Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/224/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204940
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318204940.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
F. V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava,sosídlomVazovova7/A,81616Bratislava,dieťarodičov:matka-V..R.M.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom Prievidzská

254/26, 972 01 Bojnice, IČO: 42 273 927, a otec - J.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX,
zastúpený JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, za
účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v konaní o návrhu otca
na úpravu styku s maloletým dieťaťom a na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 18.06.2019, č.k. 37P/204/2018-413, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 18.06.2019, č.k. 37P/204/2018-413, zamietol návrh
otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania návrh otca na zníženie výživného
ako nedôvodný zamietol a vo vzťahu k otcom požadovanej úprave styku s maloletým pojednávanie
odročil za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Mal za preukázané, že od poslednej úpravy
výživného došlo na strane otca k zmene pomerov, ktorá však neodôvodňuje zníženie výživného

pre maloletého. Konštatoval, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému bol naposledy
upravený dohodou rodičov schválenou rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08.03.2018,
č.k. 39P/288/2017-133, právoplatným dňa 23.03.2018, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, obidvom rodičom bolo priznané oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého v sume 1 000 eur mesačne, pričom styk
otca s maloletým zostal neupravený. Uviedol, že otec podal návrh na zníženie výživného a úpravu

styku s maloletým už po piatich mesiacoch od právoplatnosti citovaného rozsudku. Zistil, že v čase
posledného rozhodnutia o výživnom matka pracovala v spoločnosti S. E. B., s.r.o., kde je zamestnaná
aj naďalej s mesačným príjmom vo výške 1 600 eur a zároveň pracuje na dohodu v spoločnosti T.,
s.r.o. s príjmom vo výške 70 eur mesačne. Z vykonaných dôkazov mu ďalej vyplynulo, že otec bol v
čase predchádzajúcej úpravy výživného spoločníkom, konateľom, ako aj zamestnancom spoločnosti
proP., s.r.o., z ktorej podľa svojho vyjadrenia nepoberal žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa a z

pracovného pomeru mu plynul príjem vo výške 404 eur a cestovné náhrady vo výške 2 000 eur mesačne
s tým, že aj v súčasnosti je spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, ktorá mala v roku 2017tržby vo výške 188 137 eur, pričom medzičasom došlo k zmene osobného stavu otca, ktorý sa dňa
30.11.2018 oženil s P. K.. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 19.10.2016 uzavretého
dňa 27.02.2017 medzi spoločnosťami P. Z., s.r.o. a proP. s.r.o. mal za preukázané, že spoločnosti proP.

s.r.o. ako poskytovateľovi služieb prináležala paušálna mesačná odmena za výkon funkcie kapitána
lietadla A. 737 vo výške 3 000 eur bez DPH, suma 50 eur bez DPH za každú letovú hodinu a dodatočná
mesačná odmena za výkon funkcie technický pilot kvalifikovanou osobou vo výške 500 eur bez DPH
s tým, že spoločnosť P. Z., s.r.o. ako objednávateľ mohla spoločnosti proP. s.r.o. vyplácať dodatočný
bonus vo výške 1 200 eur bez DPH za polrok a pri zahraničných pracovných cestách jej uhrádzala

cestovné náhrady. Vo vzťahu k príjmom otca poukázal aj na ďalšie doklady obsiahnuté v spise, a
to faktúry P. Z., s.r.o. vystavené pre spoločnosť proP. s.r.o. v rokoch 2015 - 2017, daňové priznanie
spoločnosti proP., s.r.o. za rok 2017 so základom dane vyčísleným na sumu 22 550 eur a daňovou
povinnosťou vo výške 960 eur, ako aj jej účtovnú závierku za rok 2017, z ktorých je zrejmé, že obchodnej
spoločnosti otca sa v podnikaní darilo. Konštatoval, že otec dňa 31.12.2018 v mene spoločnosti proP.,
s.r.o. dobrovoľne podpísal Dohodu o skončení Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej so spoločnosťou

P. Z. s.r.o. ku dňu 31.12.2018. Prihliadol tiež na skutočnosť, že manželka otca P. K. uzatvorila dňa
20.03.2019 Dohodu o skončení pracovného pomeru so spoločnosťou P. Z., s.r.o., na čas od 01.04.2019
do 01.10.2019 si v zmysle potvrdenia Okresného úradu Bratislava zo dňa 29.03.2019 pozastavila aj
prevádzkovanie živnosti a podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
11.04.2019 je od 01.04.2019 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zistil, že v dôsledku

rozhodnutí otca a jeho manželky došlo k zníženiu ich príjmov, čo evokuje účelovosť ich správania s
cieľom dosiahnuť zníženie výživného pre maloletého. Zohľadnil aj čestné prehlásenie manželky otca,
podľa ktorého táto s otcom žije v spoločnej domácnosti, na ktorú otec prispieva sumou 600 eur mesačne.
Zároveň vzal do úvahy podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého, ktorý mal v čase poslednej
úpravy výživného necelé 4 roky, navštevoval hudobnú školu a podľa vyjadrenia matky bol zdravý, kým v

časevyhlásenianapadnutéhorozsudkubolvovekunecelýchpäťrokov,navštevovalsúkromnúmaterskú
školu s mesačným poplatkom vo výške 550 eur a bol mu diagnostikovaný Aspergerov syndróm, s ktorým
sú spojené zvýšené výdavky. Poukázal pritom na matkou predloženú správu Psychiatrickej ambulancie
Národného ústavu detských chorôb zo dňa 12.10.2018, žiadosť o vyšetrenie a ambulantný nález z
gastroeneterologického vyšetrenia maloletého, ako aj lekársku správu zo dňa 24.01.2019. O trovách

konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie s tým, že matke uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. Alternatívne napadnutý
rozsudok zmeniť a upraviť mu styk s maloletým v rozsahu deväť dní nepretržite v každom kalendárnom
mesiaci, a to od druhého týždňa každého kalendárneho mesiaca od piatka od 17.00 hod. do tretieho
týždňa kalendárneho mesiaca do nedele do 19.00 hod. s tým, že miestom preberania a odovzdávania
bude miesto bydliska matky, a výživné na maloletého znížiť na 250 eur mesačne, počnúc dňom vydania

rozhodnutia, a matke uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania. Súdu prvej inštancie v prvom rade
vytkol, že nerozhodol o celom predmete konania, keď v napadnutom rozsudku absentuje výrok o úprave
jeho styku s maloletým. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol neúplne. Namietal, že pokiaľ
súd v odôvodnení rozsudku len uviedol, že v časti o úprave styku odročil pojednávanie za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania, nejde o dostatočné vysporiadanie sa s meritom veci. Odvolanie

odôvodnil [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“)], že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Zároveň podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby súd prvej inštancie na účely úpravy styku
nariaďoval znalecké dokazovanie. Mal za to, že záver súdu prvej inštancie o prítomnosti Aspergerovho

syndrómu u maloletého je v rozpore s matkou predloženými dokladmi, keď napr. v zmysle lekárskej
správy Psychiatrickej ambulancie Národného ústavu Detských chorôb zo dňa 29.11.2018 predstavuje
Aspergerov syndróm len pracovnú diagnózu, s ktorou prišla matka. Svojim návrhom vo veci samej zo
dňa 01.08.2018 sa údajne pokúšal vyhovieť potrebám maloletého, ktorý si aj s poukazom na správu
Detského centra DROBOZG zo dňa 26.10.2018 obsiahnutú v spise vyžaduje stabilný režim, a z tohto

dôvodu obmedzil poskytovanie služieb pilota ku dňu 31.12.2018, čo mu umožňuje zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého v rozsahu 9 dní nepretržite v každom mesiaci. Súdu prvej inštancie ďalej
vytkol, že zamietol jeho návrh na zníženie výživného, aj keď mal preukázané, že jeho reálne majetkové
pomery mu neumožňujú platiť výživné vo výške 1 000 eur mesačne, a zároveň neustálil, že by potrebymaloletého odôvodňovali výživné vo výške 1 000 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že zníženia
výživného na sumu 250 eur mesačne sa domáha, pretože matka mu odmieta umožniť stretávať sa s
maloletým podľa nimi uzavretej dohody. Uviedol, že súd prvej inštancie pri schvaľovaní jeho rodičovskej

dohody s matkou na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.03.2018 považoval nimi dohodnutú úpravu
styku s maloletým za nevykonateľnú, a preto bola táto úprava obsiahnutá iba v texte zápisnice z
danéhopojednávania.Vzhľadomnauvedenésapodľasvojhotvrdeniamuselrozhodnúť,čibudenaďalej
poskytovať služby pilota v pôvodnom rozsahu a stratí tak možnosť stretávať sa s maloletým alebo služby
pilota obmedzí a bude s maloletým tráviť aspoň nejaký čas, pričom si zvolil druhú možnosť, a teda z

jeho strany nešlo o účelové ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb pilota. Vo vzťahu k faktúram jeho
spoločnosti predloženým matkou zdôraznil, že tieto sú z roku 2016 a ďalšie súdom uvádzané dôkazy sú
z roku 2017, t.j. boli zohľadnené pri predchádzajúcej úprave výživného, kým predmetom prebiehajúceho
konania sú jeho majetkové pomery od 01.08.2018, v rámci ktorých preukázal, že k 31.12.2018 obmedzil
poskytovanie služieb pilota, čím došlo k zníženiu jeho odmeny o 50% oproti pôvodnému stavu k
08.03.2018, keď od januára 2019 dosahuje čistý príjem vo výške 542,33 eur a poberá cestovné náhrady

v sume cca 400 eur mesačne. Vyjadril sa, že prostredníctvom svojho návrhu sa pokúšal nahradiť svoju
finančnústarostlivosťomaloletéhoosobnoustarostlivosťou,ktorúmaloletýnevyhnutnepotrebuje,keďže
aj v predmetnom konaní sa preukázal negatívny vplyv matky na neho v podobe jeho nechutenstva,
podvýživy, umelo vytváraného Aspergerovho syndrómu a ovplyvňovania maloletého proti nemu, a jeho
súčasnej manželke. Spochybnil tiež matkou vyčíslené výdavky maloletého v celkovej výške 1 637,74

eur, keď podľa jeho názoru odôvodnené potreby maloletého predstavujú sumu 500 eur mesačne.
Konkrétne namietal stravu maloletého mimo materskej školy vo výške 300 eur mesačne, náklady matky
na cestu do materskej školy v rámci jedného mesta vo výške 150 eur a záujmové krúžky, ktoré mu
bránia v styku s maloletým a matka ich maloletému organizuje napriek jeho údajnej diagnóze. Súčasne
uviedol, že nie je schopný maloletému platiť poplatok za súkromnú materskú školu. Poukázal tiež na

skutočnosť, že súdom prvej inštancie zohľadnené zvýšené výdavky matky súvisiace s Aspergerovým
syndrómom maloletého táto nepreukázala. Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania považoval
za nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Upozornil, že predmetné konanie vzniklo len z
dôvodu, že matka porušila rodičovskú dohodu upravujúcu jeho styk s maloletým a odmieta s ním
komunikovať. Mal za to, že matka svojím správaním zavinila začatie daného konania, a preto je povinná

mu nahradiť vzniknuté trovy konania.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie považovala za nedôvodné, keď od
poslednej úpravy výživného na maloletého nenastala na strane otca žiadna podstatná zmena pomerov

odôvodňujúca zníženie výživného, kým u maloletého došlo k nárastu mesačných výdavkov. Za
nepravdivé označila tvrdenie otca, že tento si za účelom realizácie styku s maloletým obmedzil výkon
práce, čím sa pripravil o výhodný príjem. Upozornila, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa
06.06.2019, č.k. 37P/204/2018-385, dočasne upravil styk otca s maloletým na základe jeho návrhu,
ktorým sa tento domáhal úpravy styku s maloletým každý kalendárny mesiac v rozsahu deväť dní

nepretržite, v súlade s jeho upravenými pracovnými možnosťami. Mala za to, že pokiaľ by si otec
skutočne upravil prácu tak ako to uvádza, styk s maloletým upravený neodkladným opatrením každý
štvrtok v nepárnom týždni by realizoval, keďže tento termín bol zahrnutý do ním navrhovaného styku s
maloletým, avšak od nariadenia neodkladného opatrenia sa otec na štvrtkové termíny styku s výnimkou
jedného nedostavil bez toho, aby jej to vopred oznámil. Bola toho názoru, že akékoľvek zníženie

výživného by bolo v rozpore s právami a záujmami maloletého. S poukazom na pripojené údaje z
portálu H..sk uviedla, že spoločnosť otca proP. s.r.o. dosiahla v roku 2018 tržby v celkovej výške 281
103 eur a oproti predchádzajúcemu roku u nej došlo k nárastu tržieb o 49%. Otec podľa jej mienky
dosahuje mesačný príjem okolo 15 000 eur s tým, že okrem služieb pilota vykonáva aj inštruktáže,
školenia a výcvik pilotov, pričom aj ňou predloženými faktúrami spoločnosti proP. s.r.o. bolo preukázané,

že aj v mesiacoch, počas ktorých otec nelietal, jeho spoločnosť dostávala paušálne platby v priemernej
výške 3 000 eur za výkon funkcie kapitána lietadla a vo výške od 200 - 500 eur za výkon funkcie
technického pilota. Vo vzťahu k tvrdeniu otca o jeho čistom mesačnom príjme vo výške 542,33 eur
prejavila pochybnosť o schopnosti otca prispievať jeho manželke na domácnosť sumou 600 eur, platiť
výživné pre maloletého vo výške 1 000 eur a ešte uhrádzať svoje osobné výdavky. Vyjadrila sa, že

potreby maloletého sa od septembra 2019 zvýšili, keď tento začal navštevovať súkromnú anglickú
materskú školu A. s.r.o. so školným vo výške cca 750 eur za mesiac, pričom otec je s touto materskou
školou údajne spokojný.5. Okresná prokuratúra Bratislava III vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval
procesne správne, keď vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom

nevychádzal len z deklarovaného príjmu otca, ale aj z iných dôkazov. Uviedol, že právo rodiča na
výchovu a starostlivosť o svoje dieťa zahŕňa aj finančnú starostlivosť, t.j. materiálne pokrytie jeho potrieb,
čomu sa však otec bráni účelovým správaním v rozpore so záujmom maloletého.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65, § 66 CMP, kedy nie je viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),

konštatujúc dôvodnosť odvolania otca zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1
CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

10. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

11. Postup súdu prvej inštancie na pojednávaní podľa § 181 CSP je z hľadiska procesnej aktivity

sporových strán zavŕšený prednesením záverečných rečí. Právo predniesť záverečnú reč má nielen
strana,aleajjejzástupca.Povinnosťousúdujevyzvaťstranyaichzástupcovnapredneseniezáverečnej
reči. Z povahy veci vyplýva, že túto povinnosť plní sudca iba voči osobám prítomným na pojednávaní.
Obsahom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie substancovaných skutkových tvrdení, vyjadrenie
k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Výkon práva záverečnej reči je

v individuálnej dispozícii oprávnenej osoby. Stranu a jej zástupcu súd na záverečný prednes na
pojednávaní iba vyzýva, nemôže ich k tomuto úkonu žiadnym spôsobom nútiť. Upretie, resp. odňatie
právasporovejstranypredniesťpredskončenímdokazovaniazáverečnúrečpredstavujezásadnýzásah
do jej základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a do princípu rovnosti strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP. Pokiaľ k takémuto excesnému postupu
dôjde v rozpore so zákonom, zakladá táto vada odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Za predpokladu, že po záverečných rečiach súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy,
vyhlási uznesením dokazovanie za skončené. O skončení dokazovania rozhodne súd prvej inštancie
uznesením, ktoré verejne vyhlási a proti ktorému nie je prípustné odvolanie.

12. Ak je žalobou uplatnených viacero procesných nárokov alebo jeden procesný nárok, predmetom
ktorého je deliteľné plnenie, zákon umožňuje rozhodnúť o časti prejednávanej veci čiastočným
rozsudkom. Kritériom možnosti pre súd rozhodnúť takouto formou rozhodnutia bude účelnosť.
Podmienky účelnosti čiastočného rozsudku budú splnené spravidla vtedy, ak to bude v súlade s

princípom procesnej ekonómie, čo bude záležať na voľnej úvahe súdu. Treba brať zreteľ na okolnosti
konkrétnej prejednávanej veci. Táto možnosť bude spravidla daná v prípadoch, keď o určitej časti
uplatneného nároku bude nepochybné, ako má súd rozhodnúť. Sporové strany nemusia vydanie
čiastočného rozsudku navrhnúť, ak to však urobia, súd o takomto návrhu nerozhoduje, ale vyrovná sa
s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia. Ak však súd čiastočný rozsudok vydá, takýto rozsudok je vo

všetkých ostatných otázkach okrem otázky skončenia celého konania postavený na roveň konečnému
rozhodnutiu vo veci samej. O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak
tento čiastočný rozsudok predstavuje pre niektorý subjekt konania aj rozsudok konečný. V ostatnýchprípadoch sa o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. Túto skutočnosť je súd povinný
uviesť vo výrokovej časti čiastočného rozsudku.

13. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať

sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,
právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu je
posúdiť závažnosť každého porušenia práva na spravodlivý proces, pričom môže dospieť k riešeniu,
že niektoré menej závažné pochybenia napraví svojím postupom. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia

je taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je
možné v odvolacom konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví
ako spravodlivé.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonaní
pred odvolacím súdom.

15. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd musel prednostne vysporiadať s otázkou, či

procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že
tento vyhlásil napadnutý rozsudok bez toho, aby účastníkov vyzval na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie
sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, a aby uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené v súlade
s § 182 CMP, pričom svojím rozsudkom nerozhodol o celom predmete konania, t.j. o návrhu otca na
úpravu styku s maloletým dieťaťom a na zníženie výživného, ale len o jeho časti týkajúcej sa zníženia

výživného, a to bez použitia zákonnom ustanovenej formy čiastočného rozsudku v zmysle § 213 CSP. Zo
zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 18.06.2019 obsiahnutej v spise je pritom zrejmé, že súd
prvej inštancie sa na predmetnom pojednávaní zaoberal predovšetkým návrhom Okresnej prokuratúry
Bratislava III na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru psychológia za účelom rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým, pričom po vyjadrení sa účastníkov k danému návrhu (na úpravu

styku) súd prvej inštancie pojednávanie prerušil, následne účastníkov vyzval, aby opätovne vstúpili do
pojednávacej miestnosti a vyhlásil napadnutý rozsudok bez toho, aby pred skončením pojednávania
účastníkov vyzval na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v časti
týkajúcej sa zníženia výživného s tým, že vyhlásený rozsudok nemal formu čiastočného rozsudku (§
213 CSP). Svoj postup nezdôvodnil. Z obsahu spisu súčasne vyplýva, že otec sa svojím návrhom na

začatie konania v prvom rade domáhal úpravy styku s maloletým v pomerne širokom rozsahu (deväť
dní v každom kalendárnom mesiaci, ako aj počas sviatkov a školských prázdnin) a o zníženie výživného
žiadal aj v nadväznosti na prípadné rozhodnutie o úprave jeho styku s maloletým, čím by došlo k
čiastočnému nahradeniu plnenia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému osobnou starostlivosťou o
neho. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím neprávnym

procesným postupom v rozpore s § 182, § 213 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP účastníkom konania
znemožnil uskutočňovanie ich procesných práv, keď im nedal možnosť zhrnúť ich návrhy a vyjadriť sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci, zároveň opomenul vyhlásiť dokazovanie za skončené uznesením
a rozhodol len o časti predmetu konania bez použitia formy čiastočného rozsudku (a odôvodnenia
takéhoto postupu), na ktorej uplatnenie navyše neboli splnené podmienky vzhľadom na existenciu

súvislosti medzi návrhom otca v časti týkajúcej sa zníženia výživného a v časti úpravy styku. Odvolací
súd súčasne ustálil, že v danom prípade ide o také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré nebolo možné
napraviť v odvolacom konaní.16. Za popísanej situácie možno uzavrieť v súlade s námietkami otca, že v súdenej veci súd prvej
inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v miere
porušenia práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa
zaoberal inými dôvodmi odvolania otca, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1
CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CMP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní po náležitom zistení skutočného stavu veci na základe
komplexného objasnenia a zhodnotenia schopnosti, možnosti a majetkových pomerov oboch rodičov,
ako aj odôvodnených potrieb maloletého a to za celé posudzované obdobie, v nadväznosti na
vyhodnotenie zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), v súlade s ust. § 188 a § 195 a nasl. CSP
(najmä ust. § 204 CSP) rozhodnúť o celom predmete konania. Pred skončením pojednávania umožní

účastníkom konania zhrnúť ich návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci (§ 182 CSP), a
pokiaľ nebude potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené s tým, že
dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá § 220 ods. 2 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí podľa § 396 ods.

3 CSP.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).