Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219919
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2317219919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX,
zastúpený Mgr. Evou Máťašovou, advokátkou so sídlom Suché Miesto 14, Chorvátsky Grob, proti
žalovaným: 1/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 36
233 935, zastúpený splnomocnencom: PETKOV & Co, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 50 430 742, 2/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151
653, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O.
Hviezdoslava 10625/20B, Martin, IČO: 36 865 036 a 3/ Reality, s. r. o., so sídlom Novozámocká 55, Nitra,

IČO: 47 062 894, o určenie neplatnosti dražby a neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 30. apríla 2019, č.k. 30C/70/2017-103 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 3. júla 2019, č.k. 30C/70/2017-149, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalovanému 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento
domáhal určenie, že zmluva č. 5055658195 zo dňa 13.5.2014 uzatvorená so žalovaným 1/ je neplatná a
súčasne sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom bolo vlastníctvo žalobcu
knehnuteľnostiamzapísanýchnaLVč.XX,k.ú.I.,obecI.,okresGalanta-parcelyregistra„C“evidované
na katastrálnej mape, parc. č. 711/22, záhrady vo výmere 442 m2, parc. č. 711/9, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 481 m2, parc. č. 711/54 vo výmere 85 m2, parc. č. 711/55 vo výmere 47 m2, parc.
č. 711/56 vo výmere 15 m2, parc. č. 711/57, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2 a stavba

súp. č. XXX na parc. č. 711/54 rodinný dom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanému
3/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 12 ods. 1, 4 a 5, § 21 ods. 2 a 4 zákona
č. 527/2002 Z.z., ako aj § 179 ods. 1 a § 183 ods. 1 CSP, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia neplatnosti dražby z dôvodu, že nedoručením znaleckého posudku došlo k porušeniu právnych

predpisov, nemal možnosť zasiahnuť do určenia ceny nehnuteľnosti, cena nehnuteľností bola stanovená
v rozpore s právnymi predpismi, čím došlo k porušeniu § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
Ako spotrebiteľ nemal absolútne nijakú možnosť ovplyvniť čo i len určenie vyvolávacej ceny za jeho
nehnuteľnosti, čím došlo k porušeniu jeho práv ako vlastníka nehnuteľností a osoby dotknutej dražbou.Počas dražby tak došlo k porušeniu ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa názoru
súdu nedošlo k porušeniu zákona (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.) nedoručením znaleckého
posudku žalobcovi. K porušeniu § 12 ods. 1 zákona by došlo z tohto dôvodu v prípade, ak by žalovaný

v 1. rade - dražobná spoločnosť nezabezpečila ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom,
ako to vyžaduje § 12 zákona, alebo ak by vyhotovený posudok nedoručila dotknutým osobám. Z
tvrdení žalovaného 1/, ale aj z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe, nebolo sporné a teda mal súd
preukázané, že znalecký posudok pre účely dražby bol vyhotovený znalcom zapísaným v zozname
znalcov, ktorý za posudok v plnom rozsahu zodpovedá. Z listinných dôkazov založených v spise a z

tvrdenížalovaného1/malsúdďalejpreukázané,žeznaleckýposudokdražobníkvsúladesust.§10ods.
1 zákona odoslal žalobcovi ako doporučenú zásielku. V prípade doručovania písomností podľa zákona
o dobrovoľných dražbách platili v čase vykonania dražby primerane ustanovenia § 105 až 113 CSP.
Postup pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk je upravený v § 111 CSP, podľa ktorého, ak
nemožno doručiť písomnosť na adresu evidovanú v registri obyvateľov, písomnosť sa považuje dňom
vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ide teda o

fikciu doručenia, pre naplnenie ktorej je potrebné, aby zásielka bola doručovaná na adresu evidovanú
v registri obyvateľov alebo na adresu, ktorú adresát uvedie. Vzhľadom na znenie § 10 ods. 1 zákona,
ktoré vyžaduje doručovanie písomností do vlastných rúk, je tvrdenie žalobcu ohľadom nedoručenia
znaleckého posudku irelevantné. Z predloženej kópie vrátenej obálky založenej v spise súdu, ktorou
žalovaný 1/ doručoval žalobcovi znalecký posudok, vyplýva, že zásielka bola žalovaným doručovaná na

adresu trvalého pobytu žalobcu, ktorá bola zároveň žalobcom uvedená v zmluve o hypotekárnom úvere
a zároveň sa jedná o adresu, ktorú žalobca uviedol aj v žalobe ako adresu jeho trvalého pobytu. Zásielka
obsahujúca znalecký posudok bola žalobcovi opakovane doručovaná dňa 19.6.2017 a 20.6.2017 a dňa
20.6.2017 bola zásielka uložená na pošte. Zásielku si žalobca neprevzal v odbernej lehote, a preto bola
následne vrátená žalovanému 1/ z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, čím došlo k uplatneniu

fikcie doručenia, ktorá nastala 11.7.2017. Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že nedoručenie
znaleckého posudku žalobcovi z dôvodu, že si žalobca zásielku neprevzal, nie je možné vyvodiť záver,
že znalecký posudok nebol žalobcovi nikdy doručený na vyjadrenie a došlo k porušeniu § 12 ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca vlastnou nečinnosťou - neprevzatím zásielky zapríčinil, že
v zákonom stanovenej lehote nevzniesol námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, resp. nevyužil

možnosť žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Teda nie je možné dospieť k záveru, že
dražba vykonaná žalovaným 1/ bola vykonávaná v rozpore so zákonom a došlo k poškodeniu práv
žalobcu. Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je sporovým konaním a je na žalobcovi, aby svoje
tvrdenia v konaní aj relevantným spôsobom preukázal. S poukazom na preklúziu lehoty na vznesenie
námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby uvedenú v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. žalobca už

nie je voči žalovanému v 1. rade oprávnený namietať znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu predmetu
dražby, resp. žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Žalobca vedel o tom, že hypotekárny
úver, ktorý mu poskytol žalovaný 2/, je zabezpečený záložným právom, ako aj to, že ak nebude úver
splácať, dôjde k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobca vedel o termíne dražby a
počas konania dražby nevzniesol námietky proti jej priebehu, čo vyplýva zo samotnej notárskej zápisnice

osvedčujúcejpriebehdražby.Oznámenieodobrovoľnejdražbe,ktoréboložalobcovizaslané,čožalobca
uviedol vo svojom vyjadrení, obsahovalo okrem iného údaje o cene nehnuteľností určenej znaleckým
posudkom č. 116/2017. Cena nehnuteľností bola tak žalobcovi známa pred vykonaním dražby. Napriek
tejto skutočnosti sa žalobca nepokúsil namietať cenu nehnuteľností, prípadne iným spôsobom ochrániť
svoje vlastnícke práva. Súd námietky žalobcu ohľadom porušenia § 12 ods. 1 a ods. 4 zákona č.

527/2002 Z.z. považoval za neopodstatnené. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že notárska zápisnica
neobsahuje zmluvu o výkone dražby, súd poukazuje na § 24 zákona č. 527/2002 Z.z., v ktorom sa
uvádza, čo musí notárska zápisnica o vykonaní dražby obsahovať. Zákon nevyžaduje, aby zmluva
o výkone dražby bola súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby. Súd preto aj túto
námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd nezistil žalobcom namietané porušenia zákona o

dobrovoľných dražbách, a preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
také nedostatky napadnutej dobrovoľnej dražby, ktoré by boli spôsobilé vážnym spôsobom zasiahnuť do
práv žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietanú neplatnosť
zmluvy o hypotekárnom úvere a zároveň žiadané určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obe tvrdenia nemôžu popri sebe obstáť. Zmluva nemôže byť

zároveň neplatnou a zároveň úver na jej základe poskytnutý bezúročný a bez poplatkov. Navyše zmluva
o hypotekárnom úvere je síce spotrebiteľskou zmluvou, avšak nevzťahujú sa ňu ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov úverom [§ 1 ods. 3 písm. a)]. Veriteľ teda nebol povinný rozdeliť splátkuna istinu a úrok, ako to tvrdí žalobca. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná

skladba tej ktorej anuitnej splátky. Súd vykonaným dokazovaním nezistil ani žalobcom namietané nekalé
praktiky, neprijateľné podmienky a ani iné skutočnosti, pre ktoré by mala byť zmluva o hypotekárnom
úvere neplatná. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanému 3/, ktorý síce v spore mal úspech, náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP, kedy konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, uviedol, že žalobca ako záložca (spolu s ostatnými záložcami) so žalovaným 2/ uzatvorili dňa

13.5.2014 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Poukázal na to,
že v záložnej zmluve je určená len výška poskytnutého úveru, a to ako suma 26.160 eur, pričom pri
zvyšných pohľadávkach už nie je určená žiadna hodnota. Zároveň zo záložnej zmluvy nie je jasné,
určité a zrozumiteľné, či istina úveru uvedená v sume 26.160 eur je hodnota zabezpečenej pohľadávky,
resp. či je to najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú. V ustanovení § 151b

ods. 3 Občianskeho zákonníka zákon výslovne hovorí o tom, že v prípade neistej výšky pohľadávky
sa musí v záložnej zmluve určiť maximálna výška istiny, čo znamená, že pri určení najvyššej hodnoty
pohľadávky sa neberie do úvahy príslušenstvo pohľadávky (istiny), na ktorú sa zo zákona vzťahuje
zabezpečenie záložným právom. Podľa jeho názoru v záložnej zmluve absentuje podstatná náležitosť
daná § 151b ods. 3, a to určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú alebo

iné určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky. Tieto podstatné náležitosti v záložnej zmluve absentujú
úplne, z ktorého dôvodu je záložná zmluva neplatná. Konajúci súd sa platnosťou záložnej zmluvy vôbec
nezaoberal, pričom žalobca je spotrebiteľ, a teda súd mohol vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak jedným z dôvodov na určenie neplatnosti
dražby je práve neplatnosť záložnej zmluvy, potom prvoinštančný súd v spotrebiteľskom spore mal

vykonať dokazovanie v tom smere, aby posúdil platnosť či neplatnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej
bola dražba vykonaná a na základe ktorej bolo výrazným spôsobom zasiahnuté do vlastníckych práv
žalobcu/spotrebiteľa. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že po nariadení
pojednávania vykonal všetky úkony, aby si zabezpečil potrebnú právnu pomoc, avšak zastúpenie sa
mu podarilo zrealizovať až dňa 29.4.2019, t.j. deň pred pojednávaním, pričom súčasne bol konajúci súd

požiadaný o odročenie pojednávania, ktorého návrhu však vyhovené nebolo. On tak nemal možnosť
uplatniť svoje práva prostredníctvom odborne zdatného zástupcu, a to v situácii, kedy je slabšou stranou
v konaní a vec sa týka spotrebiteľského zmluvného vzťahu. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP uviedol, že žalobca vo svojej žalobe (doplnením zo dňa 22.3.2018) rozšíril svoj žalobný
petit o určenie neplatnosti zmluvy č. 5055658195 zo dňa 13.5.2014 uzatvorenej medzi ním a žalovaným

1/, keď mal za to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že v posudzovanej zmluve o úvere spracovateľský poplatok, poplatok za upomienku
a poplatok za správu úveru predstavujú plnenia, za ktoré spotrebiteľ/žalobca nedostáva žiadne reálne
protiplnenie, čo predstavuje v zmysle ustálenej judikatúry neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež
podľa jeho názoru žalovaný 2/ ako dodávateľ nemôže spotrebiteľa/žalobcu zaväzovať na určitý okruh

dokumentov zverejnených na webovom sídle žalovaného 1/. Predmetná zmluvná podmienka zakladá
hrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa.Dodávateľsataktiežvosvojich
formulárových zmluvách odklonil od § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Všetky neprijateľné podmienky úverovej zmluvy majú vplyv na
dražbu ako takú, nakoľko súd vôbec neskúmal, či vo vyhlásení žalovaného 2/ ako navrhovateľa dražby

o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je
vo výške pohľadávky obsiahnutá aj suma, ktorá vyplynula z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak
žalovaný 2/ pre účely dražby použil dané ustanovenia/neprijateľné podmienky, tak výška pohľadávky,
ktorú si žalovaný 2/ uspokojoval formou dražby, nebola správne určená, a teda došlo k porušeniupríslušných zákonných ustanovení, pričom žalovaný 2/ si v dobrovoľnej dražbe uplatnil pohľadávku
vyššiu, než na akú mal nárok. Prvoinštančný súd sa počas súdneho konania vôbec nezaoberal jednou
z najpodstatnejších otázok, a tou je, či existuje splatná a pravá pohľadávka žalovaného 2/. Konajúci

súd buď vôbec neskúmal alebo nesprávne právne vyhodnotil skutočnosti, že žalobca napadol platnosť
úverovej zmluvy a súčasne výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bol realizovaný na
základe záložnej zmluvy (k ne/platnosti, ktorej sa žalobca vyjadril) na vymoženie pohľadávok z úverovej
zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a zároveň výšku pohľadávky určil žalovaný 2/ bez
toho, aby sa prvoinštančný súd pravosťou, výškou a splatnosťou pohľadávky vôbec zaoberal, čo je

s prihliadnutím na skutočnosť, že v dražbe si žalovaný 2/ môže uspokojiť aj svoju pohľadávku bez
exekučného titulu, ktorý by inak podliehal súdnej kontrole, neprípustné. Poukázal tiež na proporcionalitu
výkonu záložného práva, keď v danej právnej veci je predmetom dražby obydlie žalobcu a jeho rodiny,
pričom hodnota obydlia/predmetu dražby prekračuje výšku dlhu o cca 50%.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu

jeho vecnej správnosti potvrdiť. Žalobca namietal, že súd mu odňal možnosť uplatniť svoje právo na
pojednávaní, keď zástupca žalobcu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania, a súd napriek
tomu pojednával a vo veci rozhodol. Žalobca na podporu svojej odvolacej argumentácie uviedol, že
po nariadení pojednávania vykonal všetky úkony, aby si právnu pomoc zabezpečil, čo sa mu však
podarilo až 29.4.2019. Uvedená argumentácia žalobcu je účelová, pretože nebol to nikto iný, než

sám žalobca, kto podal v predmetom spore žalobu (dňa 5.12.2017) a inicioval začatie predmetného
sporového konania. Žalobca mal preto dostatok času (v období od 5.12.2017 do 30.4.2019 - t.j. jeden
rok, štyri mesiace a dvadsaťpäť dní), aby si v čase pred konaním pojednávania zabezpečil adekvátne
zastúpenie v spore. Žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 29.4.2019 preto možno jednoznačne
hodnotiť ako procesný úkon žalobcu, ktorého cieľom bolo zjavné zneužitie procesných práv (čl. 5

CSP), keď jediným cieľom žiadosti bolo predlžovanie konania, oddialenie konania pojednávania, a
tým oddialenie rozhodnutia v merite veci. Takéto konanie však v zmysle čl. 5 CSP nesmie požívať
právnu ochranu. Ďalej uviedol, že s prihliadnutím na závery prezentované v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 12/2010 vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti dozvie procesne korektným

spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod neplatnosti v konaní nie je tvrdený, a ani nijak v konaní
nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval
tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu strán. Keďže žalobca procesne korektným
spôsobom (t.j. riadne a včas) tento dôvod netvrdil, nebolo úlohou súdu po tomto dôvode pátrať. V zmysle
ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť v

ustanovení špecifikovaný okruh právne významných skutočností, pričom k naplneniu tejto povinnosti
dôjde momentom uskutočnenia písomného vyhlásenia. Súd v konaní o neplatnosť dražby môže skúmať
výlučne tú skutočnosť, či vyhlásenie navrhovateľa dražby existuje alebo nie. Z odvolania žalobcu je
zrejmé, že tento nepopiera tú skutočnosť, že by vyhlásenie navrhovateľa dražby existovalo. K splneniu
povinnosti v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách teda prišlo, a teda k zanedbaniu

povinnosti záložného veriteľa nemohlo dôjsť, a ani nedošlo. K otázke proporcionality vzájomne si
kolidujúcich práv medzi záložcom a záložným veriteľom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. PL.ÚS 23/2014, keď podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj
súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene)
nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si

veci. Súčasne zdôraznil, že zákon o dobrovoľných dražbách a ani iný zákon nevylučuje nehnuteľnosť
slúžiacu ako obydlie zo spôsobilosti slúžiť ako záloh/predmet dražby. Ak je predmet dražby zároveň
obydlím, zákonodarca v § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách stanovil osobitné pravidlá k
výške najnižšieho podania, čím práve zabezpečil vyššiu ochranu „dotknutých osôb“ v tom, že nedôjde
k neprimeranému znižovaniu najnižšieho podania.

5. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom odvolaní, v bode
8 ktorého podrobne opísal nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne posúdenie veci
v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a následným výkonom práv z neprijateľných
zmluvných podmienok prostredníctvom dobrovoľnej dražby a v bode 9 uviedol argumenty k porušeniu

zásady proporcionality pri výkone dobrovoľnej dražby.

6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, ak má dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom,musia tu existovať tri pojmové znaky (právne skutočnosti): 1. musí ísť o odňatie možnosti konať pred
súdom, 2. k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3. možnosť konať
pred súdom sa odňala účastníkovi konania. V uvedenom prípade podľa jeho názoru uvedené pojmové

znaky splnené nie sú ani z hľadiska vecnej podstaty, k odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. k
nemožnosti konať v dôsledku porušenia práv strany na spravodlivé konanie v miere zasahujúcej do
tohto práva postupom súdu nepochybne nedošlo. Ďalej uviedol, že predmetom konania je posúdenie
existencie inej právnej skutočnosti, ku vzniku ktorej došlo v dôsledku procesu, ktorý vyplýva z existencie
práva, konkrétne práva záložného, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, nie o spor zo zmluvy,

pričom rozhodnutím na to určeného orgánu vykonávajúceho verejnú moc došlo k zániku obligačno-
právnych účinkov zmluvy (titulu zriadenia záložného práva), a tieto boli nahradené účinkami vecno-
právnymi. Žalobca proti takémuto rozhodnutiu nebrojil a nijako nenamietal na to určeným prostriedkom
právnej ochrany, že by malo byť rozhodnutie o povolení vkladu nesprávne, nenapadol zánik obligačných
účinkov zmluvy. V danom prípade teda o žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy nejde, nakoľko jej
účinky zanikli 30.5.2014 rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, v konaní pod

V-1846/14, ktorým rozhodnutím bol povolený vklad záložného práva a záložné právo i vzniklo. Možnosť
vykonať záložné právo je odrazom zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ), a teda nejde o výkon práva,
ktorý by vyplýval zo záložnej zmluvy, pričom ak by aj takéto dojednanie duplicitne uvedené bolo, bolo
by vylúčené z meritórneho spotrebiteľského prieskumu, pretože by išlo o odraz zákonného pravidla.
Tvrdenie, že k naplneniu odvolacieho dôvodu malo dôjsť v dôsledku toho, že po nariadení pojednávania

žalobca vykonal všetky úkony, aby si potrebnú právnu pomoc zabezpečil, avšak zastúpenie sa mu
podarilo zrealizovať až dňa 29.4.2019, t.j. deň pred pojednávaním. Zároveň bol konajúci súd požiadaný
o odročenie pojednávania, ktorému návrhu však vyhovené nebolo a pojednávanie sa uskutočnilo a
bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. Žalobca tak podľa jeho názoru nemal možnosť uplatniť svoje
práva, a to v situácii, keď je slabšou stranou v konaní a vec sa týka spotrebiteľského zmluvného vzťahu.

Uvedené tvrdenia žalobcu sú podľa žalovaného 2/ nielen neurčité, nekonkrétne a nepreukazované,
ale predovšetkým opätovne preukazujúce špekulatívnosť konania žalobcu. Postupom súdu nielen že
nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ale práve naopak, postup súdu prvej inštancie bol
postupom zákonným, ktorým došlo k naplneniu primárneho účelu civilného sporového konania, t.j.
nastoleniu právnej istoty medzi stranami sporu. Strana konania si môže zvoliť zástupcu (i právneho

zástupcu) a v uplatnení uvedeného žalobcovi nielenže nikto nebránil, ale tento svoje oprávnenie i využil
a zástupcu si zvolil (a to v čase pred konaním vytýčeného pojednávania). Strana sporu si môže zvoliť
zástupcu už v čase pred podaním žaloby, v tomto konaní bola žaloba podaná dňa 5.12.2017, a to,
že si žalobca zvolil zástupcu 29.4.2019, t.j. cca po jeden a pol roku, bolo len jeho rozhodnutím a z
uvedeného je zrejmé, že nešlo o nič iné, ako o ďalšie obštrukčné konanie s úmyslom predlžovať konanie.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že odvolanie žiadne kumulatívne
existujúce tvrdenia vo vzťahu k identifikácii toho, ktoré sú tie dôkazy, ktoré boli vykonané, tie na základe
ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré skutkové zistenia sú nesprávne a z akého
dôvodu, neobsahuje. Ďalej uviedol, že ak má byť odvolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z údajného nesprávneho právneho posúdenia veci, je rovnako i vo

vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolateľ povinný uviesť, ktoré, meritórne významné, právne
posúdenie súdu považuje za nesprávne a z akého dôvodu. Určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je
určením existencie, prípadne neexistencie tzv. inej právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej ako
je určenie práva. Uvedené vyplýva z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v
prípade, ak sa ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, uvedeného na súde v stanovenej

prekluzívnej lehote nedovolá, toto právo zanikne. Z charakteru a zmyslu prekluzívnej lehoty je zrejmé, že
dôvody odôvodňujúce návrh nemožno po jej márnom uplynutí (prepadnutí) rozširovať. Zákon stanovuje
podmienky, ktoré musia byť splnené (skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť
žaloba prípadne vecne opodstatnená. Uvedenými tvrdeniami sú: I. spochybnenie platnosti záložnej
zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a II. preukázanie toho, že tým bol

žalobca dotknutý na svojich právach. Súd teda skúma len podmienky, ktoré sú predmetom sporu, a
keďže predmetom konania o určenie neplatnosti dražby nie sú - vzhľadom na zákonom určený predmet
sporu - zmluvné podmienky, resp. skúmanie ich neprijateľnosti, je vylúčené, aby mali nejaké údajné
neprijateľné podmienky vplyv na konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zákon explicitne
stanovuje, čo môže byť odôvodňujúcimi tvrdeniami - tvrdenie spochybňujúce alebo platnosť záložnej

zmluvy, alebo tvrdené porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň kumulatívne tvrdenie
o tom, že takouto neplatnosťou/porušením bol žalobca dotknutý na svojich právach, pričom v žiadnom
prípade nie je predmetom konania skúmanie akýchsi zmluvných, údajne neprijateľných podmienok.
Žalobca rozšíril svoj žalobný petit o určenie neplatnosti zmluvy č. 5055658195 zo dňa 13.5.2014, keďmal za to, že zmluva o úvere obsahuj neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré majú
dopad na jej platnosť. V tomto prípade ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, pričom v
zmysle citovaného ustanovenia musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to, že 1. musí ísť o

určenie právnej skutočnosti inej ako je určenie práva a 2. možnosť určenia takejto právnej skutočnosti
musí explicitne vyplýva z ustanovenia osobitného predpisu. Predmetná úverová zmluva - zmluva o
hypotekárnom úvere z 13.5.2014 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to s ohľadom na ust. §
1 ods. 3 písm. a) až d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle čl. XII. zákona
č. 279/2017 sa s účinnosťou od 1.1.2018 doplnil zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

§ 11 o odsek 4, ktorý znie: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročonosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou“. Poukázal na to, že právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti
úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v slovenskom právnom
poriadku neexistuje. Už len z tohto dôvodu mala byť žaloba žalobcu o určenie neplatnosti uzatvorenej
zmluvy zamietnutá. Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení

záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná
dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého
svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom. Právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon
dobrovoľnej dražby nie len s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým,

ktoré tak, ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona. Poukázal
tiež na to, že žalobca žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní neoznačil a
zároveň,ikebyichoznačil,ichpoužitiebyboloneprípustné,pretožebynemohlabyťsplnenápodmienka,
že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Záložca sa
zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie

zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva
vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu, pričom záložca - predchádzajúci vlastník je povinný
speňažený záloh odovzdať a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení novému vlastníkovi, a to vrátane
oprávnenia vec užívať.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§385ods.1acontrario)preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcevmedziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/70/2017 je určenie neplatnosti
dražby a určenie neplatnosti úverovej zmluvy.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov
konania.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom

zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku

súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

17. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

18. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v prvom rade tým, že súd nesprávnym procesným postupom mu

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP].

19. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok

a Civilný mimosporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

20. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania (§ 183 CSP), súd
posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď účastník konania vo
svojej žiadosti uvedie inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný

takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii
s cieľom bezdôvodného predlžovania súdneho konania a tým aj zvyšovaniu trov s tým spojených, čo
je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorou je súdne konanie ovládané. Povinnosťou súdu
(okrem iného) je tiež pripraviť pojednávanie tak, aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní (§
157 ods. 1 CSP), teda aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva súd musí procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušeniu práva
účastníkovnaverejnéprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,samozrejmenienaúkorporušovania
práva účastníkov konania na spravodlivý proces, ktorý zahŕňa aj právo na právnu pomoc. Práve preto
súd musí vždy zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

21. Odročenie pojednávania má byť výnimočným procesným úkonom súdu, ku ktorému môže dôjsť len z
dôležitého dôvodu. Pri zvažovaní súdu o odročení pojednávania je rozhodujúcim časové hľadisko, kedy
sa účastník dozvedel o nariadení pojednávania, kedy sa dozvedel o existencii dôvodu na odročenie
pojednávania, či dôvod, ktorý účastník konania uplatnil pre odročenie pojednávania, je dôležitý, či tentodôvod oznámil súdu včas, resp. či existuje objektívna okolnosť, ktorá mu bránila v tom, aby tento dôvod
súdu oznámil včas.

22. Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou SR ako súčasť práva
na súdnu a inú ochranu (§ 47 ods. 2 Ústavy SR). Súd je povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto
práva poučením podľa § 160 ods. 1 a 2 CSP.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevyhovel žiadosti

žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu, že si až deň pred vytýčeným pojednávaním našiel
zástupcu, nakoľko žalobca mal možnosť si zvoliť zástupcu už pred začatím sporu, resp. pri jeho začatí
(žaloba došla súdu dňa 5.12.2017), alebo v priebehu sporu, keď bolo potrebné prihliadnuť na to, že
predvolanie na pojednávanie na deň 30.4.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 13.3.2019, a teda mal
dostatok času na to, aby si zvolil zástupcu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku (bod 12.).

24. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom
naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu

dražby, alebo verejné konanie, ktoré boli licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie
podanie [§ 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z.]. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov
ododňakonaniadražby(§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.).Neplatnosťdobrovoľnejdražbymôžeurčiť

súd len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, a to na základe žaloby na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby
nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku
prejudiciálnu.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby z dôvodu, že nedoručením
znaleckého posudku došlo k porušeniu právnych predpisov, nakoľko nemal možnosť zasiahnuť do
určenia ceny nehnuteľnosti, pričom cena nehnuteľnosti bola stanovená v rozpore s právnymi predpismi,
čím došlo k porušeniu § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

26. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 26. až 28.), kde sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vyporiadal s tvrdeniami žalobcu, pričom odvolací súd považuje za
zbytočné opakovať skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

27. Žalobca teda v prekluzívnej trojmesačnej lehote podal žalobu o určenie neplatnosti dražby s

prihliadnutím na porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pričom súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že žalobcom namietané ustanovenia zákona porušené neboli.

28. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúcej sa sporu. V zmysle ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

29. Posledne citované ustanovenie bolo pretavené i do odvolacieho konania, keď podľa § 366 CSP

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok [písm.
a)], sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu [písm. b)], má byť nimi preukázané,že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [písm. c)] alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie [písm. d)].

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol prihliadnuť na ďalšie dôvody neplatnosti dražby
uvádzané žalobcom v odvolaní, keď odvolateľovi nič nebránilo uplatniť ich už v konaní pred súdom prvej
inštancie, pričom tieto v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách mali byť uplatnené
v trojmesačnej prekluzívnej lehote.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP neprihliadol na v odvolaní
uplatnené tvrdenia žalobcu ohľadne neplatnosti uzatvorenej záložnej zmluvy.

32. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere,
odvolací súd k veci dodáva, že v danom prípade sa nejednalo o žalobu prípustnú v zmysel ust. § 137
písm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu určenie neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere z osobitného
predpisu nevyplýva, keď podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

34. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je hypotekárny úver
podľa osobitného predpisu.

35. S prihliadnutím na uvedené zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa možno domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, a teda už z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu
žalobcu zamietnuť.

36. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď

i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd rozhodol správne i o nároku na náhradu trov
konania.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému
3/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s použitím čl. 4 ods. 2 Základných
princípov CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) vzhľadom na to, že žalovanému 3/ žiadne trovy v

súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

39. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).