Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219499
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117219499.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o spôsobilosti na právne úkony obmedzeného X.,
zastúpeného opatrovníkom J., za účasti G., o návrhu J., na zmenu opatrovníka, o odvolaní G. proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. decembra 2019, č.k. 30Ps/28/2017-50, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 24. januára 2020, č.k. 30Ps/28/2017-60, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh opatrovníka

J. L. Z. z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. odvolal
J. L. Z. z funkcie opatrovníka spôsobilosti obmedzeného (správne pozbaveného - pozn. odvolacieho

súdu) X. M. (ďalej ako „nesvojprávny“) a súčasne ho vyzval, aby bez meškania odovzdal spravovaný
majetok, prípadne jeho správu novému opatrovníkovi, výrokom II. oslobodil opatrovníka od povinnosti
predložiť záverečný účet, výrokom III. ustanovil nesvojprávnemu za opatrovníka G. (ďalej ako „G.“),
výrokom IV. stanovil opatrovníkovi povinnosti: 1. zastupovať nesvojprávneho v konaní pred štátnymi
orgánmi v rozsahu opatrovníckych práv a povinností, 2. spravovať majetok, a ak nejde o bežné
veci, je na nakladenie s majetkom potrebné schválenie súdu, 3. riadne vykonávať funkciu a dbať na

pokyny súdu, a 4. počas zastupovania podávať dvakrát ročne správy o svojej činnosti a sociálnych
pomeroch nesvojprávneho - vždy k 30. júnu a k 31. decembru príslušného kalendárneho roka, a
výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval na
základe návrhu opatrovníka J. L. Z., ktorým žiadal o zmenu opatrovníka osoby nesvojprávnej, nakoľko
tento od 26.10.2017 využíva služby zariadenia G. L. a ako obec nemá možnosť ďalej adekvátne plniť
funkciu opatrovníka. Za opatrníka navrhla X. U., ktoré súdu oznámilo, že nesúhlasí s ustanovením za

opatrníkova, nakoľko nesvojprávny nie je občanom jeho mesta, a tiež G. oznámilo, že s výkonom funkcie
opatrovníka nesúhlasí. Súd v konaní zisťoval, či existuje príbuzný alebo iná blízka osoba obmedzeného
v spôsobilosti na právne úkony, ktorý by mohol plniť funkciu opatrovníka. I napriek vynaloženému úsiliu
sa súdu neporadilo nájsť vhodnú osobu spomedzi týchto osôb. Súd poukázal na § 2 ods. 1 písm. c)
zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, pričom mal za to, že G. L. poskytuje nesvojprávnemu
komplexnú starostlivosť, a tak je najvhodnejšia osoba na vykonávanie funkcie opatrovníka. Nesúhlas G.

L. nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že sa neporadilo nájsť inú vhodnú osobu na
ustanovenie do tejto funkcie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie G.. Žiadalo, aby nebolo ustanoveným
opatrovníkom nesvojprávnemu. Výkon opatrovníctva poskytovateľom sociálnej služby prijímateľovi
sociálnej služby považuje za konflikt záujmov. Ako poskytovateľ a opatrovník v jednej osobe sa dostáva

do kolíznych situácií, v ktorých nie je schopné zabezpečovať dodržiavanie práv a právom chránených
záujmov oboch strán súčasne. Poukázalo na vyjadrenie Úradu komisára pre osoby so zdravotnýmpostihnutím k opatrovníctvu zariadenia pre klienta, v zmysle ktorého okrem iného nie je vhodné, aby
bola za opatrovníka ustanovená osoba, od ktorej je opatrovanec závislý v tom zmysle, že jej platí
za poskytovanie základných služieb, potrebných k prežitiu, ako je strava, ubytovanie, sebaobslužné

činnosti.

3. K podanému odvolaniu písomné vyjadrenie nebolo podané.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.

CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP tak, že návrh opatrovníka J. L. Z. sa zamieta.

5. Podstatou odvolania G. L. je nesúhlas s výkonom funkcie opatrovníka nesvojprávnemu. Tento
nesúhlas prezentovalo G. už v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. V tomto prípade sa domáhala obec L. Z. zmeny v osobe opatrovníka nesvojprávnemu. Ten sa
nachádza v G. L., kde je mu poskytovaná komplexná zdravotná starostlivosť. Trvalý pobyt má však v
obci L. Z..

7. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú

za nich ich zákonní zástupcovia.

8. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom

(§ 18 ods. 1).

9.Súdprvejinštanciesavtomtoprípadenedostatočnezaoberalskúmanímotázky,čizmenaopatrovníka
nesvojprávnemujevôbecdôvodná,atovzhľadomnatrvalýpobytnesvojprávnehovobciL.Z.ivzhľadom
na nesúhlas G. L. s výkonom funkcie opatrovníka.

10. V konaní bolo preto podstatné vyriešenie otázky, či obec L. Z. je oprávnená dosiahnuť zmenu v
osobe opatrovníka kvôli skutočnosti, že nesvojprávnemu je poskytovaná komplexná starostlivosť v G. L.
a zároveň má v obci L. Z. trvalý pobyt. Bolo nutné posúdiť, či obec môže vykonávať funkciu opatrovníka
i proti svojej vôli.

11. Odpoveď na otázku, či môže byť ustanovená obec za opatrovníka, vyplýva z citovaného ustanovenia
§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade nemožnosti ustanovenia opatrovníka z bližšieho
okruhu nesvojprávneho, umožňuje súdu ustanoviť za opatrovníka orgán miestnej správy. Že tak možno
urobiť aj napriek nesúhlasu orgánu miestnej správy, za ktorý treba v súčasnosti považovať obec, vyplýva

z judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R XX/XXXX, podľa ktorého u verejného
opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný.

12. Takýto „nútený“ výkon funkcie zástupcu nesvojprávnej osoby je nevyhnutný v prípade, keď nie je
možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať. V tomto prípade

G. L. nebolo ochotné funkciu opatrovníka vykonávať.

13. Na tomto mieste treba uviesť, že obec, ak už je ustanovená za opatrovníka nesvojprávnemu, ktorý
má trvalý pobyt v jej obci, nemôže na túto funkciu rezignovať a vzdávať sa jej iba preto, že nesvojprávny
je umiestnený v zariadení mimo jej územný obvod. Už v minulosti odvolací súd konštatoval, že „v

civilizovanej spoločnosti je neprípustné ponechať nesvojprávnu osobu bez zástupcu, ktorý by za ňu
konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícii nedošlo na jej strane k ujme, a konal tiež tak, aby
boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým do dôsledku
aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec, ako v zásade
najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena“ (uznesenie

zo dňa 14.6.2017, sp. zn. 17CoP/74/2016).

14. Táto požiadavka na nútený výkon funkcie opatrovníka obcou k „svojmu“ obyvateľovi je systémovo
previazaná i s podielovými daňami. Samosprávy príjmovo závisia od podielových daní, ktoré im štátprerozdeľuje podľa istých kritérií, medzi ktorými je i počet obyvateľov s trvalým pobytom v obci (§ 4
ods. 1 zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
v spojení s § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov

územnej samospráve). Ak preto obec poberá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na obyvateľov
svojej obce, má povinnosť sa o takýchto obyvateľov i riadne, v rámci zákonných medzí, postarať. Ak je
potrebná starostlivosť o nesvojprávneho, je povinnosťou opatrovníka realizovať za nesvojprávneho také
právne úkony, na základe ktorých sa nesvojprávnemu starostlivosť dostane. Opatrovník nie je povinný
vykonávať faktickú starostlivosť o nesvojprávneho sám.

15. Vzhľadom na tieto dôvody nebola zmena v osobe opatrovníka správna. Odvolací súd preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh opatrovníka, J. L. Z.,
na zmenu v osobe opatrovníka nesvojprávneho zamietol, lebo nie je dôvodný.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania

nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda
sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).