Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/197/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225129
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115225129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne P. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. F. XXX, zast. Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, so sídlom Galanta, Vajanského 1520, proti
žalovaným: 1. T.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Q. N. XXX/XX, 2. J.. V. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. C., F. XXX/XX, žalovaní v 1. a v 2. rade zast. JUDr. Andrejom Kučerom, advokátom so sídlom
Hlohovec, SNP 6, 3. V.. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, 4. T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Nitra, Cintorínska 5, o určenie
vlastníckeho práva a neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Nitra zo dňa 14. 06. 2019 č. k. 9C/444/2015-274 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade p o t v r d z u j e .

V zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 4.
rade napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Vo výroku o zastavení konania v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy napadnutý rozsudok p o t v
r d z u j e .

Výrok o zastavení konania v časti žaloby žalobcu v 2. rade z r u š u j e .

Odvolanie žalobkyne voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na OR PZ C., odbor kriminálnej polície, pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-XXXX zamietol
(výrok I.). Konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavil (výrok II.) a
zastavil tiež konanie v časti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2015, uzatvorenej
medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. M. F., evidované Okresným úradom N., katastrálny
odbor,naLVč.XXX(výrokIII.).Žalobužalobkynev1.radevočižalovanýmv1.až4.radezamietol(výrok

IV.). Žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
samostatným uznesením (výrok V.).2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou domáhali určenia,
že do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1 patria nehnuteľnosti v kat. úz. M. F.
zapísané na LV č. XXX, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2015, uzatvorenej medzi

nimi ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ako aj ostatných kúpnych zmlúv
a zmluvy o zriadení záložného práva. Taktiež žiadali, aby súd nariadil vykonať opravu zápisov na LV
č. XXX pre kat. úz. M. F. tak, aby zapísaný stav vlastníckych práv bol v súlade s rozhodnutím súdu.
Ako dôvod žaloby uviedli, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu so
súp. č. XXX spolu s pozemkami, pričom v roku 2013 nedokázali riadne splácať úver ich dcéry voči

spoločnosti C. E., ktorý bol zabezpečený záložným právom, v dôsledku čoho im hrozil výkon záložného
práva, pričom riešenie tejto situácie im poskytol žalovaný v 3. rade. Podľa toho mali byť nehnuteľnosti
prevedené na tretiu osobu a prostredníctvom hypotekárneho úveru mal byť uhradený záväzok voči C.
credit, a.s. vo výške 12.300,- eur a zvyšok 26.200,- eur mal byť uhradený žalobcom. Za týmto účelom
ich dcéra uzatvorila so žalovaným v 3. rade príkaznú zmluvu, podľa ktorej bola uzatvorená zmluva o
stavebnom sporení v PSS a.s. a po jednom roku mal byť vybavený úver, z ktorého mala dcéra D. A. (v

súčasnostiR.)odkúpiťnehnuteľnostinaspäťvichprospech.Žalovanýv3.radepostupovalnajskôrpodľa
dohody, uhradil do PSS 3.000,- eur, potom ho prestal splácať a im nevyplatil zostatok kúpnej ceny, dal
im podpísať rôzne dokumenty, nájomnú zmluvu, ktorá prvá v poradí ich zaväzovala uhrádzať nájomné
a druhá v poradí zahŕňala možnosť spätnej kúpy nehnuteľností v prospech žalobcov, resp. ich dcéry;
zároveň v nej bola uvedená zmluvná pokuta 1% denne z dlžnej sumy nájomného v prípade omeškania.

Na základe toho ich dcéra uhradila žalovanému v 3. rade celkovo sumu 11.700,- eur ako zálohu na
odkúpenie nehnuteľností, ktorú si ponechal a bez ich vedomia previedol vlastnícke právo na žalovaného
v 4. rade, ktorý ich zaťažil záložným právom v prospech ČSOB, a.s. Podali aj trestné oznámenie na
žalovaného v 3. rade, ktorý im spôsobil škodu vo výške 37.900,- eur. Mali za to, že v prípade uzatvorenia
kúpnej zmluvy išlo o neplatný právny úkon, ktorý bol skrytým právnym aktom, čo považovali za rozporné

s § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 460, § 481, § 482 ods. 1, § 588 zák. č. 40//1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) a § 137 písm. c), § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 30. 08. 2013

žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci previedli na žalovaných v 1. a 2. rade nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXX, v kat. úz. M. F., ako pozemky E. par. č. XXXX/XX - záhrady vo výmere X XXX m2, parc.
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu s domom súp. č. XXX, postaveným
na parc. č. XXXX/XX za dohodnutú kúpnu cenu 38.500,- eur ktorú mali zaplatiť na účet žalobcov ako
predávajúcich do 15 dní od podpisu zmluvy. V zmluve bolo uvedené, že na nehnuteľnostiach viazne

ťarcha (čl. IV. bod 2), záložné právo v prospech záložného veriteľa Tatra credit a.s., pričom podľa bodu
3 čl. IV. mala byť najneskôr spolu s návrhom na vklad doručená i kvitancia o splatení pohľadávky na
príslušný správny orgán za účelom výmazu tejto ťarchy. Podľa čl. VII. bod 7 zmluvy, právny úkon je
urobenývpredpísanejforme,zmluvabolaspísanápodľaskutočnej,slobodnejavážnejvôleanazáklade
pravdivých údajov zmluvných strán, bola nimi prečítaná, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju

vlastnoručne podpísali. Zároveň prehlásili, že nebola uzatvorená v tiesni, ani za iných jednostranne
nevýhodných podmienok, že je pre nich vzájomne výhodná a že pri podpisovaní zmluvy nebol na nich
vyvíjaný žiadny nátlak v žiadnej forme. Podpisy predávajúcich boli overené Y. V. dňa 30. 08.
2013. V deň podpisu bol podaný i návrh na vklad (V XXXX/XX), ktorý bol podpísaný všetkými účastníkmi
kúpnej zmluvy. Ku kúpnej zmluve bol vyhotovený i dodatok č. 1, ktorý mal odstrániť chyby pri spôsobe

zaplatenia kúpnej ceny, tento bol datovaný 05. 09. 2013, nebol však zmluvnými stranami podpísaný.
Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30. 08. 2013 vyplývalo, že žalovaný v 3.
rade prevzal od žalovaného v 1. rade sumu 38.500 eur (poznámka kúpna cena pre R..) a v ten istý deň
žalobcovia prevzali od žalovaných v 1. a 2. rade sumu 26.200 eur (s poznámkou zvyšok kúpnej ceny z
kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013). Na doklade bol okrem podpisu žalobcov aj podpis ich dcéry, pričom

peniazeimodovzdalžalovanýv3.rade,ktorýtentodokladajvyhotovilanatietoúkonybolsplnomocnený
žalovanými v 1. a 2. rade. Podľa kvitancie zo dňa 30. 08. 2013, vystavenej Tatra credit a.s., Piešťany,
dňa 30. 08. 2013 zaniklo záložné právo vyplatením pohľadávky - žalobcami v 1. a 2. rade, vyplývajúcej
z úverovej zmluvy č. XXX/XX. Ďalej mal za preukázané, že kúpnou zmluvou previedli vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam žalovaní v 1. a 2. rade na T. T., ktorý kúpnou zmluvou nehnuteľnosti odpredal

žalovanému v 3. rade dňa 26. 01. 2014 a kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2015 žalovaný v 3. rade
previedol nehnuteľnosti na žalovaného v 4. rade za dohodnutú kúpnu cenu 38.500,- eur, pričom časť
kúpnej ceny v sume 5.00,- eur mu vyplatil v hotovosti a zvyšok cez hypotekárny úver. Návrh na vklad
bol podaný dňa 26. 06. 2015, kedy už na nehnuteľnosti bola podpísaná záložná zmluva (dňa 27. 04.2015), ktorá bola zavkladovaná pred kúpnou zmluvou. Poukázal tiež na výpovede osôb vypočutých v
rámci trestného konania vedeného na ORPZ Nitra pod č. ČVS: NR-Y.-XXX-XXX/XXXX D. R. i T. T. a
konfrontácie medzi žalovaným v 3. rade a D. R., ako i nájomnú zmluvu zo dňa 29. 01. 2015, uzatvorenú

medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade, podľa ktorej nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú
od 01. 02. 2015 do 28. 02. 2015 pri výške nájomného 200 eur. Zároveň bola podpísaná
zmluva o budúcej kúpnej zmluve, podľa znenia ktorej žalobcovia prejavili záujem o kúpu nehnuteľností,
za cenu 38.500 eur v lehote do 28. 02. 2015 s tým, že vyzvú žalovaného v 3. rade na uzatvorenie kúpnej
zmluvy, s dohodnutou zmluvnou pokutou 10.000,- eur za porušenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu.

K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 3. rade a žalobcami v 1. a 2. rade nedošlo, avšak dňa
27. 04. 2015 uzatvorili nájomnú zmluvu, kde nájomné bolo dohodnuté na 200,- eur mesačne, trvanie
nájomného vzťahu na dobu neurčitú od 01. 05. 2015, s tým, že počas jeho trvania má D. R. ako dcéra
žalobcov právo na kúpu predmetu nájmu od žalovaného v 3. rade ako prenajímateľa. Konštatoval, že
žalobca v 2. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel, uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 9D/118/16-19, Dnot
113/16zodňa07.10.2016bolodedičskékonaniezastavenéanepatrnýmajetokzanechanýporučiteľom

bol vydaný žalobkyni v 1. rade ako závetnej dedičke. Preto konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči
žalovaným v 1. až 4. rade zastavil. S ohľadom na stanovisko žalobkyne v 1. rade, že netrvá na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013, ktoré vyhodnotil ako späťvzatie návrhu, aj v tejto časti
konanie zastavil. V nadväznosti na to akcentoval, že predmetom konania zostalo určenie vlastníckeho
práva k sporom dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých aktuálnym vlastníkom je žalovaný v 4. rade, na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, uzatvorenej pred podaním žaloby so žalovaným v 3. rade.
V konaní nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalovaných v 1. - 4. rade, T. T., znalecké
dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalobcov na príjmovom pokladničnom doklade, ako aj pripojenie
katastrálneho spisu, keďže znalecké dokazovanie nepovažoval za hospodárne a vzhľadom na tvrdenia
žalobcov a ich dcéry D. R., že medzi dokladmi, ktoré podpisovali, bol aj príjmový pokladničný doklad,

aj za neúčinné. Dodal, že z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nitra mal fotokópie všetkých kúpnych zmlúv,
návrhov na vklad, príjmových pokladničných dokladov, zápisníc o výsluchu žalovaných v 1. až 4. rade
a p. T., nepovažoval preto za potrebné vyžiadať si duplicitne katastrálny spis. Naviac nepovažoval za
potrebnévsporevypočuťanižalovanýchv1.,2.av4.rade,keďžesavyjadrilikuskutkovejakoajprávnej
stránke sporu dostatočne a ich výpoveďou by nebolo nič nové objasnené, nakoľko nikto z týchto osôb

sa so žalobcami osobne nestretol a žiadnym spôsobom ich nekontaktoval. Pokiaľ išlo o žalovaného v
3. rade, ten v priebehu konania doručil dve vyjadrenia, v ktorých podrobne opísal celý priebeh danej
veci, oboznámil sa aj s jeho výpoveďami v rámci trestného konania, čo považoval pre rozhodnutie vo
veci za dostatočné.

4. Ďalej argumentoval, že ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je
úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: strany sporu musia mať vecnú
legitimáciu a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v
konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je zúčastnený právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide a ide o stav vyplývajúci z hmotného práva. Nedostatok vecnej

legitimácie znamená, že niekto kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o
kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, týmto nositeľom nie je, čoho dôsledkom
je zamietnutie žaloby. Riešiac otázku vecnej legitimácie dospel k záveru, že žalovaní v 1. až 3. rade
nie sú pasívne legitimovanými v spore. V tomto smere dôvodil, že žalovaní v 1. a 2. rade síce boli
zmluvnými stranami v poradí prvej kúpnej zmluvy, ale predmetom konania nebolo priamo posudzovanie

jej platnosti, resp. neplatnosti (mala sa riešiť len ako predbežná otázka). Zvýraznil, že podľa ustálenej
praxe súdov platí, že iba v prípade, ak má byť v konaní určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci
konaniavšetci,ktoríjuuzavreli,odkazujúcnarozhodnutiaNSSRsp.zn.3Cdo122/2002,1Cdo11/2003.
Keďže žalovaní v 1. až 3. rade, už ani v čase podania žaloby neboli a ani v súčasnosti nie sú vlastníkmi
predmetných nehnuteľností, žalobu voči nim pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v konaní

zamietol. Mal za to, že žalovaný v 4. rade ako jediný zo žalovaných je vecne pasívne legitimovaný v
spore, pretože je aktuálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Následne poskytol teoreticko-právny
výklad splnenia podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie, či tu právo
je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP v intenciách ktorého konštatoval, že právne postavenie
žalobcu, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník je neisté a bez požadovaného určenia

by jeho právo mohlo byť ohrozené. Opierajúc sa o uznesenie NS SR zo dňa 10.02.2009 sp. zn. 5Cdo
106/2008 uviedol, že dedič má naliehaný právny záujem len na určení, že určité veci patria do dedičstva
po poručiteľovi ku dňu jeho smrti a ak dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu
sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu svojhodedičského nároku sa môžu domáhať určenia, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Žalobu voči
žalovanému v 4. rade zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu u žalobkyne na podanej
žalobe, t. j. na určení, že je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností. V tejto súvislosti dôvodil, že

ak by žalobe vyhovel, svojim rozhodnutím by vlastne rozhodol o dedičstve mimo dedičského konania,
keď žalobca v 2. rade zomrel a predmetom dedičského konania sporné nehnuteľnosti nikdy neboli.
Zvýraznil,žeodedičstvesúdkonávdedičskomkonaní,rozhodujeodedičstvepodľaustanovení§481až
483ObčianskehozákonníkaavkonanípostupujepodľaustanoveníCivilnéhomimosporovéhoporiadku,
resp. predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, pričom tieto podmienky

vtomtokonanínebolidané.Zkúpnejzmluvyzodňa30.08.2013totižvyplývalo,žepôvodnýmivlastníkmi
nehnuteľností boli žalobcovia ako manželia, pôvodný petit žaloby bol, že obaja žalobcovia sú v celosti
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a ak aj následne žalobkyňa požadovala určenie, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, na tomto určení nemala po smrti žalobcu v 2. rade naliehavý právny
záujem. Žalobkyňa tak mala navrhnúť zmenu petitu a správne sa domáhať určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti poručiteľa v príslušnom podiele do jeho vlastníctva alebo, že poručiteľ

bol ku dňu smrti vlastníkom v príslušnom podiele. S ohľadom na závery NS SR, že ak sa zamieta
určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať
žalobou vo veci samej, vec samú ďalej neposudzoval, i keď v rámci predbežného právneho posúdenia
veci sa mu javila kúpna zmluva ako platný právny úkon.

5. Poukázal na to, že uznesením ORPZ Trenčín ČVS: ORP-XXX/X-VYS-TN-XXXX zo dňa 11. 04. 2019 a
následne zo dňa 06. 06. 2019 bolo voči žalovanému v 3. rade vznesené obvinenie za opakovací trestný
čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, na základe čoho žalobkyňa navrhla
prerušiť konanie do jeho právoplatného skončenia podľa § 162 ods. 1, písm. a) CSP. Návrh žalobkyne v
1.radenaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaORPZTrenčíne,odbor

kriminálnej polície, pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-XXXX zamietol dôvodiac, že i keď voči žalovanému
v 3. rade bolo vznesené obvinenie pre opakovací trestný čin podvodu, zo skutkovej vety vyplýva, že
žalobcom v 1. a 2. rade mal spôsobiť škodu tým, že im nevyplatil zvyšnú časť kúpnej ceny. Prezentoval
názor, že bez ohľadu na to, či bude žalovaný v 3. rade odsúdený alebo nie, v rámci trestného konania
sa bude voči žalobcom v 1. a 2. rade riešiť len otázka výšky vzniknutej škody pre podvodné konanie

žalovaného v 3. rade, čo nemá v konečnom dôsledku vplyv na toto súdne konanie. Naviac v spore nebol
zo strany žalobkyne v 1. rade preukázaný naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1
CSP a v konaní plne úspešným žalovaným v 1. až v 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v 1. rade v rozsahu 100 %, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa u strán sporu,

ani v okolnostiach, nezistil. Dodal, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne jeho zmeny a vyhovenia jej žalobe v plnom

rozsahu. Mala za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d),
e), f), g) a h) CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol, hoci neboli splnené
procesné podmienky, čo vzhliadla v tom, že v konaní podala návrh na prerušenie konania z dôvodu
podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, a to do právoplatného skončenia konania na Okresnom riaditeľstve
PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, kde sa viedlo trestné stíhanie pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-

XXXX, proti žalovanému v 3. rade ako obvinenému za opakovací prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. a to aj v súvislosti s prevodom rodinného domu žalobcov na žalovaných v 1. a
2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 30. 08. 2013, t. j. na tom skutkovom základe, ktorý predstavuje aj
rozhodujúce skutočnosti v prejednávanej veci. V predmetnom trestnom konaní je tak prejednávaná
otázka, od ktorej závisí rozhodnutie v danej veci, t. j. či v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy

zo dňa 30. 08. 2013 medzi žalobcami v a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k spáchaniu trestného
činu, ktorú otázku súd nebol v tomto konaní v súlade s ust. § 193 CSP v spojení s ust. § 194 ods.
1 CSP, oprávnený riešiť ani ako prejudicionálnu otázku a je viazaný rozhodnutím príslušného súdu
ohľadom toho, či bol spáchaný trestný čin. V prípade, ak by bolo príslušným súdom v trestnom konaní
uzavreté, že bol spáchaný trestný čin, tak súd v civilnom procese je týmto rozhodnutím viazaný (§

193 CSP), takéto konanie potom nemôže požívať právnu ochranu a kúpna zmluva medzi žalobcami
a žalovanými v 1.a 2. rade zo dňa 30. 08. 2013 by bola v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná z dôvodu rozporu so zákonom, ako aj rozporu s dobrými mravmi. Obdobne potom nemôžu
požívať právnu ochranu ani ďalšie prevody dotknutých nehnuteľností. Neboli tak splnené procesnépodmienky a súd mal konanie obligatórne prerušiť. Konštatovala, že neprerušením konania súd prvej
inštancie postupoval procesne nesprávne a znemožnil jej v konaní uskutočňovať jej procesné práva,
t. j. zabezpečiť náležitý dôkazný materiál v smere preukázania uplatneného nároku, čím došlo k

porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Porušenie tohto práva vzhliadla i v tom, že súd nevypočul
žalovaných, svedka T. T., nevykonal dokazovanie ohľadom pravosti podpisov žalobcov na príjmových
dokladoch zo dňa 30. 08. 2013 a nepripojil spis Okresného úradu N., katastrálneho odboru, týkajúci
sa sporných nehnuteľností, ktoré dôkazy navrhovala vykonať, keďže sú v záujme riadneho zistenia
skutkového stavu rozhodujúce vo vzťahu k prevodom nehnuteľností, a teda k platnosti dotknutých

kúpnychzmlúvaurčeniavlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiam.Napadnutýrozsudoktiežoznačila
za nedostatočne odôvodnený v smere jeho presvedčivosti v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Tvrdila,
že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne nevysporiadal so zamietnutím návrhu na
prerušenie konania, zamietnutím vykonania navrhovaných dôkazov a so zamietnutím žaloby. Opätovne
poukázala na jej návrhy na vykonanie dokazovania, ako rozhodujúcich pre zistenie všetkých skutkových
okolností, čím by došlo k riadnemu ustáleniu skutkového stavu najmä v smere zistenia súladu/rozporu

prevodu nehnuteľností so zákonom a dobrými mravmi, vôle žalobcov pri prevode nehnuteľností a
iných rozhodujúcich skutočností, pričom nevykonaním týchto dôkazov súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí. V tejto súvislosti zvýraznila, že stav
dokazovania a konania plne odôvodňoval vyhovenie jej nároku a v prípade právoplatného skončenia
uvedeného trestného konania trestný spis mohol priniesť ďalšie relevantné skutočnosti pre náležité

zistenie rozhodujúcich skutočností a spravodlivé rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu mal súd konanie
obligatórne prerušiť s tým, návrh na prerušenie konania bol zamietnutý, súd prvej inštancie vec i
nesprávne právne posúdil. Uzavrela, že stav dokazovania a konania plne odôvodňuje vyhoveniu žalobe.
Zároveň v zmysle § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. 162 ods. 1 písm. a) CSP navrhla prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne,

odbore kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-70/2-VYS-TN-2019.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasili s dôvodmi odvolania a žiadali
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Prezentovali názor, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, správne vo veci

rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. K namietanému neprerušeniu konania
uviedli, že súd prvej inštancie síce nebol oprávnený v predmetnom konaní riešiť otázku, či bol v danom
prípade zo strany žalovaného v 3. rade spáchaný trestný čin v súvislosti s prevodom nehnuteľností
žalobcovnanichkúpnouzmluvouzodňa30.08.2013,avšakrozhodnutiesúduprvejinštancievzhľadom
aj na vytýkanú vadu podanej žaloby a na absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, nezáviselo od vyriešenia otázky, či bol žalovaným v 3. rade spáchaný trestný čin. Nebol naplnený
dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ani žiadny iný dôvod na prerušenie
konania.Dodali,žepokiaľbyajbolovtrestnomkonanípreukázané,žežalovanýv3.radespáchaltrestný
čin vo vzťahu k žalobcom v súvislosti s prevodom ich nehnuteľností, uvedená skutočnosť nemohla viesť
bez ďalšieho k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a žalobcami je neplatnou. Obzvlášť za

situácie,keďžalovanýv3.radeanilennebolzmluvnoustranoukúpnejzmluvyzodňa30.08.2013ajeho
hoci aj protiprávne konanie nemožno im pripisovať na ťarchu, keďže by boli takouto neplatnosťou priamo
dotknutí, pričom oni sa vo vzťahu k žalobcom žiadneho protiprávneho ani iného konania zakladajúceho
neplatnosť kúpnej zmluvy nedopustili, a ani takúto neplatnosť žiadnym spôsobom nespôsobili. Súhlasili
tak s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na prerušenie konania

bola skutočnosť, že voči žalovanému v 3. rade bolo vznesené obvinenie za to, že žalobcom v 1. a
2. rade nevyplatil zvyšnú časť kúpnej ceny, čo nemá vplyv na platnosť/neplatnosť kúpnej zmluvy, a
tiež, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. V súvislosti s vytýkanými nevykonaním dokazovania navrhnutým
žalobkyňou poukázali na článok 17 základných princípov CSP, z ktorého, ako aj z ďalších ustanovení

CSP, vyplýva súdu povinnosť vykonať dokazovanie len v miere nevyhnute potrebnej na riadne zistenie
skutkovéhostavuvecipotrebnéhoprerozhodnutiesúdu.Akovyplývazodôvodneniarozsudku,súdprvej
inštancie žalobu žalobkyne voči žalovaným v 1. až v 3. rade zamietol z dôvodu nedostatku ich pasívnej
vecnej legitimácie a vo vzťahu k žalovanému v 4. rade z dôvodu, že žalobkyňa nemala naliehavý právny
záujem na podanej žalobe, teda na určení, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pretože vzhľadom

na úmrtie žalobcu počas konania sa mala domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patrili ku dňu
smrti poručiteľa v príslušnom podiele do jeho vlastníctva, čo však do ukončenia dokazovania neurobila
a svoj procesne neprípustný petit žaloby neodstránila. V zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie
(ktorý zastáva aj ustálená súdna prax), preto argumentovali, že ak sa zamieta určovacia žaloba prenedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je možné zaoberať sa žalobou vo veci samej. Súd prvej
inštancie tak nemal absolútne žiadnu povinnosť vykonať žalobkyňou navrhnuté dokazovanie, keďže
vykonanie takéhoto dokazovania by bolo vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby absolútne nadbytočné

a nehospodárne. Odvolanie žalobkyne označil za nedôvodné a neopodstatnené.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na
podanom odvolaní. Zopakovala dôvody vo vzťahu k nutnosti prerušenia konania podľa ust. § 162 ods.
1 písm. a) CSP, do právoplatného skončenia konania na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne, odbor

kriminálnej polície pod ČVS: Y.-XXX/X-VYSTN-XXXX majúc za to, že v trestnom konaní je prejednávaná
otázka, od ktorej jednoznačne závisí aj rozhodnutie v tejto veci, t. j. či v súvislosti s uzatvorením kúpnej
zmluvy zo dňa 30. 08. 2013 medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k spáchaniu trestného
činu. Prezentovala názor, že konanie žalovaného v 3. rade, ktoré je aktuálne predmetom trestného
konania na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne, má jednoznačne priamu súvislosť s prevodom, resp.
viacnásobnými prevodmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva.

Zvýraznila, že konanie jednotlivých subjektov zúčastnených na prevodoch nemožno vnímať izolovane
z dôvodu, že tieto subjekty uvádzajú priamu interakciu a zainteresovanosť žalovaného v 3. rade na
týchto prevodoch a dokonca v jednom okamihu bol aj samotný žalovaný v 3. rade evidovaný ako
vlastník nehnuteľností a následne vystupoval ako ich predávajúci vo vzťahu k žalovanému v 4. rade.
Za danej situácie bolo potrebné konanie jednotlivých subjektov (súvisiace nielen s otázkou zaplatenia

kúpnej ceny) posudzovať a hodnotiť komplexne v rámci prevodov dotknutých nehnuteľností. Je preto
daná potreba vyčkať na výsledky trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného
zboru v Trenčíne pod ČVS: KRP-XX/X-VYS-TN-XXXX, keďže otázky, či bol v súvislosti s prevodmi
nehnuteľností spáchaný trestný čin alebo nie a kto ho prípadne spáchal, nie je súd oprávnený v
tomto konaní riešiť. Poukazujúc na jej návrhy na vykonanie dokazovania, ako aj na obsah podaného

odvolania zotrvala na tom, že ňou navrhnuté dôkazy smerujú k zisteniu a prevereniu skutočností od
osôb priamo zainteresovaných do prevodov nehnuteľností, listinné dôkazy, obsiahnuté v katastrálnom
spise sú priamo listiny, ktorými došlo k prevodom nehnuteľností a príjmové doklady, pri ktorých navrhla
skúmanie pravosti podpisov, sú práve doklady, ktoré majú preukazovať zaplatenie kúpnej ceny za
predaj nehnuteľností. Mala za to, že vykonaním týchto dôkazov by jednoznačne došlo k riadnemu

ustáleniu skutkového stavu a k riadnemu zisteniu a preukázaniu skutočností, dôležitých pre rozhodnutie,
a to najmä v smere zistenia súladu/rozporu prevodu dotknutých nehnuteľností so zákonom a dobrými
mravmi, vôle žalobcov pri prevode nehnuteľností a iných rozhodujúcich skutočností. Zvýraznila, že je
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže je riešená otázka určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, pričom právny poriadok Slovenskej republiky jej nepriznáva žiaden iný právny

prostriedok, ako sa domôcť svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

9. Žalovaný v 3. a 4. rade sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie

podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou sa žalobkyňa a žalobca v 2. rade M.
R. (manžel žalobkyne), domáhali určenia, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. M. F.
zapísanými na LV č. XXX ako parc. reg. C č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na nej sa nachádzajúcom rodinnom dome súp.
č. XXX, z titulu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali určiť kúpnu zmluvu zo dňa 30.

08. 2015, uzatvorenú medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ako aj
ostatné uzatvorené kúpne zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva za neplatné a nariadiť vykonanie
opravy zápisov na LV č. XXX pre kat. úz. M. F. tak, aby zapísaný stav vlastníckych práv bol v súlade
a stotožňoval sa s rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/444/2015-35 zo dňa 12.
05. 2016 vyzval žalobcov na doplnenie žaloby špecifikáciou 2. časti petitu, t.j. čoho sa domáhajú tak,

aby bol tento jasný, určitý a vykonateľný s presnou špecifikáciou zmlúv. Žalobkyňa písomným podaním
zo dňa 30. 05. 2016 oznámila, že žalobca v 2. rade zomrel dňa 24. 04. 2016 a uviedla, že žiada určiť
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30. 8. 2015. Uznesením OS NR zo daň 7. 10. 2016 č. k. 9D/118/16-19,
D not. 113/16 bolo dedičské konanie po M. R. zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľom bolvydaný žalobkyni, ktorá sa postarala o jeho pohreb, v ktorej časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 30. 11. 2016. Z odôvodnenia vyplýva, že ako dedičia zo zákona po poručiteľovi prichádzajú do
úvahy v I. skupine manželka a dcéra D. R., každá v podiele 1-ica, pričom na základe závetu poručiteľa zo

dňa 13. 6. 2007 jeho dedičkou je manželka P. R. (žalobkyňa), s ktorou súd prvej inštancie ako s právnou
nástupkyňou M. R. i ďalej konal. Na pojednávaní, konanom dňa 29. 04. 2019 žalobkyňa uviedla, že trvá
len na určovacom návrhu, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností v kat. úz. M. F., zapísaných na LV č.
XXX a netrvá na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2015. V priebehu konania dňa 14. 06.
2019 podala i návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ

C., odbor kriminálnej polície, pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-XXXX, podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP.
Súd prvej inštancie rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania po tom, čo ho žalobkyňa
v celom rozsahu napadla odvolaním, návrh žalobkyne na prerušenie konania a žalobu zamietol, konanie
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 8. 2015 a konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade zastavil
a žalovaným v1.-4. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

12. Žalobkyňa v odvolaní okrem iného namieta vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd jej
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť

taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,
vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.
o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia,

na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je
nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia
procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie

procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

14. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

15. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti,
tvrdených v žalobe (§140 ods. 2 CSP). Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení
uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
(§140 ods. 3 CSP).

16. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby,
doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných
rúk (§ 142 ods. 2 CSP).

17. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP obsah rozhodnutia vysloví súd
vo výroku uznesenia.

18. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie civilného sporového procesu vyplýva, že návrh môže

meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s
požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o
nej má právne postavenie žalobcu.

19. K zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za sporového konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané)

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

20. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k
tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, aksú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie § 139 a nasl. CSP sa použije v sporovom konaní a ak
konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený návrh, tiež v nesporovom konaní.

21. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a žalobca (navrhovateľ) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo
spôsobov uvedených v § 125 CSP a s dodržaním podmienok uvedených v § 127 CSP.

22. Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným sporovým
stranám (účastníkom) do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím súdu o tom, či zmenu pripustí;

doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a strana sporu
(účastník), ktorej by mala byť zmena žaloby doručená, a bola na tomto pojednávaní prítomná. V prípade,
že žaloba bola zmenená na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenenú
žalobou sporovej strane (účastníkovi), ktorá na pojednávaní nebola prítomná, spravidla tým, že jej zašle
opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť).

23. O zmene žaloby rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; ak bolo
uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí
neboli prítomní pri jeho vyhlásení.

24. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene žaloby, je súd viazaný (por. § 237 ods. 1 CSP).

25. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene petitu žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej
žalobe.

26. V danom prípade však súd prvej inštancie v zmysle hore citovanej právnej úpravy nepostupoval,

čím zaťažil konanie vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ako už bolo odvolacím súdom uvedené,
z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou doručenou prvoinštančnému súdu sa žalobkyňa a jej manžel M.
R. ako žalobca v 2. rade domáhali určenia, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi v žalobe
špecifikovanýchnehnuteľnostívkat.úz.M.F.,zapísanýminaLVč.XXXavspojeníspísomnýmpodaním
zo dňa 30.05.2016, ako reakciou na výzvu súdu (uznesenie č.k. 9C/444/2019-35 zo dňa 12.05.2016) i

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 30.08.2015. Po tom, čo
M. R. v priebehu konania dňa 26.04.2016 zomrel a uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 07.10.2016
č.k. 9D/118/2016, D not 113/2016-19 bolo dedičské konanie právoplatne zastavené, ďalej konal
so žalobkyňou ako závetnou dedičkou. Na pojednávaní dňa 29.04.2019 žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že „trvám len na určovacom návrhu, že žalobkyňa je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností, netrváme na petite, v zmysle ktorého sme navrhovali určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2015 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovanými 1,2“. Bezosporu vo vzťahu
k požadovanému vlastníckemu určovaciemu nároku vyjadrenie žalobkyne tak bolo potrebné považovať
za zmenu žaloby, o ktorej bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť zákonným spôsobom, čo neučinil.
O zmene žaloby do vyhlásenia rozhodnutia nerozhodol, na pojednávaní a ani následne, uznesenie o

pripustení žaloby nevyhotovil a nepostupoval spôsobom uvedeným v bodoch 22 a 23 tohto rozhodnutia
za situácie, že k zmene žaloby došlo na pojednávaní ústne do zápisnice, za neprítomnosti žalovaného
v 3. rade. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie zavinil, že predmet konania
vo vzťahu k určovaciemu nároku nebol do vyhlásenia rozsudku o ňom platne ustálený.

27. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd rozhodnutie
vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže
byť považované za správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo
výroku o náhrade trov konania len vo vzťahu k žalovanému v 4. rade podľa § 389 ods. 1 písm. b) CPS

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní bude
povinnosťou súdu prvej inštancie ustáliť predmet konania, vydať rozhodnutie o zmene žalobného petitu
a vec opätovne prejednať a rozhodnúť. S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku v tejto
časti odvolací súd neposudzoval ďalšie odvolaním namietané vady.

28. Žalobkyňa sa žalobou v spojení s jej dodatkom domáhala i určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
30.08.2015 (správne 30.08.2013), ktorú spolu s manželom uzatvorili so žalovanými v 1. a 2. rade, pričom
na pojendávaní dňa 29.04.2019 uviedla, že na tomto návrhu netrvá. Súd prvej inštancie posudzujúc
toto vyjadrenie žalobkyne podľa jeho obsahu ho vyhodnotil ako späťvzatie žaloby v tejto časti a podľa§ 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil. (výrok III.). Hoci žalobkyňa odvolaním napadla i tento
výrok, v súvislosti s ním žiadne odvolacie dôvody nekonkretizovala. Je potrebné mať na pamäti, že v
sporovom konaní je to práve žalobca ako dominus litis, ktorý disponuje sporovým konaním ako celkom,

prípadne niektorou jeho časťou pričom späťvzatím žaloby (jej časti) ako jednostranným procesným
úkonom prejavuje svoju vôľu v konaní nepokračovať (sčasti nepokračovať), ktorý jeho prejav je súd
povinný rešpektovať. Pokiaľ teda žalobkyňa súdu na pojednávaní deklarovala, že na žalobe o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy netrvá, nepochybne tak došlo k späťvzatiu žaloby v tejto časti a preto súd
prvej inštancie pri absencii kvalifikovaného súhlasu žalovaných s týmto späťvzatím, správne konanie v

časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil, ktorý výrok odvolací súd ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. Odlišná situácia je v prípade zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade, kde dôvod
zamietnutia žaloby prvoinštančný súd vyvodil z nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. V tejto
súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že vecnou legitimáciou je stav, vyplývajúci z hmotného práva, kedy

jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len

subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o
sebetvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnehooprávnenia(žalobca)niejenositeľomtohohmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o
kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

30. Vo svetle týchto záverov postupoval i súd prvej inštancie pri skúmaní pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných v 1.-3. rade. Niet sporu, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania je v
celosti žalovaný v 4. rade, ktorému jedinému ako ich vlastníkovi svedčí v spore o určenie vlastníckeho

práva pasívna vecná legitimácia. Nič na tom nemení ani zistenie odvolacieho súdu, že predmet konania
nebol doposiaľ ustálený, keď v prípade pôvodného žalobného petitu, ako i jeho prípadnej zmeny ide o
nárok na určenie vlastníckeho práva. Za situácie, že konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy, ktorej
zmluvnými stranami boli i žalovaní v 1. a 2. rade bolo zastavené, súd prvej inštancie dôvodne žalobu voči
žalovaným v 1.-3. rade zamietol pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Odvolací

súdpretonapadnutýrozsudokvzamietajúcejčastivovzťahukžalovanýmv1.-3.radeakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie. Rovnako tak správne rozhodol i o nároku žalovaných v 1.-3. rade na náhradu trov
konania spravujúc sa ustanovením § 255 ods. 1 CSP s ohľadom na ich plný úspech v konaní.

31. Žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Trenčíne, odbor kriminálnej polície,
pod ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018.

32. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

33. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.

34. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie
bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na
prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa
§ 357 písm. n) CSP.

35. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.36. Odvolací súd riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne, ktoré aj ako súčasť rozsudku má povahu uznesenia
je takým uznesením, proti ktorému odvolanie prípustné nie je. Preto podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie

žalobkyne proti tomuto výroku (výrok I.) napadnutého rozsudku ako neprípustné odmietol.

37.VýrokII.rozsudku,ktorýmsúdprvejinštanciekonanievčastižalobyžalobcuv2.radevočižalovaným
v 1. až 4. rade zastavil, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, keď neexistovali dôvody
pre jeho vydanie. Súd prvej inštancie tak rozhodol argumentujúc, že žalobca v 2. rade M. R. v priebehu

konania zomrel a závetnou dedičkou bola žalobkyňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 63 a nasl. CSP, ktoré upravujú postup súdu v prípade straty procesnej subjektivity strany
sporu.

38. Podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods.

1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu
pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3). Podľa § 64 CSP
ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní

pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

39. V súdenej veci pôvodný žalobca v 2. rade M. R. zomrel počas konania dňa XX.XX.XXXX a podľa
uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 07.10.2016 č.k. 9D/118/2016-19, Dnot 113/2016 jeho závetnou
dedičkou je žalobkyňa. Znamená to, že pokiaľ prvoinštančný súd ďalej konal so žalobkyňou ako právnou

nástupkyňou M. R., nebola tak splnená podmienka pre zastavenie konania v časti žaloby pôvodného
žalobcu v 2. rade, že tento nemá právneho nástupcu.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte jeho
rozhodnutia.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným
žalovaným v l. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v 1. rade
v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).