Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202629
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6418202629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci manželky,
ktorá podala návrh na rozvod manželstva S. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX Y.,
právne zastúpenej ADIUVANTE, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 52
341 046 a manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
N. XXX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Trnkom, advokátom, so sídlom Námestie
SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO: 51 967 936, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičovkmaloletýmdeťom:Z.R.,nar.XX.XX.XXXX,C.R.,nar.XX.XX.XXXX,I.R.,nar.XX.XX.XXXX,

W. R., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, na čas po rozvode manželstva, o odvolaní
manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, proti

r o z h o d o l :

1. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

2. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. B. napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania S. R., rodenej Y., nar. XX.
XX. A., trvale bytom N. A., a Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, uzatvorené dňa 13. 01.

2010, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Kremnica, vo zväzku 8, ročník 2010, na strane
XXX, pod poradovým číslom 2, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva okresný súd zveril maloleté
deti R., a to maloletého Z., nar. 18. XX. XXXX, maloletého C., nar. XX. XX. XXXX, maloletého I., nar.
XX. XX. XXXX a maloletú W., nar. XX. XX. XXXX do osobnej opatery a starostlivosti matky S. R. s tým,
že matka maloletých detí S. B. je oprávnená zastupovať maloleté deti R. v bežných veciach a spravovať
ich majetok. Otcovi maloletých detíR. Q. R. okresný súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých
detí I., a to na výživu maloletého Z., maloletého C., maloletého Michal a maloletej Lucie výživným vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného osobitným zákonom,
na každé dieťa zvlášť k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Styk otca Q. R. s maloletými deťmi R., a to s maloletým Z., s maloletým C., s maloletým I.
a s maloletou W., neupravil. Znalkyni PhDr. I. R., PhD. priznal nárok na znalečné vo výške 1 204,96 €.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania okresný súd v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015
Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nepriznal.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka S.F. sa svojim návrhom
na rozvod manželstva, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 31. 05. 2018 domáhala
rozvodu manželstva účastníkov konania. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila okolnosťou, že
manželstvoúčastníkovkonaniajevtrvalomavhlbokomrozvrate,smanželom(ďalejvtexteaj„odporca“)dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, pričom zdôraznila, že voči osobe odporcu stratila akúkoľvek
dôveru a vylúčila možnosť obnovenia spolužitia s odporcom v akejkoľvek forme do budúcnosti. V návrhu
na rozvod manželstva navrhovateľka ďalej uviedla, že zotrvanie v manželskom zväzku s odporcom

neodôvodňuje ani okolnosť, že z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti. V návrhu na rozvod
manželstvakonštatovala,že smanželomnežijúvspoločnejdomácnosti,tútospolunevedú,každýznich
zabezpečuje svoje potreby sám, manželstvo s odporcom neplní svoju intímnu funkciu, ale ani výchovnú
funkciu, nakoľko starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje samotná navrhovateľka. V prípade rozvodu
manželstva žiadala štyri maloleté deti zveriť do svojej výchovy a opatery, výšku vyživovacej povinnosti

žiadala ustáliť individuálne.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že návrh na rozvod
manželstva žiada zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil okolnosťou, že do súčasnej doby neboli zo
strany navrhovateľky pertraktované žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré by svedčili o rozpade

manželstva účastníkov konania, naopak podľa názoru odporcu ich manželstvo s navrhovateľkou môže
plniť svoj spoločenských účel, pretože dôvodom ukončenia spolužitia sú neadekvátne zásahy zo strany
matky navrhovateľky do ich manželského zväzku, bez ktorých by ich manželstvo ďalej a bez problémov
fungovalo. Ďalej uviedol, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú štyri maloleté deti, ktorých
riadny vývoj vyžaduje tak výchovné pôsobenie zo strany matky, ako i výchovné pôsobenie zo strany

otca.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v poradí prvým
rozsudkom vydaným v tejto veci (č. k. 20P/10/2018-89 zo dňa 25. 09. 2019) rozhodol tak, že návrh
manželky (ďalej aj „navrhovateľky“) na rozvod manželstva zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici

ako súd odvolací uznesením č. k. 15CoP/14/2019-174 zo dňa 28. 06. 2019 v poradí prvý rozsudok
okresného súdu, vydaný v tejto veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení
zrušujúceho uznesenia konštatoval, že „keď manželstvo pomerne dlhú dobu neplní žiadnu zo svojich
funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, možno rozvrat
manželstva považovať za trvalý“. Súdu prvej inštancie uložil, aby zanalyzoval a vyhodnotil príčiny,

ktoré vyvolali vážny rozvrat manželstva. Na základe záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici
uvedených v zrušujúcom uznesení, vykonal okresný súd vo veci ďalšie dokazovanie, a to opätovným
výsluchom zúčastnených strán, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletých detí R. (ďalej aj „maloleté
deti“), oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámením sa so
správami ošetrujúcich lekárov maloletých detí, oboznámením sa so správami školského zariadenia,

resp. predškolského zariadenia, ktoré navštevujú maloleté deti, vyhodnotením poznatkov v súvislosti
so spoluprácou s neziskovou organizáciou „Kľúč“ a v konečnom dôsledku aj znaleckým posudkom,
ktorého vypracovanie nariadil v konaní „na pomerne široký okruh otázok, ktoré poskytli odpovede na
spolužitie účastníkov konania, ich schopnosti a možnosti vo vzťahu k úprave práv a povinností voči
maloletým deťom, ako i odpovede na ďalšie otázky, relevantné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky

na rozvod manželstva.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 23 ods. 1,
2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a uviedol, že v rámci ďalšieho
dokazovania prioritne skúmal, či sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, vyžadované ust. §

23 ods. 1 Zákona o rodine na rozvod manželstva. Konštatoval, že návrh na rozvod manželstva bol
navrhovateľkou podaný v mesiaci máj v roku 2018. V tom čase navrhovateľka v návrhu na rozvod
manželstva uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Výsluchom účastníkov konania
okresný súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti ani v súčasnej dobe, tak ako počas
celého obdobia konania o návrhu na rozvod manželstva. Z takto zisteného skutkového stavu a z

vyjadrení účastníkov konania bola súdu prvej inštancie zrejmá okolnosť, že manželstvo účastníkov
konania počas obdobia minimálne dva a pol roka neplní svoju funkciu, manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, každý z nich zabezpečuje svoje potreby po materiálnej stránke sám. Manželstvo účastníkov
konania neplní tiež intímnu funkciu, rovnako ako neplní ani funkciu výchovnú, nakoľko maloleté deti
žijú v domácnosti matky, ktorá žije v rodinnom dome svojej matky. Nie je teda možné konštatovať,

že by manželstvo účastníkov konania plnilo akúkoľvek funkciu. Pokiaľ ide o zisťovanie príčin rozvratu
manželstva účastníkov konania, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že z výpovede účastníkov konania vyplýva, že medzi manželmi sa vyskytli vážne názorové nezhody
na všetky otázky spolužitia, predovšetkým na otázky zabezpečovania chodu domácnosti po materiálnejstránke, ale i otázky výchovného charakteru vo vzťahu k ich maloletým deťom. Počas celého obdobia,
čo manželia nežijú v spoločnej domácnosti a v konečnom dôsledku i pred týmto obdobím, sa tieto
názorové nezhody medzi oboma manželmi nepodarilo vyriešiť, čo vyústilo do skončenia vzájomného

spolužitia. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva a priori vylúčila obnovenie spolužitia
so svojim manželom. Uvedené stanovisko navrhovateľky je zrejmé z jej výpovede, z ktorej vyplynulo,
že má z odporcu strach. Navrhovateľku je možné charakterizovať ako submisívnu osobu, ktorá však
nie je schopná naďalej v rámci spolužitia znášať dominantný charakter správania jej manžela. Uvedená
skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. I. R., PhD., ktorá v znaleckom posudku vo
vzťahu k osobe navrhovateľky konštatuje existenciu zjavného strachu z osoby odporcu a jednoznačne
odmietavé stanovisko k akejkoľvek forme obnovenia spolužitia s osobou odporcu. V nadväznosti na
uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odporca naďalej
vo svojich výpovediach vylučuje existenciu skutočností odôvodňujúcich dôvody na rozvod manželstva
s navrhovateľkou. Zotrvanie v manželskom zväzku odôvodňuje podľa odporcu predovšetkým záujem

štyroch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že postoj odporcu k návrhu na rozvod manželstva nie
je možné hodnotiť ako objektívny, pretože vychádza len zo subjektívnych predstáv odporcu a z obavy
z novej situácie. Vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že pokiaľ počas obdobia dva a pol roka manželia nenašli k

sebe cestu, navrhovateľka od počiatku a priori odmieta akékoľvek obnovenie spolužitia s odporcom,
manželstvo účastníkov konania už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií, tak takúto situáciu je
potrebné vyhodnotiť ako napĺňajúcu predpoklady ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine na rozvod manželstva,
a to napriek vyššie uvedenému tvrdeniu odporcu, že zachovanie manželstva je v záujme ich maloletých
detí, Uvedený záver okresný súd odôvodnil okolnosťou, že počas obdobia dva a pol roka boli maloleté

deti dlhšie obdobie v starostlivosti matky, výchovu maloletých detí zabezpečoval teda dlhodobo len jeden
z rodičov, a to predovšetkým matka maloletých detí, pričom závery znaleckého posudku vypracovaného
znalkyňou PhDr. I. R., PhD., správy kolízneho opatrovníka, ošetrujúcich lekárov, školského zariadenia,
resp. predškolského zariadenia, ktoré navštevujú maloleté deti potvrdzujú profitujúci stav po psychickej
i fyzickej stránke u všetkých maloletých detí bez registrovanej traumy u ktoréhokoľvek z maloletých detí

z odlúčenia rodičov. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval,
že nie je v danom prípade na mieste nútiť navrhovateľku, aby pri takom silnom odpore psychického
charakteru voči osobe odporcu zotrvala v manželskom spolužití. Vzhľadom na takto zistený skutkový
stav mal súd prvej inštancie preukázané, že v danom prípade sú jednoznačne preukázané dôvody
pre rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva,

okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že rozvrat manželstva nie je
možné v danom prípade dávať za vinu ani jednému z manželov. Situácia sa tak vyvinula z dôvodu
vzájomných názorových nezhôd a vzájomných povahových rozdielov, čo je logický záver pri pomerne
vysokom vekovom rozdiele medzi účastníkmi konania. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie
uviedol, že vykonal dokazovanie relevantné pre eventuálne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností

rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Dokazovanie vykonal jednak výsluchom
účastníkov konania, ale aj (v snahe o riešenie situácie vo vzťahu k maloletým deťom) prostredníctvom
neziskovej organizácie „Kľúč“, opakovanými správami zo strany kolízneho opatrovníka maloletých,
správami ošetrujúcich lekárov, resp. správami školy a predškolského zariadenia maloletých detí. Z
vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo záverov, či už znaleckého posudku predloženého

matkou maloletých detí, alebo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou
PhDr. I. R., PhD., mal súd prvej inštancie preukázané, že matka maloletých detí je schopná sa o deti
pochádzajúce z manželstva postarať a zabezpečiť ich výchovu bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu.
Napriek tomu, že znalkyňa PhDr. I. R., PhD. hodnotí matku maloletých detí ako osobu submisívnu, v
záveroch znaleckého posudku zároveň konštatovala, že matka maloletých detí dokáže bez problémov

zabezpečiť výchovu maloletých detí po všetkých stránkach, tak ako je to v ich veku potrebné. Túto
skutočnosť konštatoval vo svojich správach i kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý prešetril pomery,
tak na strane matky, ako aj na strane otca maloletých detí. Zistenia kolízneho opatrovníka vychádzajú
tiež z pohovorov so všetkými štyrmi maloletými deťmi. V neposlednej miere pri úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, prihliadol súd prvej inštancie aj na potreby maloletých detí vyjadrené

pred kolíznym opatrovníkom. Konštatoval, že všetky štyri maloleté deti preferujú v prípade oddeleného
spolužitia oboch rodičov aktívnu starostlivosť zo strany matky. Dve deti vylučujú možnosť stretávania sa
s otcom, dve staršie deti túto možnosť nevylučujú. Ošetrujúci lekár maloletých detí konštatoval zo strany
matky maloletých detí bezproblémovú starostlivosť o deti, fyzický a psychický rast primeraný ich veku,ako i absolvovanie návštev detí u lekára zo strany matky maloletých detí. Zo správ školského, resp.
predškolského zariadenia pri všetkých štyroch maloletých deťoch mal súd prvej inštancie preukázané,
že všetky štyri deti chodia primerane čisto oblečené, ich mentálne a vyjadrovacie schopnosti sú na úrovni

zodpovedajúcej ich veku. Školské zariadenie, ako i predškolské zariadenie konštatovalo bezproblémovú
spoluprácu s matkou maloletých detí. Na výchovné prostredie matky sú deti zvyknuté a podľa názoru
súdu prvej inštancie nie je potrebné v tomto smere nič meniť, pokiaľ stav vyhovuje maloletým deťom.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav (v zmysle CMP „skutočný stav veci“) rozhodol súd prvej
inštancie o zverení všetkých štyroch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie

vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie konštatoval, že matka maloletých detí v súčasnej dobe
vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy. Jej príjem je cca 600 € netto mesačne. Vyživovaciu
povinnosť má voči štyrom maloletým deťom, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je nemajetná, v
súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti svojej matky, ktorá je vlastníčkou rodinného domu. Otec
maloletých detí je dlhodobo bez pracovného pomeru. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je vlastníkom jednej domovej

nehnuteľnosti, inak je nemajetný. Pri takto zistených majetkových a osobných pomeroch oboch rodičov
maloletých detí v nadväznosti na vek maloletých detí, berúc do úvahy schopnosti a možnosti osoby
povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca
maloletýchdetívovzťahukuvšetkýmštyrommaloletýmdeťomnasumu30%zosumyživotnéhominima
na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť. Konštatoval, že na poslednom pojednávaní konanom na

súde prvej inštancie sa obaja rodičia maloletých detí zhodne vyjadrili, že v prípade rozvodu manželstva
nežiadajú upraviť styk druhého rodiča s maloletými deťmi, preto o úprave styku otca s maloletými deťmi
nerozhodol. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že vzhľadom na počet maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, záujmy maloletých detí, možnosti
a schopnosti oboch rodičov, je výhodnejšie pre všetky zúčastnené strany, aby súd nekonštituoval rozsah

styku otca s maloletými deťmi, nakoľko ako rodičia, tak i maloleté deti môžu operatívne tento styk
realizovaťpodľapodmienok,ktorémajúvytvorené,keďžeichrodičiažijúvjednejobci,čonevylučuje,aby
maloleté deti navštevovali otca kedykoľvek, podľa dohody rodičov; zároveň okresný súd určil odmenu
znalkyni PhDr. I. R., PhD., za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1 204,96 Eur.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa odporca ako manžel, ktorý nepodal návrh na
rozvod manželstva (ďalej aj „odvolateľ“) odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej
inštancie podáva odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP. Pokiaľ ide o rozvod manželstva,
odvolateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že sú dané zákonné
dôvody na rozvod manželstva. Opätovne poukázal na to, že „manželka je vzhľadom na jej nižšiu

mentálnu úroveň ľahko ovplyvniteľná, čo konštatovala aj znalkyňa PhDr. I. R., PhD. v odpovedi na otázku
č. 1 a č. 5 znaleckého posudku. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo podľa názoru odvolateľa
nepochybným spôsobom preukázané, že manželku výrazným spôsobom ovplyvňuje jej matka, ktorá má
voči jeho osobe negatívny postoj. „Manželka vzhľadom na svoju submisívnu povahu nerobí nič iné, len
kopíruje postoj svojej matky a cestou podaného návrhu na rozvod manželstva napĺňa predstavy svojej

matky“. V uvedenej súvislosti odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že je presvedčený, že manželka nemá
skutočnú vôľu sa s ním rozviesť. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa pochybil, keď pri posudzovaní
príčin rozvratu manželstva tieto príčiny rozvratu manželstva bližšie neskúmal. Odvolateľ v odvolaní ďalej
uviedol,žesanemôžestotožniťstvrdenímsúduprvejinštancieotom,žesmanželkouuždlhodobospolu
nežijú, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že ich manželstvo neplní svoje základné funkcie.

Uviedol, že uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je formálne pravdivé, avšak je potrebné brať na
zreteľ aj to, z akých dôvodov k tomu došlo. Poukázal na to, že na pojednávaní konanom na okresnom
súde uviedol, že účasť na poradensko-psychologickom procese nebola dostatočná, a to aj vzhľadom
na relatívne dlhotrvajúcu pandemickú situáciu, kedy tento proces nemohol riadne prebiehať. Súd prvej
inštancie podľa jeho názoru tiež nesprávne, resp. nedostatočne posúdil záujem štyroch maloletých

detí. V uvedenej súvislosti odvolateľ v odvolaní uviedol, že niet pochýb o tom, že rozvod manželstva
nebude mať na ich maloleté deti priaznivý vplyv, pričom dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že
podľa vykonaných dôkazov majú deti v zásade dobrý vzťah k obom rodičom. V konaní nebolo podľa
odporcu sporné, že skutočná vôľa manželky je veľmi otázna, o čom svedčí podľa jeho názoru aj prvé
zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že aj samotná znalkyňa v odpovedi na

otázku č. 5 v znaleckom posudku konštatovala, že manželka je ovplyvnená prostredím, v ktorom sa
aktuálne nachádza. Súd prvej inštancie mal preto podľa odvolateľa dôkladnejšie a citlivejšie posúdiť
dopad rozvodu manželstva na ich maloleté deti. Odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že na pojednávaní,
ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcunavrhol vykonať výsluch dvoch svedkýň, „a to I.. D. Y. a Z. C., keďže v konaní pred súdom prvej inštancie
bola spochybňovaná jeho spôsobilosť sa o maloleté deti postarať“ s tým, že mu pri starostlivosti o
ne nemá kto pomôcť. Uvedené svedkyne sa mali podľa odvolateľa vyjadriť k prípadnej pomoci so

starostlivosťou o maloleté deti, čo podľa odvolateľa priamo súvisí s otázkou zverenia maloletých detí
do jeho osobnej starostlivosti, a preto si myslí, že ide o dôkazy, ktoré mali byť v konaní pred súdom
prvej inštancie vykonané. V uvedenej súvislosti poukázal odvolateľ na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31. 01. 2019, kde Najvyšší súd SR uviedol, že „povinnosťou súdu je
rozhodnutie náležite odôvodniť, konkrétne uviedol, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť

je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými
námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu
na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie

strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia
súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé“. V nadväznosti na

uvedené odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že „súdom ustanovená znalkyňa sa v záveroch znaleckého
posudku v podstate nevyjadrila k otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z
rodičov, a to aj napriek tomu, že sa čiastkovo vyjadrovala k podmienkam u toho-ktorého rodiča, preto v
prípade ak odvolací súd nariadi v danej veci pojednávanie, navrhol predvolať a na pojednávaní vypočuť
znalkyňu PhDr. I. R., PhD. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí R. do osobnej starostlivosti matky detí,

odvolateľ v odvolaní poukázal na ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že vo vzťahu k zvereniu
maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom posúdil
otázku, komu z rodičov majú byť maloleté deti zverené. V uvedenej súvislosti poukázal odvolateľ v
odvolaní na to, že na pojednávaní, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 sa vyjadril,
že žiada, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie vychádzal

podľa názoru odvolateľa len z aktuálnej správy kolízneho opatrovníka, ku ktorej sa nekriticky priklonil a
žiadnym spôsobom nezohľadnil ostatné vykonané dôkazy. V konaní bolo preukázané, že k maloletým
deťom má dobrý vzťah, jeho bytové podmienky sú na vyhovujúcej úrovni a aj vzťah maloletých detí k
nemu bol znalkyňou konštatovaný ako dobrý. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru uspokojil so
záverom, že pokiaľ sú maloleté deti v súčasnosti v domácnosti, kde sa zdržiava manželka, teda ich

matka, nie je dôvod na to, aby sa maloleté deti nezverili do jej osobnej starostlivosti, a to aj napriek tomu,
že bytové podmienky v jeho domácnosti sú pre maloleté deti vhodnejšie. „Okrem toho, že manželka
má konštatovanú nižšiu mentálnu úroveň, spolu s ňou žijú v domácnosti jej matky aj jej príbuzní, z
ktorých niektorí na tom nie sú psychicky dobre, čo nepochybne nemôže vplývať prospešné na riadny
vývin a vývoj maloletých detí“. Znalkyňa sa síce v znaleckom posudku k tejto otázke vyjadrovala v

odpovedinaotázkuč.29anasl.,avšakpodľajehonázorusújejodpovedeskôrvšeobecnéhocharakteru,
bez konštatovania jednoznačného záveru. Aj táto skutočnosť je podľa jeho názoru dôvodom, pre ktorý
mal súd prvej inštancie na pojednávanie predvolať a vypočuť znalkyňu, ktorá vypracovala Znalecký
posudok č. 5/2020. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku
nereflektoval a v podstate tak nedal odpoveď na základnú otázku, ktorou je otázka zverenia maloletých

detí na čas po rozvode manželstva jednému z rodičov. V závere odvolania odvolateľ uviedol, že pre
úplnosť dodáva, že vo vzťahu k otázke zverenia maloletých detí jednému z rodičov na čas po rozvode
manželstva sa znalkyňa explicitne nevyjadrila k tomu, komu navrhuje maloleté deti zveriť, „hoci táto
otázka je pomerne častou v psychologických znaleckých posudkoch v obdobných veciach“. Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh manželky na

rozvod manželstva zamieta alebo aby, ak odvolací súd dospeje k záveru, že sú dané dôvody pre rozvod
manželstva, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloleté deti zverí do
jeho osobnej starostlivosti a manželku (matku detí) zaviaže prispievať na výživu maloletých detí sumou
30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa zvlášť, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred
k rukám odvolateľa. V závere odvolania otec maloletých detí uviedol, že jeho právny zástupca mu bol

určený rozhodnutím Centra právnej pomoci, a preto si uplatňuje aj náhradu trov konania.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za vecne správne.4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu a z dôvodov daných
ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario)

a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť

svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

7. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.

9. Po prejedaní odvolania odporcu v zmysle ust. § 65 a § 66 CMP odvolací súd uvádza, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Odvolací súd sa v zmysle ust.
§ 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti jeho záverov uvádza, že pokiaľ odporca (otec maloletých
detí) v odvolaní súdu prvej inštancie v rámci spochybnenia rozhodnutia o zverení maloletých detí R.
do osobnej starostlivosti matky detí vytkol, že „nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň: Mgr. D. Y.

a Z. C., ktoré navrhol vypočuť na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 v
súvislosti s tým, že je spôsobilý postarať sa o svoje maloleté deti a že mu má kto so starostlivosťou
o ne pomôcť, tak zo Zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020
(č. l. 368 spisu) vyplýva, že na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 otec
maloletých detí v súvislosti s ním navrhovaným zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti

navrhol vypočuť „dve opatrovateľky z obce“ (bez uvedenia ich mena a priezviska s tým, že mená
a priezviská navrhovaných svedkýň oznámi súdu dodatočne), „ktoré by mu vedeli občas pomôcť s
výchovou detí a so starostlivosťou o deti“, čo nezodpovedá v celom rozsahu tomu, čo v súvislosti
s uvedeným návrhom na vykonanie dokazovania uviedol otec maloletých detí R. v odvolaní, pričom
je potrebné zdôrazniť, že otec maloletých detí požadoval zveriť maloleté deti C. do svojej osobnej

starostlivosti, avšak zároveň tým, že navrhoval vykonať dokazovanie na preukázanie toho, že mu má
kto s výchovou a so starostlivosťou o deti pomôcť deklaroval, že sám o sebe, bez pomoci inej, či
iných osôb toho nie je schopný. Aj z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzajúc
zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. I. R., PhD. (ktorá okrem iného v
predmetnom znaleckom posudku (odpoveď na otázku č. 25 v záveroch znaleckého posudku) uviedla, že

„navrhovateľka (matka detí) je spôsobilá (aj s prihliadnutím na zistenú mentálnu retardáciu) poskytnúť (s
aktuálne prebiehajúcou pomocou odborníkov z OZ „Kľúč“ a ÚPSVAR) potrebnú výchovu a starostlivosť
o maloleté deti“ a že „navrhovateľka je osobnostne disponovaná (napriek zistenej mentálnej retardácii)
ochrániť svoje deti, pričom jej starostlivosť je porovnateľná so starostlivosťou otca, v domácnosti ktorého
tiež intervenovali odborníci z OZ, čo on vnímal skôr negatívne a sociálny kurátor“ (odpoveď na otázku č.

28 v záveroch znaleckého posudku) zveril maloleté deti R. do osobnej starostlivosti matky detí, tak mu
nemožno vytknúť, že by nedostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a že by za účelom zistenia
rozhodujúcich skutočností nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, preto nemožno považovať
vyššie uvedenú odvolaciu námietku otca detí (v texte odôvodnenia rozhodnutia označovaného aj
ako odporca - v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva), za opodstatnenú. Rovnako za opodstatnenú

nemožnopovažovaťaniodvolaciunámietkuotcadetí,žesúdprvejinštancienevykonalvýsluchznalkyne
PhDr. I. R., PhD., ktorej výsluch na pojednávaní navrhol vykonať z dôvodu, že jej odpovede na súdom
vymedzené otázky sú podľa jeho názoru rozporuplné, konkrétne odpoveď na otázku č. 18, kde znalkyňa
PhDr.I.R.,PhD,.primaloletomC.uviedla,žemaloletýC.naprojektívnejúrovnivnímaakonajdôležitejšiuosobu v rodine otca a o niekoľko riadkov nižšie uviedla, že na objektívnej/verbálnej úrovni vyjadril
maloletý C. záujem zostať s matkou, pretože znalkyňa PhDr. I. R., PhD. v uvedenej odpovedi na otázku
č. 18 odlíšila pri maloletom C. v rámci znaleckej diagnostiky dve roviny vnímania, a to projektívnu úroveň

vnímania a deklaratívnu/verbálnu úroveň vnímania, čo pri pozornom prečítaní odpovede na otázku č. 18
nemožno považovať za rozpor vo vyjadrení znalkyne. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v
odseku 12 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP vysvetlil na základe akých vykonaných dôkazov (závery znaleckého dokazovania, ktoré nariadil
v konaní vykonať súd prvej inštancie, uvedené v znaleckom posudku, vypracovanom znalkyňou PhDr.

I. R., PhD., závery znaleckého posudku vypracovaného PhDr. J. K., klinickou psychologičkou, odbor
klinická psychológia detí a dospelých, ktorý predložila v konaní ako dôkaz matka maloletých detí a ktorý
súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označil ako „súkromno-znalecký posudok“, správy kolízneho
opatrovníka maloletých detí, správy ošetrujúceho lekára maloletých detí, školského a predškolského
zariadenia,ktorénavštevujúmaloletédeti,poznatkyzospoluprácesOZ„Kľúč“),vyhodnotenýchvsúlade
s ust. 191 CSP dospel k záveru, že maloleté deti R. by mali byť zverené do osobnej starostlivosti matky,

ktorá je, tak ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, schopná postarať sa o deti a zabezpečiť ich výchovu ,
potom čo dospel k záveru, že rozvrat manželstva účastníkov konania je takej intenzity, že „ani záujem
maloletých detí neodôvodňuje ingerenciu štátu vo forme zamietnutia návrhu na rozvod manželstva
do udržania manželstva“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie (rovnako
ako záver o zverení maloletých detí R. do osobnej starostlivosti matky), v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku (odsek 9 odôvodnenia rozsudku) v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vysvetlil
a odôvodnil aj existencii dôvodov na rozvod manželstva, pričom zdôraznil, že „pokiaľ počas obdobia
dva a pol roka manželia nenašli k sebe cestu, navrhovateľka a priori odmieta akékoľvek obnovenie
spolužitia s odporcom a manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií, je potrebné túto
situáciu vyhodnotiť ako napĺňajúcu predpoklady ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod

manželstva“. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že za zisteného skutočného stavu veci
nestačí len deklarovaná vôľa jedného z manželov na zachovaní manželstva, keď druhý z manželov
opakovane akékoľvek obnovenie spolužitia odmieta, pretože nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej
vôli zotrval v manželstve, v ktorom nie je možné ani počas obdobia dva a pol roka odstrániť názorové
rozpory manželov v zásadných otázkach fungovania manželstva, napr. v otázke zabezpečovania chodu

domácnosti po materiálnej stránke (odporca je dlhodobo nezamestnaný), ale i nezhody v otázkach
výchovy maloletých detí, pričom na to aby sa odstránili rozpory v otázke chodu domácnosti po
materiálnej stránke stačilo vyvinúť snahu a zamestnať sa, preto len argumentácia odporcu, že z dôvodu
pandemickej situácie nemohol riadne prebiehať poradensko-psychologický proces, nie je sama osebe,
bezvyvinutiapotrebnejsnahyzostranyodporcunazachovanímanželstvadostačujúca,spôsobilázvrátiť

závery súdu prvej inštancie vedúce k rozvodu manželstva.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).