej v 1. rade
podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 OZ v spojení s § 442 ods. 1 a ods. 3 OZ, a preto súd vyhovel žalobe v časti
o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.461,10 eur.

23. Ako už vyplýva z vyššie prezentovaného výkladu právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 1.
rade súd posúdil ako právny vzťah vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, a nie ako
formu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pretože žalobca síce uhrádzal v prospech správcu
bytového domu úhrady za plnenia požívané žalovanou v 1. rade, avšak v danom prípade žalovaná v 1.
rade nemala podľa práva plniť tieto úhrady správcovi bytového domu, keďže medzi nimi nebol žiaden

právny vzťah. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade takisto nebolo možné uvažovať o
nejakej skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, resp. podľa § 457 OZ.24. K námietke žalovanej v 1. rade, že ona nie je voči správcovi bytového domu v omeškaní s platením
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, pretože mu ich ponúkala a on ich odmietol prevziať, čím
je v omeškaní on, súd uvádza, že správca bytového domu má uzavretú zmluvu o výkone správy so

(zapísaným) vlastníkom bytu (žalobcom), a nie so žalovanou v 1. rade, a preto správne odmietal jej
platby za plnenia spojené s užívaním bytu, pretože ak by ich prijal, vzniklo by na jeho strane bezdôvodné
obohatenie, ktoré by bol následne povinný vydať. Ak už by aj chcela žalovaná v 1. rade niekomu platiť
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, mala tieto platby poukazovať žalobcovi, ktorý bol povinný na
ich úhrady vo vzťahu k správcovi bytového domu, aby sa ich žalobca nemusel domáhať v tomto konaní

voči žalovanej v 1. rade.

25. Žalobu voči žalovanej v 1. rade pritom nebolo možné zamietnuť z dôvodu, že by si žalobca uplatňoval
len sekundárne zodpovednostné nároky (nároky zo zodpovednosti za škodu) bez toho, aby sa súčasne
domáhal aj odstránenia protiprávneho stavu, ktorý tieto zodpovednostné vzťahy vyvoláva, aby nedošlo
k uplatňovaniu práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu (viď aj rozsudok

Krajského súdu v Žiline z 23. 3. 2010, sp. zn. : 5Co/45/2010, ktorého závery odobril aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení z 6. 3. 2012, sp. zn. : III. ÚS 99/2012), pretože z veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. : 20C/33/2018 (ktorá ešte nie je právoplatne skončená) vyplýva, že žalobca
sa voči žalovaným v 1. a 2. rade už v inom konaní domáha vypratania a odovzdania tohto bytu, a preto
prekážka litispendencie mu bránila v tomto konaní domáhať sa (súčasne) odstránenia protiprávneho

stavu vyvolávajúcemu sekundárne zodpovednostné vzťahy (na náhradu škody.)

26. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z uplatnenej
sumy 1.461,10 eur, a to od ním uplatneného dátumu 8. 3. 2020 (v pôvodnej žalobe pritom nebol uvedený
konkrétny dátum od ktorého žalobca požaduje úroky z omeškania, ale tento dátum bol uvedený až

dodatočne, v záverečnej reči na pojednávaní konanom 31. 8. 2021, kedy žalobca túto vadu petitu
odstránil, keď upresnil, že ich požaduje od 8. 3. 2021), nakoľko v tomto prípade išlo o nároky zo
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, kedy nie je splatnosť určená ani zmluvou, ani zákonom a ani
rozhodnutím súdu, a preto sa určenie splatnosti riadi ust. § 863 OZ, podľa ktorého dochádza k splatnosti
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy na úhradu dlžnej sumy (a keďže súčasne v tomto konaní

nebolo zo strany žalobcu tvrdené, že by takáto výzva vo vzťahu k žalovanej v 1. rade bola realizovaná),
súd v súlade s ustálenou judikatúrou dospel k záveru, že za takúto výzvu je možné považovať žalobu,
resp. jej doručenie žalovanej v 1. rade, k čomu došlo 6. 3. 2020, a teda nasledujúceho dňa sa stal
nárok splatný a ďalší deň (8. 3. 2021) začalo omeškanie, a preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších

predpisov od 8. 3. 2021 až do zaplatenia.

27. Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania bolo potrebné rozčleniť toto konanie na časť vedenú
voči žalovanej v 1. rade a na časť vedenú voči žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na to, že v rámci
časti konania vedenej vo vzťahu k žalovanej v 2. rade došlo k späťvzatiu žaloby v plnom rozsahu

(bez akéhokoľvek odôvodnenia) súd mal za to, že k zastaveniu konania v tejto časti došlo z dôvodu
procesného zavinenia žalobcu, a preto súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanej v 2. rade voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti vedenej voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100% s tým,
že súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd o právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Vo vzťahu k žalovanej v

1. rade, teda v časti konania vedenej voči žalovanej v 1. rade však porovnajúc žalobný petit v rámci,
ktorého sa žalobca domáhal priznania sumy vo výške 1.461,10 eur s príslušenstvom a výroku rozsudku,
kde súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1. rade priznal nárok na uplatnenú sumu 1.461,10 eur s
príslušenstvom, dospel súd k záveru o plnej úspešnosti žalobcu, a preto mu priznal voči žalovanej
v 1. rade nárok na náhradu trov konania v časti vedenej voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %

pričom rovnako podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.