Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116214932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116214932.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti H.,
D. nar. XX. XX. XXXX a D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky S.. S. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., L. XXX/XX/i, v konaní zastúpenej JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou so sídlom

advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Horná 41 a otca O.. K.. S. H., K.., S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. G., N. XXXX/XX, v konaní zastúpeného JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, so
sídlom advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Komenského 12D, o úpravu styku, o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 36P/173/2016-317 zo dňa 19. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Upravil styk otca s maloletými deťmi H., D. a D. každú sobotu párneho
týždňa v roku od 14,30 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky. Matke súd uložil povinnosť deti na
styk s otcom potvrdiť a styk otcovi s nimi umožniť. Zároveň súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie s maloletými

deťmi a jeho prístupu k nim. Tiež súd uložil maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie s otcom. Súd vyslovil, že zrušuje
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/173/2016-193 zo dňa 14. 11. 2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrici č. k. 16 CoP/83/2016-240 zo dňa 06. 02. 2017.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na súde prebieha na základe návrhu

otca konanie o úprave jeho styku s maloletými deťmi. Na základe návrhu otca nariadil súd neodkladné
opatrenie (uznesenie č. k. 36P/176/2016-202 zo dňa 14. 11. 2016), ktorým upravil styk otca s maloletými
deťmi každý pondelok párneho týždňa v roku od 14,30 hod. do 16,00 hod. na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Dôvodom bolo
zabrániť odcudzeniu maloletých detí s otcom, keď ich stretávanie bolo dovtedy problematické. Krajský
súd uvedené rozhodnutie potvrdil uznesením č. k. 16CoP/83/2016-240 zo dňa 06. 02. 2017. Poukázal na

potrebu riešenia narušenia vzťahu otca s deťmi týmto spôsobom aj vzhľadom na ich odmietavý postoj k
nemu. Podaním doručeným súdu 05. 10. 2017, navrhla matka nariadiť neodkladného opatrenia, ktorým
súddočasnezakážestykotcasmaloletýmideťmiaždoprávoplatnéhoskončeniaveciasúčasnenavrhla
zrušiť uznesenie, ktorým dňa 14. 11. 2016 nariadil súd neodkladné opatrenie v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP/83/2016 zo dňa 06. 02. 2017. Svoj návrh matka
odôvodnila tým, že došlo k výraznému zhoršeniu vzťahu medzi deťmi a otcom a hlavne k negatívnym

zmenámnazdravídetí.Detivykazujúvážneznámkyneurotizácie,úzkosti,strachuaodmietaniastretnutí
s otcom. Bola im stanovená diagnóza a predpísaná medikamentózna liečba.3. Súd prvej inštancie mal v konaní zo správ z poradensko-psychologického procesu, ako aj matkou
predloženými lekárskymi správami S.. V. a psychologickou správou CPPPaP osvedčené, že stretnutia

maloletých detí s otcom, nariadené súdom na úrade neodkladným opatrením zo dňa 14. 11. 2016
neposilňujú vzájomnú väzbu medzi nimi, naopak spôsobuje deťom napätie ústiace do neurotizácie s
nasadením medikamentóznej liečby. Zároveň, ale z priložených správ, ani s obsahom matkiných podaní
a tvrdení detí nemal súd osvedčené také správanie otca, pre ktoré by súd styk otca s deťmi úplne zakázal
(§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).

4. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, keď uzavrel, že tam kde existujú rodinné väzby,
musí štát v zásade konať tak, aby sa tieto väzby mohli rozvíjať a má povinnosť prijať adekvátne a
primerané opatrenia, s ktorých pomocou by mohlo dôjsť ku zblíženiu dieťaťa s rodičom a ktoré umožnia
stýkať sa s jeho dieťaťom. V tejto súvislosti poukázal prvostupňový súd na rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva.

5. Vzhľadom na narušenosť vzťahu medzi otcom a jeho maloletými dcérami, súd neponechal stretávanie
detí s otcom na ich spontánne rozhodnutie. Z tohto dôvodu upravil súd aj bez návrhu ( § 360 ods. 1
CMP) styk otca s maloletými deťmi, ale za prítomnosti matky. V jej blízkosti sa deti cítia pokojnejšie,

nedochádzazichstrany knepriaznivému správaniu,akotovyplynuloajzosprávy referátuporadensko-
psychologických služieb. Okrem toho matka sa zúčastnila stretnutí detí s otcom aj mimo úradu (sedela
pri vedľajšom stole; súd poukázal na jej podanie z 01. 08. 2017), pričom pre súd nevyplynulo, že by
priebeh týchto stretnutí svojou prítomnosťou narúšala. Taktiež kolízny opatrovník uviedol, že keď je
prítomná pri stretávaní detí s otcom aj matka, reagujú omnoho lepšie, sú pozitívnejšie, odpovedajú,

komunikujú s otcom, matka je tam len kvázi ako keby bola stabilizačný prvok, ktorý je oporou pre deti
a tie nemajú problém otca v tom čase prijať. Samotný otec maloletých detí sa vyjadril, že stretávanie
s deťmi na úrade je neprirodzené, stretnutie v domácom prostredí bolo uvoľnenejšie, atmosféra bola
prijateľnejšia pre všetkých. Zo správ v poradensko-psychologického procesu pre súd vyplynuli viaceré
výhrady tak detí ku komunikácií otca s nimi, ako aj jeho prístupu k nim. V záujme obnovy narušeného

vzťahu otca s maloletými deťmi, zlepšenia ich vzájomnej komunikácie a prístupu, považoval súd prvej
inštancie za potrebné aj bez návrhu nariadiť otcovi a maloletým deťom v zmysle § 325 ods. 2 písm.
d) CSP povinnosť samostatne sa podrobiť odbornému psychologickému poradenstvu. Výber osoby,
či organizácie na uskutočnenie poradenstva ponechal súd na rozhodnutí rodičov, pričom, ak nedôjde
medzi nimi k dohode určí ho súd. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že mal by to byť však

vzhľadom na sledovaný cieľ, ten istý subjekt.

6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd
pozváženíokolností rozhodoltak,žedočasnezakážestykotcasmaloletýmideťmi,aždoprávoplatného
skončenia veci. Matka maloletých detí odvolanie odôvodnila tým, že za doterajšej dôkaznej a skutkovej

situácie je nemysliteľné, aby súd ignoroval lekárske správy o zdravotnom stave maloletých detí s
ohľadom na ktoré súdom nariadená úprava styku pôsobí negatívne a s opačným výsledkom. Podľa
jej názoru rozhodnutie súdu v neposlednom rade vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Na objasnenie celého prípadu navrhla vypočuť obe maloleté deti, aby sa objasnili dôvody a vysvetlili
ich dôvody o odmietanie stretávania sa s otcom. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neprihliadol na list písaný rukou maloletého dieťaťa,
ktoré vyjadrilo nesúhlas s priebehom konania, spôsobom styku s otcom, resp. vyjadril nesúhlas a
strach. Situácia vyvrcholila tým, že obe maloleté deti sú psychiatrickí pacienti. Matka v odvolaní tiež
uviedla, že si plne uvedomuje potreby rodinných väzieb a vzťahu otca a detí. Deti začali mať vzťahové
problémy s otcom, odmietali ho už v čase, keď sa spolu stretávali a trávili čas v jeho domácnosti a

z rôznych príčin prišli domov v zlom psychickom stave, ktorý vyústil do odmietania otca v dnešnej
podobe. Podľa jej názoru otca nezaujímajú deti, ale v prvom rade vlastný záujem. Pokiaľ si otec
neprizná nesprávny prístup, nenájde si k dcéram cestu, nepôjde to násilím. Poslednou možnosťou
ako predísť zhoršeniu situácie, do vypracovania znaleckého posudku resp. do skončenia dokazovania
vo veci, bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom o dočasnom zákaze styku otca a

maloletých detí. Matka v odvolaní tiež uviedla, že zákaz styku predstavuje zásah do práv rodiča a
má byť až posledným prostriedkom, avšak s ohľadom na psychický stav detí, je to jediná možnosť, ako
ochrániť deti pred zbytočným stresom, psychickou ujmou a zároveň možnosť vytvoriť časový priestor
za účelom ukľudnenia vyhrotenej situácie. Takéto opatrenie na jednej strane síce obmedzí práva otcana stretávanie a výchovu detí priznané v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ale v zmysle Dohovorov o právach dieťaťa sa uprednostnia práva dieťaťa pred právami rodiča.
Matka tiež uviedla, že od začiatku výkonu predbežného opatrenia zo dňa 14. 11. 2016, spojeného s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 02. 2017 sa vzťahy otca a detí zhoršili. Podľa
výkladu súdu prvej inštancie sa tak do značnej miery dialo z dôvodu nevhodného prostredia úradu za
prítomnosti psychológa a kolízneho opatrovníka. Toto však nie je pravda, že toto prostredie je príčinou,
alebo predmetným dôvodom k vystupňovaniu problémov a následnému zhoršeniu vzťahu otca a dcér.
Matka vyjadrila obavu, že styk vynútený nariadením bude mať za následok také zmeny v správaniach sa

detí hraničiace do úzkosti a bezmocnosti, že s každým blížiacim sa termínom stretnutia s otcom budú
nezvládnuteľné. Matka maloletých detí v odvolaní poukázala na to, že S.. I. V., detská psychologička,
má za to, že stretávanie sa maloletých detí s otcom nie je vhodné bez ohľadu na miesto stretávania.
Obsahomlekárskehoodporúčania sohľadom,naneurotizáciudieťaťa,je zamedziťstretávaniesotcom,
resp. dorieši stretávanie otca a dcér slobodne (nie súdnou cestou), nakoľko nútenie dosiahne u detí v
puberte opačný efekt. Správa doložená do konania nemá implikovať nevhodnosť stretávania sa na pôde

úradu, alenevhodnosťstretávaniasa sotcom.Matkamaloletýchdetítiežvosvojomodvolanípoukázala
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Matka maloletých detí je taktiež toho názoru, že
nariadiť ďalšieho psychológa deťom, v čase keď už navštevovali a navštevujú psychológa aj psychiatra
považuje za míňanie účelu a za nadbytočné. Navrhla, aby to bol aspoň rovnaký subjekt, ktorý bol
súdomurčenýnavykonanieznaleckéhodokazovania.Matkaopätovnezopakovalapožiadavku,aby boli

v tomto konaní vypočuté maloleté deti.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie o dočasnej úprave styku
otca s deťmi za prítomnosti matky ako vecne správne potvrdiť, nakoľko sa jednalo len o dočasnú úpravu
styku s deťmi, ktorá bude trvať len do rozhodnutia vo veci samej a v riadnom konaní už súd nariadil

znalecké dokazovanie. Kolízny opatrovník vyjadril názor, že prítomnosť matky pri styku otca s deťmi
zabezpečí pre deti pocit bezpečia a istoty a zároveň bude zabezpečené, aby nebol prerušený kontakt
detí s otcom ako druhým rodičom, nakoľko každé dieťa má právo na styk s oboma rodičmi.

8. Otec maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil. Otec zdôraznil, že vyšetrenie maloletých detí, ako i správy S.. V. boli
vyhotovené na základe vyjadrenia matky a následne detí, bez akejkoľvek možnosti otca reagovať a
uviesť skutočnosti z jeho strany. Naviac ide o správu lekára vypracovanú na základe objednávky matky.
Otec vyjadril názor, že matka si je evidentne dostatočne istá adekvátnosťou miery zmanipulovania
detí a naopak má jasnú obavu z diagnózy, ktorú by psychológ mohol určiť v jej prípade, resp. pri

posudzovaní miery manipulácie detí. Otec poukázal na to, že matka opäť spomína len otca a ani
náznakom nepripúšťa, že kritickým problémom celej záležitosti bola ona sama. Jej strach a všemocná
snaha o oddialenie takéhoto zistenia bolo, podľa názoru otca i načasovanie podaného nového
neodkladného opatrenia, ale aj podanie odvolania. Otec maloletých detí vyslovil presvedčenie, že súd
prvej inštancie zákonne rozhodol, ak návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi nevyhovel,

pretože jedným kritériom pre vyslovenie zákazu styku otca s maloletými deťmi by mohla byť aktuálne
nevyhnutnosť takéhoto rozhodnutia a jej záujem, ktorý zo skutkového stavu nevyplýva. Otec opakovane
vyjadril tvrdenie, že dôvodom zhoršenia zdravotného stavu maloletých dcér je výlučne pretrvávajúce a
pravdepodobne aj stupňujúce sa systematické manipulovanie detí proti ich prirodzenému pocitu lásky
vočisvojmuotcovi.Stotožnilsasnázorom,žeúčelomneodkladnéhoopatreniapretomusíbyťbudovanie

a posilnenie citových väzieb s otcom, ktoré by v dôsledku vydania neodkladného opatrenia mohli byť
ešte viac narušené, čo rozhodne nie je v záujme detí. Otec maloletých detí vo vyjadrení vyslovil názor,
že na nevôli maloletých dcér stretávať sa s otcom participuje najmä matka maloletých detí, pretože otec
nevykazuje znaky, pre ktoré by bolo nutné jeho styk so svojimi dcérami čo i len obmedziť, a nie to ešte
zakázať.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP (Civilný mimosporový poriadok)
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP (Civilný sporový poriadok) uznesenie
okresného súdu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

10. Podľa § 381 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď zamietol návrh matky

na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze styku otca s deťmi a zároveň dočasne
upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a
podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP).

15.Podľačl.4CMPplatí,žeakjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdvjehonajlepšomzáujme.
Citované ustanovenie korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa (oznámené pod č. 104/1991 Zb.),
ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku a
rámcovo vymedzil základné zásady, ktorých cieľom je poskytnúť ochranu dieťaťa v rôznych oblastiach
jeho života a jednou z týchto oblastí je aj súdne konanie. Podľa čl. 3 Dohovoru, musí byť pri

akejkoľvek činnosti, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa
zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákon o rodine. Úlohou súdu preto je v
každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je
povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa, ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§
36 ods. 1 Zákona o rodine).

16. Súd prvej inštancie mal nepochybne osvedčené, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi prebieha
komplikovane. Vzhľadom na tvrdenia uvedené matkou maloletých detí v odvolaní je zrejmé, že pre
rozhodnutie vo veci ohľadne stretávania sa otca s maloletými deťmi bude potrebné vykonať dôsledné
dokazovanie. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je zaujať konečné stanovisko k tvrdeniam

uvedeným v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a argumentom uvedeným v odvolaní
matky. V tejto súvislosti je potrebné určiť základné pravidlá medzi rodičmi a deťmi do času, pokiaľ vo veci
v prípade návrhu nebude rozhodnuté a to tak, aby boli zabezpečené práva maloletých detí a tiež práva
rodičov maloletých detí. Už samotné nariadenie neodkladného opatrenia uznesením okresného súdu
č. k. 36P/176/2016-202 zo dňa 14. 11. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. 16CoP/83/2016-240 zo dňa 06. 02. 2017 dočasne upravilo pomery medzi rodičmi a maloletými deťmi,
predovšetkým čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi XX, D. a D. na každý pondelok párneho
týždňa v roku od 14, 30 hod. do 16,00 hod. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Následne súd prvej inštancie správne prehodnotil
svoje skoršie rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, prihliadajúc na to, že stretávanie

sa otca s maloletými deťmi na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica nebolo z dôvodu prostredia najvhodnejšie. Potom čo návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletými deťmi zamietol,
upravil styk otca s maloletými deťmi H., XX. Odvolací a D. na každú sobotu párneho týždňa v roku od
14,30 do 16,00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí s tým, že matka je povinná deti na styk s

otcom pripraviť a styk otcovi s nimi umožniť.

17. Odvolací súd je podobne ako súd prvej inštancie toho názoru, že nie je v záujme maloletých detí, aby
bol neodkladným opatrením zakázaný styk otca s deťmi. Odvolací súd zastáva názor, že zákaz styku
otca s deťmi by viedol ešte k väčšiemu odcudzeniu sa otca a detí a mohlo by to vyústiť do pretrhnutia

väzieb.

18. Ani z lekárskej správy S.. V., ktorú matka maloletých detí priložila k podanému odvolaniu, nevyplýva,
že by bolo potrebné úplne zakázať styk otca s deťmi, tak ako to navrhuje matka opakovane v podanomodvolaní. U maloletej D. S.. V. uviedla, že „vzhľadom na výrazné známky neurotizácie nedoporučujem
do stretávania s otcom dieťa nútiť...“ a u maloletej D. S.. V. uviedla, že „doporučujem naďalej doriešiť
stretávanie medzi dcérou a otcom slobodne (nie súdnou cestou), nakoľko je v puberte...“. Teda ani

lekárka nenavrhla úplný zákaz styku otca s deťmi.

19. Aj matke maloletých detí by malo záležať na tom, aby sa vzťahy medzi deťmi a otcom zlepšili, pretože
v živote môžu nastať situácie, že rodič, ktorý má deti zverené do starostlivosti sa nebude môcť z rôznych
dôvodov (veľakrát z vážnych zdravotných) starať o deti a v takom prípade tu nastupuje povinnosť, aby

sa o deti postaral druhý z rodičov, ktorému dovtedy maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti.
Stretávanie sa rodiča, ktorý nemá deti zverené do osobnej starostlivosti, s maloletými deťmi má za
účel okrem iného aj to, aby sa udržali rodinné väzby, aby v prípade ak nastane situácia, že rodič, ktorý
má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti sa nebude môcť z rôznych dôvodov osobne starať
o maloleté deti, aby maloleté deti bez problémov prijali osobnú starostlivosť rodiča, ktorý sa o nich
dovtedy osobne nestaral. Teda matka detí má možnosť tým, že má priamo participovať na stretnutiach

detí a otca, viesť deti k tomu, aby otca akceptovali ako rodiča.

20. Čo sa týka výhrady matky maloletých detí, že nariadiť ďalšieho psychológa deťom, v čase keď už
navštevovali a navštevujú psychológa aj psychiatra a navrhla, aby to bol aspoň rovnaký subjekt, ktorý
bol súdom určený na vykonanie znaleckého dokazovania, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej

inštancie výber osoby, či organizácie na uskutočnenie poradenstva ponechal na rozhodnutí rodičov a v
tejto súvislosti uviedol, že mal by to byť vzhľadom na sledovaný cieľ, ten istý subjekt. Z toho vyplýva, že
je na dohode rodičov ktorú osobu, či organizáciu oslovia v súvislosti s poradenstvom. Nie je vylúčené,
že to môže byť osoba, ktorá bola súdom určená na vypracovanie znaleckého posudku.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.

22. Pretože odvolací súd v zmysle § 65 CMP nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu, preskúmal celé odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie a ako celok ho taktiež potvrdil.

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).