Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517210795
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1517210795.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov
- matka: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T., E. XX, bývajúca na adrese T. 7, T., zastúpená D.. T.
Vrbová, advokátka, so sídlom Wilsonova 6, Bratislava a otec: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T., H.
XX, bývajúci na adrese M. 3, T., zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom
Jégého 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, na návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j emaloletého D. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého D. v sume 350 eur mesačne vždy do 15. dňa
v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 27.06.2017.

IV. Zročné výživné za obdobie od 27.06.2017 do 30.06.2019 v celkovej sume 4.826,66 eur súd otcovi
povoľuje zaplatiť v splátkach po 800 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok.

V.OtecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletýmD.svýnimkouosobitnejúpravystykupočaszimných,jarných,
veľkonočných a letných prázdnin takto:

1/ každý párny kalendárny týždeň od piatka od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý kalendárny

týždeň v stredu od 12.00 hod. do 18.00 hod.;

2/ počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku:
a/ každý párny kalendárny týždeň od piatka od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
b/ od tretej júlovej soboty od 09.00 hod. do štvrtej júlovej soboty do 18.00 hod. a od tretej augustovej
soboty od 09.00 hod. do štvrtej augustovej soboty do 18.00 hod.

3/ počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 02.01.
nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 16.00 hod.; každý párny kalendárny rok od 24.12. od
16.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od 16.00
hod. do 06.01. do 18.00 hod.;

4/počasjarnýchprázdninkaždýnepárnykalendárnyrokodsobotynasledujúcejpoposlednomškolskom
dni od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 17.00 hod.;5/ počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od Veľkého piatka od 10.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod.;

VI. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude predškolské alebo školské zariadenie, ktoré maloletý
navštevuje, v prípade neprítomnosti dieťaťa v tomto zariadení, miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa
bude bydlisko matky.

VII. Súd vyslovuje, že tento rozsudok je vykonateľný doručením vo výroku V odsek 1/ a vo výroku V

odsek 2/ písmeno a/.

VIII. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IX. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením.

X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2017 žiadala matka, aby súd zveril maloletého D. do
jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok; otca zaviazal výživným
od 01.10.2015 sumou 500 eur a od 01.06.2017 sumou 1.270 eur mesačne; zročné výživné mu uložil

uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a jeho styk s maloletým upravil takto: prvých 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.30 hod., následne
každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste
jej bydliska.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý je
v jej starostlivosti a otec ne neho od rozchodu platil mesačne 500 eur, neskôr 400 eur a od 21.02.2017 po
150 eur, inak jeho potreby nezabezpečuje. Po rozchode sa stretávali 2x mesačne v reštaurácii /odmietol
syna zobrať k sebe domov/, od 04-05/2016 častejšie a od 06/2016 na mesačnej báze. Za 20 mesiacov
si syna zobral 2x sám na 4-6 hodín. V lete 2016 ho chcel zobrať na 4 dni do zahraničia, s čím súhlasila

s podmienkou, že sama pôjde do vedľajšieho hotela, lebo otec nepozná návyky dieťaťa. 28.12.2016
s ňou prerušil kontakt, po mesiaci začal syna navštevovať u jeho matky, od polovice 02/2017 každú
druhú sobotu alebo nedeľu od 10.00-17.30 hod. tak, že syna dala otcovej matke, od nej si ho vyzdvihol a
následne aj odovzdal a od nej si ho matka prevzala. Keď je D. u otca, nemôže mu zavolať, otec ignoruje
jej inštrukcie ohľadne režimu dieťaťa. Pre nevyspytateľné správanie otca nesúhlasí s prespávaním syna

u neho, lebo keď sa v noci zobudí a matka nie je pri ňom, plače. Otec nebol ani pri jednej chorobe syna,
neprispôsobuje svoj program jeho potrebám, s ňou nekomunikuje, o starostlivosti o D. sa nedohodli.
Jej príjem zo zamestnania je X.XXX eur mesačne, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa
spolu XXX eur, vlastní 3-izbový byt. Otec je spoločník a konateľ vo viacerých spoločnostiach, má dva
byty. Jeho aktuálne finančné pomery nepozná. Od XX.XX.XXXX maloletý navštevuje súkromné jasle,

nakoľko musela nastúpiť do zamestnania z finančných dôvodov.

3. Otec vo vyjadrení súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, navrhol, aby ho obaja
rodičia zastupovali a spravovali jeho majetok a styk navrhol upraviť prvé tri mesiace od právoplatnosti
rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 9.00-18.00 hod. a v nedeľu od 09.00-17.00 hod., následne

od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý utorok od 12.00-18.00 hod. a každý nepárny štvrtok
od 15.30-18.00 hod. a v podrobnom rozpise žiadal upraviť styk aj počas prázdnin. S matkou dieťaťa žil
v spoločnej domácnosti do 10/2015, so starostlivosťou o syna im pomáhala stará matka z jeho strany,
u ktorej bol D. niekoľkokrát cez týždeň aj 8 hodín, lebo matka pracovala. V roku 2016 bol u nej každý
pracovný deň, čo otec využíval na styk so synom bez hádok s matkou. Niekedy sa stretávali aj s matkou

v reštaurácii /vždy bola hladná/ alebo v nákupnom dome /D. bolo treba niečo kúpiť/. Pár krát mu matka
umožnila zobrať si ho aj bez nej, čo bolo sprevádzané hádkami. Ak meškal hoc päť minút, chcela volať
políciu. Možnosť byť so synom mal, kým ho matka bez jeho súhlasu nedala do jaslí. Asi do 04/2017 bol
D. cca každý druhý víkend u starej matky, kde si ho bral aj otec. Neskôr stretnutia zredli a od 08/2017
ho matka k starej matke nevozí. Komunikácia medzi rodičmi je od ich rozchodu problematická. Matka

bráva syna do zahraničia bez vedomia otca, ale jemu nedovolí zobrať ho na pár dní na dovolenku.Posledný pokus vidieť sa so synom urobil v 09/2017, kedy mu telefón zložila. Počas ich spolužitia
finančnezabezpečovalrodinu,porozchodenasynaplatilprevodomnaúčet,aleposkytolmatkefinančné
prostriedky do ruky, čo zdokladovať nevie, na Vianoce 2016 jej dal X.XXX eur. Platby upravoval, matka

začala v 11/2016 pracovať. Matka náklady dieťaťa nadsadila /napr. dovolenka X XXX eur ročne, 68 eur
mesačne zdravie, 200 eur strava - nepotrebuje špeciálne jedlo/, riadne ich nepreukázala. Výdavky syna
otec odhaduje na cca 750 eur mesačne, z čoho je vysoký náklad na jasle, s ktorými nesúhlasí, starať sa
o neho môže jeho matka. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, lebo matkou vyčíslené náklady
syna nezodpovedajú jeho reálnym nákladom s prihliadnutím na to, že aj matka zarába. Na syna platí

150 eur mesačne. Spoločníci firiem, v ktorých je spoločníkom, sa dohodli nerozdeliť zisk, prioritne budú
z voľných finančných prostriedkov vrátené pôžičky a takto mal vyplatených za posledných 24 mesiacov
XX XXX,XX eur /XXX,XX eur mesačne/.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka,
oboznámením znaleckého posudku, výsluchom znalca, oboznámením rodného listu maloletého,

potvrdeniami o majetkových a príjmových pomeroch rodičov a nákladoch rodičov a maloletého,
oboznámením hodnotenia maloletého jaslami a materskou školou, lekárskou správou o zdravotnom
stave dieťaťa, psychologickými správami, oboznámením súvisiaceho spisu tunajšieho súdu sp. zn.
20P/252/2017 ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.

5. Matka vypovedala, že 16.10.2015 opustila spoločnú domácnosť, od 28.12.2016 otec s ňou
nekomunikuje, do roku 2018 sa styku so synom domáhal maximálne raz za 3 týždne, potom sa aj mesiac
neozval,následnesihovzalnapárhodín,potomsazaspolrokaneozvalaúčelovosaozvalažv11/2017,
mesiac pred prvým pojednávaním. Jeho styk so synom treba postupne rozširovať. Trvala na výživnom
od právoplatnosti rozsudku 500 eur mesačne, z toho 400 eur bežné výživné a 100 eur na tvorbu úspor.

Maloletý navštevoval súkromné jasličky od 10/2016, od 05/2017 priemerný poplatok za jasle činí 450
eur/mesiac bez stravy, ktorú mu tam nosí. Od 3. mesiaca veku chodí syn plávať s poplatkom 85-95 eur/
mesiac/jedenkurzmuoteczaplatil/,nebývachorľavý.Sotcomsadohodli,že4mesiacebude prespávať
len u nej. Chcela, aby bolo nariadené výchovné opatrenie, aby chodili k psychológovi, aby sa naučili
komunikovať ako rodičia aj pred synom, lebo keď otec pre neho príde, ju ani nepozdraví. V styku mu

nebráni, ale nie je vhodné náhle nadväzovanie ich kontaktu, D. nebol na jeho prítomnosť zvyknutý, i keď
mu vysvetľovala, že ocka má. Styk sa realizuje podľa dohody každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu
od 09.00-17.00 hod.. Otec prvé tri roky života D. javil minimálny záujem o styk s ním, nátlakovo žiada,
aby u neho v noci prespával, s čím matka nesúhlasí, nie je to v záujme syna, ktorý je zvyknutý na ňu,
3 roky ho uspáva ona, zmena by mu mohla spôsobiť traumu. Otec ani nevyužíva termíny dohodnutého

styku. Matka vyberá dieťaťu krúžky zodpovedajúce jeho schopnostiam, aby ho bavili, má snahu sa o
tom s otcom dohodnúť. O objektívne stanovisko požiadala psychologické centrum, zo správy ktorého
vyplýva, že syn je fixovaný na ňu, náhla zmena mu neprospeje a odporúča sa, aby v dohľadnej dobe
prebiehal styk v rozsahu 1-3 dni bez nočného prespávania. Aj zo správy ďalšej psychologičky Mgr. W.
Q. i z vyjadrenia zdravotnej sestry L. B. vyplýva rovnaký záver, že styk by mal spočiatku prebiehať bez

prespávania a keď si D. zvykne, mohol by sa predlžovať tak, aby mal dosť času na adaptáciu. Matka
sa prikláňa k týmto záverom, najlepšie pozná syna. Otec iracionálnym správaním vyvoláva pochybnosti,
či mu ide o styk, alebo jej chce robiť naschvály. 03.07.2018 odišla s D. na dovolenku a vopred ho
25.06. emailom žiadala o súhlas ostať tam dlhšie ako tri týždne. Otec nereagoval a keďže mal mať syna
posledný júlový víkend on, vrátila sa, ale neprišiel si pre neho. Ponúkla mu náhradný termín za víkend

počas dovolenky, nereagoval. Koncom júla sa presťahovala na T. 7, čo mu vopred oznámila, nereagoval
a odmietal si syna vyzdvihovať na novej adrese, preto museli ísť na E., kde si ho vyzdvihol /T. je bližšie
k bydlisku otca/. Styk navrhla upraviť každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v
nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. tak, ako sa realizuje. Škôlku chcela vybrať s otcom, ktorý na jej maily
na túto tému nereagoval. Lekára s D. navštívila 27.08.2018, lebo deň predtým sa po návrate od otca

sťažoval na bolesť bruška, bál sa povedať, že mu otec povedal, že ak jej bude rozprávať, čo spolu robia,
pôjde matka do nebíčka. Bol z toho v strese. Od 04/2018 sa začal pocikávať, a to sa styk realizuje bez
prespávania, preto pri rozhodovaní o styku by mal súd zohľadniť aj názor psychológov, ktorí prespávanie
u otca neodporúčajú.

6. Otec uviedol, že sa snažil o styk so synom, veľakrát to nemal umožnené. Od začiatku roka 2018
je s ním cca každú nepárnu sobotu a nedeľu od 9-17.00 hod., inokedy mu ho matka neumožní vídať,
nemôže ho vyhrať zo škôlky, ktorú vybrala bez jeho súhlasu. Mal možnosť byť s ním 25.12.2017, nie
na Nový rok, lebo matka s ním išla bez jeho vedomia na dovolenku. Chce, aby u neho začal v nociprespávať, cez deň u neho bezproblémov spí. Na výživu syna platí 150 eur mesačne, kupuje mu
oblečenie, hračky, všetko, čo potrebuje. Náklady D. sa menili, cez deň plienky nemá. Súhlasil s výškou
výživného 350 eur a po prijatí syna do štátnej škôlky 200 eur mesačne, v podaní z 19.10.2018 navrhol

výživné 300 eur od podania návrhu a 220 eur od 01.07.2018. Pôvodne mal mzdu XXXX eur brutto /XXXX
eur netto/, pre nesúhlas spoločníkov ju má zníženú na XXXX eur/mesiac. Matka ho neakceptuje ako
rovnocenného rodiča, s ktorým by mala riešiť otázky týkajúce sa ich syna. V roku 2017 sa dohodli, že
styk bude každý druhý víkend bez prespatia, kedy si ho ráno vyzdvihne a o 17.00 hod. matke odovzdá.
Cca po 2 mesiacoch fungovania dohody mu oznámila, že syn bude mať v sobotu plávanie, o čom sama

rozhodla, preto styk treba skrátiť. Dňa 25.06.2018 mu oznámila, že plánuje pobyt so synom pri mori,
04.07.2018 mu oznámila, že odcestovala na 3 a viac týždňov, o čom dopredu nevedel a náhradné
termíny za zmarené styky mu len oznámila bez opýtania sa, či je vôbec v SR, či sa stretnúť môže pre
pracovné povinnosti. Najväčší problém ovplyvňujúci komunikáciu rodičov je, že matka sa neustále vracia
do minulosti a opakovane argumentuje, prečo D. nemôže byť viac s otcom.

7. Uznesením z 08.11.2018, č.k. 20P/246/2017-776 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí
a vykonaním znaleckého úkonu poveril súd súdneho znalca E.. E. T., ktorý na základe znaleckého
psychologického vyšetrenia maloletého, matky a otca, preštudovania dostupného spisového materiálu,
prišiel k nasledovným záverom:

-Psychický stav maloletého je v súčasnosti stabilizovaný, dieťa je bez viditeľných nápaditostí v celkových
prejavoch správania, ktoré by mohli poukazovať na prítomnosť klinicky vyjadrenej psychopatologickej
symptomatiky resp. psychickej poruchy. V kontakte s rodičmi je bezprostredný, komunikatívny,
spontánne exploruje priestor a vyhľadáva hrové aktivity; pri psychologickom vyšetrovaní je bez
viditeľných zmien v nálade, emočnom prežívaní a celkovej komunikácii, ktoré by mohli poukazovať na

primárne narušený vzťah k niektorému z rodičov. Reaguje na prítomnosť matky i otca s pozitívnym
citovým a emočným nastavením, v ich prítomnosti sa cíti spokojne a bezpečne, vyhľadáva ich
fyzickú blízkosť a vyžaduje si ich aktívnu kooperáciu v rámci hrových činností. Má k nim vytvorenú
stabilnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu. V rámci rodičovskej diády predstavuje matka, ako
rezidenčný rodič, pre neho primárnu rodičovskú postavu. Obaja rodičia sú motivovaní k realizácii

osobnej starostlivosti o neho, dostatočne registrujú jeho bazálne a citové potreby a dokážu zabezpečiť
ich efektívne uspokojovanie. Obaja zastávajú dôležitú úlohu v jeho živote, ale s ohľadom na jeho
vek, relatívne limitovaný rozsah styku s otcom, aj prítomnosť nových partnerov u oboch rodičov,
sa z psychologického hľadiska javí vhodné poskytnúť otcovi a dieťaťu väčší priestor pre rozvoj ich
vzájomných vzťahov. Doterajší výchovný vplyv rodičov na vývin dieťaťa bol ovplyvnený ich rozchodom

a rozpadom rodiny v jeho útlom veku, čo výraznejšie posilnilo dôležitú primárnu rolu matky pri
zabezpečovaní starostlivosti o neho. Rodičia komplikovane hľadali optimálny model styku s otcom počas
jeho prvých 3 rokov života, čo vidno aj z ich protirečivých interpretácií správania druhého rodiča v
danom období, ktoré bolo zdrojom nových konfliktov, ktoré negatívne ovplyvnili aj realizáciu rodičovskej
starostlivosti o syna. Rodičia aktuálne dokázali nájsť konsenzus v otázke osobnej starostlivosti matky

a parciálne aj v rozsahu styku syna s otcom. Z psychologického hľadiska majú obaja dostatočné
osobnostné dispozície aj rodičovské kompetencie pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa,
dokážu saturovať jeho potreby a postarať sa o jeho harmonický fyzický a psychický vývin. Problematická
je nedostatočná kvalita vzájomnej komunikácie rodičov a zhoršená ich kooperácia pri uskutočňovaní
rodičovskej starostlivosti. Obaja sa primárne snažia akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča v živote

dieťaťa, ale s ohľadom na ich pretrvávajúcu konfliktnú komunikáciu spojenú s rozdielnou interpretáciu
udalostí,ktoréviedli krozpadurodinyasúčasnesaodohraliprizabezpečovanírodičovskejstarostlivosti,
je ich schopnosť akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča limitovaná. Obaja hodnotia negatívne
osobnostné charakteristiky druhého rodiča, jeho rodičovské kompetencie, otec upodozrieva matku z jej
snahy limitovať rozsah styku a matka kritizuje až devalvuje rodičovské kompetencie otca. V priebehu

znaleckého dokazovania boli prítomné najmä u matky postoje poukazujúce na isté ovplyvňovanie
dieťaťa v otázke víkendového prespávania u otca, čo súvisí s jej protektívnymi vlastnosťami a
senzitívnym prežívaním procesu separácie syna od nej. V tomto zmysle je prítomný sekundárny dopad
opatrného postoja matky aj na vyjadrenia resp. postoje dieťaťa, čo je z psychologického hľadiska
zrozumiteľné najmä v situácii, kedy sa problematika jeho víkendového prespávania u otca stala

hlavnou trecou plochou medzi rodičmi. U dieťaťa nie sú prítomné znaky poukazujúce na zvýraznené
negatívne momenty v jeho prežívaní, nie je prítomná ani narušená kvalita kontroly emócií v rámci jeho
subjektívneho prežívania rodičovského konfliktu, v rámci ktorého sa mu darí udržiavať si pozitívny postoj
k obidvom rodičom s preferenciou matky; v jeho vyjadreniach resp. reakciách je naznačené negatívneovplyvňovanie matkou k rozšíreniu rodičovskej starostlivosti otca o víkendové prespávanie. Napriek
tomu u neho prevažujú pozitívne momenty a postoje v jeho prežívaní k rodičom.
-Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia pobyt dieťaťa u žiadneho z rodičov neohrozuje jeho

osobnostný vývin, naopak stretávanie s oboma rodičmi je pre jeho harmonický vývin nenahraditeľné. Pri
pozorovaní vzájomnej interakcie dieťaťa s otcom neboli u neho prítomné negatívne prejavy alebo zmeny
správania ukazujúce na prežívanie subjektívneho dyskomfortu, nerozhodnosti, intrapsychickej tenzie
alebo negatívnych momentov v prežívaní vo vzťahu k otcovi. V spisovej dokumentácii zadokumentované
potenciálne zmeny správania dieťaťa nesúvisia primárne s kvalitou jeho citových väzieb s otcom

resp. s kvalitou osobnej starostlivosti otca, ale s jeho prirodzenými adaptačnými reakciami. Dieťa má
dostatočný zvládací potenciál adaptovať sa na zmeny spojené s rozšíreným stykom s otcom s ohľadom
na jeho osobnostné charakteristiky aj skúsenosti s adaptáciou v novom prostredí jaslí a škôlky. Dieťa
parciálne reaguje v rámci separácie od matky skôr na jej senzitívnejšie prežívanie. Treba, aby sa matka
nezameriavala na argumentáciu proti separácii dieťaťa, ale naopak akceptovala takúto jeho potrebu po
rozšírení jeho styku s otcom ako prirodzenú súčasť jeho vývinu i rodičovskej starostlivosti a pokúsila sa o

pozitívnu motiváciu dieťaťa k jeho prenocovaniu u otca, pretože z psychologického hľadiska, s ohľadom
na potreby dieťaťa, neexistuje závažný dôvod, aby takáto prirodzená forma styku nemohla byť úspešne
realizovaná. Obidvaja rodičia sú schopní vytvoriť mu vhodné a stabilné výchovné prostredie potrebné
pre jeho ďalší zdravý vývoj. Podľa výsledkov vyšetrenia mal. Juraja je v aktuálnom predškolskom období
pre neho vhodnejšia osobná starostlivosť matky ako rezidenčného rodiča, v čom je zhoda medzi rodičmi,

je ale potrebné, aby sa v predškolskom období podarilo vytvoriť dostatočnú bázu pre jeho extenzívny
pravidelný styk s otcom ako nerezidenčným rodičom. V teste medziľudských vzťahov v rodine a v širšom
sociálnom prostredí dosiahlo dieťa výsledky odzrkadľujúce štandardné spracovanie elementárnych
sociálnych situácií. V rámci hodnotenia interpersonálnych reakcií u neho absentujú trestajúce reakcie. S
jeho percepciami rodinných vzťahov nie je spojené zvýšené množstvo úzkostného prežívania, prevažuje

pozitívne hodnotenie oboch rodičov v rámci rodičovskej diády, súčasne sú u neho naznačené reakcie,
ktoré môžu poukazovať na preberanie negatívnych postojov matky k otcovi resp. k partnerke otca, ktoré
nevykazujú znaky autenticity v rámci zaznamenaných vyjadrení maloletého.
-Rodičia sú len limitovane schopní vzájomnej komunikácie a kooperácie ohľadne výchovy a
zabezpečovania potrieb ich syna ako aj rešpektovania rodičovskej role druhého rodiča a jeho

rodičovských kompetencií, čo nekorešponduje s ich zvládacím potenciálom; ich správanie poukazuje
na prílišné prenášanie vzájomnej animozity do ich spoločných rodičovských kompetencií. Takéto ich
neefektívne stratégie záveroval aj mediátor, ktorý pozoroval nedostatočnú ochotu matky rozšíriť styk
adekvátne veku dieťaťa a súčasne nekonštruktívne obviňujúce komunikačné stratégie otca voči matke.
V správaní dieťaťa v prítomnosti matky bolo vidieť rezervovanejší postoj k otcovi ako po jej odchode, čo

by mohlo poukazovať na to, že maloletý si parciálne uvedomuje negatívny postoj matky k otcovi, kvôli
čomu sa správa k otcovi v prítomnosti matky neutrálnejšie.
- Schopnosť rodičov rešpektovať rodičovskú rolu druhého rodiča korešponduje aj s ich vzájomným
vnímaním interpersonálneho štýlu druhého rodiča, ktorý hodnotia obidvaja vo zvýšenej miere kriticky,
matka výraznejšie, čo nekorešponduje s osobnostným profilom otca podľa výsledkov psychologického

vyšetrenia. Mali by sa snažiť pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa o väčšiu ústretovosť,
otec o prejavenie záujmu o režim syna a matka o väčšie rešpektovanie výchovnej autonómie otca.
Zlepšenie komunikácie rodičov je v záujme dieťaťa, lebo ich vzájomná nedôvera sa prenáša aj na neho
a môže negatívne ovplyvňovať jeho prežívanie a postoje k rodičom aj k ďalším členom širšej rodiny
resp. domácnosti matky a otca. Podľa správania rodičov pri vyšetrení dieťaťa nie je potrebné nariadiť

výchovnéopatreniekzlepšeniuichkomunikácie,alekaždýznichbymalbyťschopnýsebakritickyzvážiť,
či potrebuje individuálne poradenstvo pri zlepšení svojej vlastnej komunikácie s druhým rodičom.
-Znalec nezistil závažné rozdiely vo výchovnom prístupe rodičov k maloletému, zhody v ich
výchovných metódach prevažujú, obaja sa správajú k nemu tak, že si k nim vytvoril pozitívnu
vzťahovú väzbu, cíti sa v ich prítomnosti spokojne, bezpečne, ich prítomnosť vyhľadáva spontánne.

Z psychologického hľadiska je skôr prítomné porovnávanie rodičovského štýlu otca matkou, ktoré
je umocnené konfliktnou komunikáciou rodičov, čo neprispieva k ich bezproblémovej kooperácii pri
realizácii rodičovskej starostlivosti. Navyše otec v porovnaní s matkou nemá vytvorený dostatočný
priestor pre plnohodnotnejšie trávenie spoločného času s dieťaťom tak, aby sa mohol aktívne podieľať
na jeho výchove, mal by rešpektovať základné výchovné postupy matky ako rezidenčného rodiča, najmä

pokiaľ sa týkajú hlavných oblastí zabezpečovania osobnej starostlivosti a matka by mala akceptovať
aj individuálny prístup otca pri výchove dieťaťa, ktorý môže byť odlišný od jej predstáv a v menšej
miere by sa mala zameriavať na menej podstatné rozdiely v ich výchovnom štýle. Maloletý zvládol pri
psychologickom vyšetrení stretnutie s otcom bez komplikácií, v jeho celkových prejavoch správaniapri pozorovaní vzájomnej interakcie s rodičmi neboli viditeľné nápadistosti, ktoré by poukazovali na
prežívanie jeho intenzívneho dyskomfortu pri zmene rodičovskej starostlivosti resp. pri prechode z
domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého. Maloletý je dosť emočne zrelý a vo vzťahu s oboma

rodičmi primerane “ukotvený”, aby sa mohol adaptovať na rozšírený styk s otcom aj formou prespávania.
Je potrebné, aby u neho rodičia posilňovali také správanie, ktoré túto adaptáciu podporuje a nie regresné
tendencie, ktoré bránia v jeho efektívnej separácii od jeho prílišnej citovej naviazanosti na matku.
-Znalecnepovažujezavhodnézveriťdieťadostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov;dôvodnéje
jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky so súčasným širokým stykom s otcom každý druhý víkend

od piatka do nedele vrátane prespávania a raz cez týždeň v poobedňajších hodinách bez prítomnosti
matky.
- Maloletý vníma pozitívne členov domácnosti matky a otca resp. najbližších príbuzných rodičov, citové
väzby má vytvorené k rodičom aj k starým rodičom zo strany matky a starej matke zo strany otca.
Maloletý referuje pozitívny vzťah voči snúbencovi matky.
-Matka má v globále dostatočný osobnostný potenciál k podporovaniu styku dieťaťa s jeho otcom,

ale vzhľadom na zraňujúcu partnerskú históriu a negatívne interakcie pri zabezpečovaní rodičovskej
starostlivosti, je k rodičovským kompetenciám otca kritická, čo bolo umocnené aj nízkym vekom dieťaťa.
V čase znaleckého dokazovania sa príliš zameriavala na zdôrazňovanie prekážok rozšírenia styku
dieťaťa s otcom a menej na pozitívne objavovanie jeho vývinových možností a výziev, ku ktorým
patrí aj akcelerácia separačného procesu dieťaťa od matky. Znalec nezistil, že by matka neprimerane

manažovala voľnočasové aktivity dieťaťa, ktoré sa snaží prispôsobiť jeho preferenciám a aktuálnym
potrebám. Treba, aby rodičia dokázali aj v otázkach pravidelných voľnočasových aktivít nájsť taký model
komunikácie, aby boli obaja dostatočne motivovaní k zabezpečovaniu účasti syna na krúžkoch, aby
nemal krúžok v deň, kedy sa má pravidelne stretávať s otcom. Maloletý podľa vyjadrenia otca nemá
vytvorený vzťah so starým otcom zo strany otca, nestretáva sa s ním. K partnerke otca dieťa spontánne

nereferuje negatívne asociácie, pri cielenej explorácii reaguje ambivalentne, čo znalec po zohľadnení
všetkých faktorov ovplyvňujúcich aktuálnu rodinnú dynamiku dieťaťa, vyhodnocuje skôr ako dôsledok
prenášania negatívneho postoja matky k otcovi a jeho partnerke, ako autentický postoj maloletého
vychádzajúci z jeho vzťahu s partnerkou otca. Je dôležité, aby rodičia a ich noví partneri rešpektovali
rodičovskú rolu druhého rodiča v živote dieťaťa, nesnažili sa druhého rodiča nahradiť, ani ho devalvovať.

Rodičia si musia uvedomiť, že prítomnosť ich nových partnerov prináša do rodinného systému novú
dynamiku,čojesamoosebezaťažujúcepredieťa,otoviacjepotrebnézachytiťapodporovaťprirodzené
vývinové trendy v jeho živote, ktorým je teraz jeho separácia od matky a rozšírenie jeho styku s otcom,
i v kontexte prítomnosti snúbenca matky v domácnosti matky.

8. Voči znaleckému posudku podala námietky matka. Znalec na pojednávaní na námietku matky
rozšírenia styku otca s prespávaním dieťaťa u neho cez víkend uviedol, že vzhľadom na predškolský
vek dieťaťa a primeranú adaptáciu na predškolské prostredie i relatívne dlhú dobu min. 1,5 roka styku
s otcom vo víkendovom režime bez prespávania, ale aj s ohľadom na kvalitu ich vzájomných vzťahov,
primárne sa mu z psychologického hľadiska javilo ako vhodné, aby sa separačný proces dieťaťa od

matky a strávenie každého druhého víkendu s otcom začalo realizovať, čo je v podstate v intenciách
návrhu matky, keď vo vyjadrení v 10/2017 navrhla rozdeliť proces postupného rozširovania styku na
dve polročné fázy, rovnako tam bola psychologická správa od matky z 01/2018, kde psychologička
tiež hovorila o postupnom procese a v horizonte konca roka 2018 navrhla sama prespávanie. Zásadné
odporúčanie je, aby mal maloletý stabilné domáce prostredie v domácnosti matky, aby bol v jej osobnej

starostlivosti, ale vzhľadom na prirodzené vývinové výzvy, by sa rozsah styku mal minimálne stabilizovať
od piatka do nedele s prespaním. Bolo by vhodné minimalizovať stretávanie rodičov, lebo s veľkou
pravdepodobnosťou odovzdávanie od matky by bolo za prítomnosti väčších emócií a určitého napätia a
preberanie v škôlke by bolo jednoduchšie. Maloletý chodil aj do jasličiek, už tam musel byť separovaný
od matky a aj po tom, keď sa adaptoval v škôlke, zvládol adaptáciu na kolektív, na nové prostredie, v

rámci poobedňajšieho spánku. Znalec pri vyšetrení záveroval zvýšené protektívne črty matky k dieťaťu,
t.j. akoby matka mala väčší problém pustiť dieťa od seba, ako dieťa. U dieťaťa nebola prítomná žiadna
psychopatológia, kvalita jeho citových väzieb k rodičom bola dobrá, preto odporúčal, aby mu rodičia
boli nápomocní k zastabilizovaniu relevantného rozsahu styku s otcom, aby úspešne prekonal aj túto
vývinovú výzvu. Matka by sa mala viac zameriavať nie na regresné tendencie, ale na povzbudzujúce

tendencie, aby to dieťa zvládlo. Už je vhodný čas neodkladať to o ďalší rok, ale aby sa to už realizovalo.
Potom nastúpi do školy, bude sa musieť sústrediť na zvládnutie adaptácie na školu, čo bude pre neho
ďalšia záťaž. V odpovedi na 9. otázku je v posudku podrobnejšie opísaný protektívny vzťah matky k
synovi. Ide o to, ako hodnotí svoj vlastný interpersonálny štýl: samu seba hodnotí vo zvýšenej miereako samopresadzujúci typ osobnosti s dominantnejšími rysmi a zároveň sa hodnotí ako aj vo zvýšenej
miere protektívna a s dobrými prosocionálnymi charakteristikami. Keď ona hodnotí otca, vníma ho ako
vo výrazne zvýšenej miere sa presadzujúceho, t.j. dominantného, egocentrického a súčasne ho vníma

na rozdiel od seba ako vo výrazne zníženej miere protektívneho a komfortného, výrazne v zníženej
miere vníma jeho prosociálne charakteristiky, čo psychologickým vyšetrením nekorešponduje s tým,
že by jeho prosociálne charakteristiky boli tak defektné, ako ich vníma ona. Rodičovské kompetencie
otca vníma relatívne negatívne a zároveň senzitívne reaguje na separačný proces dieťaťa od seba,
potom je výsledok taký, že samotný separačný proces je komplikovanejší, ako by mohol byť. Maloletý

po emočnej stránke cíti, že matka nie je stotožnená s prespávaním u otca. Dieťa nemá narušený
vzťah ani k jednému z rodičov, ale nie je tam jednoznačná motivácia matky podporiť separáciu tak,
ako to bolo v materskej škole. Od obdobia 2,5 roka, kedy otec nebol v živote dieťaťa riadne prítomný,
uplynuladlhádoba.Otázkuprespávaniariešiarodičiaminimálneodkoncaroka2017,čojedlhéobdobie,
počas ktorého maloletý dozrel, adaptoval sa na predškolské zariadenie a znalec nevidel dôvod, aby
sa neadaptoval na adekvátny styk so svojím otcom /veď je to jeho otec/ za okolnosti, že má u matky

zaistené stabilné rodinné zázemie, čo má. Na námietky matky, že otec nedodržiava režim dieťaťa ňou
nastavený, znalec uviedol, že kvalita citových väzieb dieťaťa a otca má dobrú úroveň, syn mu dôveruje
a otec dokáže registrovať a rešpektovať jeho potreby. Je objektivizované, že kvalita komunikácie
rodičov je narušená zo strany ich oboch a prenáša sa to aj na dieťa. Otec by mohol otvorenejšie
demonštrovať, že akceptuje, že matka je rezidenčný rodič, nechce to narúšať, ale zároveň by aj matka

mala v rámci priestoru, ktorý má otec so synom, byť veľkorysejšia v tom, že otec má právo byť s
dieťaťom a mať aj nejakú autonómiu vo svojom prístupe k nemu. Maloletý znalcovi nepovedal, že ho
zbila partnerka otca. Keby vyšetroval partnerku otca, nemalo by to relevanciu na jeho závery ohľadne
prespávania dieťaťa u otca. Tvrdení, z čoho sa rodičia obviňujú navzájom a ten druhý to popiera, bolo
veľa. Keby mal znalec v priebehu znaleckého dokazovania podozrenie, že ďalší členovia domácnosti

alebo príbuzní vrátane partnerov niektorého z rodičov sú nejakým spôsobom ohrozením pri zabezpečení
osobnej starostlivosti o dieťa, sám by to iniciatívne napísal, ale toto nezistil. Prítomnosť partnerov rodičov
komplikuje dieťaťu adaptačný proces, aj keď je to prirodzené a potrebuje to prekonať. Tvrdenie matky,
že syn je na ňu naviazaný, jej prítomnosť si vyžaduje na dennej báze a to najmä pri zaspávaní, je
ďalším potvrdením toho, že je najvyšší čas, aby separačný proces dieťaťa od matky smerom k otcovi

napredoval, aby sa to posunulo ďalej, lebo takto to môže byť do 5-6 rokov, je na rodičovi, čo urobí s tým
procesom. Komunikácia medzi rodičmi je zhoršená, ale nie je dôvodom, aby nefungovala rodičovská
starostlivosť, veď ona je zaužívaná a funguje. Nie je prekážkou toho, aby sa syn stýkal s otcom. Nie
je cieľ kopírovať rovnaké večerné rituály zaspávania dieťaťa u matky u otca, ale otec by si mal so
synom vytvoriť svoje vlastné, korešpondujúce s ich vzťahom. Niečo otec musí rešpektovať (hygienické

návyky, stravu...), tiež zhruba rovnaký čas ukladania syna na spánok, ale nemusí mať tú istú hračku
u matky a u otca, ak bude dieťa spokojné, vytvoria si vlastný rituál. Potrebu má rovnakú u matky aj
u otca, potrebu spánku a blízkosti rodiča. Odporučil, aby dieťa bolo v osobnej starostlivosti matky, ale
už v tomto čase nie je úplne štandardné, aby rozsah styku s otcom bol poddimenzovaný. Rieši sa
to už od konca roka 2017, tak nech to matka rieši so svojou psychologičkou, aby to zvládla. Úlohou

znalca bolo posúdiť, či to zvládne dieťa, nie či to zvládne matka. Podľa jeho úsudku to dieťa zvládne.
V štádiu znaleckého dokazovania neodporúčal rodičom nariadiť výchovné opatrenie pre zlepšenie ich
komunikácie, odporúčal to na individuálnej báze. Je potrebné zlepšiť svoj vlastný štýl komunikácie s
druhým rodičom, každý môže na sebe pracovať. Ak by mal tento stav pretrvávať do 5-6 rokov veku
dieťaťa, asi by už bolo vhodné to nariadiť. Matka sa o syna nemusí báť, lebo je schopný bez negatívnych

psychickýchnásledkovtentoproceszvládnuť.Zklinickéhohľadiskadieťanepotrebuješpeciálnecitlivejší
postup, čo sa týka separácie. Nie je štandardné, aby psychologička chodila do domácnosti matky
sledovať matku a dieťa, ich vzťah. V kompetencii kurately je odsledovať domácnosť rodičov. Znalec si
nie je vedomý, že by ambulantní psychológovia vyšetrovali pacientov aj v domácom prostredí, netuší,
prečo to spravili a uvažoval by aj nad profesionálnou etikou. Vyšetrenia prebiehajú v štandardných

podmienkach. Opodstatnenie majú aj ambulantné správy od odborníkov, ale majú svoje limity, psychológ
odoberá heteroanamnézu od jedného rodiča dieťaťa zvlášť, keď prebieha poručenské konanie a rodičia
sú v konflikte. Je na profesionalite odborníka, aby sa opatrne vyjadroval, aby jeho vyjadrenia súviseli
s celkovou problematikou. Keď pracuje len s jedným z rodičov, má tendenciu vidieť problematiku z
interpretačného uhla rodiča, s ktorým pracuje. Znalec odporúča styk otca každý druhý víkend od piatka

do nedele s prespávaním a každý týždeň raz v poobedňajších hodinách, aby mali kontakt pravidelný.
Štandardne sviatky a prázdniny umožnia predĺženie víkendového režimu. Dieťa potenciál má byť aj
dlhšiu dobu s otcom, jeho odporúčania obsahujú aj mierny optimizmus, že to budú rodičia chcieť, nie
že to nebudú chcieť. Odporúčal by týždeň dovolenky syna s otcom, dva týždne na začiatok by boli asidlho. D. má kapacitu a vzťahy na to, aby víkend mohol fungovať, to je súčasťou pravidelného režimu.
Matka má predčasné obavy. Treba, aby to začalo fungovať a aby hlavne matka pocítila, že sa nemusí
o syna báť, aby sa upokojila a neriešila, čo bude a ako bude, ak by otec zobral dieťa na dovolenku.

Keď sa to rieši od r. 2017, prečo spontánne neprespal aspoň raz u otca? Rodičia čakajú na to, že im to
súd určí, a že súd je múdrejší ako oni? Oni musia cítiť, čo dieťa potrebuje. Z psychologického hľadiska
prekážky, aby sa zrealizovalo prespávania u otca na strane dieťaťa neexistujú. Je celá metodológia
znaleckého dokazovania - je tu spis, všetky dokumenty, vyšetrenia rodičov, znalcovi stačilo, aby bol
maloletý hodinu s každým z rodičov, aby ich pozoroval pri interakcii. Cieľ posudzovania je posúdiť kvalitu

vzťahu, citové väzby, psychický stav. Je odvodená otázka matky, že s maloletým bol len dve hodiny,
nemohol ho dobre spoznať a nemal možnosť vnímať jeho reakcie po styku s otcom po príchode domov.
Obajarodičiasasnažiasituáciuzvládnuťaabymalmaloletýobochrodičov,aledarísaimtolenparciálne
vzhľadom na nespracovanú partnerskú problematiku. Obaja o tom otvorene hovorili, matka vo zvýšenej
miere pretraktovala, že osobnostné charakteristiky otca a rodičovské kompetencie sú negatívnejšie. Je
samozrejmé, že maloletý môže cítiť negatívne tendencie otca k matke. Otec vyjadroval kritický postoj k

matke pri rozhovore v rámci jeho vlastného vyšetrenia, kde mal najväčší priestor hovoriť o ich vzťahu
a najväčšiu námietku, ktorú prezentoval, bola jeho obava zo snahy matky obmedzovať jeho styk so
synom, obavy z jej účelového konania, keď spomaľuje proces rozširovania styku. To bola hlavná výtka.
Negatívne spracovávanie agresivity u otca sa môže prejavovať najmä v tom, že v niektorých konfliktných
situáciách pri komunikácii s matkou alebo hádkach, kontrola hostilných impulzov môže byť oslabená.

Môže byť verbálne agresívny. Je v záujme dieťaťa, aby bol styk upravený aj na týždeň, lebo dovolenka
a prázdniny majú iný režim. Sú na dovolenke v horách, pri mori, to nie je hlavná problematika. Hlavný
odkaz je, že matka by sa mala uvoľniť, utlmiť svoje obavy, neistotu, že chlapec to nezvládne. Chlapec
je pripravený, aby to fungovalo so všetkým, čo k tomu patrí. Vzťah partnerky otca k dieťaťu preskúmaný
bol. Posudzovať vzťah niekoho k niekomu môže tak, že sa spýta dieťaťa s limitom na jeho vek, aký má

vzťah k týmto ľuďom. Primárne mal vyšetrovať vzťah k rodičom. Maloletý sám o partnerke otca nehovoril,
na dotaz to bolo ambivalentné. V kontexte celého vyšetrenia záveroval, že dieťa preberá negatívnejší
vzťah k otcovi a jeho partnerke vzhľadom na negatívny postoj matky. Vyjadril sa z hľadiska prežívania
a subjektívneho pocitu dieťaťa. Opačné závery posudku a odporúčania v rámci psychologickej správy
E.. R. si znalec najpravdepodobnejšie vysvetľuje tak, že je to ambulantná správa od psychologičky,

ktorú navštevuje dieťa a matka, t.j. vstupné informácie a interpretácia celej rodičovskej starostlivosti a
niekoľkoročnej dynamiky boli poskytnuté len matkou. Znalec mal možnosť oboznámiť sa s vyjadreniami
rodičov v spise, vyšetroval ich a oboch videl v interakcii s dieťaťom. Keď si človek vypočuje jedného
rodiča a vypočuje druhého, pracuje sa s ich interpretáciou, ktorá je protichodná a s rozporami sa musí
pracovať. Ambulantný psychológ s rozporami nepracoval, pracoval len s interpretáciou od matky. Tak

ako situáciu matka interpretovala, psychologičke dávalo logiku dať opatrnejšie odporúčania. Ak by sa
rozprávala aj s otcom a videla dieťa aj s otcom nie len matkou, určite by bola nútená korigovať výsledný
obraz.Znalecnezaznamenalznámkynegatívnehoovplyvňovaniaalebosnahyomanipuláciumaloletého
D. zo strany otca.

9. Otec vzhľadom na závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalca žiadal upraviť styk s D. s výnimkou
osobitnej úpravy styku počas zimných, jarných, veľkonočných a letných prázdnin: každý párny týždeň
od piatka od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý týždeň v stredu od 12.00-18.00 hod.; cez
zimné prázdniny každý nepárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 16.00 hod., každý párny rok
od 24.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.; od 02.01. od 16.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod.;

počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni od 10.00
hod. do nasledujúcej soboty do 17.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od Veľkého
piatka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každý párny
týždeň od piatka od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a od tretej júlovej soboty od 09.00 hod. do štvrtej
júlovej soboty do 18.00 hod. a od tretej augustovej soboty od 09.00 hod. do štvrtej augustovej soboty do

18.00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude predškolské alebo školské zariadenie a ak
dieťa nie je v tomto zariadení, bydlisko matky. Od podania návrhu treba odlišovať tri dôležité okamihy:
doba, kým syn chodil do súkromných jasiel /podľa dokladov do 30.06.2018/, v 07/2018 bol s matkou 3
týždne na dovolenke, nie je známe, čo sa dialo v 08/2018; doba, pokým poberala matka aj rodičovský
príspevok 280 eur /do 04/2018/; doba zmeny platu otca od 07/2018, preto navrhol určiť výživné od

podania návrhu do 30.06.2018 v sume 300 eur a od 01.07.2018 v sume 220 eur mesačne a žiadal,
aby mu súd povolil splátky zročného výživného, výšku splátok ponechal na úvahu súdu. Navrhol, aby
prídavky na dieťa poberala matka a aj si uplatňovala daňový bonus. Maloletý má v jeho domácnosti
kompletne zariadenú detskú izbu, sezónne oblečenie, obuv, hračky, knižky... Jeho partnerka ho určitenezbila. D. má k nej veľmi dobrý vzťah, rád sa s ňou hrá, tvrdenie matky, že zbila D. bolo po víkende, keď
sa vrátil od neho, asi jej rozprával zážitky, ale v ten víkend partnerka s nimi ani nebola. Určite nechce,
aby niekto D. nahrádzal jeho matku, asi sa zle vyjadril na prvom pojednávaní, že jeho partnerka zatiaľ

nechce D. nahrádzať matku.

10. Zástupca matky poukázal na to, že znalec uviedol, že maloletý má ambivalentný vzťah k partnerke
otca, nebolo potvrdené, že má k nej vzťah taký, ako tvrdí otec. Žiada súd, aby pri určení výživného
vychádzal z príjmu otca aj z jeho celkových majetkových pomerov.

XX. P. opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, jeho zastupovanie a správu
majetku ponechať obom rodičom, výživné určiť 350 eur mesačne od podania návrhu a styk dieťaťa
s otcom upraviť v zmysle posledného návrhu otca, pretože to vyplýva aj z vykonaného znaleckého
dokazovania a znalcom nebolo zistené ohrozenie dieťaťa, ktoré by sa mohlo negatívne podpísať na jeho
ďalšom vývoji. Odkedy bol na prvom pojednávaní odporučený styk s prespaním od soboty do nedele,

sa do dnešného dňa ďalej neposunuli, lebo maloletý u otca ešte neprespal. Aj z týchto dôvodov žiada,
aby rozhodnutie súdu v časti úpravy styku v bežnom štandarde s výnimkou úpravy počas prázdnin bolo
predbežne vykonateľné, aby sa vyhli tomu, že zase uplynie rok alebo rok a pol a maloletý by naďalej u
otca neprespával, aby sa mohol ďalej posunúť.

12. Otec vítal predbežnú vykonateľnosť styku, ale ak by bola predbežná vykonateľnosť len v
štandardnom režime, nemal by žiaden styk počas najbližších letných prázdnin.

13. Zástupca matky nesúhlasil s navrhnutou predbežnou vykonateľnosťou rozhodnutia v časti úpravy
styku, nakoľko matka otcovi styk umožňuje a neexistuje žiaden osobitný dôvod, pre ktorý by mala byť

predbežná vykonateľnosť vyslovená.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

15.Podľa§24ods.1Zákonaorodine, v rozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia spolu nežijú a o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa nedohodli. Súd zveril maloletého do osobnej

starostlivosti matky v súlade s odporúčaním znalca na základe psychologického vyšetrenia rodičov a
maloletého, s čím súhlasil otec i kolízny opatrovník.

18. Súd dokazovaním nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť právo otca zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok obmedzené, preto rozhodol, že toto právo budú mať obaja rodičia. Pri

rozhodovaní o tejto časti návrhu nie je rozhodujúce, či maloletý aktuálne vlastní majetok. Návrh matky,
aby syna zastupovala a spravovala jeho majetok len ona, nie je podložený relevantným dôkazom. Právo
zastupovať maloleté dieťa prináleží v bežných veciach obom rodičom a vo veciach nad rámec bežnýchvecí sa musia rodičia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Na nakladanie s majetkom maloletého
dieťaťa rodičia potrebujú vždy súhlas súdu.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

26. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

27. Súd preukázateľne zistil, že matka je slobodná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od XX.XX.XXXX
pracuje v T. & H., s.r.o. s čistým priemerným mesačným príjmom X.XXX,XX eur za pomernú časť roka
XXXX, X XXX,XX eur za rok XXXX, X XXX,XX eur za rok XXXX a X XXX,XX eur za XX-XX/XXXX. Od
XX.XX.XXXX je jedinou spoločníčkou a konateľkou E., s.r.o., ktorá v daňových priznaniach vyčíslila:
za rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti XX XXX,XX eur, súčet nákladov na

hospodársku a finančnú činnosť XX XXX,XX eur a výsledok hospodárenia XXX,XX eur; za rok XXXX
súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti XX XXX,XX eur, súčet nákladov na hospodársku
a finančnú činnosť XX XXX,XX eur a výsledok hospodárenia X XXX,XX eur. A. na podanie daňového
priznania za rok XXXX si predĺžila do XX.XX.XXXX, ku dňu vyhlásenia rozsudku ho súdu nepredložila.
Je držiteľkou živnostenského oprávnenia, činnosť mala pozastavenú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Vo vlastníctve má X-izbový byt na E. XX v T., kde bývala s maloletým, výška mesačného poplatku činí
XXX,XX eur mesačne, spláca úver po XXX,XX eur mesačne. T. je založený jej ďalšou nehnuteľnosťou
na T. 7, čo je administratívny priestor /X,X izbový priestor/, v ktorom bývala jej matka a od XX/XXXX
tam býva matka s maloletým. H. na starostlivosť o syna v sume XXX eur mesačne mala vyplácaný do
XX.XX.XXXX, poberá prídavok na dieťa. H. garáž v roku XXXX. D. zdravotný stav nevyžaduje trvale

zvýšené náklady.

XX. Z. je slobodný, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Podniká, je jeden z troch spoločníkov a konateľov
obchodných spoločností H., s.r.o. /podiel XX%/ a C., s.r.o. /XX% podiel/ a jeden z dvoch spoločníkov
a konateľov H. wine bar, s.r.o. /podiel XX%/. H. wine bar, s.r.o. vyčíslila v daňových priznaniach: za

rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti XXX XXX,XX eur, súčet nákladov na
hospodársku a finančnú činnosť XXX XXX,XX eur a výsledok hospodárenia XX XXX,XX eur /po zdanení
X XXX eur/; za rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej činnosti XXX XXX,XX eur, súčet
nákladov na hospodársku a finančnú činnosť XXX XXX,XX eur a výsledok hospodárenia XX XXX,XXeur /XX XXX eur po zdanení/. Z účtovnej závierky k XX.XX.XXXX vyplýva výsledok hospodárenia X XXX
eur /po zdanení X XXX eur/. V tejto firme je od XX.XX.XXXX aj v pracovnom pomere a za pomernú časť
roka XXXX zarobil priemerne mesačne X XXX,XX eur netto a za XX-XX/XXXX X XXX,XX eur netto. H.,

s.r.o. vyčíslila v daňových priznaniach: za rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti
X XXX XXX,XX eur, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť X XXX XXX,XX eur a výsledok
hospodárenia XXX XXX,XX eur /po zdanení XX XXX eur/, za rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej
a finančnej činnosti X XXX XXX,XX eur, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť X XXX
XXX,XX eur a výsledok hospodárenia XX XXX,XX eur /po zdanení XX XXX eur/. Z účtovnej závierky k

XX.XX.XXXX vyplýva výsledok hospodárenia XX XXX eur / XX XXX eur po zdanení/. C., s.r.o. vyčíslila
v daňových priznaniach: za rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti XXX XXX,XX
eur, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť XXX XXX,XX eur a výsledok hospodárenia X
XXX,XX eur /po zdanení X XXX eur/; za rok XXXX súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti
XXX XXX,XX eur, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť XXX XXX,XX eur a výsledok
hospodárenia X XXX,XX eur /po zdanení X XXX eur/. Z účtovnej závierky k XX.XX.XXXX vyplýva

výsledok hospodárenia XX XXX eur /po zdanení XX XXX eur/. J. všetkých troch obchodných spoločností
sa dohodli o nevyplatení zisku, voľné finančné prostriedky použijú na splatenie pôžičiek a úrokov. Z.
preukázal, že H., s.r.o. mu vyplatilo za roky XXXX-XXXX úroky v sume XXX,XX eur mesačne, za obdobie
od XX/XXXX - XX/XXXX v celkovej sume X XXX,X eur. C., s.r.o. mu v r. XXXX vrátila pôžičky v sume XX
XXX eur a úroky z pôžičiek XXX eur a z H. wine bar, s.r.o. mal za 2. a 3. kvartál roka XXXX vyplatené

úroky z požičky v celkovej výške XXX,XX eur. Z. vlastní dva byty, v byte na H. XX bývala jeho matka,
ktorá sa starala sa o D., preto niektoré náklady súvisiace s bývaním v tomto byte hradil otec /zomrela
začiatkom júna XXXX/ a v druhom /s garážou/ na M. X býva otec s priateľkou, spolu však nehospodária.
Je to X-izbový byt s veľkou terasou, kde má maloletý vlastnú zariadenú detskú izbu. E. platby za oba
byty otec preukázal výpismi z účtu: správcovi XXX,XX eur, elektrina XX eur, plyn XXX,XX eur, životnú

poistku si platí X XXX,XX eur ročne a zdravotné poistenie XX,XX eur mesačne. Z. nosí okuliare, má
diabetes mellitus, jeho zdravotný stav vyžaduje finančne náročnejšiu stravu. C. za lieky a pomôcky
vyčísliť nevedel, nakoľko sa liečba menila.

XX. E. D. má štyri roky, so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. Jeho náklady sa menili

vzhľadom na obdobie jeho života. Matka ich vyčíslila v čase podania návrhu na X.XXX,XXX eur, od
X-X rokov jeho veku na X.XXX,XX eur vrátane nákladov na bývanie, sporenie+poistky a cestovných
nákladov, v XX/XXXX ich výčislila na X.XXX,XX eur. Od XX/XXXX navštevoval D. súkromné jasle K.,
s.r.o. s priemerným poplatkom cca XXX eur mesačne podľa počtu dní jeho prítomnosti v jasliach.
K. oznámilo, že otca dieťaťa nepoznajú, občas D. preberajú starí rodičia. D. je citlivý, niekedy sa

osobné napätie z domu odráža na úzkostných prejavoch. Zamerali sa uňho na spracovávanie emócií
v situáciách, ktoré nie sú po jeho vôli, kde cíti krivdu, lebo má niekedy preexponované a neprimerané
reakcie. Rodičia by mali byť v takých situáciách konzistentní, vytrvalí a zásadoví. Dieťa vzhľadom
na vek vykazuje nadpriemerné kompetencie v logickej a matematickej gramotnosti. Je už dostatočne
samostatnývsamoobslužnýchčinnostiach,mázvládnutébežnépravidláhygienyastolovania.Matkamu

nosí stravu, program jeho starostlivosti stojí 2,20 eur/hod.. Chodí na kurz anglického jazyka a plávania.
Od 09/2018 navštevuje štátnu materskú školu /MŠ/, ktorá v hodnotení doručenom súdu 09.11.2019
uviedla, že si na prostredie škôlky zvykol pomerne ľahko, je spoločenský, nadpriemerne komunikatívny,
schopný dodržiavať dohodnuté pravidlá. V pondelok pri príchode do MŠ je veľmi citlivý a emotívny, ťažko
sa lúči s matkou. S MŠ spolupracuje matka. Poplatky v škôlke sú: strava cca 30 eur/mesiac, 25 eur/

mesiac čiastočná úhrada nákladov na MŠ, 80 eur/rok kultúrne akcie, 17 eur/pol rok čistiareň, anglický
jazyk 39 eur x 3 za školský rok a plávanie 48 eur na pol roka. Na odporúčanie pediatra z 27.08.2018
sa dieťa podrobuje psychologickému vedeniu.

30. Matka výživné na syna v konečnom dôsledku žiadala od podania návrhu v sume 500 eur mesačne, z

čoho 400 eur ako bežné výživné a 100 eur na tvorbu úspor dieťaťa. Jednoznačne mal súd dokazovaním
preukázané, že otec od podania návrhu platí na syna 150 eur mesačne, veci, ktoré mu navyše
kúpi, ostávajú v jeho domácnosti. Matka opakovane vypovedala a v svojich písomných podaniach
poukazovala na to, že po rozchode platil 500 eur mesačne, výživné postupne znižoval. Otec navrhol určiť
výživné od podania návrhu do 30.06.2018 v sume 300 eur a od 01.07.2018 vo výške 220 eur mesačne

vzhľadom na tri dôležité okamihy ním uvedené v odseku 9 odôvodnenia. Žiadal povoliť splátky zročného
výživného, výšku splátok ponechal na úvahu súdu.31.Súd mal dokazovaní jednoznačne preukázané, že zdravotný stav dieťaťa nevyžaduje trvale zvýšené
výdaje. Drahé výživové doplnky, ktoré mu matka zabezpečuje, nie sú indikované z dôvodu jeho
nepriaznivého zdravotného stavu, ale len na podporu jeho imunity. Sama matka vypovedala, že D.

nebýva chorľavý, preto na tento výdavok súd pri rozhodovaní neprihliadol, rovnako ako aj na výdaj
2000 eur na dovolenku pre dieťa, nakoľko je to výdaj matky. Aj otec by syna rád zobral na dovolenku /
aj do zahraničia/, čo mu matka doteraz nikdy neumožnila. Neprimeraný sa javí napríklad aj mesačný
výdavok 35 eur/oslavy, akcie, školské potreby; 37 eur/lieky - nebýva chorý, 44 eur/drogéria, 135 eur/
strava doma. Aj otec považuje tieto náklady za neobvyklé, ich výšku rozporuje, lebo nezodpovedajú

jeho skutočným nákladom. Napriek tomu, že náklady dieťaťa sa menili podľa toho, ktoré zariadenie
navštevoval, dokedy nosil cez deň plienky a pod., súd otca zaviazal výživným v jednotnej sume
350 eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 27.06.2017, keď prihliadol na to, že v čase, keď
navštevoval súkromné jasle, matka poberala 280 eur mesačne na starostlivosť o syna a táto suma
mala byť použitá na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s návštevou jaslí. Pri rozhodovaní súd
zohľadnil, že žiaden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, a že otec nad rámec výživného

iným spôsobom potreby syna nezabezpečuje - napríklad na krúžky, kurzy a pod.. Skutočnosť, že matka
spláca bezúčelový úver a úver na bývanie, súd vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Matka sa presťahovala do X-izbového priestoru na T. ul., byt na E. XX môže za účelom zvýšenia
si svojho príjmu prenajímať. Daňové priznanie za rok 2018 obchodnej spoločnosti Mondee, s.r.o., v
ktorej figuruje ako jediný spoločník a konateľ, súdu nepredložila, čo súd vyhodnotil v súlade s ust. § 63

ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého „rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima“. Z

právneho hľadiska neobstojí tvrdenie matky, že v tejto firme je nečinná, činnosť vykonáva jej matka,
nakoľko je to matka, kto je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Súd zohľadnil, že časť potrieb
dieťaťa matka zabezpečuje z prídavkov naň vyplácaných, a do 3 rokov veku dieťaťa z príspevku
na starostlivosť o dieťa. Aktuálne aj otec môže prenajímať byt na Púpavovej 30. Výživné v sume
350 eur mesačne súd považuje v súčasnom období za primerané veku a odôvodneným vývinovým

potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. V konaní nebolo preukázané, že
zdravotný stav maloletého a matky vyžaduje trvale zvýšené náklady, ale je to otec, ktorého zdravotný
stav vyžaduje trvale odčerpávanie finančných prostriedkov na lieky a zdravotnícke pomôcky /diabetes
mellitus, okuliare/, na čo súd pri rozhodovaní prihliadol. Maloletý má bežné náklady, súvisiace so
zabezpečením výživy, ošatenia a ďalších základných potrieb, aktuálne navštevuje štátne predškolské

zariadenie, nestráda v žiadnom smere. Dokazovaním dospel súd k záveru, že majetkové pomery otca
nedovoľujú platenie výživného na tvorbu úspor dieťaťa.
32. Nakoľko súd otca zaviazal výživným od 27.06.2017, zročné výživné ku dňu 30.06.2019 vyčíslil v
sume 4.826,66 eur /24 mesiacov a 4 dni x 200 eur/ a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232
CSP, keď otcovi na jeho žiadosť povolil zročné výživné splácať po 800 eur mesačne pod stratou výhody

splátok odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to vzhľadom na dĺžku tohto konania a skutočnosť, že
otec musel vedieť, že jeho doterajšie príspevky na výživu jeho jediného syna nie sú primerané jeho
potrebám.

33. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

35. Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa
spoločnú domácnosť, dohodu rodičov. Pokiaľ sa rodičia nevedia v tejto veci dohodnúť, upraví rozsah
a spôsob stretávania sa zo styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom súd. Každá súdna úprava
styku musí zohľadňovať pomery na strane maloletého dieťaťa /vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah

k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, atď./, ako aj pomery na strane zo styku oprávneného rodiča /
pracovná doba, bydlisko, spolubývajúce osoby, osobnostné predpoklady zabezpečiť dieťaťu riadnu
opateru a vhodný program a pod./. Obaja rodičia majú pre maloleté dieťa nezastupiteľné a rovnako
dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na kvalitu a úroveň vzájomných vzťahov medzi rodičmi.Skutočnosť, že rodičia nevytvárajú dieťaťu spoločne výchovné prostredie ešte neznamená, že rodič,
ktorýmádieťavosobnejstarostlivosti,máajoprávneniesvojvoľnerozhodovaťorozsahuapodmienkach
styku druhého rodiča. Ak by druhý z rodičov nemohol na dieťa výchovne vplývať čo i len v časovo

obmedzenom rozsahu, tj. v dobe určenej na styk, nebudú sa môcť medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové
väzby,vzájomnásúdržnosťapocitspolupatričnosti.Spribúdajúcimvekomdieťaťaatýmajnadobúdaním
jeho zručností a samoobslužnosti, ako aj postupným odpútavaním sa dieťaťa od preferenčného rodiča,
je namieste vykonať úpravu styku tak, aby korešpondovala stavu v čase vyhlásenia rozsudku /§ 217
ods 1 veta prvá CSP/. Pri rozhodovaní o úprave styku, ako aj pri rozhodovaní o jej zmene, nie je súd

viazaný návrhmi rodičov. O úprave styku rozhodne v súlade s preukázanými pomermi dieťaťa a jeho
rodičov, pričom dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávnehoosobnéhostykusobidvomirodičmi/§24ods.4vetadruháZákonaorodine/.Vykonaným
dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že otec sa s maloletým D. stretáva cca rok a pol každú
druhú sobotu a nedeľu, matka mu v styku s ním nebráni, styk sa realizuje bez väčších problémov, ale

bez prespatia dieťaťa u otca. Matka navrhovala upraviť styk každý párny týždeň v sobotu od 09.00
hod-18.00hodavnedeľuod09.00hod-17.00hod..Otecžiadalupraviťstyktak,akojeuvedenévodseku
9 odôvodnenia tohto rozsudku.

36. V danom prípade sa rodičia o úprave styku otca s dieťaťom nedohodli. V konaní bolo preukázané,

že medzi rodičmi nepanujú priateľsky ladené vzťahy, matka na adresu otca opakovane uvádzala, že sa
o syna minimálne zaujímal počas jeho prvých troch rokov života, devalvuje jeho rodičovské zručnosti,
neustále argumentuje tým, že D. nie je pripravený prespávať u otca, lebo nebol v jeho živote stále
prítomný, je zvyknutý na ňu, chýbala by mu, argumentuje, že s otcom majú komunikačné problémy, on
nerešpektuje režim dieťaťa, ktorý mu nastavila, chce, aby sa otec stretával so synom bez prespávania

a styk sa postupne predlžoval. Uvedené tvrdí matka od začatia tohto konania /2 roky/, ale neurobila nič
pre to, aby mohol maloletý aspoň raz u otca prespať, sama má problém pustiť ho od nej k otcovi a v
tomto smere jej znalec odporúčal, aby sa podrobila intervencii psychológa, lebo maloletý je pripravený
zvládnuť prespávanie u otca. Z psychologického hľadiska znalec nezistil žiadnu prekážku, aby separáciu
od matky a prespávanie u otca maloletý nezvládol. Súd už na prvom pojednávaní v tejto veci apeloval na

matku, aby umožnila prespávať dieťaťu u otca zo soboty na nedeľu. Maloletý totiž nie je jej vlastníctvo,
nemôže sama svojvoľne rozhodovať o rozsahu styku s otcom, doterajší rozsah styku je pre dieťa
diskriminačný. Súd mal preukázané, že maloletý si na prostredie MŠ pomerne ľahko zvykol, navštevuje
ju bez problémov, kde v cudzom prostredí a bez rodičov po obede riadne spáva. MŠ v hodnotení
dieťaťa uviedla, že v pondelok pri príchode do MŠ je veľmi citlivý a emotívny, ťažko sa lúči s matkou,

z čoho matka vyvodila, že je to v pondelok, ktorý nasleduje po víkende, ktorý strávil s otcom, čo
však v žiadnom prípade celým vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Vzhľadom na výsledky
dokazovania vrátane znaleckého dokazovania súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia, teda návrhu otca, čo sa týka úpravy styku, vyhovel a je toho názoru,
že takto upravený rozsah styku v súčasnom období zohľadňuje terajší vzájomný vzťah syna a otca,

denný režim dieťaťa, vzdialenosť bydlísk rodičov a ich pracovné zaťaženie a za aktuálnej situácie je
v najlepšom záujme dieťaťa. Matka zanedbala riadnu prípravu dieťaťa na styk i s prespatím, v tomto
smere je kontraproduktívna, znaleckým dokazovaním bolo zistené, že svoj negatívny vzťah k otcovi a
k jeho partnerke prenáša na dieťa, čím mu jednoznačne škodí. Na základe tohoto rozhodnutia bude
mať otec možnosť aspoň v tomto minimálnom rozsahu viac výchovne vplývať na syna a viac si s ním

budovať citový vzťah. V konaní nebolo prekázané, že otec nejakým spôsobom ohrozuje syna alebo mu
ubližuje. Je ale dôležité, tak ako uviedol znalec, aby základný rámec režimu dieťaťa nastavený matkou
rešpektoval, avšak vzhľadom na jeho jedinečný vzťah k synovi si s ním môže vytvoriť vlastné ritruály,
odlišné od matkiných. V zmysle tejto úpravy styku bude maloletý u otca prespávať a tak budú mať
možnosť žiť spolu rodinný život a D. k nemu nebude chodiť len ako na návštevy. Otec bude mať možnosť

viac sa mu venovať, zabezpečovať mu časovo náročnejšie voľnočasové aktivity, na ktoré doteraz nemal
časový priestor. Otec preukázal, že sa o neho chce a vie postarať, má vytvorené veľmi dobré podmienky
bytové i materiálne, aby sa o ne mohol riadne starať.

37. Súd rozhodol, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude predškolské alebo školské

zariadenie, ktoré dieťa navštevuje a v prípade jeho neprítomnosti v zariadení, bydlisko matky, čím
sa eliminuje stretávanie sa rodičov, lebo s veľkou pravdepodobnosťou by bolo odovzdávanie dieťaťa
matkou naplnené nežiadúcim napätím a väčšími emóciami. Povinnosť matky dieťa na stretnutie s otcom
riadne pripraviť spočíva v tom, že dieťa bude vybavené predovšetkým vhodným oblečením, a že ho tiežoboznámi s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca a pripraví ho na stretnutie s otcom tak, aby
pobyt s otcom neodmietalo, ale aby sa na stretnutia s ním tešilo.

38. Dieťa na svoj harmonický rozvoj potrebuje láskyplné správanie kľúčových osôb v jeho živote, malo
by vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov v ovzduší náklonnosti a morálneho aj
materiálneho bezpečia. Každý z nich je povinný vychovávať ho v úcte k druhému rodičovi a pozitívne
ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Dieťa nereaguje len na to, ako sa rodičia správajú k nemu, ale aj
na to, ako sa správajú vzájomne voči sebe, pretože deti kopírujú správanie ich rodičov. Predovšetkým

rodičia sú jeho rozhodujúcim vzorom. Maloletý na svoj riadny vývin potrebuje starostlivosť matky, ale
aj starostlivosť v čo najširšom rozsahu zo strany otca, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
Maloletý D. má pozitívne vzťahy s oboma rodičmi. Fakt, že by vyrastal bez primeranej starostlivosti
zo strany otca, by nebol pre neho pozitívny. Nie je dobré minulé nevysporiadané veci zaťahovať do
výchovnýchkompetencií.Podmienkouefektívnehorodičovstvanieje,abysavtomtoprípaderodičiamali
radi, aby sa všetko vrátilo do koľají, keď konflikty medzi nimi neboli. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak,

aby sa mohli o dieťa riadne starať, ideálne vzťahy medzi nimi nemusia byť. Je nutné v záujme dieťaťa
a jeho zdravého vývinu redukovať vystavovanie dieťaťa záťažovým situáciám. Základným zmyslom
starostlivosti rodičov musí byť záujem dieťaťa, pre ktorý musia rodičia zlepšiť vzájomnú komunikáciu.

39. Matka je most dôvery, bezpečia, je milosť a súcit, kým otec zosobňuje úplne iný princíp, odvahu,

vytrvalosť, pevnosť. Oba princípy fungujú pri sebe a vzájomne sa prepájajú a dopĺňajú. Matka
chráni a otec spevňuje, zastúpenie oboch rodičov je rovnako dôležité. Je to otec, kto je príkladom
životaschopnosti svojho syna, vzor, ktorý bude jeho syn kopírovať. Matka je bezvýhradná láska. „Milujem
ťa, lebo si moje“, hovorí dieťaťu. Otcova láska je iná. Otec je limit, poriadok a požiadavky. Ak chýba,
nefungujú pravidlá. Otec nie je druhá mama.

40. Styk stanovený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania
môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či otca. V záujme predchádzania
konfliktným situáciám medzi rodičmi je nevyhnutné dodržiavanie počiatkov a ukončení stretnutí v zmysle
rozhodnutia súdu. Zároveň je však potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy

sa styk nemôže uskutočniť aj z iných subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich. Ak sa otec na
stretnutie s dieťaťom nemôže dostaviť, je potrebné, aby túto skutočnosť vopred matke oznámil.

41. Súdna úprava styku nie je nemenná. S pribúdajúcim vekom dieťaťa a v súvislosti s tým aj zmenenými
pomermi na jeho strane, bude možné styk nanovo upraviť, a to predovšetkým na základe mimosúdnej

dohody rodičov a až v prípade, že by sa dohodnúť nedokázali, autoritatívnym rozhodnutím súdu.

42. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy
maloletého dieťaťa a to i na úkor záujmov jeho rodičov. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

43. Matka s maloletým už od roku XXXX navštevuje E. B. s.r.o., konkrétne E.. E. Q. R., na správy ňou
vypracované súd pri rozhodovaní neprihliadal, nakoľko pracovala len s matkou a dieťaťom, teda jej
závery nie sú objektívne, lebo vychádzajú len z tvrdení matky. S otcom nepracovala. K uvedenému sa
vyjadril znalec /odsek č. 8 odôvodnenia/. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dôkaz navrhnutý matkou,

a to výsluch E.. Q. R. ako svedka a z rovnakých dôvodov nezohľadnil pri rozhodovaní ani vyjadrenie a
odporúčanie detského psychológa E.. Q. W. Q., ktorá tiež pracovala len s matkou a maloletým.

44. Podľa § 233 CSP na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo
značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný

doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

45. Súd na návrh kolízneho opatrovníka vyslovil, že tento rozsudok je vykonateľný doručením vo výroku
V odsek 1/ a vo výroku V odsek 2/ písm. a/. Toto rozhodnutie vyplýva aj zo znaleckého dokazovania,
znalcom nebolo zistené ohrozenie dieťaťa, ktoré by sa mohlo negatívne podpísať na jeho ďalšom vývine,

ale naopak bolo zistené, že maloletý je z psychologického hľadiska pripravený na prespávanie u jeho
vlastnéhootca.Mánato,abytozvládol.Odkedybolnaprvompojednávaníodporučenýstyksprespaním
dieťaťa u otca od soboty do nedele, nenastal doteraz žiaden posun, lebo matka nedovolila, aby D. u otca
aspoň raz prespal. Je najvyšší čas, aby sa maloletý viac separoval od matky a začal v bežnom štandardeokamžite u otca prespávať cez noc, aby nebol obmedzovaný matkou vo vývine, čo je jednoznačne v
jeho najväčšom záujme. Matka by mala rešpektovať toto rozhodnutie súdu, nakoľko v opačnom prípade
by sa otec návrhom mohol domáhať prezverenia dieťaťa v súlade s ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine,

podľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičvi styk
s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Znalcom zistené zvýšená protektivita matky môže byť paradoxne
čiastočne obmedzujúca pre dieťa, lebo dieťa nemá dostatočný priestor na to, aby mohlo byť už troška
autonómnejšie v komunikácií a interakcii.

46. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených
relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo

vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania jeho účastníkmi.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a vo zvyšku návrh zamietol.

48. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením napriek tomu, že v
zmysle § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nebola súdu známa jeho celková výška.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods.

3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ

domáha /odvolací návrh/.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.