Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Centková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203125
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119203125.7
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcov : X./ J. obaja zastúpení JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 30, proti žalovanému : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, IČO : 30 807 484 v konaní o zaplatenie 1 494,92
EUR s prísl.
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na
účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
III. Žalobcom v r a c i a súdny poplatok vo výške 44,50 EUR, ktorý bude žalobcom vyplatený
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2019 voči žalovanému domáhali
zaplatenia sumy 1 494,92 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň požadovali
náhradu trov konania.
2. V podaním, doručenom konajúcemu súdu dňa 20.3.2020, po začatí konania vo veci samej, právny
zástupca žalobcov oznámil súdu, že berie podanú žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť
a navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcom náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby
odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný dňa 6.3.2020 uhradil na účet právneho zástupcu žalobcov sumu
166,05 EUR, pričom tak urobil až po preukázaní doručenia žiadosti o vyplatenie preplatku. Uviedol tiež,
že z postoja žalovaného počas sporového konania vyplynulo, že ten by právny nárok žalobcov neuznal
a nikdy ani nevyplatil, ak by nebola podaná žaloba, teda späťvzatie žaloby procesne zavinil žalovaný,
a preto by mal znášať náhradu trov konania.
3. Na výzvu konajúceho súdu sa žalovaný vyjadril k späťvzatiu žaloby v podaní, doručenom súdu dňa
14.4.2020, v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby s tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie,
uznala právny nárok žalobcov vo veci vyplatenia dávky na invalidnom dôchodku po ich nebohom synovi
na základe žiadosti o o vyplatenie dávky podľa § 118 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
a preukázaní oprávnenej osoby (dedič) na výplatu dávky. Žiadosť o vyplatenie dávky zo dňa 2.1.2020
bola žalovanému doručená až po podaní žalobného návrhu. Na základe uvedeného preto žalovaný
nesúhlasí s úhradou trov konania žalovaným, nakoľko dávka bola vyplatená pri dodržaní zákonného
postupu, žalobný návrh preto naďalej považujú za nedôvodný a podaný predčasne.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak fyzická osoba, ktorá splnila
podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú
nároky na sumy splatné ku dňu smrti fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
12. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
P r á v n y záver :
13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, ktorý urobili po začatí konania (pojednávaní) o veci samej,
súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
14. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak
však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť
trovy konania žalovaný.
16. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium
procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho
sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne
vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko
spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
17. Ako už bolo uvedené, zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a tak
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po
začatí konania. Pokiaľ preto určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
18. V prejednávanej veci sa žalobcovia voči žalovanému oprávnene domáhali vyplatenia dávky na
invalidnom dôchodku, nakoľko tento ich zákonný nárok žalovaný neuznal, aj napriek opakovaným
žiadostiam zo strany žalobcov ešte pred podaním žaloby. Súd dospel k záveru, že práve z dôvodu
absencie konania, resp. rozhodnutia žalovaného pred podaním žaloby, nemali žalobcovia inú možnosť,
ako domáhať sa svojich práv v civilnom sporovom konaní. Žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že kplneniu zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov
v tom zmysle, že z postoja žalovaného v predmetnej veci počas sporového konania je možné vyvodiť
predpoklad, že žalovaný by právny nárok žalobcov neuznal a nikdy nevyplatil, ak by nedošlo k podaniu
žaloby. Z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie konania žalovaný, preto súd priznal žalobcom
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Súdny p o p l a t o k :
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia,
sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového
sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a
príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú
osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania
zdravotnej starostlivosti.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., veta prvá, poplatok sa vráti ak ho zaplatil ten, kto nebol
povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
21. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
22. Keďže žalobcovia zaplatili súdny poplatok na základe nesprávneho rozhodnutia súdu dňa v sume
44,50 EUR, avšak s poukazom na citované ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch a predmet sporu
je toto konanie od súdnych poplatkov oslobodené, rozhodol súd tak, že vrátil žalobcom zaplatený súdny
poplatok v plnej výške.
Poučenie:
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.