Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 20Csp/277/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519202976
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7519202976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom v Bratislave,
Ventúrska 16, proti žalovanému: J. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXX, o zaplatenie 354,16 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 354,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 314,16 € od 16.05.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,20 % proti žalovanému s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2019 žiadal zaviazať žalovaného na

zaplatenie sumy 354,16 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žesúčinnosťoukudňu30.06.2016došlokcezhraničnémuzlúčeniuspoločnosti
CETELEM SLOVENSKO a.s. (zanikajúca spoločnosť) a BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.
Spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez
likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym
nástupcom. Dňa 22.07.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 335,70 € na financovanie spotrebného tovaru,
ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 10 mesačných splátkach po 39,27 €. Žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas a uhradil len sumu 78,54 €. Dňa 15.05.2016 nastala
zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné
splátky už boli zročné skôr. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi
k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 354,16 € (271,75 € z titulu
zvyšku dlžnej úverovej istiny; 23,05 € z titulu dlžných úrokov z úveru; 17,76 € z titulu dlžného poistného

z úveru; 1,60 € z titulu poplatkov za vedenie účtu; 40 € z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške
22 % ročne zo sumy 271,75 € od 16.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 314,16 € od 16.05.2016 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 14.06.2019, č. k. 20Csp/277/2019-44. Platobný rozkaz bol
žalovanému doručený dňa 25.06.2019.

4. Žalovaný včas podal odpor proti platobnému rozkazu. Mal za to, že návrh žalobcu je nedôvodný.
Uviedol, že je ochotný zaplatiť istinu, avšak nesúhlasí s výškou úrokov a trovami konania. Uviedol ďalej,

že pôžičku nemohol splácať, lebo bol vo väzbe, kde nemal príjem. Žiadal zrušiť platobný rozkaz.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že výška úrokov bola žalovanému známa pred podpisom
zmluvy a jej výšku nenamietal a súhlasil s celým znením úverovej zmluvy. Uzavrel, že výška trov konania
je v súlade s Vyhláškou č. 644/2004 Z. z.

6. Súd Uznesením zo dňa 06.11.2019 č. k. 20Csp/277/2019-57 zrušil platobný rozkaz s poukazom na
ust. § 267 ods. 3 CSP.

7. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000 €.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci
a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez
nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2019 s tým, že miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

9. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

10. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. uzatvorila dňa 22.07.2015 so žalovaným Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 335,70 €. Žalovaný sa ju zaviazala splatiť v 10
mesačných splátkach po 39,27 €. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 370,50 €. Termín
prvej splátky bol 15.08.2015, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti
15.05.2016, RPMN 24,38 %, priemerná hodnota RPMN: 21,35 %, ročná úroková sadzba 24,38 %,
odplata 22 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.

Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, konečná splatnosť úveru nastala dňa
15.05.2016. Žalobca si tak uplatňuje sumu 354,16 € spolu s prísl.

11. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 78,14 €, pričom mu
bolo poskytnutých 335,70 €.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.14. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

16.Podľaust.§2písm.g/zákonaospotrebiteľskýchúverochcelkovýminákladmispotrebiteľaspojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

18. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

21. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a

sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu2a
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

22. Podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

23. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených

podľa predchádzajúcej vety.

24. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému
nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.07.2015 (ďalej len „zmluva“).Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., mala v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, bola teda dodávateľom a veriteľom
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonávala v rámci svojho podnikania. Žalovaný
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných
zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah
dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a
zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu,

teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené právnym
predchodcom žalobcu bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh
spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne
meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár
zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 22.07.2015 je vzťahom
občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč.
zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.

25. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou odplaty - RPMN uvedenou v zmluve o spotrebiteľskom

úvere, ktorá činila za obdobie 10 mesiacov pri sume 335,70 € - 24,38 % ročne, takáto výška je uvedená
v zmluve.

26. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných
informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných

bánk za 2. štvrťrok 2015 zmluvná splatnosť nad 6 do 12 mesiacov vrátane ostatné spotrebiteľské úvery
RPMN činilo 18,54 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok
18,54 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 37,08 %. Súd konštatuje, že dojednaná
výška odplaty u tohto úveru (24,38 %) tak nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto je
výška odplaty v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.). Zároveň preto ani výška úrokov nemôže byť

v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd tiež zmluvu preskúmal s poukazom na ust. § 9 zákona
o spotrebiteľských úverov v čase uzavretia zmluvy a konštatuje, že zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti požadované zákonom.

27. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému úver v celkovej sume istiny 335,70 €. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 78,54
€. Žalovaný spotrebiteľský úver čerpal, spotrebiteľský tovar prevzal, výšku ani nárok žalovanej sumy
nijak nespochybnil, namietal len výšku úrokov (ktoré sú v súlade so zákonom a dobrými mravmi) a trovy
konania. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom súd považoval žalobu za dôvodnú v časti
zaplatenia sumy 354,16 € (dlžná istina 271,75 €, dlžné úroky z istiny 23,05 € do konečnej splatnosti

úveru, dlžné poistné 17,76 €, poplatok za vedenie účtu 1,60 €, náklady na vymáhanie pohľadávky 40 €) a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 354,16 € ako celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

28. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvného úroku z istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 271,75 €

od 16.05.2016 do zaplatenia súd uvádza nasledovné:

29. Súd je toho názoru, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi

istinu k dispozícii, tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru
v režime dojednaného záväzku a predstavuje takýto úrok kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Tým teda stráca veriteľ nárok na úroky za požičané

peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba
a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by
spotrebiteľ takéto právo držby finančných prostriedkov mal, inak by nastal nespravodlivý a ústavnenekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy.

30. Aplikačná prax súdov sa už zaoberala otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky,
NSSR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Obo 143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškania a musí platiť úroky
z omeškania. Toto rozhodnutie NSSR bolo potvrdené aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre
kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech
spotrebiteľa. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania
úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné
prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od
neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom
prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený
sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto

situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na
dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované
práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k
hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by
si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a

požívať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, súd dospel k
záveru, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver, preto
žalobu v časti uplatneného úroku z úveru vo výške 22 % ročne z nezaplatenej istiny 271,75 € od
16.05.2016 do zaplatenia zamietol.

31. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč.
zák.).

32. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 5 % ročne zo sumy 314,16 € od 16.05.2016 do
zaplatenia.

34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu
čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 354,16 € spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 314,16 € od 16.05.2016 do zaplatenia.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

a to tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,20 % proti žalovanému (úspech
žalobcu 62,60 % a neúspech žalobcu 37,40 %, teda 62,60 % - 37,40 %) Žalobca bol úspešný v rozsahu
zaplatenia sumy - 354,16 € a neúspešný v rozsahu zaplatenia úrokov 22 % ročne z nezaplatenej istiny
271,75 € od 16.05.2016 do zaplatenia (ku dňu rozhodnutia išlo o sumu 211,62 €). Súd zároveň nevidel
priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).