Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617202005
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617202005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY v právnej veci žalobcu BLUECUBE, s.r.o.,

Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 44 079 583, právne zastúpeným JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, proti žalovaným 1./ Podtatranská vodárenská
spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 485 250, právne zastúpeným Advokátska kancelária
Paul Q, s.r.o. so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava a 2./ Podtatranská vodárenská prevádzková
spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 500 968, právne zastúpeným PETERKA &
PARTNERS, v.o.s., advokátska kancelária organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Kapitulská 18/A,
v konaní o zaplatenie majetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Slovenská republika m á p r á v o voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.9.2007 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žaloba zo dňa 26.9.2007
pôvodného žalobcu Agro družstvo U. označená ako „Žaloba o náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za
obdobie od 01.05.2004 do 25.09.2007“.

2. Zároveň dňa 3.10.2007 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žaloba zo dňa 2.10.2007
pôvodného žalobcu Poľnohospodárske družstvo „T.“ Z. označená ako "Žaloba o náhradu majetkovej

ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 30.09.2007". Konanie o tejto žalobe sa na tunajšom súde
viedlo pod sp. zn. 5C/99/2007.

3. V žalobe zo dňa 26.09.2007 doručenej tunajšiemu súdu dňa 27.09.2007 pôvodný žalobca Agro
družstvo U. uviedol, že rozhodnutím bývalého Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek,
oddelenia štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-XX/XXXX-Vn zo dňa 20.12.1994 ako
príslušného vodohospodárskeho orgánu podľa § 4 ods. 2 psím. a) zákona SNR č. 138/1974 Zb. o

štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990
Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v súlade s § 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení
zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona SNR č. 135/1974 Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, na základe návrhu Povodia N. a C., š.p. G. a výsledku vodoprávneho konaniaboli určené a vymedzené na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja
„Priamy odber vody z C. v profile Z.“ pásma hygienickej ochrany vodného zdroja a stanovené záväzné
podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených pásmach hygienickej ochrany (ďalej

len „Rozhodnutie“). Žalobca ďalej poukázal na to, že Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších
predpisov , na základe ktorého boli vyhlásené ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a
zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja podľa uvedeného Rozhodnutia bol zrušený a s účinnosťou od
01.06.2002 nahradený zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len “Starý vodný zákon”). Žalobca ďalej uviedol, že

podľa § 28 ods. 6 starého vodného zákona majetkovú ujmu znášal ten, kto vodárenský zdroj využíva na
plnenie úloh. Postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis, avšak zákon č. 220/2004
Z.z.od01.05.2004užpostupúhradyneupravuje.Matejkovúujmuvzniknutúzobmedzeniahospodárenia
v ochranných pásmach vodného zdroja má znášať ten, kto odoberá vodu z vodárenského zdroja.
Žalovaní ako povinné subjekty, sú podľa žalobcu povinný na úhradu majetkovej ujmy vzniknutej z
obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach nakoľko v uplatňovanom období boli odberateľmi

pitnej vody z vodných zdrojov.

4. Žalobca tiež uvádza, že je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom
v G., Správou katastra Z. D. S. pre katastrálne územie U., na ktorých boli Rozhodnutím vyhlásené
ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného

zákona, ako aj Nového vodného zákona. Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby na
náhradu majetkovej ujmy podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. Žalobca
obhospodaruje pôdu, na ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako
oprávnený nájomca nemôže plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu
produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení žalobca každoročne vykazuje znižovanie

úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka
a mäsa. Žalobca tiež uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že mu v súvislosti s dodržiavaním
obmedzujúcehorežimuvochrannýchpásmachvodárenskéhozdrojavzniklamajetkováujma.Majetková
ujma predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a majetku žalobcu ako poľnohospodárskeho
subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako

následok obmedzeného hospodárenia a je ju možné po znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch.

5. Spolu so žalobou a v priebehu konania doručil žalobca kópiu rozhodnutia bývalého Okresného
úradu životného prostredia G. - vidiek, oddelenia štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-
XX/XXXX-Vn zo dňa 20.12.1994, znalecké posudky č. 2/2008 a č. 3/2008 Poľnohospodárskeho

znaleckého ústavu SPU v Nitre zo dňa 23.01.2008, rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XC/
XX/XXXX-XXX zo dňa 03.03.2005, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
04.05.2006, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 09.05.2008, Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 06.10.2008, Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. XC/XXXX/XX-XXX zo dňa
15.10.2003, rozhodnutie ONV Spišská Nová Ves č. pôd./XXXX/XXXX-vod. zo dňa 29.6.1965- povolenie

na odber vody z rieky C. v profile Z. O..

6. V žalobe zo dňa 02.10.2007 doručenej tunajšiemu súdu dňa 03.10.2007 vedenej súdom pod sp. zn.
5C/99/2007 sa pôvodný žalobca A. družstvo „T.“ Z. domáhal náhrady majetkovej ujmy na tom istom
skutkovom základe ako v konaní 9C/193/2007.

7. Uznesením č. k. 9C/193/2007-79 zo dňa 3.11.2008, súd spojil konanie vedené na Okresnom súde
SpišskáNováVespodsp.zn.9C/193/2007skonanímvedenýmtunajšímsúdompodsp.zn.5C/99/2007,
s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 9C/193/2007. Uznesenie o spojení vecí nadobudlo
právoplatnosť dňom 7.11.2008.

8.Následnetunajšísúduznesenímč.k.9C/193/2007-104zodňa28.11.2008,pripustilzmenuúčastníkov
konania na strane žalobcov a to tak, že namiesto žalobcu V. družstvo U. a A. družstvo "T." Z., do konania
vstúpil súčasný žalobca, spoločnosť N., s.r.o..

9. Vo vyjadrení zo dňa 17.02.2009 žalovaný v 1. rade napáda aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom
uvádza, že podľa § 32 ods. 6 vodného zákona a § 28 ods. 6 starého vodného zákona patrí náhrada
majetkovej ujmy vlastníkovi pozemkov. Podľa žalovaného tak pôvodní žalobcovia nesprávne tvrdia, že
tieto zákonné ustanovenia uvádzajú ako oprávnený subjekt aj nájomcov pozemkov. „Citovaním“ taktopozmenených zákonných ustanovení, sa tak podľa žalovaného žalobca snaží presvedčiť súd, že právo
na náhradu majetkovej ujmy patrí aj jemu, ako právnemu nástupcovi pôvodných žalobcov. Žalovaný
ďalej poukazuje na to, že aj napriek tomu, že pôvodný žalobcovia uvádzajú v žalobe, že sú nájomcami

pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenských zdrojov, tieto svoje tvrdenia nepodložili
žiadnymi dôkazmi, t.j. nájomnými zmluvami k pozemkom v predmetných ochranných pásmach a takisto
nepreukázali, že subjekty od ktorých si pozemky prenajímajú sú vlastníkmi týchto pozemkov. Z dôvodu
nepreukázania aktívnej legitimácie na strane žalobcu, navrhol žalovaný v 1. rade žalobu zamietnuť.

10. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na neexistenciu jeho pasívnej legitimácie, a to z dôvodu, že
pôvodní žalobcovia vo svojich žalobách uvádzajú, že žalovaní odoberá vodu z vodárenského zdroja v
ochranných pásmach vyhlásených predmetným Rozhodnutím. Pôvodní žalobcovia však tieto tvrdenia
ničím nepreukázali, a podľa žalovaného preto ostali v rovine nepodložených konštatovaní. Žalovaný tiež
poukázal na to, že žalobcovia nepostupovali postupom určeným ustanovením § 32 ods.6, ktorý presne
určuje postup, ktorým umožňuje vlastníkom v ochranných pásmach nárokovať si náhradu majetkovej

ujmy za obmedzenie hospodárenia na svojich pozemkoch. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania.

11. Vo vyjadrení zo dňa 17.02.2009 žalovaný v 2. rade napáda aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom
uvádza, že pôvodní žalobcovia a ani terajší žalobca nepredložili žiadne listiny, ktorými by preukázali
oprávnenosť podania žalôb a aktívnu legitimáciu. Žalovaný tiež namietal existenciu jeho pasívnej

legitimity a to z dôvodu, že žalovaný vznikol dňa 21.12.2004 ako súkromná akciová spoločnosť s tým,
že od 01.01.2005 zabezpečuje prevádzkovanie vybraných verejných vodovodov a verejných kanalizácií
pre žalovaného v 1. rade. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca si nemôže nárokovať u žalovaného v
2. rade náhradu majetkovej ujmy za obdobie, kedy tento žalovaný ako právnická osoba neexistoval. Z
uvedeného preto žalovaný považuje žalobu za zaplatenie majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do

31.12.2004 pre všetky lokality obhospodarované pôvodnými žalobcami za neopodstatnenú. Žalovaný
tiež poukázal na to, že žalobca bez akýchkoľvek dôkazov konštatuje, že žalovaný v 2. rade prevádzkuje
pre žalovaného v 1. rade vodovody a kanalizácie, pričom bližšie uvedené skutočnosti nešpecifikuje,
a na základe uvedeného tvrdenia z opatrnosti uplatňuje nároky aj voči žalovanému v 2. rade. Podľa
žalovaného tak žalobca nepreukázal, že žalovaný spĺňa aspoň jednu podmienku § 32 ods. 6, a to buď

že žalovaný žiada o povolenie na odber vody, alebo odoberá vodu z vodárenského zdroja.

12. Na pojednávaní dňa 03.11.2009 žalovaný v 2. rade k problematike aktívnej legitimácie žalobcu
uviedol, že v zmysle ustanovenia § 30 ods. 6 vodného zákona sa náhrada majetkovej ujmy poskytuje
len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach, Podľa žalovaného z

vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či pôvodní žalobcovia dodržiavali obmedzenia, ktoré je potrebné
dodržiavať.

13. Žalovaný v 2. rade predložil súdu správu Z. vodohospodárskeho podniku, š.p. N. S., OZ G. o
dodržiavaní režimov v ochranných pásmach a vývoji kvality vody vo vodárenskom zdroji C. - Z. za

obdobie 2004-2005 z júla XXXX, na základe ktorej sa súd oboznámil so skutočnosťou, že obmedzenia
dodržiavané neboli. V predloženej správe je uvedené, že „pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy sa
nerešpektujú požiadavky na ochranu vôd (orba po vrstevnici, výber produktov, aplikácia priemyselných
a organických hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín)“.

14. Žalovaný v 1. rade k problematike pasívnej legitimácie na tomto pojednávaní uviedol, že na základe
vyjadreniaúraduživotnéhoprostrediachcepoukázaťnatúskutočnosť,žežalovanýpodobuasi20rokov
vôbec neodoberá vodu z vodného zdroja v oblasti Z. O.. Žalovaný pri tom poukázal na znenie vodného
zákona, podľa ktorého je pasívne legitimovaný ten, kto odoberá vodu, nie ten, kto má povolenie na odber
vody. Žalovaný ďalej uviedol, že už v roku 2005 žiadal o zrušenie vodného zdroja Z. O. a o zrušenie

ochranných pásiem. Prvý krát bolo o ich zrušení rozhodnuté v roku 2006, pričom podľa žalovaného o
tomto rozhodnutí mali vedomosť aj pôvodní žalobcovia.

15. Súd sa oboznámil s Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Z. D. S. sp. zn. XXXX/
XXXXX/PVY zo dňa 20.02.2006, ktorým úrad udelil povolenie Žalovanému v 1. rade na zrušenie vodnej

stavby „Úpravňa pitnej vody Z. O.“, zrušil rozhodnutie ONV Z. D. S. č. pôd./XXXX/XXXX-vod. zo dňa
29.6.1965- povolenie na odber vody z rieky C. v profile Z. O. a zrušil rozhodnutie Okresného úradu
životného prostredia G. - vidiek, oddelenia štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-XX/XXXX-Vn zo dňa 20.12.1994, ktorým boli zriadené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja „Úpravňa pitnej
vody Z. O.“.

16. Súd ďalej zistil, že toto rozhodnutie bolo na základe odvolania Mesta Z. D. S. zrušené v odvolacom
konanírozhodnutímKrajskéhoúraduživotnéhoprostrediavG.sp.zn.XXXX/XXXXXzodňa04.07.2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2006 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie
prvostupňovému orgánu.

17. Rozhodnutím sp. zn. XXXX/XXXXX-X zo dňa 07.07.2008 Obvodný úrad životného prostredia Z. D. S.
opätovnerozhodolonávrhužalovanéhov1.radeatotak,žezrušilodberpitnejvodyzriekyC.vprofileZ.
O., zrušil trvalé užívanie vodohospodárskeho diela „Úpravňa pitnej vody Z. O.“ a zrušil ochranné pásma
pre povrchový odber pitnej vody z rieky C. v profile Z. O.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.07.2008.

18. Dňa 2.3.2010 bolo Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručené podanie žalobcu zo dňa 1.3.2010
označené ako „ Zmena žaloby“ , ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou
nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne majetkové ujmy vzniknuté za obdobie od 1.5.2004 do
26.7.2008 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby
žalovaným až do úplného zaplatenia ,a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.10.2010 súd pripustil uvedenú zmenu žalobného
návrhu žalobcu v zmysle tohto podania žalobcu zo dňa 1.3.2010 doručeného súdu dňa 2.3.2010.

20. Na pojednávaní dňa 19.10.2010 žalobca na otázku súdu, či vie uviesť, ktorých pozemkov sa tieto

obmedzenia z r. 1994 mali týkať, žalobca uviedol, že: „už pri tomto rozhodnutí z jeho obsahu je zrejmé,
že nie je určená presná kvalifikácia parciel, ktorých sa to týka. Tieto pozemky sú špecifikované kritériami,
ktoré boli zadané na mieste samom, napr. že sa hranica tiahne 3 m od brehu toku a pod. PD pracovali
s vodohospodárskymi mapami, ktoré nie sú totožné s katastrálnymi mapami a v ktorých sa uvádzajú
kultúrne diely. Kultúry diel je časť územia, na ktorom sa pestuje určitá plodina a z tohto pohľadu PD

nezaujímaparcelnéčíslopredmetnéhopozemku,aleprávetátokultúrnaplodina.Existujúajrozhodnutie,
v ktorých boli takéto pásma špecifikované parc. číslami, ide skôr o výnimku ako o pravidlo.“

21.Naotázkusúdu,čižalobcadisponujemapovýmiprílohami,ktorémalibyťdoručenépovodímBodrogu
a C. v súvislosti s vydaním rozhodnutia z r. 1994 a ktoré sa spomínajú na str. 26 uvedeného rozhodnutia

žalobca uviedol: „my týmito prílohami nedisponujeme.“

22. Na otázku súdu, či žalobca preukazuje, že jeho právny predchodcovia dodržiavali obmedzenia pri
obhospodarovaní pozemkov v ochranných pásmach žalobca uviedol, že: „ide o odbornú otázku, na ktorú
vie zodpovedať kompetentný znalec, dali sme si vypracovať ZP na základe rozhovorov so žalovanými,

kde došlo aj k vyčísleniu výšky škody, po vyhodnotí ZP komunikácia so žalovanými ustala. Tieto ZP
sme predložili súdu, keďže sú vypracované našou stranou, nemôžeme ich brať ako dôkaz, preto je
potrebné nariadiť znal. dokazovanie znalcom, ktorého určí súdu. Nie je v našom záujme polemizovať s
protistranou v otázke, či sa dodržiavali obmedzenia, alebo nie.“

23. Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť, aké konkrétne činnosti sa na príslušných pozemkoch, spadajúcich
do ochranného pásma vykonávali, žalobca uviedol: „k tomu sa vedia vyjadriť právny predchodcovia“

24. Na otázku súdu, pod ktorú z definícii povinnej osoby uvedených v § 32 ods. 6 „nového vodného
zákona“ spadajú žalovaní v 1. a 2. rade, práv. žalobca uviedol: „Žalovaný má platné povolenie na odber

vody a teda on je povinným subjektom aj keď nespĺňa doslovnú citáciu definície uvedenej v § 32 ods. 6,
funguje v rámci mantinelu, ktorý pre povinný subjekt určuje tento zákon a ktorého hranicu tvorí subjekt,
ktorý žiada o povolenie na odber vody a druhú hranicu tvorí subjekt, ktorý odoberá vodu a musí mať aj
nevyhnutné povolenie. Žalovaný v 1. rade inicioval zrušenie uvedeného ochranného pásma. Je pravda,
že zdroj odberu vody v Z. nie je tým zdrojom, z ktorého sa odber uskutočňuje, avšak v rámci ochranného

pásma 3. stupňa, ktorý bol určený pre tento zdroj vody, sa nachádzajú ďalšie odberné zdroje, konkrétne
N., veľká N. voda, z ktorých podľa správy hydrometeorologického ústavu čerpal vodu do 31.12.2004
žalovaný v 1. rade a po tomto dátume žalovaný v 2. rade a teda podľa nášho názoru žalovaní za uvedenéobdobie spĺňali podmienku, že odoberali z vodného zdroja vodu, ktorý bol chránený ochranným pásmom
3. stupňa, ktorý stanovoval obmedzenia pre právnych predchodcov žalobcu.“

25. K otázke pasívnej legitimácie sa na uvedenom pojednávaní vyjadrili žalovaný v 1. rade ako aj
žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že „pasívnu legitimáciu má v prípade majetkovej ujmy
ten subjekt, ktorý aktívnym výkonom fyzicky odoberá vodu zo zdroja, prípadne sa aktívnou činnosťou
o odber snaží a to získaním si žiadosti na takýto odber. Žalovaný v 1. rade takéto povolenie zdedil od
štátneho podniku svojho právneho predchodcu, ktorým by mali byť VVaK a ďalší predchodcovia. Vodu

z uvedeného zdroja žalovaný nikdy neodoberal a snažil sa o zrušenie tohto povolenia bezodkladne
vrátane zrušenia ochranných pásiem od r. XXXX, kedy podal žalovaný v 1. rade žiadosť.“ Žalovaný v
2. rade uviedol, že: „žalobca netvrdí, žeby žalovaný v 2. rade odoberal vodu z vodného zdroja C. v
profile Z., pre ktoré bolo vyhlásené uvedené ochranné pásmo. Pre odbery zo zdrojov N. a N. voda boli
vydané rozhodnutia o ochranných pásmach, pričom pôvodný žalobcovia netvrdia, žeby hospodárili v
týchto ochranných pásmach týchto zdrojov, ktoré sú menšie. Podľa názoru žalovaného v 2. rade nie

je možné zamieňať si jednotlivé ochranné pásma a odbery z týchto vodných zdrojov s tým, čo uvádza
žalobca vo vzťahu k vodnému zdroju Z. O..“

26. Dňa 18.02.2013 bolo Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručené podanie žalobcu zo dňa
14.02.2013 označené ako „ Doplnenie petitu žaloby“ , ktorým sa žalobca domáhal, aby súd

zaviazal žalovaných povinnosťou nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne majetkovú ujmu vo výške
1.400.000,- Eur vzniknutú za obdobie od 01.05.2004 do 26.07.2008 spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 1.400.000,- Eur odo dňa 11.10.2007 až do úplného zaplatenia , a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Súd uznesením sp. zn. 9C/193/2007-441 zo dňa 22.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
01.03.2013 pripustil uvedenú zmenu žalobného návrhu žalobcu v zmysle tohto podania žalobcu zo dňa
14.02.2013 doručeného súdu dňa 18.02.2013.

28. Na pojednávaní dňa 11.02.2019 žalovaný v 1. rade uviedol, že v zmysle zásady hospodárnosti

má súd povinnosť preverovať plnenie povinnosti žalobcu, či už pri dôkaznom bremene, pri preukázaní
hospodárenia sporných pozemkov, preukázanie obmedzení, ktoré mu údajne mali byť spôsobené
rozhodnutím v roku 1994 o vyhlásení ochranných pásiem vodárenského zdroja. Podľa žalovaného v
1. rade ak súd zistí, že si vymedzené povinnosti čo i len v jednom bode žalobca nesplnil, je zbytočné
skúmať splnenie povinnosti a podmienok zo strany žalobcu v ďalších otázkach. Úplné prvá otázka,

ktorú by súd mal skúmať, je či žalobca, resp. jeho právny predchodcovia predložili pred podaním žaloby
kvalifikovanú žiadosť o náhradu ujmy ako ju definuje § 1 nariadenia vlády č. 438/2005. Ak takúto žiadosť
žalobca nepredložil, je žaloba predčasná a nie je možné jej vyhovieť. Skúmanie ďalších otázok je tým
pádom nehospodárne.

29.Naotázkusúdučižalobca,prípadneprávnypredchodcadisponujedôkazom,otom,žepredpodaním
žaloby si uplatňovaný nárok uplatnili aj s vyčíslením prípadne aj so špecifikáciou pozemkov, tak ako
to ukladá nariadenie vlády č.438/2005 žalovaný uviedol, že „takáto žiadosť s predmetnými prílohami
podaná nebola.“

30. Pôvodní nájomcovia a žalobcovia V. družstvo U. a A. družstvo „T.“ Z. si uplatnili majetkovú ujmu
vzniknutú z obmedzenia hospodárenia užívaním pozemkov v ochranných pásmach vodných zdrojov a
to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených rozhodnutím ako i zákonných a iných
obmedzení obhospodarovania v období od 1.5.2004 do 26.7.2008 na základe rozhodnutia bývalého
Okresného úradu životného prostredia G. - vidiek, oddelenia štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia

č. ŽP-XX/XXXX-Vn zo dňa 20.12.1994. Pôvodní žalobcovia postúpili pohľadávku na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 09.05.2008 spoločnosti P., spol. s r.o. a táto Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.10.2008 postúpila vymáhanú pohľadávku na terajšieho žalobcu N., s.r.o.. R. v
1. a 2. rade namietali aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaných a vzniesli námietku
premlčania.

31. Súd vykonal dôkazy: výsluchom strán a listinnými dôkazmi, t.j. výpisom z obchodného registra
žalobcu, právnych predchodcov žalobcov a žalovaných, rozhodnutie bývalého Okresného úradu
životného prostredia G. - vidiek, oddelenia štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-XX/XXXX-Vnzo dňa 20.12.1994, znalecké posudky č. 2/2008 a č. 3/2008 Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu
SPU v D. zo dňa 23.01.2008, rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/93/2004-107 zo dňa
03.03.XXXX, rozsudok G. súdu v Nitre sp. zn. 9Co/115/2005 zo dňa 04.05.2006, Zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 09.05.2008, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2008, Medzitýmny
rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/1342/89-418 zo dňa 15.10.2003, Rozhodnutie Obvodného
úradu životného prostredia Spišská Nová Ves sp. zn. XXXX/XXXXX/PVY zo dňa 20.02.2006,
Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves sp. zn. XXXX/XXXXX-X zo dňa
07.07.2008, Správa Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. N. S., OZ G. o dodržiavaní režimov

v ochranných pásmach a vývoji kvality vody vo vodárenskom zdroji C. - Z. za obdobie 2004-2005 z júla
XXXX, rozhodnutie ONV Z. D. S. č. pôd./XXXX/XXXX-vod. zo dňa 29.6.1965- povolenie na odber vody
z rieky C. v profile Z. O., Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX-
XX zo dňa 25.10.2017.

32. Súd vychádzal pri hodnotení ich vzájomnej súvislosti z dôkazov, ktoré boli navrhnuté, predložené a

súd prihliadol pri hodnotení dôkazov z predložených dôkazov a nárok žalobcu považoval za nedôvodný
a neopodstatnený.

33. Podľa § 30 ods. 2 Zákona č. 364/2004 Z.z., vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová

vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä
zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej
vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

34. Podľa § 32 ods. 6 Zákona č. 364/2004 Z.z., za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v

ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť) ten, kto odoberá
vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži
vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú
ujmumožnouhradiťnazákladedohodyourčenívýškyzaročné,prípadnedlhšieobdobiealebodohodyo

jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu.) Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým
posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť
o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky
v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.)

35.Podľa§32ods.8Zákonač.364/2004Z.z.,vsporochoúhradumajetkovejujmyaoznášanínákladov
spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

36. Podľa § 80 ods. 1 Zákona č. 364/2004 Z.z., práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení

zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 80 ods. 2 Zákona č. 364/2004 Z.z., chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa
doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona.

38. Podľa § 80 ods. 3 R. č. 364/2004 Z.z., ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality
alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za
ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

39. Podľa § 1 ods. 1 NV č. 184/2003 Z.z., žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného

obhospodarovania obsahuje
a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu:
1. meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno podnikateľa a právnickej osoby)
2. dátum narodenia fyzickej osoby alebo identifikačné číslo podnikateľa a právnickej osoby,
3. adresu trvalého bydliska fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce,

poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca adresa prechodného pobytu) ak je na území
Slovenskej republiky,4. adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a právnickej osoby [názov ulice, orientačné
(súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca oprávneného
na podnikanie adresu prechodného pobytu) ak je na území Slovenskej republiky,

b) druh pozemku podľa § 2, 3 alebo 4,
c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,
d) odôvodnenie žiadosti.

40. Podľa § 1 ods. 2 NV č. 184/2003 Z.z., prílohu žiadosti tvorí

a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace,
b) písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu
oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu,
c) kópia katastrálnej mapy, porastovej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne,
d) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä rozhodnutie orgánu
štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplynulo,

e) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov,
na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmena d), a
dokladu o výške nákladov za jeho vypracovanie,
f) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade uhradenej podľa osobitných predpisov) do
termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany

prírody,
g) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti,
h) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný dva roky pred

podaním žiadosti,)
i)výpočetnáhradynákladovnavyhotoveniezmenenéhopredpisulesnéhohospodárskehoplánuvrátane
dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu,)
j) doklad o povolení činnosti podľa osobitných predpisov;) doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje
na poľnohospodárske a lesné pozemky.

41. Podľa § 1 ods. 3 NV č. 184/2003 Z.z., prílohou žiadosti podľa odseku 1 môžu byť aj iné
písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania.

42. Podľa § 1 ods. 1 NV č. 438/2005 Z.z., žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania obsahuje
a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to
1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov

okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu)ak je na území Slovenskej republiky,
2. obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa) alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo
fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby -
podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce,
poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného

pobytu,) ak je na území Slovenskej republiky,
b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len „dotknutý pozemok“), v členení podľa osobitného
predpisu)a ich výmeru,
c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,
d) odôvodnenie žiadosti.

43. Podľa § 1 ods. 2 NV č. 438/2005 Z.z., prílohu žiadosti tvorí
a) doklad o vlastníctve pozemku)nie starší ako tri mesiace,
b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu) ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je
zapísané na liste vlastníctva,

c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov
pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu,
d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu) alebo
iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán,e) plochová tabuľka) lesného hospodárskeho plánu) vyhotovená oprávnenou osobou v prípade, ak ide o
obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik stavu katastra
nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne nepreukazuje

vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom,
f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné
rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného
obhospodarovania vyplýva,
g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu)pre

dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu
porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou
osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi
požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o
porastovú plochu lesných pozemkov,
h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného

odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov
potvrdzujúcich správnosť výpočtu)
i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov,
na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a
dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie,

j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s
uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu
činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody,
k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu

podania žiadosti,
l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným
predpisom)
m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za
obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený) za obdobie, na ktoré si

uplatňuje náhradu ujmy,
n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov)
doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3.

44. Podľa § 1 ods. 3 NV č. 438/2005 Z.z., žiadateľ môže na podporu svojej žiadosti podľa odseku 1
priložiť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie
bežného obhospodarovania.

45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

47. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

48.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

50. Súd posúdil žalobu ako nedôvodnú, nakoľko sa stotožnil s názorom žalovaných v 1. rade a 2.
rade, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný a jeho aktívnu legitimáciu nemožno odvodzovať
od nájomných vzťahov k vlastníkom pozemkov, pretože tento nárok patrí v zmysle ustanovenia § 32ods. 6 Zákona č. 364/2004 Z.z. výlučne vlastníkovi pozemku. Súd ďalej poukazuje na to, že žaloba bola
podaná predčasne, keďže neboli splnené povinnosti postupu uplatnenia nároku na náhradu majetkovej
ujmy s poukázaním na citované ustanovenie § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a ustanovenie

§ 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z.. Vzhľadom na skutočnosť, že súd konštatuje nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, nepovažuje za potrebné bližšie skúmať majetkovú ujmu ako aj zaoberať sa
námietkou premlčania a vykonať tak ďalšie znalecké dokazovanie na výšku a špecifikáciu majetkovej
ujmy. Podľa názoru súdu už samotné konštatovanie, že žalobca nie je aktívne legitimovaný je dôvodom
prezamietnutiežalobyvcelomrozsahu.Pokiaľideopasívnulegitimáciužalovanéhov1.rade,súdnemá

za preukázané, že tento subjekt bol odberateľom vody vodného zdroja v ochrannom pásme, a že mu
bolo vydané povolenie na odber pitnej vody, a že spôsobil ujmu žalobcovi, resp. pôvodným žalobcom.
Zo strany žalobcu tiež nebola preukázaná existencia škody, či protiprávnosť konania a s tým spojená
príčinná súvislosť. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, súd má za preukázané, že tento ako subjekt vznikol
dňa 21.12.2004 zápisom do Obchodného registra Slovenskej republiky a preto nemohol v časti obdobia,
ktoré si žalobca byť pasívne legitimovaný. V ostatnom období podľa názoru súdu žalobca nepreukázal

pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade presne z rovnakých dôvodov ako u žalovaného v 1. rade.

51. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na rozsiahlu judikatúru v predmetnom spore a to na
rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14C/198/2010, rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 20C/43/2010, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1053/2013,

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Cob/2/2013, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 4Cob/116/2016, rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 17Cb/84/2008, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn 1Co/651/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/38/2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/175/2012, rozsudok Okresného
súdu Košice I sp. zn. 26Cb/200/2007, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/234/2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/68/2017 a rozsudok Okresného súdu Poprad sp.
zn. 18Cb/146/2008.

52.Súdmázato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenovovzťahuknájomnýmvzťahomkpredmetným
pozemkom. Navyše preskúmaním predložených zmlúv o postúpení pohľadávok dospel súd k záveru,

že tieto sú z dôvodu neurčitosti výšky postupovanej pohľadávky neplatné a to v zmysle ustanovenia
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu nebolo nijakým spôsobom preukázané, že na strane
právnych predchodcov žalobcu došlo k vzniku akejkoľvek majetkovej ujmy. Žalobca a ani jeho právny
predchodcovia nie sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia vychádzajúceho z ustanovenia § 32 ods.
6 „nového“ vodného zákona. Žalobca v tomto konaní nepreukázal súdu akých konkrétnych pozemkov

spĺňajúcich podmienku, že sa nachádzajú v ochrannom pásme a boli skutočne obhospodarované
pôvodnými žalobcami sa uplatňované nároky týkajú. Žalobca tiež nepreukázal aké činnosti sa v
predmetnom období na dotknutých pozemkoch vykonávali a či mu, resp. jeho predchodcom nejaká ujma
vôbec vznikla. Žalobca taktiež nepreukázal na základe čoho boli vyčíslené nároky v žalobách pôvodných
žalobcov za predmetné obdobie a preto súd z dôvodu nedostatku aktívnej ako aj pasívnej legitimácie

žalobu v zmysle výroku I. tohto rozsudku zamietol.

53. Pokiaľ aj žalobca opakovanie žiadal o dokončenie znaleckého dokazovania prostredníctvom
ustanoveného súdneho znalca, má súd za to, že znaleckým posudkom nemožno nahradiť povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobcu

54. Pokiaľ by sa súd chcel vysporiadať tiež s námietkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní, ma súd za
to, že v tomto prípade by sa ma premlčanie nároku vzťahovala všeobecná trojročná premlčacia lehota v
zmysle ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka a teda časť žalobcom uplatňovaného nároku
by tak bola čiastočne premlčaná.

55. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému v 1.
rade a žalovanému v 2. rade priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa
zásady úspechu. Súd priznal právo na náhradu trov konania každému zo žalovaných, nakoľko podľa
názoru súdu ide o samostatné subjekty , ktoré majú samostatné procesné postavenie a teda aj práva a
povinnosti a každý z nich koná sám za seba, pričom nejde o nerozlučné spoločenstvo či spoločenstvo

nútené a preto podľa súdu nemôže ísť o solidárne plnenie ohľadne náhrady trov konania.

62. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

64. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu

vecčodoobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Aktakéhoustanovenianiet,súdprejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

65. Tunajší súd uznesením č.k. 9C/193/2007 - 417 - zo dňa 05.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.10.2011 nariadil doplniť doteraz vykonané dokazovanie znaleckým posudkom z odboru: Ochrana
životného prostredia, odvetvie: Čistota vôd, odhad škôd v životnom prostredí.

66. Ustanovený súdny znalec Ing. Štefan Čeľovský podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
29.02.2012 navrhol súdu rozhodnúť o priznaní preddavku vo výške 500,- Eur v súlade s ust. § 15 vyhl.
č. 491/2004 Z.z. účinnej v čase podania návrhu.

67.Súduznesenímč.k.9C/193/2007zodňa01.03.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa14.03.2012

priznal ustanovenému znalcovi preddavok na znalečné vo výške 500,- Eur a nariadil učtárni tunajšieho
súdu vyplatiť preddavok znalcovi predbežne zo štátnych prostriedkov s tým, že o náhrade trov konania
bude rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej.

68. O nákladoch znalečného predložil dňa 21.10.2013 znalec vyúčtovanie, kde účtuje odmenu spolu

s náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času sumou 1.319,47 € s DPH čo po odpočítaní
preddavku na trovy znaleckého dokazovania predstavuje sumu 819,47 €.

69. Súd rozhodol o vyplatení znalečného z prostriedkov tunajšieho súdu uznesením sp. zn.
1C/8/2017-732 zo dňa 08.04.2019, s tým že o povinnosti účastníka / účastníkov zaplatiť preddavkovo

uhradené náklady znaleckého dokazovania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

70. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný a štátu vznikli trovy konania spojené s
vykonávaním dôkazov, súd rozhodol, že Slovenská republika má právo voči žalobcovi na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %i v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu

trov štátu pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad
prejednávanej veci).71. Tunajší súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov,
ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP),
ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a

štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že uvedený v čl. 4
ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. je potrebné aplikovať základný princíp.
Priznanie tohto nároku štátu vykonal súd tak, ako by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy na ktorých spočíva CSP. Výsledkom takéhoto rozhodnutia tak je
podľa názoru súdu rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej

náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi
štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v
CSP, súd aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 a § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti
s dokazovaním.

72. O výške trov konania štátu v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.