Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617205754
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6617205754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu Prvá
stavebná sporiteľňa a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1/
E. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátna občianka SR a 2/ F. K., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 20 090,91 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/103/2017-196
zo dňa 28. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 159,50 Eur, ktorú im povolil splácať v splátkach po 175,50 Eur
mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas a v súvisiacom výroku o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 99,97
Eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z istiny 95 Eur od 01.04.2017 až do

zaplatenia (výrok I.), v časti o zaplatenie sumy 1.752,12 Eur s príslušenstvom - úrokom vo výške 6,69
% p. a. z istiny 1.752,12 Eur od 01.08.2017 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.
zo sumy 1.752,12 Eur od 01.08.2017 až do zaplatenia (výrok II.), v časti o zaplatenie sumy 594,49 Eur
s príslušenstvom - úrokom vo výške 6,69 % p. a. z istiny 297,61 Eur od 01.04.2017 až do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z istiny 1.752,12 Eur od 01.08.2017 až do zaplatenia (výrok
III.). Žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) okresný súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 5.159,50 Eur, ktorú povolil žalovaným 1/ a 2/ splácať v mesačných splátkach

po 175,50 Eur, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas (výrok IV.); vo zvyšku okresný súd
žalobu zamietol (výrok V.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 48,16 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o výške trov konania (výrok VI.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 20 090,91 Eur spolu so 6,69 % p. a. úrokom za poskytnutie
úveru zo sumy 16 830,96 Eur od 01.04.2017 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % p.
a. zo sumy 17 959,73 Eur od 01.04.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodniltým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0613841 2 08 uzatvoril so žalovanými dňa 06. 04.
2010 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj „úverová zmluva“, „predmetná
zmluva o úvere“ alebo len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru

žalovaným pod číslom 0613841 9 10 vo výške 20 000 Eur s tým, že po pridelení cieľovej sumy uvedenej
v zmluve o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver (pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok)
zmení na stavebný úver pod číslom 0613841 2 08 vo výške cca 12 000 Eur (článok I. bod 1 zmluvy). V
zmysle článku II. bod 1. predmetnej zmluvy o úvere, sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 0613841 2 08 pravidelné mesačné vklady minimálne

vo výške 64,00 Eur a splácať 6,69 % p. a. úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 111,50 Eur na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 0613841 2 08. V súlade
s článkom II. bod 7 predmetnej zmluvy o úvere bol žalobca oprávnený z mesačnej splátky úrokov
z medziúveru prednostne uspokojiť sankčné úroky a poplatky. Žalobca vklad žalovaných prijatý na
konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru. Suma
poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov z medziúveru. Žalovaní 1/ a 2/ porušili

zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28.12.2015 vyzval
žalobca žalovaných na doplatenie omeškaných splátok úroku z medziúveru, pričom žalovaných zároveň
upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti. Dňa 17.03.2016 vyhlásil
žalobca mimoriadnu splatnosť úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

bola na konte stavebného sporenia nasporená žalovanými suma 3 922,14 Eur. Žalobca zúčtoval časť
nasporenej sumy vo výške 2 556,04 Eur so sumou poskytnutého medziúveru 20 000 Eur, čo predstavuje
pozapočítanísumu17443,96Eur(istina).Nakontestavebnéhosporeniaostalasumavovýške1336,10
Eur, ktorá bola zablokovaná na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke zo dňa 21.05.2015, ktorý vydal súdny exekútor Mgr. X.X Okresný pre exekúciu vedenú pod č.

XXX. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. k 17.03.2016 predstavovala
podľa žaloby sumu 18 572,73 Eur a pozostávala z istiny vo výške 17 443,96 Eur, z nezaplatených úrokov
z medziúveru vo výške 6,69 % p. a. zo sumy 20 000 Eur, vyčíslených do 17.03.2016 vo výške 785,77
Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 343 Eur.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podľa tvrdenia
žalobcu uvedeného v žalobe, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uskutočnili žalovaní na účet
stavebného sporenia vklady v celkovej výške 613 Eur, ktoré žalobca započítal na istinu. Žalovaná
suma vo výške 20 090,91 Eur vyčíslená k 31. 03. 2017 pozostávala z istiny vo výške 16 830,96
Eur (istina vo výške 17 443,96 Eur znížená o vklady vykonané žalovanými po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru vo výške 613 Eur), z nezaplatených úrokov za poskytnutie medziúveru vo výške 6,
69 % p. a. , vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. ku dňu 17. 03. 2016
vo výške 785,77 Eur, z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo
výške 343 Eur, z nezaplateného úroku za poskytnutie medziúveru vo výške 6,69 % p. a., vyčísleného
za obdobie od 18.03.2016 do 31.03.2017 v sume 1186,16 Eur a úroku z omeškania vo výške 5

% p. a., vyčísleného žalobcom za obdobie od 18.03.2016 do 31.03.2017 pôvodne v sume 945,02 Eur
(po prepočítaní a čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 23. 06. 2017, uplatneného žalobcom v sume
940,05 Eur). Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca v
rámci prostriedkov procesného útoku predložil okresnému súdu nasledovné listinné dôkazy: výpis z
účtu medziúveru (č. l. 3 až 4) , výpis z účtu stavebného sporenia (č. l. 5 až 6), zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere (č. l. 7 až 10), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l.
11) adresované žalovanej 1/, doručenku (č. l. 12), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
adresované žalovanej 2/ (č. l. 13), doručenku (č. l. 14), poslednú výzvu na úhradu adresovanú žalovanej
1/ s doručenkou (č. l. 15), poslednú výzvu na úhradu adresovanú žalovanému 2/ s doručenkou (č. l. 16),
príkaz na začatie exekúcie (č. l. 17), Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v

znení január 2009 (č. l. 18 až 19), výpis z obchodného registra (č. l. 21 až 25).

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že potom čo doručil
žalovaným žalobu, mu žalobca doručil čiastočné späťvzatie žaloby pokiaľ ide o žalovanú istinu vo výške
99,97 Eur (95 Eur plus 4,97 Eur) a 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 95 Eur od 01.04.2017

až do zaplatenia. K uvedenému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo podľa jeho vyjadrenia
v predmetnom čiastočnom späťvzatí žaloby z toho dôvodu, že žalobca si nemienil podanou žalobou
uplatňovaťďalej ajpoplatkyzavedenieúčtu,ktorébolisúčasťoužalovanejsumyvovýške17959,73Eur,
preto prepočítal základ pre výpočet úroku z omeškania, ktorý bol po uvedenom čiastočnom späťvzatížaloby 17 864,73 Eur (17 959,73 Eur mínus 95 Eur). Uvedené čiastočné späťvzatie žaloby spôsobilo
zníženie žalovanej sumy o sumu 95 Eur a zároveň o sumu 4,97 Eur, pretože zo strany žalobcu došlo k
prepočtu úroku z omeškania, ktorý žalobca prepočítal odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru, t. j. od 18.03.2016 do 31.03.2017, takže pôvodne vyčíslený úrok z omeškania uplatnený
zosumy17959,73Eurvovýške945,02Eur bolpoprepočítaníačiastočnomspäťvzatí žalobyuplatnený
žalobcom vo výške 940,05 Eur (zo sumy 17 864,73 Eur). Žalovaná suma vyčísleného 5 % p. a. úroku
z omeškania za obdobie od 18.03.2016 do 31.03.2017 zo sumy 95 Eur tak bola žalobcom uvedeným
čiastočným späťvzatím žaloby znížená o sumu 4,97 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd

zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19 990,94 Eur
spolu s úrokom za poskytnutie medziúveru vo výške 6,69 % p. a. zo sumy 16 830,96 Eur od 01.04.2017
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 17 864,73 Eur od 01.04.2017
do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalovaná suma vo výške 19 990,94 Eur (po zohľadnení 1.
čiastočného späťvzatia žaloby) pozostávala zo sumy istiny vo výške 16 830,96 Eur, z nezaplatených
úrokov za poskytnutie medziúveru vo výške 6,69 % p. a., vyčíslených k dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru vo výške 785,77 Eur, z nezaplatených poplatkov vo výške 248 Eur (pôvodne uplatnená
suma 343 Eur znížená o sumu poplatkov za vedenie účtu vo výške 95 Eur, ktorá predstavuje súhrn
pôvodne žalobcom žalobou uplatnených poplatkov za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 16 Eur, za rok
2011 vo výške 25 Eur, za rok 2012 vo výške 25 Eur a za rok 2013 vo výške 29 Eur), z nezaplatených
úrokov za poskytnutie medziúveru vo výške 6,69 %, vyčíslených za obdobie od 18. 03. 2016 do 31. 03.

2017 vo výške 1 186,16 Eur a z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 5,00 % p. a. vyčíslených
žalobcom za obdobie od 18. 03. 2016 do 31. 03. 2017 vo výške 940,05 Eur.

1.4 Ďalším čiastočným späťvzatím žaloby - podaním zo dňa 02. 08. 2017 - zobral žalobca žalobu
čiastočne späť pokiaľ ide o sumu 1 752,12 Eur, 6,69 % p. a. úrok za poskytnutie úveru zo sumy 1 752,12

Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1 752,12 Eur od
01. 08. 2017 do zaplatenia, pričom žiadal, aby „súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 18 238,82 Eur spolu so 6,69 % p. a. úrokom za poskytnutie medziúveru zo sumy 16
830,96 Eur od 01. 04. 2017 do 31. 07. 2017, 6,69 % p. a. úrokom za poskytnutie ´medziúveru zo sumy
15 078,84 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia, 5 ,00 % úrokom z omeškania zo sumy 17 864,73 Eur od

01. 04. 2017 do 31. 07. 2017, 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 16 112,61 Eur od 01. 08. 2017
do zaplatenia a náhradu trov konania“.

1.5 Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.07.2020 zobral žalobca ešte žalobu čiastočne späť
pokiaľ ide o sumu 594,49 Eur, 6,69 % p. a. úrok za poskytnutie úveru zo sumy 297,61 Eur od 01.04.2017

do zaplatenia a 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 545,61 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia. Po
všetkých čiastočných späťvzatiach žaloby sa žalobca podanou žalobou domáhal v konečnom dôsledku
zaplatenia sumy 17 644,33 Eur spolu s 6,69 % p. a. úrokom za poskytnutie medziúveru zo sumy 16
533,35 Eur od 01. 04. 2017 do 31. 07. 2017, 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 17 319,12 Eur od
01. 04. 2017 do 31. 07. 2017, 6,69 % p. a. úrokom za poskytnutie medziúveru zo sumy 14 781 Eur od

01. 08. 2017 do zaplatenia a 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 15 567 Eur od. 01. 08. 2017 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.6 Na základe uvedených čiastočných späťvzatí žaloby okresný súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP a §
146 ods. 1 veta druhá CSP rozhodol o čiastočnom zastavení konania v časti dotknutej vyššie uvedenými

čiastočnými späťvzatiami žaloby, tak ako je uvedené vo výroku I., II. a III. odvolaním napadnutého
rozhodnutia.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie,
pričom zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca ako veriteľ so žalovanými ako dlžníkmi uzavrel dňa

06.04.2010 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru žalovaným pod číslom vo výške 20 000 Eur, pričom po pridelení
cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej žalobca žalovaným poskytol mimoriadny
medziúver a súčasne pri dodržaní všetkých podmienok sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na
stavebný úver pod číslom 0613841 2 08 cca vo výške 12 000 Eur. Presná výška stavebného úveru sa

mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom
sporení. V súlade s článkom II. zmluvy sa žalovaní ako dlžníci zaviazali vkladať na účet Zmluvy
o stavebnom sporení číslo 0613841 2 08 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 64 Eur.
Zároveň do pridelenia cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať úroky zmimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 111,50 Eur. V zmysle článku
II. bod 3 zmluvy bola dojednaná splatnosť splátok úrokov z medziúveru vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca. Úrok za poskytnutie mimoriadneho medziúveru bol dojednaný vo výške 6,69 % p. a. ako fixný

po dobu 5 rokov. Do pridelenia cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať
úroky z medziúveru s tým, že boli oprávnení kedykoľvek splatiť mimoriadny medziúver. Okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na článok V. bod 1 zmluvy, v zmysle ktorého
sa dlžníci zaviazali všetky splátky mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru uhradiť včas a riadne,
na článok VI. bod 3 Zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami

alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého
zostatku dlhu pred dohodnutou lehotou splatnosti a tiež na článok VI. bod 2 zmluvy, podľa ktorého, ak
je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3 % p. a. úrok z omeškania pri stavebnom
úvere a 5 % p. a. úrok z omeškania pri mimoriadnom medziúvere zo zameškaných splátok.

1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že z poslednej výzvy na úhradu zo dňa 28.02.2015 zistil, že žalobca vyzval žalovanú 1/, aby v lehote do
31. 12 2015 uhradila dlžné splátky vrátane splátky za december 2015 v celkovej výške 404,60 Eur s
upozornením, že v prípade, že nedôjde k úhrade vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou lehotou splatnosti; podľa poštovej doručenky bola
uvedená výzva doručená žalovanej 1/ dňa 31.12.2015. Rovnako z poslednej výzvy na úhradu zo dňa

28.12.2015 okresný súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného 2/, aby v lehote do 31.12.2015 uhradil
omeškané splátky vrátene splátky za mesiac december 2015 spolu vo výške 404,60 Eur s tým, že v
prípade nesplnenia uvedenej požiadavky vyhlási žalobca mimoriadnu splatnosť úveru; podľa poštovej
doručenky bola uvedená výzva prevzatá žalovaným 2/ dňa 31.12.2015. Žalobca zároveň žalovaných 1/,
2/ upozornil, že je súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom vedené exekučné konanie sp. zn. EX

1712/2015 pre vymoženie pohľadávky oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, čo vyplýva z
príkazu na začatie exekúcie zo dňa 25. 05. 2015 (č. l. 17).

1.9 Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.03.2016 okresný súd zistil, že
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 17.03.2016 a požadoval od žalovanej 1/ zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 18 572,73 Eur, pričom v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti uviedol, že
žalovaná 1/ porušila v zmluve dohodnuté povinnosti, nakoľko je v omeškaní s platením vkladov na účet
Zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3 mesiace; podľa doručenky na č. l. 12 spisu bolo
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru doručené žalovanej 1/ dňa 23.03.2016.

1.10 Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.03.2016, ktoré žalobca doručil
žalovanému 2/ okresný súd zistil, že žalobca požadoval od žalovaného 2/ na základe vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru k 17.03.2016 zaplatenie dlžnej sumy vo výške 18 572,73 Eur, pričom
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola
vyhlásená z dôvodu porušenia v zmluve dohodnutých povinností žalovaným 2/ splácať úver riadne a

včas, keď žalovaný 2/ bol v omeškaní s platením vkladov na účet Zmluvy o stavebnom sporení po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace; podľa doručenky na č. l. 14 spisu bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru doručené žalovanému 2/ dňa 23.03.2016.

1.11 Z výpisu z účtu medziúveru okresný súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní za mesiac október

2015, keď došlo až dňa 30.11.2015 ku vkladu v sume 223 Eur a následne aj za mesiac december 2015
keď došlo až dňa 14.01.2016 ku vkladu v sume 223 Eur (predtým bol žalovanými zaplatený vklad dňa
10.08.2015 vo výške 223 Eur a dňa 01.06.2015 vo výške 157,50 Eur).

1.12 Z výpisu z účtu stavebného sporenia okresný súd zistil, že vklady na stavebné sporenie boli

vykonané žalovanými dňa 30.09.2015 v sume 224,50 Eur, dňa 30.11.2015 v sume 224,50 Eur a dňa
14.01.2016 v sume 224,50 Eur.

1.13 Z článku XIX. bod 2 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby
(znenie január 2009) okresný súd zistil, že vo Všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že ak

dôjdekporušeniuakejkoľvekzmluvnejpovinnostialebozmluvnejdohodyzostranystavebnéhosporiteľa
alebo ak a) je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvomi splátkami alebo s jednou splátkou dlhšie
ako tri mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, je v zmysle článku XIX. bod 3 písmeno b)
Všeobecných obchodných podmienok žalobca oprávnený jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosťúveru. V zmysle článku XIX. bod 2 písmeno d) Všeobecných obchodných podmienok, je žalobca ako
veriteľ oprávnený tiež vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak stavebný sporiteľ a spoludlžník
alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver.

1.14 Z písomného podania žalobcu a z prehľadu dlžnej sumy mimoriadneho medziúveru, doručeného
okresnému súdu dňa 24.02.2020 (na základe výzvy okresného súdu), okresný súd zistil, že žalovaní
by k 11.03.2020 (pokiaľ by nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru) boli dlžní žalobcovi titulom
neuhradených splátok medziúveru sumu 4.850,50 Eur.

1.15 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 497, na ust. § 502
ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, ďalej na ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 06. 04.
2010, ďalej na ust. § 1 ods. 1, na ust. § 2 ods. 1, na ust. § 4, na ust. § 7 ods. 2 a 3, na ust. § 8 ods. 1 a

2, na ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom k 06. 04. 2010,
na ust. § 39, na ust. § 52, na ust. § 54 ods. 1 a 2, na ust. § 53 ods. 9, na ust. § 121 ods. 1, na ust. §
488, na ust. § 517, na ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníkaako aj na ust. § 232
ods. 4 CSP a uviedol, že z vykonaného dokazovania má za to, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, uzatvorená dňa 06.04.2010 medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ je úverovou

zmluvou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaní 1/, 2/ ako spotrebitelia, t. j. fyzické osoby,
ktoré pri uzatváraní tejto zmluvy a plnení zo zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, vstúpili do zmluvného vzťahu s dodávateľom - žalobcom, ktorý je právnická osoba, ktorá konala
pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že

právna úprava mimoriadneho zosplatnenia úveru pri spotrebiteľských zmluvách obsiahnutá v § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a v § 565 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu právnej úpravy zmluvy o
úvere ustanovenej v § 506 Obchodného zákonníka ohľadom mimoriadneho zosplatnenia úveru, napriek
tomu, že sa v danom prípade jedná o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že v zmysle § 1 a § 2

písmeno a) zákona č. 258/2001 Z. z. sa tento zákon nevzťahuje na predmetnú zmluvu o úvere, nakoľko
je to zmluva o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
na účely dodatočných alebo ďalších stavebných úprav dokončených stavieb a ich údržby. Uviedol, že
predmetnázmluvajeupravenávzákoneč.310/1992Zb.ostavebnomsporení,ktorýv§2ods.1definuje
stavebné sporenie a s poukazom na § 7 ods. 2 a 3 stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o stavebnom

sporení a o stavebnom úvere musí obsahovať; uvedené náležitosti v zmluve o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 06.04.2010 podľa skutkových zistení okresného súdu sú.

1.16 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že keďže dospel k
záveru, že mimoriadne zosplatnenie úveru zo dňa 17.03.2016 je neplatným právnym úkonom podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka, podmienky splatnosti dojednané v Zmluve o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úveru sú naďalej platné. Konštatoval, že žalobca doručil žalovaným výzvu na úhradu zo
dňa 28.12.2015, v zmysle ktorej pohľadávka žalobcu voči žalovaným predstavovala ku dňu 28.12.2015
sumu 404,60 Eur a vyzval ich, aby mu uhradili dlžnú sumu v uvedenej výške do 31.12.2015. Zároveň
ich upozornil, že pokiaľ v vo výzve uvedenej lehote nezaplatia dlžnú sumu 404,60 Eur, vyhlási

mimoriadnu splatnosť úveru. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že v uvedenom čase boli žalovaní v omeškaní s 3 splátkami, t. j. so splátkou za
mesiac december 2015, november 2015 a október 2015. So splátkou za mesiac október splatnou k
15.10.2015 (podľa Zmluvy boli splátky medziúveru splatné vždy k 15. dňu v mesiaci), však žalovaní ku
dňu vydania výzvy (28.12.2015) neboli v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, preto by

bola podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnená až po 15.01.2016. Vzhľadom
na zistený skutkový stav vyplývajúci z poslednej výzvy na úhradu z 28.12.2015, kde žalobca upozornil
žalovanýchnamožnosťmimoriadnehozosplatneniaúveru,moholžalobcavsúlades§565Občianskeho
zákonníkaa§53ods.9Občianskehozákonníka,aksarozhodolvyužiťprávonapredčasnézosplatnenie
úveru, urobiť tak len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky t. j. do 15.02. 2016. Uplynutím

15.02.2016 zanikla pre žalobcu možnosť uplatniť si mimoriadne splatnosť úveru na základe výzvy zo
dňa 28.12.2015, preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.03.2016 neplatným
právnymúkonompodľa§39Občianskehozákonníka,nakoľkoodporujeustanoveniu§565Občianskeho
zákonníka , podľa ktorého veriteľ musí uplatniť toto právo (právo na mimoriadne zosplatnenie úveru)za splnenia podmienky vyplývajúcej z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. za splnenia podmienky
omeškania viac ako tri mesiace do splatnosti najbližšej splátky (to znamená, že zosplatnenie pre splátku
splatnú 15.10.2015 bolo treba vykonať do 15.02.2016).

1.17 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatným právnym úkonom aj z ďalšieho dôvodu, a to z toho
dôvodu, že žalobca ako veriteľ si musí, pokiaľ chce vykonať platné mimoriadne zosplatnenie úveru,
splniť notifikačnú povinnosť, pričom v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné,

aby v čase mimoriadneho zosplatnenia úveru naďalej trvalo omeškanie prvej splátky, t. j. v tomto
prípade splátky splatnej do 15.10.2015. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so závermi odbornej právnickej literatúry, že pokiaľ
dlžník - spotrebiteľ dodatočne uhradí omeškanú splátku, konzumuje právo dodávateľa - veriteľa na
jednorazové zosplatnenie úveru. To znamená, že právo na mimoriadne zosplatnenie úveru podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ - dodávateľ vykonať po

uplynutí zákonnej lehoty len ak omeškanie s prvou splátkou trvá, a to aj v prípade ak sa spotrebiteľ
omešká s troma po sebe idúcimi splátkami - rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka (viď
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky zákonník
I., § 1 - 450, 2. vydanie., Komentár, Praha: C. H. Beck, 2019, 636 s.). Keďže žalovaní argumentovali aj
tou skutočnosťou, že pred zosplatnením úveru uhradili dlžnú časť mimoriadneho medziúveru, okresný

súd z výpisu z účtu z medziúveru zistil, že dňa 14.01.2016 bol zaúčtovaný vklad žalovaných v sume
223 Eur. Mal teda zato, že úhradou sumy 223 Eur na účet medziúveru uhradili žalovaní splátku
splatnú dňa 15.10.2015 vo výške 111,50 Eur, pre ktorú žalobca zrealizoval notifikačnú povinnosť a
zároveň aj splátku splatnú dňa 15.11.2015 vo výške 111,50 Eur, čo podľa okresného súdu znamená,
že žalobca mohol uskutočniť mimoriadne zosplatnenie úveru do 15.02.2016, len pokiaľ by nedošlo k

úhrade uvedenej sumy (223 Eur). Úhradou splátky splatnej dňa 15.10.2015 zaniklo žalobcovi právo
na predčasné zosplatnenie úveru pre túto pôvodne omeškanú splátku. Vzhľadom na uvedenú úhradu
postupoval žalobca podľa okresného súdu v rozpore s podmienkami uvedenými v ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda mimoriadne zosplatnenie úveru je
neplatný právny úkon aj z tohto dôvodu pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.

1.18 Okresný súd vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a právneho posúdenia mimoriadneho
zosplatnenia úveru ako neplatného právneho úkonu, rozhodol tak, že žalobcovi priznal pokiaľ ide o istinu
len neuhradené splátky medziúveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 28.08.2020. pričom
konštatoval, že ak boli žalovaní podľa prepočtu žalobcu, ktorý bol súčasťou podania žalobcu doručeného

okresnému súdu dňa 24. 02. 2020 (č. l. 141 spisu) ku dňu 11.03.2020 dlžní na splátkach medziúveru
sumu 4 850,50 Eur, tak k 28. 02. 2020 (ku dňu vyhlásenia rozsudku) treba k uvedenej sume pripočítať aj
splátky úroku z medziúveru vo výške 111,50 Eur mesačne, splatné k 15. 03. 2020, k 15. 04. 2020, k 15.
05. 2020, k 15. 06. 2020, k 15. 07. 2020 a k 15. 08. 2020, t. j. 6 x 115, 50 Eur, čo sa rovná sume 669 Eur,
preto dlžná suma medziúveru ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 4 850,50 Eur plus 669 Eur,

t. j. 5 159,50 Eur, na zaplatenie ktorej okresný súd zaviazal žalovaných a vo zvyšku žalobu zamietol.

1.19 Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 6,69 % p. a. úroku za poskytnutie úveru z istiny medziúveru
16.533,35 Eur od 01.04.2017 do 31.07.2017, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že má zato, že na uvedené úroky žalobca vzhľadom na právne posúdenie neplatnosti

mimoriadneho zosplatnenia úveru nemá nárok, pretože súd priznal žalobcovi istinu zodpovedajúcu
nezaplateným splátkam úrokov z medziúveru, pričom istina samotného medziúveru nebola splatná.
Úrok z medziúveru predstavuje cenu peňazí žalobcu za poskytnuté peňažné prostriedky medziúveru,
a teda nie je dôvodné tieto úroky opätovne úročiť zmluvným úrokom, keďže žalovaní ešte nemajú
povinnosť vrátiť požičané prostriedky z medziúveru. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal z § 488 Občianskeho zákonníka v nadväznosti
na § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že pohľadávkou je hlavné plnenie - peňažné
prostriedky, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi, ktoré je dlžník povinný v tomto prípade vrátiť veriteľovi, v
nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že príslušenstvom pohľadávky
sú aj úroky a úroky z omeškania.

1.20 Rovnaký záver aplikoval okresný súd aj na uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % p. a.
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý si žalobca uplatnil z istiny medziúveru 17 319,12
Eur od 01.04.2017 do 31.07.2017 a z istiny úveru zo sumy 15 567 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia.Dlžnú sumu 5 159,50 Eur povolil okresný súd v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP žalovaným splácať v
splátkach po 175,50 Eur, tak ako žalovaní 1/ a 2/ navrhovali vo svojom odpore proti platobnému rozkazu,
doručenom okresnému súdu dňa 13.07.2017. Podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku pri

rozhodovaní o žiadosti žalovaných o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, vychádzal okresný súd
z výpovede žalovanej 1/ na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04.04.2018, kde žalovaná
1/ okrem iného uviedla, že k vzniknutej situácii došlo v súvislosti s tým, že sa dostali do finančných
problémov v dôsledku podvodného pracovného pomeru, keď im zamestnávateľ nezaplatil za tri mesiace
výkonu práce na pozícii obchodného zástupcu.

2. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaní 1/ a 2/ odvolali a v odvolaní uviedli,
že odvolaním napádajú výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým im súd prvej inštancie uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.159,50 Eur, ktorú im povolil
splácať v splátkach po 175,50 Eur, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas a tiež súvisiaci

výrok o trovách konania, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd prvej inštancie im
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP,
pretože konanie pred súdom prvej inštancie má tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel podľa

žalovaných na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaní ďalej v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v relevantnej
časti tým, že zosplatnenie úveru zo dňa 17.03.2016 je neplatné s ohľadom na porušenie ustanovenia §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, preto istina

dlhu stavebného medziúveru nie je splatná. Okresný súd ale priznal žalobcovi „splátky mimoriadneho
medziúveru, ktoré tvoria výlučne zmluvný úrok a ktoré žalovaní dlhovali žalobcovi ku dňu vydania
rozhodnutia, teda k 28.08.2020. V nadväznosti na uvedené žalovaní v odvolaní uviedli, že odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP vidia v dvoch pochybeniach súdu prvej inštancie. V prvom
rade namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním

napadnutému výroku, pretože súd prvej inštancie podľa ich názoru dostatočným spôsobom nevysvetlil
prečopriznalžalobcoviplnenievpodobezmluvnýchúrokovprávevtejvýške,vakejichžalobcovipriznal,
a prečo práve do dňa vyhlásenia rozsudku. Uviedli, že „konštrukcia medziúveru v spornej úverovej
zmluve je taká, že dlžník platí v splátkach medziúveru výlučne úroky, istinu nespláca. Istinu začne
dlžník splácať až po dosiahnutí cieľovej sumy na stavebnom sporení a po „preklopení medziúveru na

stavebný úver“. To ale môže podľa žalovaných viesť k absurdnej situácii, že dlžník/ci spláca/jú úrok z
medziúveru, teda zmluvný úrok, no nikdy nedosiahnu cieľovú sumu na stavebnom sporení. Splácanie
medziúveru sa stáva nekonečným, bez akéhokoľvek vplyvu na dlžnú istinu. Odvolaním napadnutým
rozhodnutím súd prvej inštancie síce podľa žalovaných túto nekonečnú reťaz preťal, nevysvetlil však
prečo práve k tomu konkrétnemu dátumu, ktorý uviedol v rozsudku. Nevysvetlil ani súvzťažnosť takéhoto

rozhodnutia k žalobe a k žalobnému návrhu žalobcu. Kľúčové veci sa teda z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku nedozvedeli. Za ďalšie porušenie práva na spravodlivý proces označili žalovaní v
odvolaní to, že na pojednávanie nariadené na okresnom súde na deň 17.01.2020 sa dostavil len právny
zástupca žalovaných. Žalobca sa na toto pojednávanie nedostavil, no neúčasť na tomto pojednávaní
neospravedlnil. Tým boli podľa žalovaných naplnené podmienky na to, aby žalovaná strana navrhla

vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP.

2.1 Žalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že žalobca podľa ich názoru tak v žalobe, ako aj v neskorších
podaniach nejasne uviedol, čoho sa vlastne domáha. Z podaní žalobcu nie je podľa žalovaných zrejmé,
v akej časti vlastne vzal žalobca žalobu späť. Žalobou z 05.04.2017 si žalobca uplatnil istinu vo výške

16 830,96 Eur, nezaplatené úroky za úver vo výške 785,77 Eur, nezaplatené poplatky vo výške 343
Eur, úrok z úveru 6,69 % p. a. od 18.03.2017 do 31.03.02017 vyčíslený v sume 1186,16 Eur a úrok
z omeškania vo výške 5 % vyčíslený za obdobie od 18.03.2017 do 31.03.2017 v sume 945,02 Eur. To
predstavuje podľa žalovaných sumu uvedenú v petite žaloby, teda sumu 20 090.91 Eur. Okrem toho si
žalobca uplatnil úrok vo výške 6,69 % p. a. ročne zo sumy 16 830,96 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a

úrokzomeškaniavovýške5%p.a.ročnezosumy17959,73Eurod01.04.2017dozaplatenia.Podaním
z 02.08.2017 zobral žalobca žalobu späť v sume 1752,12 Eur, úroku vo výške 6,69 % p. a. ročne zo
sumy 1 752,12 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia a 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 1 752,12 Eur
od 01.08.2017 do zaplatenia. Túto sumu zarátal žalobca na istinu a ďalej požadoval zaplatenie sumy 18238,82 Eur s príslušenstvom. V uvedenej súvislosti žalovaní v odvolaní uviedli, že ak od žalovanej sumy
20 090,91 Eur odrátajú sumu 1 752,12 Eur, vyjde suma 18 338,79 Eur, teda nie suma 18 238,82 Eur.
Naviac, z podania z 02.08.2017 nie je podľa žalovaných zrejmé, čo považuje žalobca za istinu a čo za

príslušenstvo. V každom prípade súd prvej inštancie priznal žalobcovi len príslušenstvo, a to len zmluvný
úrok (úrok z medziúveru). Zjavne pritom podľa žalovaných mylne vychádzal z výšky zmluvného úroku
111,50 Eur. „Omyl nie je v tom. že by snáď zmluvný úrok nemal takúto výšku“. Omyl podľa žalovaných
spočíva v tom, že žalobca si neuplatnil zmluvný úrok vo výške 111,50 Eur mesačne (6,69 % p. a. z istiny
20 000 Eur), ale úrok 6,69 % p. a. z nižších súm, konkrétne zo sumy 16 830,96 Eur od 01.04.2017

do 31.07.2017, čo predstavuje sumu 95,63 Eur mesačne a zo sumy 15 078,84 Eur od 01.08.2017 do
zaplatenia, čo je 85,68 Eur mesačne. Potom ale podľa žalovaných jednoduchým výpočtom vyjde, že
žalobca si uplatnil za obdobie od 01.04.2017 do 31.07.2017 sumu 382,52 Eur (95,63 Eur x 4 mesiace) a
za obdobie od 01.08.2017 do súdom určeného času, t. j. do augusta 2020 sumu 3 341,52 Eur (85,68 Eur
x 39 mesiacov). To je podľa žalovaných spolu 3 724,04 Eur, nie 5159,50 Eur, ako to súd prvej inštancie
určilvrozsudku.Navyše,vtabuľkekpodaniu,ktorésanachádzavspise nač.l.139sapodľažalovaných

píše o omeškaní so splácaním zmluvných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 111,50 Eur a nie
vo výške 785, 77 Eur, ako sa to uvádza v samotnom vyjadrení žalobca. Ani pri uplatnení zmluvného
úroku vo výške 111,50 Eur mesačne nevyjde podľa žalovaných dlžná suma za obdobie určené súdom
v takej výške, ako je to uvedené v rozsudku (111,50 Eur x 39 mesiacov = 4460 Eur, k tomu ešte jedna
splátka podľa tabuľky vo výške 111,50 Eur, čo je spolu 4571,50 Eur).

2.2 Žalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že právna otázka, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal
nedostatočne, je otázka, „čo znamená omeškanie so splácaním úrokov, ak dlžník nie je v omeškaní
so splácaním istiny, lebo podľa zmluvy nemôže byť“. Tu treba podľa žalovaných osobitne prihliadať
na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Poukázali na to, že uvedenú procesnú obranu použili

na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 17.01.2020. Zdôraznili, že podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1VCdo/4/2017 a z rozsudku toho istého súdu sp. zn. 1Cdo/157/2009, príslušenstvo
pohľadávky v režime občianskeho práva je akcesorickým záväzkom a je závislým od hlavného záväzku,

v tomto prípade od istiny. Opačná závislosť, ako to pri akcesorických záväzkoch vždy býva, neexistuje.
Aktedaveriteľmôže,za vzmluvestanovenýchpodmienokpožiadaťdlžníkaosplateniecelejpohľadávky
pre nezaplatenie niektorej splátky, je potrebné podľa žalovaných toto ustanovenie zákona podrobiť
výkladu aj vo svetle citovaného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V závere odvolania
žalovaní uviedli, že vzhľadom na arbitrárnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

v ktorom podľa žalovaných chýbajú odpovede na kľúčové otázky, je odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. S ohľadom na porušenie práva na spravodlivý proces, najmä
nevydaním rozsudku pre zmeškanie na návrh žalovaných, hoci na to boli splnené všetky predpoklady,
je tiež podľa žalovaných nespravodlivý, porušujúci zásadu rovnosti strán sporu, ktorá sa v zmysle čl. 6
ods. 1 CSP má aplikovať so zohľadnením špecifických potrieb strán sporu, „ktoré sú v spore prirodzene

nerovné vo vzťahu k protistranám“, čo je pre spotrebiteľov charakteristické.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že tvrdenie žalovaných, že sa nezúčastňoval
pojednávaní na súde prvej inštancie a že svoju neúčasť neospravedlnil, sa nezakladajú na pravde.
Uviedol, že v spore bol riadne aktívny a každú svoju neúčasť riadne ospravedlnil s poukazom na

zachovanie zásady hospodárnosti konania a zároveň odkázal na svoje písomné podania a súhlasil
s tým, aby okresný súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti, preto má za to, že nebol daný dôvod
na to, aby bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, ktorý predstavuje akúsi ,,sankciu“ za pasivitu strany
sporu v súdnom konaní. Zdôraznil, že bol aktívny, podával vyjadrenia, reagoval na výzvy. Vzhľadom na
uvedené, jednoznačne podľa žalobcu nedošlo k porušeniu procesných postupov súdom prvej inštancie

nevydaním rozsudku pre zmeškanie. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 11Co/201/2019, na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 18.12.2019, sp. zn. 25Co/151/2019 a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 27. 09. 2019, sp. zn. 13Co/205/2018. Pokiaľ ide o tvrdenia, že nie je zrejmé, v akej časti zobral
žalobca žalobu späť, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že má za to, že späťvzatia

žaloby boli jednoznačné a hlavne nemajú vplyv na priznaný nárok, nakoľko súd prvej inštancie mal za
to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatný právny úkon, a preto žalobcovi nevzniklo
právo požadovať od žalovaných okamžité vrátenie všetkých poskytnutých peňažných prostriedkov.
V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že v podanej žalobe siuplatnil nárok na zaplatenie sumy po zosplatnení úveru, nakoľko však zosplatnenie úveru bolo súdom
prvej inštancie vyhlásené za neplatné, má za to, že uvedené námietky žalovaných nemajú vplyv na
rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o tom, že žalovaní sú povinní

vrátiť žalobcovi len omeškané splátky úrokov za úver a nie celú žalobcom požadovanú dlžnú sumu. Súd
prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na nezaplatené úroky z medziúveru, pričom uvedené okresný
súd riadne odôvodnil. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukázali na to, že súd prvej inštancie počítal
úrok z medziúveru z nesprávnej sumy, a teda sa podľa žalovaných dopustil pochybenia, tak podľa
žalobcu sú práve výpočty uvedené žalovanými v odvolaní nesprávne, nakoľko nevychádzajú zo záveru

súdu prvej inštancie o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a obnovenia v zmluve
dohodnutých podmienok, ale vychádzajú z istiny, ktorá bola z titulu zosplatneného úveru uplatnená
žalobcompodanímžalobynasúd.Rovnakonebolopodľažalobcupotrebnézisťovaťvýškucieľovejsumy
stavebnéhosporenia,nakoľko„zrušenímsplatnostiúveru“naďalejplatiavzmluvedohodnutépodmienky
a uvedená informácia je pre samotné rozhodnutie irelevantná. Pokiaľ žalovaní poukázali v odvolaní
tiež na to, že nemôžu byť v omeškaní so splácaním istiny úveru v štádiu medziúveru, v ktorom sa

predmetný úver nachádza, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní sú podľa
zmluvy povinní platiť úroky z medziúveru a sporiť si na konte sporenia. V danom štádiu úveru (v štádiu
medziúveru) nedochádza k priamemu splácaniu samotnej istiny, teda žalovaní nemôžu byť v omeškaní
so splácaním istiny, ale na konte sporenia sa kumuluje nasporená suma, ktorá sa úročí v prospech
žalovaných, pripisuje sa štátna prémia a pri pridelení cieľovej sumy sa započíta táto nasporená suma

na istinu poskytnutého medziúveru. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaných žalobca uviedol, že sa
stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako
vecne správne potvrdil, nakoľko neexistuje dôvod na úplné zamietnutie žaloby, keďže je nepochybné,
že žalovaní úver čerpali a do dnešného dňa dlžnú sumu žalobcovi nesplatili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/
z dôvodov a v rozsahu danom ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV.,
ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
5 159,50 Eur, ktorú im povolil splácať v splátkach po 175,50 Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého

mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky včas a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení účinnom k 06.04.2010, t. j. ku

dňu uzavretia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

7. Podľa § 1 odsek 1 a 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov v znení účinnom k 06.04.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu.

8. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom k
06.04.2010 (ďalej len „Zákon o stavebnom sporení“), účelom stavebného sporenia je financovanie
bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebnýúčel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného
sporenia.

9. Podľa § 2 odsek 1 Zákona o stavebnom sporení, stavebným sporením sa rozumie bankový produkt,
v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky vo forme vkladov na stavebné účely
uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na
štátnu prémiu a nárok na stavebný úver; stavebným úverom je úver poskytnutý stavebnému sporiteľovi
zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11.

10. Podľa § 4 Zákona o stavebnom sporení, stavebným sporiteľom môže byť a) fyzická osoba, ktorá
uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená
zmluva o stavebnom sporení, b) spoločenstvo vlastníkov bytov zriadené podľa osobitného predpisu,
3) ktoré uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorého je
uzatvorená zmluva o stavebnom sporení, c) iná právnická osoba, ako je uvedená v písmene b), ktorá

uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená
zmluva o stavebnom sporení.

11. Podľa § 7 odsek 2 a 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí
obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu

údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie
uzatvára (ďalej len "cieľová suma") a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová
suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e)
podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení
podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo

znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok
stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu
byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o
stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy
o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j)

vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie
v rámci tejto zmluvy. Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej
sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b)
úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob
zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv

a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o
stavebnom úvere.

12. Podľa § 8 odsek 1 a 2 Zákona o stavebnom sporení, cieľová suma sa skladá a) z vkladov od
stavebného sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo

stavebného úveru, e) z iných zdrojov. Po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ
nárok na pridelenie stavebného úveru.

13. Podľa § 9 odsek 1 a 2 Zákona o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak
dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného

úveru. Výška stavebného úveru nesmie presiahnuť rozdiel medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa,
vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1) a iných zdrojov.

14. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom.

15.Podľa§52odsek1,2,3,4Občianskehozákonníkavzneníúčinnomk06.04.2010t.j.kudňuuzavretia
zmluvy, spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inakmali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06. 04. 2010 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 565 Občianskeho, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
dôvodovodvolaniauplatnenýchžalovanýmivodvolanívzmysleust.§365ods.1písm. b)CSP,vzmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP, v rámci ktorých (odvolacích dôvodov) žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie
im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie,ktoréoznačiližalovanívodvolanízanedostatočné,podľa
žalovaných nevyplýva „prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie v podobe zmluvných úrokov
(splátok úveru) práve v takej výške v akej mu ich priznal a prečo práve do dňa vyhlásenia rozsudku“ a
tiež preto, že súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP,

hoci na to boli splnené podmienky, keďže žalobca sa nezúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo na súde
prvej inštancie dňa 17. 01. 2020, bez toho aby svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a ich
právny zástupca (právny zástupca žalovaných) vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu navrhol, ďalej
žalovaní v odvolaní namietali, že konanie pred súdom prvej inštancie má tzv. inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože z čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom podľa

žalovaných nie je zrejmé v akej časti zobral vlastne žalobca žalobu čiastočne späť, ďalej žalovaní
v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o 6,69 % p. a. úrok za poskytnutie úveru, ktorý si žalobca
neuplatnil podľa žalovaných v sume 111,50 Eur mesačne ale v nižšej sume, vyčíslenej z nižších súm,
konkrétne zo sumy 16 830, 96 Eur od 01. 04. 2017 do 31. 07. 2017, čo predstavuje sumu 95,63 Eur

mesačne a zo sumy 15 078, 84 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia, čo je 85, 68 Eur mesačne a tiež
žalovaní v odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v odvolaním napadnutom
rozsahu z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie sa podľa žalovaných s
právnouotázkou„čoznamenáomeškaniesosplácanímúrokov,akdlžníkniejevomeškanísosplácaním
istiny“, nedostatočne zaoberal.

21. Po prejednaní odvolania žalovaných z hľadiska vyššie uvedených odvolacích námietok, odvolací
súd uvádza, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a to z nasledovných dôvodov:

22. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k odvolaním

napadnutému výroku nedostatočne odôvodnené, pretože nedáva odpovede na otázky prečo súd prvej
inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na plnenie práve v takej výške v akej mu ho priznal
a prečo práve do dňa vyhlásenia rozsudku, odvolací súd uvádza, že uvedenú odvolaciu námietku
žalovaných nemožno považovať za opodstatnenú, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojhorozhodnutiajasneazreteľne,vsúladesust.§220CSP,uviedol,žekeďžedospelkzáveru,ževyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17. 03. 2016 je z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neplatný právny úkon, tak priznal žalobcovi pokiaľ ide o

istinu, (ktorú v danom prípade predstavuje v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 06. 04. 2010 úrok z medziúveru), len neuhradené splátky úroku z medziúveru, splatné ku
dňa vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 28. 08. 2020, čo spolu predstavuje sumu 5 159,50 Eur (4850,50 Eur
ako dlžné splátky úroku z medziúveru vyčíslené do 11. 03. 2020, tak ako je uvedené v poslednom riadku
tabuľky nachádzajúcej sa v spise na č. l. 141 plus dlžné splátky úroku z medziúveru od 11. 03. 2020 do

dňa vyhlásenia rozsudku 28. 08. 2020, splatné 15. 03. 2020, 15. 04. 2020, 15. 05. 2020, 15. 06. 2020,
15. 07. 2020 a 15. 08. 2020, t. j. 6 x 111,50 Eur čo sa rovná 669 Eur). Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
žalovaných, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj preto,
že súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, napriek tomu, že na to boli
splnené podmienky (žalobca sa nezúčastnil pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 17.

01. 2020, pričom svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil) a ich právny zástupca vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu navrhol, odvolací súd uvádza, že nevydanie rozsudku pre zmeškanie
žalobcu, z dôvodu jeho neúčasti na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 17. 01. 2020
a neospravedlnenia neúčasti na predmetnom pojednávaní, nemožno vzhľadom na procesnú aktivitu
žalobcu v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie považovať za porušenie procesných práv

žalovaných v takej miere (takej intenzity), že to malo až za následok porušenie práva žalovaných na
spravodlivý proces.

23. Rovnako neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalovaných, týkajúca sa čiastočných späťvzatí
žaloby žalobcom v súvislosti s odvolacím dôvodom uplatneným žalovanými v zmysle ust. § 365 ods.

1 písm. d) CSP, kde žalovaní v odvolaní namietali, že z čiastočných späťvzatí žaloby nie je zrejmé, v
akom rozsahu zobral vlastne žalobca žalobu čiastočne späť, čo možno podľa ich názoru považovať za
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku (výrok IV.), pretože a) vzhľadom na obsah jednotlivých čiastočných späťvzatí žaloby
nemožno s uvedenou argumentáciou žalovaných súhlasiť, b) výroky súdu prvej inštancie, ktorými súd

prvej inštancie konanie čiastočne na základe predmetných čiastočných späťvzatí žaloby zastavil (výrok
I., II., a III.) sú právoplatné, nie sú napadnuté odvolaním, preto ich odvolací súd v odvolacom konaní nie
je oprávnený preskúmavať, c) vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie, premietnuté do výrokov IV.
a V. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie priznal žalobcovi len časť žalovanej sumy
a vo zvyšku žalobu zamietol, je uvedená odvolacia námietka žalovaných bez akéhokoľvek právneho

významu vo vzťahu k správnosti záverov súdu prvej inštancie.

24. Žalovaní si podaným odvolaním, tak ako to z obsahu odvolania žalovaných vyplýva, uplatnili aj
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žalobcom uplatnený zmluvný úrok

nemal podľa žalovaných výšku 111,50 Eur mesačne, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku, ale vzhľadom na to, z akého základu si ho žalobca uplatnil mal výšku 95,63 Eur mesačne,
resp. výšku 85,68 Eur mesačne. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalovaných odvolací súd po
prejednaní odvolania žalovaných uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku jasne a zreteľne uviedol, že vzhľadom na posúdenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

ako neplatného právneho úkonu priznal žalobcovi pokiaľ ide o istinu neuhradené splátky medziúveru
(presnejšie (dlžné) splátky úroku z medziúveru) vo výške 111,50 Eur mesačne (článok II. bod 2 Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 06. 04. 2010) k 28. augustu 2020, t. j. ku dňu vyhlásenia
rozsudku, čo znamená, že pokiaľ ide o zameškané pravidelné mesačné splátky úroku z medziúveru súd
prvejinštancierozhodolvsúlade sozmluvou(sčlánkomII.bod2zmluvy),pričomžalobcomuplatňovaný

zmluvný úrok vo výške 6, 69 % p. a. z istiny medziúveru 16 533,35 Eur od 01. 04. 2017 do 31. 07. 2017
žalobcovi, tak ako to vyplýva z odseku 46 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, nepriznal.
Z uvedeného dôvodu nemá opodstatnenie odvolacia námietka žalovaných týkajúca sa nesprávnych
skutkových zistení a ani odvolacia námietka žalovaných, že sa súd prvej inštancie v rámci právneho
posúdenia nedostatočným spôsobom vysporiadal s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože

pokiaľ vznikla žalovaným v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
06. 04. 2010 (článok II. bod 2 zmluvy) povinnosť platiť mesačne do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení úroky z medziúveru vo výške 111, 50 Eur mesačne, na plnenie ktorej povinnosti
sa žalovaní podpisom predmetnej zmluvy zaviazali, tak je účelové vo vzťahu k správnosti záverov súduprvejinštancie vsúvislostisdefiníciouhlavnéhoaakcesorického záväzkuvodvolanípoukazovaťnaust.
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s ktorým sa súd prvej inštancie podľa žalovaných, nedostatočne
zaoberal.

25. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 5 159,50 Eur, ktorú im povolil splácať v splátkach po 175,50 Eur, vždy do 25. dňa toho
ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia

čo i len jednej splátky včas a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správy podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov členov senátu 3 : 0 (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).