Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416207370
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416207370.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: C. A., F.,

zastúpeného spoločnosťou AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava proti žalovaným: X/ W.,
nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX A. 2/ P. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., zastúpená Y. o zaplatenie
2.511,04 eura s príslušenstvom a ďalších nárokov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie 140,68 eura a poistného 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne počnúc rokom 2017
z a s t a v u j e .

II. Súd v súvislosti so zastavením konania o časti žaloby n e p r i z n á v a náhradu trov konania

ani jednej sporovej strane.

III. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi 1.939,94 eura s úrokmi
4 % ročne a s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 26.06.2016 do zaplatenia, úroky vo výške 303,49
eura za obdobie od 01.07.2013 do 25.06.2016, úroky z omeškania vo výške 580,53 eura za obdobie od
26.09.2013 do 25.06.2016 a poistné vo výške 18,69 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

IV. Súd žalobu v zostávajúcej časti z a m i e t a .

V. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v pomere 80,3 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04.05.2016 domáhal voči žalovanej v 1.rade ako dlžníčke
a žalovanej v 2.rade ako ručiteľke zaplatenia 2.501,24 eura s úrokmi 4% ročne od 28.01.2016 do
zaplatenia istiny, s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3.276,02 eura od 26.09.2013 do zaplatenia
istiny a zaplatenia 9,80 eura titulom poistného za rok 2015 a ďalej poistného k sadzbe 3,5 ‰ zo zostatku

istiny ročne za každý rok až do zaplatenia istiny, všetko s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

2. Žalobca okrem iného uviedol, že je ako právnická osoba zriadená zákonom právnym nástupcom
Študentského pôžičkového fondu (IČO: 30 796 415), na základe § 23 ods. 1 Zák. č. 396/2012
Z.z. a jeho činnosťou je poskytovanie pôžičiek pre pedagógov, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium
alebo pre študentov vysokých škôl. Poukázal na to, že ním, resp. jeho právnym predchodcom

poskytované peňažné prostriedky nespadajú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch do kategórie
spotrebiteľských úverov a uzatvárané zmluvy nie sú ani spotrebiteľské zmluvy v zmysel Občianskeho
zákonníka, keďže on nie je podnikateľským subjektom a svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujmebez úmyslu dosiahnuť zisk. Na jeho činnosť podľa zákona sa nevyžaduje ani povolenie podľa osobitného
predpisu.

3. Vo veci samej poukázal žalobca na žiadosti žalovanej v 1.rade o poskytnutie pôžičiek pre ňu ako
študentku v akademickom roku 2010/2011 a v akademickom roku 2011/2012, uzavreté Zmluvy o
pôžičkách č. XXXX/XXXX zo dňa 29.11.2010 (pôžička vo výške 1.327,76 eura) a č. X/XXXX zo dňa
09.08.2011 (pôžička vo výške 1.850,-- eur), ručenie za pôžičky zo strany žalovanej v 2.rade, uzavretú
Dohodu o splátkach pôžičky zo dňa 24.10.2011, súhlas s odkladom splátok, oznámenie žalovanej v

1.rade zo dňa 27.01.2014 o tom, že v mesiaci máj 2013 W. a Dohodu o splátkach zo dňa 05.02.2014,
podľa ktorej sa dlžníčka zaviazala splácať obidve pôžičky mesačnými splátkami vo výške 35,17 eura
(14,60 eura + 20,57 eura) počnúc mesiacom júl 2013. Žalobca uviedol, že žalovaná v 1.rade mesačné
splátky neplatila, ku dňu 26.09.2013 sa dostala do omeškania s viac ako 2 mesačnými splátkami (za
mesiac júl, august a september 2013), čím sa stal splatným celý dlh. Ku dňu 26.09.2013 predstavoval
dlh sumu 3.276,02 eura. Pozostával z istiny pôžičiek vo výške 3.177,76 eura, poplatkov a náhrad 69,33

eura, zmluvných úrokov 4 % ročne vo výške 28,93 eura. Žalovaná v 1.rade následne zaplatila 1.097,14
eura a ku dňu 27.01.2016 dlh činil 2.501,24 eura (3.276,02 eura - 1.097,14 eura).

4. Ďalšie uplatnené nároky žalobca odôvodnil čl. III ods. 4 Zmluvy (úroky 3 % ročne), čl. V ods. 1 Zmluvy
(zvýšenie úrokovej sadzby na 4 % ročne), čl. II ods. 10 Zmluvy (právo viesť pôžičky na účte žalovanej,

pripisovať úroky, poplatky a náhrady k istine v zmysle sadzobníka poplatkov a náhrad platného v čase
spoplatnenia), čl. VI ods. 5 Zmluvy (poistné 2 ‰ + 1,5 ‰ ročne z poistnej sumy) a ustanovením § 3 nar.
vl. SR č. 87/1995 Z.z. (úroky z omeškania ZÚS ECB + 8 % ročne).

5. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadrili obidve žalované písomným podaním doručeným súdu 01.06.2016.

Obidve žiadali, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, zmätočnú a v rozpore s Ústavou SR a únijným
právom.

6. Žalovaná v 1.rade uviedla, že žalobca sa domáha plnenia bez právneho dôvodu, keďže ona žalobcovi
plní - ku dňu podania žaloby mala zaplatiť 1.125,24 eura, zaplatila 1.202,65 eura a vznikol teda

preplatok 77,21 eura. Žalobca podal žalobu v čase, keď ešte dlh neexistoval. Poukázala na svoj
výkaz predpísaných a realizovaných úhrad ako aj na chronológiu jej právneho vzťahu so žalobcom.
Potvrdila, že dňa 25.11.2010 a 09.08.2011 uzavrela so žalobcom zmluvy. Namietala však, že išlo o
formulárové predtlačené typové zmluvy vopred žalobcom pripravené, ktorých obsah nemohla ovplyvniť
alebo namietať a podpísala ich ako celok. V prípade nesúhlasu s niektorým ustanovením by jej pôžičky

neboli poskytnuté. Poukázala na nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a na to,
že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a jednostranne ju zaťažil poplatkami, okrem iného aj
poistením, pričom žiadnu poistnú zmluvu nedostala. Poprela, že by bola zo štúdia vylúčená, ako to tvrdil
žalobca. Uviedla, že v auguste 2013 vykonala štátnu záverečnú skúšku bez získania titulu Mgr., o čom
žalobcu informovala, tento súhlasil s odkladom splátok do septembra 2013, a preto povinnosť začať

splácať záväzok jej vznikla až od septembra 2013.

7. Žalovaná v 2.rade uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1.rade, keďže aj podľa nej sa
žalobca domáha plnenia bez právneho dôvodu. Plnenie podľa úhrad realizovaných zo strany žalovanej
v 1.rade je preukázateľné a nespochybniteľné, žalovaná v 1.rade nie je v omeškaní so splácaním a niet

dôvodu, aby sa žalobca domáhal zaplatenia celej nesplatenej sumy pôžičky s príslušenstvom. Žalovaná
v 1.rade sa snaží napriek svojej ťaživej situácii plniť svoje záväzky voči žalobcovi, a preto nie je možné
od nej spravodlivo požadovať zaplatenie dlhu. Poukázala na to, že veriteľ je oprávnený požadovať
plnenie celého dlhu od ručiteľa iba v prípade, ak dlh vznikol a je zákonným spôsobom preukázaná jeho
existencia. Táto skutočnosť nenastala, a teda podľa zákona ona nie je povinná uspokojiť pohľadávku

žalobcu.

8. Žalobca písomným podaním zo dňa 02.06.2016 (prv ako mu boli doručené vyjadrenia žalovaných)
oznámil súdu, že po dni 27.01.2016 (ku ktorému dňu vykazoval úhradu 1.097,14 eura) zaplatila žalovaná
3x35,17 eura v dňoch 29.02., 30.03. a 09.05.2016. Celkove teda zaplatila 1.202,65 eura, a preto sumu

2.501,24 eura znižuje na 2.395,73 eura.

9. Žalobca písomným podaním zo dňa 22.07.2016 (po doručení mu vyjadrení žalovaných) oznámil súdu,
že dňa 25.06.2016 došlo k úhrade 35,17 eura, ktorú sumu započítal na istinu 2.395,73 eura. Na úrokoch4 % ročne, úrokoch z omeškania 8,5 % ročne a poistnom trval a uplatnil si náklady spojené s uplatnením
pohľadávky (v súvislosti s výzvou na úhradu) vo výške 131,80 eura a trovy konania.

10. Žalobca písomným podaním zo dňa 16.08.2016 zaujal stanovisko k obrane žalovaných. Trval na
tom, že žalovaná v 1.rade v súlade so zákonom a uzavretou zmluvou bola povinná začať splácať
pôžičky počnúc mesiacom júl 2013, dostala sa do omeškania, na základe čoho došlo k zosplatneniu
celého zostatku dlhu. Na jej žiadosť jej umožnil zosplatnený dlh plniť v splátkach, ale s tým, že v
prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, pristúpi k vymáhaniu celého dlhu, a to aj súdnou cestou.

Z dôvodu porušenia dohodnutých podmienok pristúpil k vymáhaniu celého dlhu a aj súdnou cestou.
Žalovaná v 2.rade sa za dlh zaručila, a preto je povinná uspokojiť pohľadávku. V uvedenom podaní
žalobcavyčíslilúroky4%ročnezaobdobieod28.01.2016(počnúcsumou2.501,24eura)do25.06.2016
(končiac sumou 2.395,73 eura) na sumu 39,08 eura a ďalej žiadal úroky 4 % ročne zo sumy 2.360,56
eura od 26.06.2016 do zaplatenia istiny. Úroky z omeškania vyčíslil úrokovou sadzbou 8,5 % ročne
od 26.09.2013 (počnúc sumou 3.276,02 eura) do 25.06.2016 (končiac sumou 2.073,37 eura) na sumu

603,10 eura a ďalej žiadal úroky z omeškania zo sumy 2.038,20 eura od 26.06.2016 do zaplatenia istiny.

11. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016, kedy pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná
v 1.rade nepopierala nevrátenie pôžičky žalobcovi v celom rozsahu, ale namietala zosplatnenie dlhu a
v tej súvislosti aj omeškanie so splácaním dlhu a nárok žalobcu na zvýšené úroky a úroky z omeškania

v takom rozsahu ako ich uplatnil. Podľa jej názoru došlo k zosplatneniu dlhu až 05.08.2015, ku ktorému
dňubolzostatokdlhu2.977,40eura.Onaplatilažalobcovisplátkynazákladedohodyosplátkachpočnúc
dňom05.02.2014anaposledyzaplatilasplátku35,17euradňa25.06.2016.Následneužneplatilažiadnu
splátku vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie a nechala to už celé na rozhodnutie súdu. Uviedla, že
nerozumie postupu žalobcu a nevie, na aký účel zúčtoval ňou zaplatené splátky. Žalovaná v 2.rade trvala

na tom, že keď je žalovaná v 1.rade ochotná dlh splácať, jej ako ručiteľke povinnosť splácať dlh vznikne
až v prípade, že žalovaná v 1.rade nebude ochotná tak robiť. Pokiaľ ide o vecnú argumentáciu voči
vyčísleným nárokom žalobcu, stotožnila sa s vyjadrením žalovanej v 1.rade. Obidve žalované žiadali,
aby žalobca odôvodnil nároky a spôsob ich vyčíslenia a podal k veci vysvetlenie. Súd pojednávanie
odročil na 15.11.2016 s tým, že žalobcu upovedomil o jeho nutnej účasti na pojednávaní.

12. Dňa 15.11.2016 pred pojednávaním vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 140,68 eura
späť. Uvedená suma predstavovala 2 nezapočítané splátky zaplatené pred podaním žaloby (2x35,17
eura) a 2 zaplatené splátky po podaní žaloby (2x35,17 eura). Žalobca vzal žalobu späť aj v časti o
zaplatenie poistného počnúc rokom 2017. Ani jedna zo žalovaných nemala námietky voči späťvzatiu

žaloby v uvedenej časti.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Žalobca vzal žalobu vo vyššie uvedenom rozsahu späť, a preto súd konanie o tejto časti žaloby podľa
§ 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd v súvislosti so zastavením konania o časti žaloby nepriznal
náhradu trov konania ani jednej sporovej strane, keďže zastavenie konania čiastočne zavinil žalobca (2

splátky boli zaplatené pred podaním žaloby) a čiastočne žalovaná (2 splátky boli zaplatené po podaní
žaloby).

13. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca trval na zaplatení 2.360,56 eura s úrokmi 4 % ročne do
25.06.2016 vo výške 39,08 eura a ďalej 4 % ročne od 26.06.2016 až do zaplatenia, trval na úrokoch

z omeškania 8,5 % ročne do 25.06.2016 vyčíslených na 603,10 eura a ďalej od 26.06.2016 zo sumy
2.038,20 eura do zaplatenia, na poistnom 18,69 eura (za rok 2015 vo výške 9,80 eura a za rok 2016 vo
výške 8,89 eura) a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky 131,80 eura.

Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom

bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

V danom prípade došlo zo strany žalobcu k zmene uplatneného nároku, a to vyčíslením úrokov a úrokov
z omeškania do dňa 25.06.2016 ako aj poistného za rok 2016 a aj k uplatneniu ďalšieho nároku, a
to na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 131,80 eura, a preto súd v zmysle vyššie
citovaných ustanovení v prítomnosti sporových strán dňa 15.11.2016 pripustil zmenu žaloby v zmysle
návrhu žalobcu.

14. Dňa 15.11.2016 žalobca nevedel uviesť, na aké svoje nároky zúčtoval zo strany žalovanej v 1.rade
zaplatené splátky. Uviedol, že sumu 140,68 eura započítal na istinu pôžičky a celú sumu 2.360,56 eura
považuje za istinu. Nevie špecifikovať, koľko je z tejto sumy suma pôžičky, suma poplatkov a náhrad,
keďže tieto sa podľa zmluvy započítavali do istiny, ktorá ku dňu 27.01.2016 bola 2.501,24 eura. Žalobca
trval na tom, že dlh z obidvoch pôžičiek bol splatný už v septembri 2013, kedy došlo k nezaplateniu

už 3 splátok. Žalobca nevedel vysvetliť dôvod uzavretia dohody o splátkach so žalovanou v 1.rade dňa
05.02.2014. Zrejme to bolo preto, že jej chcel umožniť splatiť dlh v splátkach. Bez ohľadu na to splatnosť
celého dlhu nastala zo zákona. Poukázal na to, že jemu zo žiadneho zákona ani zmluvy nevyplývala
povinnosť oznamovať žalovanej v 1.rade zosplatnenie dlhu. Pokiaľ ide o poplatky a náhrady, tieto účtoval
žalovanej podľa aktuálnych sadzobníkov zverejnených na internete. Ich splatnosť osobitne dohodnutá

nebola. Tieto boli uvedené vo výpise z účtu k 31.12. v každom roku. Tvorili súčasť zostatku pôžičiek
a osobitne žalovanej neboli oznamované. Pokiaľ ide o sumu 131,80 eura žalobca uviedol, že túto si
uplatňuje ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky a vyčíslené sú podľa advokátskej tarify, ale
neuplatňuje si ich ako trovy právneho zastúpenia, ale ako príslušenstvo pohľadávky. Žalobca v uvedený
deň nemal vedomosť o tom, či a komu ich zaplatil. Pokiaľ ide o poistenie, žalobca trval na tom, že

žalovaná mala o poistení vedomosť, keďže prílohou zmluvy o pôžičke bola aj poistná zmluva.

15. Žalovaná v 1.rade potvrdila, že žalobcovi včas neoznámila ukončenie štúdia. Poukázala však na to,
že následne sa riadila uzatvorenou dohodou o splátkach, pri uzatváraní ktorej ju nikto neupozornil na to,
že dlh je už celý splatný a ona o zosplatnení nemala vedomosť. Povolenie splátok ju utvrdilo v tom, že

pôžičkumôžesplácaťpodľadohody,žeriadneplnídlh.Žalobcajuprvnevyzvalnaúhraduzosplatneného
dlhu. Poukázala na upomienky žalobcu z roku 2015, v ktorých ju upozorňoval na možnosť, že bude
vymáhať splatenie celej pôžičky, úroky, poplatky a úroky z omeškania v prípade omeškania. Potvrdila,
že informáciu o uzavretí poistenej zmluvy dostala spolu so zmluvou o pôžičke. Namietala výšku úrokov z
omeškania s tým, že v roku 2014, kedy bola uzavretá dohoda o splátkach, bola úroková sadzba úrokov

z omeškania už iba 5 % a nie 8,5 % ročne. V žiadnom prípade nesúhlasila s uplatnenými úrokmi z
omeškania zo sumy 3.276,02 eura ani od septembra 2013, ale ich uplatnenie pripúšťala až od augusta
2015. Poukázala na to, že nemala vedomosť o sadzobníkoch poplatkov a náhrad žalobcu. Pojednávanie
bolo odročené na 06.12.2016 s tým, že žalobca mal doručiť žalovaným sadzobníky poplatkov a náhrad
a vyjadriť sa k špecifikácii žalovanej sumy.

16. Žalobca sa už na pojednávanie dňa 06.12.2016 neustanovil. Reagoval iba písomným podaním zo
dňa 24.11.2016. Trval na prv uvedených skutočnostiach, najmä na tom, že žalovaná v 1.rade bola
povinná začať splácať pôžičky počnúc mesiacom júl 2013 a zo zákona splatnosť celého dlhu nastala
v septembri 2013. Uviedol, že Dohoda o splátkach zo dňa 05.02.2014 „reflektovala iba objektívny stav,

ktorý nastal“, čo nemalo žiaden vplyv na to, že pôžička už bola splatná a neznamenalo to, že by sa vzdal
práva na úroky z omeškania, na ktoré má nárok zo zákona. Pokiaľ ide o špecifikáciu nároku uviedol, že
ku dňu 27.01.2016 bola nespletená časť pôžičiek po započítaní úhrad 2.080,62 eura (3.177,76 eura -
1.097,14 eura), poplatky a náhrady 153,62 eura a úroky 4 % vo výške 267,-- eur. Po úhrade vo výške
140,68 eura zostala nesplatená časť pôžičiek vo výške 1.939,94 eura (2.080,62 eura - 140,68 eura) a

poplatky a náhrady v rovnakej výške ako prv. Poukázal na to, že úroky, poplatky a náhrady sú jednými
zo zdrojov jeho príjmu v zmysle zákona a samotný zákon určuje žalovanej povinnosť ich uhradiť.

17. Žalovaná v 1.rade pripustila možnosť, že žalobca jej už v auguste 2013 dohodu o splátkach posielal,
ale v tom čase bola zrejme v zahraničí a zásielku si neprevzala. Uviedla, že rozhodnutie ponecháva

na zváženie súdu. Akceptovala tvrdenie žalobcu, že zostatok pôžičiek je 1.939,94 eura. Opätovne však
vyjadrila pochybnosť o čase splatnosti celého dlhu a v súvislosti s tým aj o zvýšení výške úrokov a
povinnosti platiť úroky z omeškania zo súm a za obdobie, ako to žalobca uplatnil. Uviedla, že je ochotná
a chce svoj dlh splatiť, ale na jednorázové zaplatenie nemá finančné prostriedky. Žiadala, aby jej súdumožnil splatiť dlh v splátkach, ktoré by mohla platiť maximálne vo výške XX-XX eur mesačne. Viac jej
situácia neumožňuje, keďže živnosť síce ešte má, ale podnikateľskú činnosť nevykonáva žiadnu. X. a
iba v popoludňajších hodinách si zabezpečuje brigádu. Žalovaná v 2.rade trvala na svojom názore, že

by jej povinnosť plniť nemala byť uložená, keďže žalovaná v 1.rade chce platiť. V ostatnom sa stotožnila
s tým, čo uviedla žalovaná v 1.rade.

18.1 Súd na základe skutkových tvrdení, ktoré neboli medzi sporovými stranami sporné a dokazovaním,
ktoré vykonal oboznámením sa s obsahom pripojených listín, pričom obsah týchto listín bol sporovým

stranám v čase vyhlásenia dokazovania za skončené známy, zistil nižšie uvedený skutkový stav.

18.2 Žalovaná v 1.rade ako študentka študujúca externou formou štúdia v čase účinnosti zák. č.
200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde (ďalej len ŠPF) požiadala v akademickom roku
2010/2011 ŠPF o pôžičku (žiadosť zo dňa 23.11.2010). ŠPF s ňou uzavrel s dátumom 25.11.2010
Zmluvu o pôžičke č. XXXX/XXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 1.327,76 eura.

Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 14,60 eura. Vzhľadom na to, že v akademickom roku
2011/2012 v štúdiu pokračovala ŠPF súhlasil s odkladom splátok podľa Zmluvy č. XXXX/XXXX a ona
požiadala dňa 26.07.2011 aj o pôžičku v akademickom roku 2011/2012. ŠPF s ňou uzavrel ďalšiu zmluvu
o pôžičke, a to č. X/XXXX s dátumom 09.08.2011. Na základe tejto jej poskytol pôžičku vo výške 1.850,--
eur - mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 20,57 eura. V prípade obidvoch zmlúv boli úroky

dohodnuté vo výške 3 % ročne (počas zákonného odkladu splátok boli 0 %) a v prípade omeškania
sa táto sadzba úrokov zvyšovalo o 1 %. Uzavretím zmluvy č. X/XXXX sa v zmysle jej záverečných
ustanovení zmenili všetky ustanovenia predchádzajúcej zmluvy o pôžičke tak, že aj na túto platila právna
úprava Zmluvy č. X/XXXX (ďalej len zmluva) a mesačná splátka mala byť súčtom mesačných splátok
za obidve čerpané pôžičky s tým, že podmienky budú uvedené v dohode o splátkach. Žalovaná v 1.rade

bola povinná podľa čl. II bod 6 zmluvy ukončenie štúdia oznámiť žalobcovi v lehote 14 dní, odkedy
nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k ukončeniu štúdia. Obidve zmluvy ako ručiteľka podpísala
žalovaná v 2.rade.

18.3 Odo dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť zák. č. 396/2012 Z.z. o Fonde na podporu vzdelávania,

ktorým bol zrušený ŠPF a jeho právnym nástupcom sa stal novozriadený Fond na podporu vzdelávania
(ďalej len žalobca).

18.4 Žalovaná v 1.rade bola študentkou do 28.05.2013 (súd nezistil, že by bola zo štúdia vylúčená).
Podľačl.IIIods.3písm.b)zmluvybolapovinnázačaťsplácaťdlhpomesačnomodkladesplátokpôžičky.

Podľa čl. III bod 4 zmluvy veriteľ pôžičku začína úročiť od prvého dňa v mesiaci, v ktorom má dlžník
povinnosť začať pôžičku splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou 3 % ročne, veriteľ k istine pripisuje
úroky, poplatky a náhrady podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad. Žalovaná v 1.rade ukončenie
štúdia v lehote uvedenej v zmluve žalobcovi neoznámila. Podľa čl. III bod 7 zmluvy v takomto prípade,
teda v prípade ak dlžník neuzavrie dohodu o splátkach a súčasne, ak je v omeškaní so zaplatením viac

ako 2 splátok, stáva sa splatným celý dlh z pôžičky vrátane úrokov, poplatkov a náhrad. Žalovaná v
1.rade oznámila žalobcovi ukončenie štúdia až dňa 27.01.2014. Žalobca vypracoval dohodu o splátkach
s dátumom 27.01.2014 (žalovaná v 1.rade ju podpísala 05.02.2014), podľa ktorej mala žalovaná v 1.rade
pôžičky spolu vo výške 3.177,76 eura splatiť mesačnými splátkami spolu vo výške 35,17 eura (14,60
eura + 20,57 eura) splatnými do 25.dňa v mesiaci počnúc mesiacom júl 2013. Žalovaná v 1.rade dňa

05.02.2014zaplatila246,19eura(7x35,17eura),čímdoplatilisplátkyzamesiacejúl2013ažjanuár2014
a ďalej splácala dlh v splátkach, keďže žalobca so splátkami súhlasil. Následne nezaplatila včas splátku
za mesiace apríl, máj a jún 2015 a vznikol nedoplatok vo výške 105,51 eura. Žalobca ju upomínal na
zaplatenie listami zo dňa 05.05., 11.06. a 21.07.2015 s tým, že v prípade nezaplatenia bude vyzvaná na
splatenie celého zostatku pôžičky vrátane príslušenstva. Listom zo dňa 05.08.2015, ktorý bol žalovanej

v 1.rade doručený 10.08.2015 ju vyzval na jednorázovú úhradu zostatku dlhu najneskôr do 03.09.2015
pod hrozbou vymáhania dlhu súdnou cestou. Dňa 12.08.2015 zaplatila žalovaná v 1.rade 140,68 eura
(4x35,17 eura) a súčasne požiadala žalobcu, aby jej naďalej umožnil splácať dlh v splátkach. Žalobca
jej žiadosti vyhovel, čo jej oznámil listom zo dňa 17.08.2015, ale s tým, že ak neuhradí čo i len jednu
splátku v stanovenom termíne, pristúpi k vymáhaniu celého zostatku dlhu súdnou cestou. Žalovaná v

1.rade sa do omeškania s úhradou splátok dostala a žalobca dňa 04.05.2016 uplatnil nárok na súde.
Do dňa rozhodnutia súdu zaplatila žalovaná v 1.rade žalobcovi spolu 1.238,82 eura. Uvedenú sumu
žalobca zúčtoval v prospech pôžičiek, z ktorých zostalo neuhradených 1.939,94 eura.19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde účinného do 31.12.2012
(ďalej len zákon) sa zriaďuje Študentský pôžičkový fond ako neštátny účelový fond na poskytovanie
pôžičiek študentom vysokých škôl.

Podľa § 8 ods. 1, začiatok prvej vety zák. č. 200/1997 Z.z., o pôžičku z prostriedkov fondu môže požiadať
študent vysokej školy.

Podľa § 9 ods. 1, písm. a), ods. 2, prvá veta zák. č. 200/1997 Z.z., prostriedky fondu možno použiť na

poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl. Finančné prostriedky z pôžičky sú určené na úhradu
časti nákladov na vysokoškolské štúdium žiadateľa.

Podľa § 13 ods. 1 písm. b), c), e), f), ods. 4 zák. č. 200/1997 Z.z., zmluva o pôžičke obsahuje výšku
poskytovanej pôžičky, úrokovú sadzbu, výšku splátok a termíny ich splatnosti, sankcie za porušenie
zmluvných podmienok a nesplnenie povinností určených týmto zákonom. Pôžička sa spláca s úrokovou

sadzbou vo výške 3 % ročne počas splácania.

Podľa § 13 ods. 6, prvá veta a časť druhej vety zák. č. 200/1997 Z.z., dlžník je povinný oznámiť fondu
skončenie štúdia, prerušenie štúdia, vylúčenie zo štúdia, zanechanie štúdia, a to do 14 dní odo dňa,
keď nastala niektorá z týchto skutočností. V takom prípade fond pozastaví čerpanie pôžičky a uzavrie

s dlžníkom dohodu o splátkach.

Podľa § 14 ods. 1, druhá veta, ods. 3, ods. 4 zák. č. 200/1997 Z.z., do lehoty splatnosti pôžičky sa
nezapočítava čas štúdia. Dlžník je povinný uhrádzať splátky pôžičky vo výške a termínoch ich splatnosti
podľa zmluvy o pôžičke. V prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 alebo je

v omeškaní so zaplatením viac než 2 splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička alebo
jej časť splatnou. Nezaplatená pôžička alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou
sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú sadzbu podľa § 13 ods. 4.

20.Podľa§17ods.16zákonač.396/2012Z.z.oFondenapodporuvzdelávania(ďalejlenzákon)vznení

od 10.06.2013, fondu sa zakazuje požadovať od dlžníka fondu úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedená pôžička a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia pôžičky; to neplatí, ak
ide o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou poskytnutia pôžičky a ktorej podmienkou poskytnutia je
písomný súhlas dlžníka fondu.

Podľa § 23 ods. 3 zákona, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvoril ŠPF podľa doterajších
predpisov vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke
alebo vznikli na základe týchto zmlúv, prechádzajú na fond podľa tohto zákona k 1. januáru 2013.

Podľa § 23a zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 10.06.2013), zákaz podľa
ustanovenia § 17 ods. 16 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu
za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedená pôžička
a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia pôžičky, splatnú po 9. júni 2013.

21.1 Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd nižšie uvedený právny záver. ŠPF ako
veriteľ a žalovaná v 1.rade ako dlžníčka - v tom čase študentka VŠ - uzatvorili v čase účinnosti zák.
č. 200/1997 Z.z. dve zmluvy o pôžičke na školné v akademických rokoch 2010/2011 a 2011/2012,
a to na základe a postupom podľa tohto osobitného zákona. ŠPF svoje záväzky z obidvoch zmlúv
splnil a žalovanej v 1.rade pôžičky spolu vo výške 3.177,76 eura poskytol. Na základe vyššie uvedenej

chronológie ich zmluvného vzťahu berúc do úvahy skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2013 sa stal
veriteľom žalovanej žalobca, dospel súd k záveru, že žalovaná v 1.rade bola povinná v zmysle zákona
a uzavretej zmluvy začať splácať pôžičky mesačnými splátkami vo výške 35,17 eura vždy do 25.dňa v
mesiaci počnúc mesiacom júl 2013 (ukončenie štúdia v máji 2013 + odklad 1 mesiac) podľa čl. III ods. 3
písm. b) Zmluvy č. 5/2011. V danom prípade žalovaná v 1.rade ukončenie štúdia v čase podľa § 13 ods. 6

zmluvy žalobcovi neoznámila, pôžičku splácať nezačala a k uzavretiu dohody o splátkach do 25.07.2015
nedošlo. Žalovaná v 1.rade nezaplatila splátky za júl a august 2013 a nezaplatením splátky aj za mesiac
september 2013 (kedy sa dostala už do omeškania s viac ako dvomi splátkami) sa podľa § 14 ods. 4
zákona (súčasne aj čl. III bod 7 zmluvy) stala splatnou celá pôžička, resp. obidve pôžičky. Veriteľ (od01.01.2013 už žalobca) mal právo úročiť pôžičku od 01.07.2013 (t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom
mala žalovaná sumu pôžičiek splácať), a to úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 %, teda 4 % ročne. Súčasne
žalobcovi vznikol zo zákona nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v súvislosti

s § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013, keďže záväzkový vzťah vznikol pred dňom 01.02.2013,
a to vo výške 8,5 % ročne (ZÚS ECB 0,5 % + 8%). Súd vzhľadom na vyššie uvedené, t.j. skutočnosť,
že v dôsledku omeškania žalovanej v 1.rade splatnosť celého dlhu nastala zo zákona už v júli 2013,
nemohol akceptovať jej obranu, že splatnosť dlhu nastala až následne (podľa tvrdenia žalovanej v 1.rade
až dňa 05.08.2015), keďže žalobca súhlasil s tým, aby dlh splácala splátkami, resp. vzhľadom na to, že

žalobca jej neoznamoval ani ju neupovedomil o tom, že došlo k zosplatneniu dlhu, a to ani pri uzatváraní
dohody o splátkach ani následne. Je pravda, že žalobca sa voči žalovanej v 1.rade správal zmätočne,
keďže sám priznal, že dohoda o splátkach zo dňa 05.02.2014 uzavretá so žalovanou v 1.rade „už iba
reflektovala objektívny stav, ktorý nastal“, ale už nemala vplyv na skutočnosť, že poskytnutá pôžička,
vzhľadom na zákonné a zmluvné ustanovenia bola v tomto čase už splatná. Súd nezistil, že by žalobca
mal na základe zákona alebo zmluvy povinnosť oznamovať žalovanej v 1.rade zosplatnenie celého dlhu.

Na základe uvedeného a berúc do úvahy, že žalovaná v 1.rade v čase od 05.02.2014 do 25.06.2016
zaplatila žalobcovi 1.237,82 eura, ktorú sumu žalobca zúčtoval na sumu pôžičiek, ktorá bola spolu vo
výške 3.177,76 eura (ako to sám uviedol v ostatnom písomnom podaní zo dňa 24.11.2016), zostal ku
dňu rozhodovania súdu nesplatený zostatok pôžičiek vo výške 1.939,94 eura. Nárok na úroky 4 % ročne
vznikol žalobcovi od 01.07.2013 do 25.06.2016 (kedy bola vykonaná posledná úhrada) vo výške 303,49

eura a od 26.06.2016 zo sumy 1.939,94 eura až do zaplatenia tejto sumy. Úroky z omeškania uplatnil
žalobca od 26.09.2014 a žalovanej v 1.rade vznikla povinnosť zaplatiť ich do dňa jej poslednej platby
(25.06.2016) vo výške 580,53 eura a od 26.06.2016 má naďalej platiť úroky z omeškania 8,5 % ročne do
zaplateniazostatkupôžičky1.939,94eura.Súdpretodospelkzáveru,ževtejtočastibolažalobapodaná
dôvodne. Sumy 303,49 eura a 580,53 eura sú výsledkom matematického prepočtu, pri ktorom súd bral

do úvahy dátumy úhrad zo strany žalovanej v 1.rade, teda postupné znižovanie zostatku pôžičky, počet
dní omeškania a úrokovú sadzbu 8,5 % ročne. Sumy nie sú zhodné s tým ako ich vyčíslil žalobca, keďže
sa týkajú iba omeškania s úhradou istiny samotnej pôžičky.

21.2 Žalobca uplatnil voči žalovaným v 1. aj 2.rade nárok na zaplatenie poistného za rok 2015 vo výške

9,80 eura a za rok 2016 vo výške 8,89 eura spolu 18,69 eura. Poistenie bolo riešené v čl. VI. zmluvy
a podľa bodu 5 tohto článku bolo poistné stanovené vo výške 2 ‰ z poistnej sumy ročne za poistenie
pre prípad smrti dlžníka a 1,5 ‰ z poistnej sumy na úrazové pripoistenie pre prípad trvalých následkov.
Uvedený nárok v konečnom dôsledku nebol medzi sporovými stranami sporný, a preto súd aj v tejto
časti považoval žalobu za dôvodnú.

21.3 Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia poplatkov a náhrad vo výške 153,62 eura (boli súčasťou
žalovanej sumy 2.360,94 eura), ktorú sumu nešpecifikoval, predložil iba výpisy z účtu pôžičky ku koncu
kalendárnych rokov 2010-2015. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že splatnosť poplatkov a náhrad nebola
osobitne určená ani dohodnutá. Súd dospel k záveru, že sa stali splatnými v rovnakom čase, ako sa

stal splatným celý dlh z pôžičiek, t.j. dňom 26.09.2013. K splatnosti teda došlo po dni 09.06.2013. V
zmysle § 17 ods. 16 zák. č. 396/2012 Z.z. v znení od 10.06.2013 došlo zo zákona k zákazu požadovať
od dlžníka úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo iných odplát. Na základe uvedeného súd tento
nárok žalobcovi nepriznal a v súvislosti s tým ani úroky ani úroky z omeškania z neho a v tejto časti
žalobu zamietol. Súd poznamenáva, že úroky sú odmena za poskytnuté finančné prostriedky a nárok na

úroky za nezaplatené poplatky, iné náklady a odplaty nemôže vzniknúť iba na základe toho, že žalobca
ich pripisoval na účet dlžníka.

21.4 Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 131,80 eura ako nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Na vysvetlenie tohto nároku žalobca uviedol, že si ju neuplatňuje ako náhradu trov

právneho zástupcu vzniknutých v súvislosti s konaním. Súd v konaní nezistil, resp. žalobca nepreukázal
oprávnenosť tohto nároku čo do dôvodu a výšky ani to, kedy mu takéto náklady vznikli a ak áno, či boli
dôvodne vynaložené. V žiadnom prípade nemôže ísť o nárok - paušálnu náhradu nákladov súvisiacich
s obchodným vzťahom podľa § 369c Obch. zákonníka. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

21.5 Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd priznal žalobcovi nároky proti žalovaným
v 1. a 2.rade tak, ako je to uvedené vo výroku III. rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.22.1 Žalovaná v 2.rade bola žalovaná ako ručiteľka a v konaní sa bránila tým, že jej povinnosť splácať
dlh zatiaľ nemohla vzniknúť, pretože žalovaná v 1.rade ako dlžníčka je ochotná dlh splácať. Súd obranu
žalovanej v 2.rade nemohol akceptovať.

22.2 Podľa § 546 Obč. zák., dohodu účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. l Obč. zák., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplní dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa § 548 ods. 2 Obč. zák., ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
veriteľovi dlžník.

22.3 Zabezpečenie pohľadávok žalobcu ručením bolo riešené v obidvoch zmluvách o pôžičke a v
obidvoch zmluvách bola žalovaná v 2.rade uvedená ako ručiteľka a ako ručiteľka aj zmluvy podpísala.
V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 1.rade ako dlžníčka svoje záväzky zo zmluvy riadne a včas
nesplnila, a to napriek výzvam žalobcu. V danom prípade nie je relevantné, či je alebo nie je ochotná
žalovaná v 1.rade svoje záväzky voči žalobcovi plniť. Žalovaná v 2.rade prehlásila, že uspokojí

pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Súd v konaní nezistil žiadnu právne relevantnú skutočnosť,
ktorá by mala za následok zánik ručiteľského záväzku žalovanej v 2.rade. Súd preto povinnosť plniť dlh
uložil tak žalovanej v 1.rade ako dlžníčke tak aj žalovanej v 2.rade ako ručiteľke. Ide však o ten istý dlh s
príslušenstvom, a preto v prípade plnenia jednej zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia aj povinnosť
druhej žalovanej. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v 2.rade proti samotnej pohľadávke a jej príslušenstvu,

stotožnila sa s obranou žalovanej v 1.rade, a preto záver súvisiaci s námietkami žalovanej v 1.rade sa
týka aj žalovanej v 2.rade ako ručiteľky.

23.Žalovanáv1.radepožiadalazdôvodunedostatkufinančnýchprostriedkov,abyjejsúdumožnilsplatiť
dlh v splátkach, a to maximálne vo výške XX,-- eur mesačne. Vzhľadom na výšku dlhu, na splatnosť

celého dlhu už v septembri 2013 ako aj skutočnosť, že od 25.06.2016 nebola zaplatená žiadna suma v
prospech dlhu, súd žiadosti žalovanej v 1.rade nemohol nevyhovieť. Uvedená skutočnosť však nebráni
tomu, aby medzi sporovými stranami aj po rozhodnutí súdu došlo k dohode o splácaní dlhu v splátkach.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca mal v konaní vo veci úspech v pomere 80,3 %. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že mu priznal pomernú náhradu trov konania. Úspešný bol zo sumy 3.153,23 eura (pôžičky
1.939,94 eura, úroky 267,-- eur a 39,08 eura, poplatky a náhrady 153,62 eura, poistné 18,69 eura, úroky
z omeškania 603,10 eura a náhrada131,80 eura) v časti 2.842,65 eura (pôžičky 1.939,94 eura, úroky
303,49 eura, úroky z omeškania 580,53 eura, poistné 18,69 eura), čo je 90,15 % a neúspešný v časti

310,58 eura (náhrady a poplatky 153,62 eura, náhrada 131,80 eura, časť úrokov 2,59 eura a časť úrokov
z omeškania 22,57 eura), čo je 9,85 %. Žalobca mal teda úspech v pomere 80,3 % (90,15 mínus 9,85).
O výške náhrady trov konania preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré
vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva bude na základe § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.