Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211037
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316211037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Československá obchodná

banka,a.s.,sosídlomMichalská18,81563Bratislava,IČO:36854140,zastúpenéhoMalata,Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému W. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXXX/X, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 302,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 302,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 284,13 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 57,43 eur s prísl. zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.11.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
302,55 eur spolu s úrokom vo výške 57,43 eur, úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 250 eur
od 01.10.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 341,56 eur od
01.10.2016 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca žalovanému
oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. Č. XXXXXXXXXXR zo dňa 02.10.2014,
ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle čl. I bodu 2.
Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Na základe zmluvy poskytol žalobca
žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 250 eur formou úveru. Úver mohol
byťčerpanýododňa02.10.2014.Zmluvnéstranysadohodli,ževýškaúrokovejsadzbyjevovýške18,90
% p.a. a výška úroku z omeškania 5,05 % p.a.. V zmysle čl. III ods. 1 VZP pre prečerpanie je aktuálna

úroková sadzba zverejňovaní v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. V zmysle čl. II ods. 5
VZP pre prečerpanie bol žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho
bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania.
Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31.07.2015 určil
splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 1 písm. a) VZP pre prečerpanie. Žalobca zároveň predložil
špecifikáciu - prehľad splácania zo strany žalovaného vo forme prehľadovej tabuľky. Žalobca poskytol
dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany Žalovaného eviduje ku dňu

30.09.2016 voči Žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 359,98
eur, ktorú predstavuje istina vo výške 250 eur, úrok vo výške 34,13 eur vyčíslený ku dňu 31.07.2015,
úrok vo výške 57,43 eur v období od 01.08.2015 do 30.09.2016 a úrok z omeškania vo výške 18,42 eur
vyčíslený ku dňu 30.09.2016.3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2017 uviedol, že úrok z poskytnutého úveru je cenou
peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úvere veriteľ umožňuje čerpať dlžníkovi a je potrebné

zdôrazniť, že tento úrok nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania,
na ktorý vzniká veriteľovi nárok iba v prípade omeškania dlžníka. Dlžník má stále k dispozícii
poskytnuté peňažné prostriedky a tieto veriteľovi nevrátil, pričom neexistuje žiadne zákonné ani zmluvné
ustanovenie limitujúce povinnosť dlžníka zaplatiť z poskytnutých prostriedkov úrok. Podľa zákona
129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 02.10.2014, „spotrebiteľ má povinnosť

uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia“. Uvedená
právna norma teda výslovne a jednoznačne ohraničuje obdobie, za ktoré patrí veriteľovi úrok z úveru,
keďurčujejehokoniecatotak,ževeriteľovipatríúrokzúverudojehosplatenia,t.j.dofaktickéhovrátenia
peňažných prostriedkov, ku ktorému v tomto prípade nedošlo. Je teda nevyhnutné, aby súd dôsledne
rozlišoval medzi splatením úveru a zosplatnením úveru.

4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 CSP, nakoľko ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami ,z ktorých zistil, že žalovaný
dňa 02.10.2014 požiadal žalobcu o povolené prečerpanie bežného účtu a žalobca jej listom zo dňa
02.10.2014 oznámil poskytnutie povoleného prečerpania bežného účtu k žiadosti reg č. XXXXXXXXXR

do výšky úverového limitu 250 eur s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru. V tomto oznámení bolo
uvedené, že úroková sadzba povoleného prečerpania je 18,90 % ročne a sadza úrokov z omeškania
je vo výške 5,05% ročne. Keďže žalovaná bola v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo zmluvy, tak
žalobca jej listom zo dňa 01.08.2015 oznámil, že vyhlasuje celý úver dňom 31.07.2015 za splatný a
vyzval ju na zaplatenie sumy 284,17 eura. Žalovaná na základe tejto výzvy dlh neuhradila a žalobca

vyčíslil svoju pohľadávku na sumu 359,98 eur, ktorú predstavuje istina vo výške 250 eur, úrok vo výške
34,13 eur vyčíslený ku dňu 31.07.2015, úrok vo výške 57,43 eur v období od 01.08.2015 do 30.09.2016
a úrok z omeškania vo výške 18,42 eur vyčíslený ku dňu 30.09.2016.

6. Podľa ustanovenia § 708 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa
vyžaduje písomná forma.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

10.Podľaustanovenia§52odsek2a3Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je

splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
302,55 eur s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu obežnom

účte a zároveň žalovanému na základe jeho žiadosti bolo povolené prečerpanie na bežnom účte do
výšky 250 eur stým, že ide o druh spotrebiteľského úveru a preto právny vzťah medzi stranami je
potrebné posudzovať nielen podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ale zároveň aj podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň
posúdiť jednotlivé nároky žalobcu, či sú v súlade s týmito právnymi predpismi ako aj súdnou praxou.

Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, tak táto je v súlade s právnymi predpismi, pričom je nesporné, že
žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania účtu a
žalovaný nedodržal podmienky zmluvy a tento úver prestala riadne splácať, čím zo strany žalobcu došlo
dňom 31.07.2015 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Taktiež je nesporné, že dlh žalovaného
predstavoval k uvedenému dátumu sumu 250 eur na istine a sumu 34,13 eur na úrokoch, avšak žalobca

požadoval aj zaplatenie úrokov vo výške 57,43 eur, ktoré boli účtované za obdobie od 01.08.2015 do
30.09.2016 a taktiež úrokov z omeškania vo výške 18,42 eur. Okrem toho žiadal priznať riadny úrok
vo výške 19,50 % ročne z istiny 250 eur od 01.10.2016 do zaplatenia. Podľa názoru súdu uvedený
postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí

platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení
NSSR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn.
IV.ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Pokiaľ teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak
potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval
aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16
ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského
úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v

prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka
možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa
nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky
ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo byť
to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z aktuálnejších rozhodnutí sa touto

problematikou zaoberá najmä Krajský súd Prešov v rozsudku sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015,
podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastupuje stav, v ktorom by mal mať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

15. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 302,55 eura (istina v sume
250 eur, úroky ku dňu 31.07.2015 v sume 34,13 eur a úroky z omeškania v sume 18,42 eura vyčíslený
ku dňu 30.09.2016) spolu s úrokmi z omeškania z istiny a úrokov ku dňu 31.01.2015 v zmysle § 369Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom vo zvyšku t.j. v časti
zmluvného úroku vo výške 57,43 eur za obdobie od vyhlásenia splatnosti úveru a v časti priznania
úrokov vo výške 19,50% ročne zo sumy 250 eur od 01.10.2016 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

16. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

18. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19 Žalovaný tým, že nesplácal žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania so

zaplatením svojho záväzku, a preto má žalobca nárok aj na ním uplatnený úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 284,13 eur (istina + zmluvný úrok do vyhlásenia splatnosti úveru) eur od
01.10.2016 do zaplatenia.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní
úspešný v časti o zaplatenie sumy 302,55 eur (84,04 %) a neúspech v časti o zaplatenie 57,43 eur (15,96
%). Po odrátaní neúspechu od úspechu žalobcu tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 68,08 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesneím po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.