Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020010264
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0020010264.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Slovinského a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2021, proti
obžalovanému Y. Č., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.8.2020 sp.zn.
3T/54/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. uznaný vinný prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., a prečinom krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.7.2019 na tom skutkovom základe, že:

dňa 11.5.2017 v presne nezistenom čase medzi 14.00 h až 16.00 h vošiel cez zatvorenú, neuzamknutú
bránku do dvora rodinného domu č. 69 v obci A. Š., okr. Michalovce a následne vošiel cez vstupné
vchodové dvere do vnútorných priestorov domu, ktoré si odomkol kľúčom, ktorý bol vo dverách, odkiaľ z
obývacej izby odcudzil 300,-€, čím poškodenému R. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. Š. XX spôsobil
odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 300,- €.

Bol mu za to uložený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. d/, l/ Tr.
zák., § 37 písm. h/, m/, Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce, sp.
zn. 3T/39/2020 zo dňa 16.4.2020, právoplatný dňa 16.4.2020, kde mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému
R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Š. XX vo výške 300,- €.

Protitomutorozsudku,čodovýrokovovineatrestepodalodvolanieokresnýprokurátor,ktoréajpísomne
odôvodnil. Nestotožnilsasprávnymnázoromsúduvyjadrenýmvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,

podľa ktorého nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, aby sa obžalovaný žalovanej
trestnej činnosti dopustil na chránenej osobe - poškodenom. V prípravnom konaní sa obžalovaný Y. Č.nezmienil o tom, že poškodený nebol doma a že bol v krčme, a toto možno vyhodnotiť len ako účelovú
obranu, lebo vedel, kde má poškodený peniaze.

Prokurátor mal za to, že výsledky dokazovania v konaní preukázali, že obžalovaný sa
dopustil žalovanej trestnej činnosti a naplnil tak objektívnu i subjektívnu stránku
zločinu porušovania domovej slobody a prečinu krádeže, pričom po subjektívnej
stránke sa jedná o priamy úmysel zo strany obžalovaného v zmysle §15 písm.a)
Trestného zákona. Protiprávnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že porušil

právne vzťahy chránené Trestným zákonom, spočívajúce v ochrane majetku a
domovej slobody a toho sa dopustil so znalosťou, že poškodený je chránenou
osobou. Samotný obžalovaný sa priznal vo svojej výpovedi k spáchaniu skutkov, tak
ako sú uvedené v obžalobe. Jeho spáchanie skutkov bolo zároveň nepriamo
preukázané aj vykonanými dôkazmi a to svedeckými výpoveďami poškodeného,
svedka a ďalšími listinnými dôkazmi. Celkový súhrn týchto vykonaných dôkazov

preukazuje to, že sa stali skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe a že ich spáchal
obžalovaný. Na základe takto vyššie vykonaných dôkazov má za to, že obžalovaný
svojím konaním naplnil pojmové znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.7.2019 a v zmysle tejto trestnej sadzby mal

byť obžalovanému uložený aj trest, s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu
Michalovce a vec vrátil súdu na nové rozhodnutie.

Obžalovaný Y. Č. sa vyjadril k odvolaniu prokurátora s tým, že s jeho závermi nesúhlasí.

Zo zápisnice o trestnom oznámení na č.l. 1 a 2, ktorá bola vyhotovená
bezprostredne po spáchaní skutku, dňa 15.05.2017 totiž vyplýva, že poškodený R. T. išiel dňa

11.05.2017 okolo 14:00 hod. do večierky nakúpiť si nejaké potraviny. Taktiež uviedol, a pri odchode
kľúčom uzamkol vchodové dvere do domu, no nejak nedopatrením kľúče zabudol vo dverách z vonkajšej
strany. Ďalej okrem iného poškodený uviedol, že sa vrátil okolo 16:00 hod. a po návrate z obchodu mu
sused oznámil, že v jeho dome počas jeho neprítomnosti bol nejaký cudzí róm a údajne mohlo ísť o
Y. Č.. Uviedol, že Y. pozná, a že tento bol u neho na dvore a teda vedel, že v dome býva poškodený

sám a mohol vystriehnuť chvíľu keď z domu odišiel a toto využiť na krádež. Tieto skutočnosti potvrdil
poškodený R. T. neskôr vo svojej výpovedi dňa 9.8.2017 ( č.l. 35) aj dňa 26.3.2020 (č. l. 86). S týmito
skutočnosťami sa zhoduje aj výpoveď samotného obžalovaného Y.E. Č. vykonaná ešte v roku 2017.
Obžalovaný vypovedal o podstatných skutočnostiach rovnako vo svojej výpovedi v roku 2017 a aj na
hlavnom pojednávaní. Z výpovede z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný pri prechádzaní cez

dedinu stretol poškodeného R. T.U.E.A.E., ktorý mu povedal, že ide na pivo do krčmy. Keď prišiel k jeho
domu povedal si, že sa pôjde pozrieť do jeho domu. Vedomosť obžalovaného o tom, že sa poškodený
v tom čase nenachádzal v dome bola hlavnou pohnútkou k spáchaniu skutku.

Obžalovaný sa s poškodeným poznal a pred spáchaním skutku bol v jeho dome. Jeho

tvrdenie podporuje aj fakt, že presne vedel, kde si poškodený ukrýval peniaze a preto nedošlo k
rozhádzaniu vecí v dome poškodeného a tiež sám poškodený potvrdil, že zistil, že mu peniaze chýbajú
až keď ich išiel skontrolovať. Ak by chcel obžalovaný vypovedať účelovo tak by nepriznal, že pozná
poškodeného a že vie koľko má poškodený rokov. Zo zápisnice o trestnom oznámení, z výpovede
poškodeného a z výpovede obžalovaného preto jasne vyplýva, že sa poškodený v čase spáchania

skutku v dome nenachádzal. Pre spáchanie trestného činu bolo úplne irelevantné či je vlastníkom, resp.
užívateľom domu osoba vyššieho veku alebo mladý zdatný muž. Obžalovaný nespájal vek poškodeného
s ľahším prekonaním prekážky a spáchaním skutku, pretože bol stopercentne presvedčený, že sa
poškodený v dome nenachádza. Opätovne poukázal na Rozsudok NS SR z 3. 12.2013, sp.zn. 2 Tdo
65/2013, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline v takmer totožnom prípade, na ktorý

poukázali v záverečnej reči. V tomto rozsudku NS SR okrem iného uvádza že: Tu je potrebné, aby bol
vek (postavenie, stav) poškodeného (v určitej vecnej súvislosti) zároveň aj motivačným faktorom, ktorý
založil alebo podporil vôľovú zložku (rozhodnutie páchateľa, smerujúce k spáchaniu trestného činu).
Ďalej uvádza že: neprítomnosť majiteľa domu, ktorá uľahčila obvinenému spáchať trestný čin (a ktorouargumentujekrajskýsúd),nijakonesúvisísvekompoškodeného(majiteľa).Inakbytomubolo,napríklad,
ak by bol v dome prítomný a bolo by potrebné očakávať jeho odpor.

Obžalovaný súhlasil so závermi okresného súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že
nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti
dopustil v súvislosti s vekom chránenej osoby. K spáchaniu skutku obžalovaného motivovali najmä
peniaze, o ktorých vedel, kde sú odložené a stopercentná vedomosť o tom, že obžalovaný býva sám ,
že je dom prázdny a že je v čase spáchania skutku poškodený v krčme. Z tohto dôvodu Okresný súd

Michalovce na tento skutok správne aplikoval § 139 ods. 2 Tr.zák., pretože trestný čin nebol spáchaný v
súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Čo sa týka uloženého trestu, tak k tomu
uviedol, že sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval a skutok spáchal ešte v roku 2017 vo veku 19
rokov teda ako osoba blízka veku mladistvého, preto u neho prevažovali poľahčujúce okolnosti. Uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov považuje za zákonný, primeraný a spravodlivý a
preto navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby odvolanie prokurátora okresnej prokuratúr zamietol.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, o nedôvodnosti odvolania
prokurátora.

Výrok o vine obžalovaného Y. Č. uvedený v napadnutom rozsudku je podľa názoru krajského súdu
založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku,
zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní okresného súdu, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
vylučujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený v rozhodnutí.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd dostatočne vyložil
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov.

Krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu nevzhliadol na základe vykonaných dôkazov
iný skutkový stav, než ako bol podrobne zdôvodnený.

Pohnútka obžalovaného spáchať žalovanú trestnú činnosť nespočívala v tom, že poškodený R. T.
je staršou osobou, ktorá je ľahšou obeťou ale v skutočnosti , že poškodený bol mimo svojho domu.

Jednoznačne teda chýba súvislosť spáchaného skutku s vekom poškodeného. Ako vyplynulo z
dokazovania motivačným faktorom obžalovaného Y. Č. nebol vek poškodeného ale skutočnosť, že sa v
dome nenachádza, čo obžalovaný vnímal ako ľahšie okolnosti pre spáchanie skutku.

Keďže prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie

rozhodnutiaprvostupňovéhoaodvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,alekomplexneapreto
nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom
rozhodnutí už zákonne a správne poukázal okresný súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

okresného súdu je zákonné, vecne správne a spravodlivé vo všetkých výrokoch a zodpovedá
vykonanému dokazovaniu.

To boli dôvody, pre ktoré podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.